Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/53/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S., a.s., so sídlom v B.,

IČO: X., proti žalovanému JUDr. M. M., notárovi so sídlom v M., o zaplatenie 25,68 €

(773,50 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ružomberok

pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline

z 18. novembra 2010, sp. zn. a dopĺňaciemu rozsudku Krajského súdu v Žiline

z 18. novembra 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ružomberok rozsudkom z 8. júna 2006, č.k. -49 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 773,50 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku;

v časti žalovaného príslušenstva (úrokov z omeškania) žalobu zamietol; žalobkyni nepriznal

náhradu trov konania. Rozhodnutie vo vyhovujúcej časti odôvodnil tým, že osobou povinnou

na zaplatenie úhrady za poskytnutú informáciu pre potreby dedičského konania

je v zmysle ustanovenia o bankách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v spojení s § 92 ods. 9 vety druhej tohto zákona notár, uvedená úhrada

sa premietne do výšky hotových výdavkov notára, rovnako ako tomu je i v prípade nákladov

na vyhotovenie znaleckého posudku pre potreby dedičského konania a iné. V konaní

o dedičstve odmenu notára a jeho hotové výdavky uhrádza dedič, ktorý nadobudol dedičstvo,

ktoré nie je predĺžené; v ostatných prípadoch platí trovy štát. Pri nepriznaní žalovaného

príslušenstva vychádzal z toho, že by nebolo spravodlivé požadovať od žalovaného jeho

zaplatenie pokiaľ nebude vyriešený základ sporu. O trovách konania rozhodol podľa

vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v povahe

prejednávaného prípadu.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Žiline rozsudkom z 27. apríla 2007

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu

zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania

v sume 500 Sk a trovy odvolacieho konania v sume 200 Sk do 3 dní. V odôvodnení uviedol,

že žalobkyňa nepredložila dôkaz, ktorým by preukázala správnosť vyúčtovanej sumy

(773,50 Sk) a spôsob jej výpočtu. Ustanovenie o bankách

umožňuje za podanie správy požadovať úhradu nákladov, ktoré banke vzniknú. Či a v akej

výške žalobkyni vznikli náklady pri podaní správy žalovanému, žalobkyňa nepreukázala. Pre

posúdenie pasívnej legitimácie žalovaného (t.j. povinnosti zaplatiť žalobkyni úhradu

za písomné poskytnutie správy) je rozhodujúce a právne významné ustanovenie § 38 ods. 1, 3

Žalovaný ako súdny komisár poverený súdom vykonaním úkonov v konaní o dedičstve

nie je zástupcom strán, nevystupuje sám za seba, ale pri úkonoch vykonávaných v zmysle

poverenia a na základe zákona vystupuje a koná za súd a v jeho záujme. Jeho povinnosťou

bolo vykonať zistenie o zostatku na účte poručiteľa ku dňu smrti, pokiaľ tento údaj má slúžiť

ako podklad rozhodnutia súdu. Aplikáciu ustanovení

o náhrade trov konania v dedičskom konaní, nepovažoval na tento prípad za správnu.

O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu na základe podnetu žalobkyne podal

mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej

republiky uznesením z 10. februára 2010, sp. zn. rozsudok Krajského súdu

v Žiline z 27. apríla 2007, sp. zn. zrušil a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie

konanie z dôvodu, že konanie pred odvolacím súdom bolo v danom prípade postihnuté

procesnou vadou podľa (tzv. vadou zmätočnosti); žalobkyni

sa znemožnila realizácia jej procesných práv (najmä právo namietať správnosť novo

zaujatého právneho názoru na inštančnom vyššom súde a s tým súvisiacich procesných práv),

pretože odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ (prekvapivo) založil na iných právnych

záveroch než súd prvého stupňa.

Po vrátení veci dovolacím súdom Krajský súd v Žiline rozsudkom z 18. novembra

2010, sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v celom

rozsahu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal z toho, že

žalovaný, ako notár poverený súdom výkonom činnosti súdneho komisára v dedičskom

konaní ( ), nie je nositeľom vecnej pasívnej legitimácie v prípade vyúčtovaných

nákladov bankou v zmysle v spojení s

o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za poskytnutie oznámenia o zostatku

na účte poručiteľa, ku dňu jeho smrti, na žiadosť súdneho komisára pre potreby dedičského

konania. Povinnosť notára, ktorý bol poverený súdom, aby ako súdny komisár vykonával

úkony v konkrétnom dedičskom konaní, znamená pripraviť všetky potrebné podklady pre

vydanie rozhodnutia súdu vo veci (viď ). V takom prípade sú náklady banky

za podanie oznámenia trovami dôkazu, nie hotovými výdavkami súdneho komisára; tieto

si banka mohla uplatniť na súde, ktorý má povinnosť rozhodnúť o ich náhrade buď

z vlastných prostriedkov (čím sa stanú trovami štátu, ktoré nahradia účastníci dedičského

konania) alebo zo zložených preddavkov na trovy dôkazu účastníkmi konania. Žalovaný

konal v mene súdu, nie je vecne pasívne legitimovaný na splnenie povinnosti vyplývajúce

z predmetu sporu, odvolací súd preto žalobu považoval za nedôvodnú. Náhradu trov konania

žalovanému nepriznal z dôvodu ich neuplatnenia.

Dopĺňacím rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 18. novembra 2010, sp. zn.

pripustil podľa dovolanie s odôvodnením, že tak vyhovel

požiadavke žalobkyne, v podstate sa stotožnil s jej názorom, že ustálenie osoby pasívne

legitimovanej na splnenie povinnosti vyplývajúcej zo zabezpečenia dôkazu v dedičskom

konaní súdnym komisárom vystupujúcim v mene súdu, je otázkou zásadného právneho

významu.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, jeho prípustnosť

odôvodnila v zmysle dôvodiac, že vydané rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), pretože odvolací súd

nesprávne posúdil otázku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného. Podľa názoru žalobkyne

výkon činnosti súdneho komisára v dedičskom konaní je „inou činnosťou“ v zmysle § 3

ods. 2 o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), ktorú

notár vykonáva vo vlastnom mene. Vznik i úhradu hotových výdavkov notárom pri tejto

činnosti predpokladá právna úprava – o odmenách a náhradách

notárov (viď § 18 ods. 1). V tomto prípade náklady na podanie správy bankou je potrebné

považovať za hotové výdavky notára ako súdneho komisára, ktorých úhradu môže notár ako

súdny komisár požadovať následne od dedičov. Právny záver odvolacieho súdu ohľadne

otázky nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v tomto konaní žalobkyňa

nepovažovala za správny, navrhla preto zmeniť rozsudok odvolacieho súdu a žalobe

o zaplatenie 25,68 € vyhovieť.

Žalovaný vo vyjadrení navrhol dovolanie zamietnuť považujúc za správny právny

záver odvolacieho súdu o nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie v tomto konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá spĺňa podmienku

povinného zastúpenia ( ), najskôr skúmal bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu

o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy – t.j. 25,68 € (773,50 Sk)

bez príslušenstva žalovanej pohľadávky.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Podľa

dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene

a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských

práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností

maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

Podľa dovolanie nie je prípustné vo veciach, v ktorých bolo napadnuté

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok

minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom

na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho

konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň

podania návrhu na prvostupňovom súde.

Zo zvoleného legislatívno-technického riešenia (zaradenia a právneho významu

jednotlivých odsekov v ustanovení ) možno vyvodiť to, že oprávnenie vysloviť

prípustnosť dovolania proti svojmu rozsudku patrí výlučne odvolaciemu súdu (len) v prípade,

kedy odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (o taký prípad ale v prejednávanej

veci nešlo). Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu je dovolanie prípustné len

vtedy, ak odvolací súd vyslovil vo výroku potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho významu, a ak

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa a ( ). Rozsudok

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vylučuje právnu

možnosť, aby v ňom bola vyslovená prípustnosť dovolania z dôvodu, že ide o vec zásadného

právneho záujmu ( ). V prípadoch, na ktoré dopadá ,

je zo zákona vylúčená prípustnosť dovolania, i keby smerovalo proti rozsudkom uvedeným

v až 3 (tiež napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ).

Z ustálenej praxe dovolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd nemôže vysloviť prípustnosť

dovolania proti potvrdzujúcemu rozsudku v prípadoch uvedených v ,

V uvedených prípadoch je zo zákona vylúčená prípustnosť dovolania. Zámer, ktorý sledoval

zákon tým, že v niektorých prípadoch vylúčil možnosť preskúmania niektorých rozsudkov

v dovolaní, nemôže „obísť“ a tak ho zmariť odvolací súd tým, že vysloví prípustnosť

dovolania podľa Nemôže to urobiť ani vtedy, ak dospeje k záveru

o zásadnom právnom význame svojho rozhodnutia. Ak tak napriek tomu odvolací súd urobí

(čo je aj prejednávaný prípad), prekročí zákonom vymedzený rámec oprávnenia priznaného

mu ; v takom prípade dovolací súd vychádza z toho, že prípustnosť

dovolania podľa nie je daná (porovnaj napr. Krajčo, J. a spol.: Občiansky

súdny poriadok, I. diel komentár, Eurounion, 2010, str. 950, tiež Ficová, S. a spol.:

, 1. vydanie komentár, C H Beck, 2009, str. 678).

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 18. novembra 2010 sp. zn. v znení

dopĺňacieho rozsudku, rozhodoval o uvedenom odvolaní žalovaného – len vo vzťahu

k napadnutému vyhovujúcemu výroku rozsudku súdu prvého stupňa – teda o istine 25,68 €

(773,50 Sk). Výška minimálnej mzdy v deň podania žaloby (8. júla 2005) predstavovala

215,76 €, t.j. 6 500 Sk (viď § 1 písm. b/ nariadenia vlády Slovenskej republiky

č. , ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy podľa zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o minimálnej mzde v znení

ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré vykonávacie predpisy k a k zákonu

o mzde), jej trojnásobok 647,28 € (19 500 Sk). Dovolanie žalobkyne teda smeruje proti

rozsudku odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej

mzdy (25,68 € < 647, 28 €). Na danú vec sa preto vzťahuje ustanovenie ,

ktoré prípustnosť dovolania vylučuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky z tohto dôvodu

dospel k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie žalobkyne procesne neprípustné.

Dovolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v dopĺňacom rozsudkom odvolacieho súdu

nemožno vysloviť prípustnosť dovolania podľa (v súčasnosti

), pretože doplnenie rozsudku (len) výrokom o prípustnosti dovolania nie

je doplnením rozsudku o časti predmetu konania (porovnaj R 77/1999).

So zreteľom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania z dôvodu uvedeného v dovolaní, ale sa zaoberal i otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Uvedené zákonné ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu),

ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát).

Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle až a

netvrdila a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K námietke dovolateľky, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v otázke posúdenia

vecnej legitimácie žalovaného v tomto konaní spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ), je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. I keď je nesprávne právne posúdenie veci relevantný dovolací dôvod, ktorým možno

odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ), samo nesprávne

právne posúdenie veci súdom nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle (viď tiež

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. ). I keby dovolacie námietky napádajúce správnosť

právneho záveru odvolacieho boli prípadne aj opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného

hľadiska neposudzoval), dovolateľkou vytýkané okolnosti by mali za následok vecnú

nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle

ustanovenia

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade dovolanie žalobkyne

smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok

v zmysle prípustný a vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne

odmietol podľa v spojení s , ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný.

So zreteľom na dôvod, pre ktorý bolo potrebné dovolanie odmietnuť, nezaoberal sa dovolací

súd vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Dovolací súd napriek tomu úspešnému

účastníkovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie

povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. februára 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková