Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/1/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S. S., a.s., so sídlom v B.,

IČO: X., proti žalovanému JUDr. M. M., notárovi, so sídlom v M., o zaplatenie 25,68 €

(773,50 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn.

, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. apríla 2007, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

z 27. apríla 2007, sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ružomberok rozsudkom z 8. júna 2006, č.k. -49 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 773,50 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku;

vo zvyšnej časti žalovaného príslušenstva (úrokov z omeškania) žalobu zamietol; žalobkyni

nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie vo vyhovujúcej časti odôvodnil tým, že osobou

povinnou na zaplatenie úhrady za poskytnutú informáciu pre potreby dedičského konania

je v zmysle ustanovenia o bankách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v spojení s § 92 ods. 9 vety druhej tohto zákona notár, uvedená úhrada sa

premietne do výšky hotových výdavkov notára, rovnako ako tomu je i v prípade nákladov

na vyhotovenie znaleckého posudku pre potreby dedičského konania a iné. V konaní

o dedičstve odmenu notára a jeho hotové výdavky uhrádza dedič, ktorý nadobudol dedičstvo,

ktoré nie je predĺžené; v ostatných prípadoch platí trovy štát. Pri nepriznaní žalovaného

príslušenstva vychádzal z toho, že by nebolo spravodlivé požadovať od žalovaného jeho

zaplatenie pokiaľ nebude vyriešený základ sporu. O trovách konania rozhodol podľa

vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v povahe

prejednávaného prípadu.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Žiline rozsudkom z 27. apríla 2007

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu

zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa

nepredložila dôkaz, ktorým by preukázala správnosť vyúčtovanej sumy (773,50 Sk) a spôsob

jej výpočtu. Ustanovenie o bankách umožňuje za podanie

správy požadovať úhradu nákladov, ktoré banke vzniknú. Či a v akej výške žalobkyni vznikli

náklady pri podaní správy žalovanému, žalobkyňa nepreukázala. Pre posúdenie pasívnej

legitimácie žalovaného (t.j. povinnosti zaplatiť žalobkyni úhradu za písomné poskytnutie

správy) je rozhodujúce a právne významné ustanovenie , Žalovaný ako

súdny komisár poverený súdom vykonaním úkonov v konaní o dedičstve nie je zástupcom

strán, nevystupuje sám za seba, ale pri úkonoch vykonávaných v zmysle poverenia

a na základe zákona vystupuje a koná za súd a v jeho záujme. Jeho povinnosťou bolo vykonať

zistenie o zostatku na účte poručiteľa ku dňu smrti, pokiaľ tento údaj má slúžiť ako podklad

rozhodnutia súdu. Aplikáciu ustanovení o náhrade trov

konania v dedičskom konaní, nepovažoval na tento prípad za správnu. Náhradu trov konania

úspešnému žalovanému nepriznal z dôvodu ich neuplatnenia.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu na základe podnetu žalobkyne podal

mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie z dôvodu, že konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ). Odvolací súd v rozpore s ustanovením

a zmenil rozsudok prvostupňového súdu, pretože žalovaný počas celého

konania nenamietal správnosť žalovanej istiny; táto nebola v konaní medzi účastníkmi sporná,

keďže žalovaný sa bránil nedostatkom vecnej pasívnej legitimácie, že ako súdny komisár

nie je povinný uvedenú náhradu zaplatiť. Z tohto dôvodu žalobkyňa nemala dôvod navrhovať

ďalšie dôkazy na preukázanie správnosti výšky vyúčtovanej úhrady. V otázke výšky úhrady

medzi účastníkmi nebol rozpor, súd prvého stupňa považoval výšku nároku za preukázanú

a ďalšie dokazovanie v tomto smere nevykonával. Odvolací súd však takto zistený skutkový

stav nerešpektoval a v rozpore s dôvodmi odvolania túto skutočnosť v odvolacom konaní

preskúmaval, jeho konanie je postihnuté inou vadou v zmysle ,

ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za správne nepovažoval ani právne

posúdenie veci odvolacím súdom založené na závere o chýbajúcej pasívnej vecnej legitimácii

žalovaného. Z logického výkladu ustanovenia § 92 ods. 9 v spojení s ustanovením

o bankách vyplýva, že notár ako súdny komisár

je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti zaplatiť banke úhradu za podanie správy

o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva. Náklady

za podanie správy zaplatené banke sú hotovými výdavkami notára ako súdneho komisára,

na náhradu ktorých má nárok v zmysle vyhlášky č. Toto

ustanovenie obsahuje len príkladný výpočet hotových výdavkov účelne vynaložených

v súvislosti s vykonávaním činnosti súdneho komisára, pričom charakter výdavku na podanie

správy z banky je totožný ako napríklad výdavok na znalecký posudok alebo preklad,

ktoré notár vynakladá za účelom zistenia skutkového stavu dedičstva presne tak, ako za týmto

účelom obstaráva správu od banky o stave majetku poručiteľa.

Žalobkyňa sa stotožnila s obsahom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora

Slovenskej republiky.

Žalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej

republiky nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníčky konania

( a ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

v spojení s ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení

s rozsudkom odvolacieho súdu v rozsahu podľa a

a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

V zmysle môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,

ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (

v spojení s ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní

označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( v spojení s druhá

veta ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa

Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne

v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa zaoberal

aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v O vadu tejto povahy ide vždy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu je v danom prípade

postihnuté procesnou vadou podľa

Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle treba

rozumieť taký závadný (zákonu sa priečiaci) procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi

znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní

za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore

so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom

odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady

zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom

v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred

súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré

priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie

zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy

nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska garantovaného práva na súdnu

ochranu a spravodlivé súdne konanie.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu

celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej

bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo

ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne

nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť

na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001,

, z 13. novembra 2002, , z 5. apríla 2007).

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku. Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu

je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom

konaní.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( v znení

do 15. októbra 2008 – ďalej len ).

Podľa dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo,

včítane toho, čo uviedli účastníci ( ).

Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako

ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 a 4. Ak má odvolací súd

za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie

dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia

v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu

dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu

zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého

stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle

sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný

podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je

aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné,

aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru

o opodstatnenosti žaloby, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom

prvého stupňa.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo 17. apríla 2007

a 27. apríla 2007 (č.l. 73 a č.l. 75 spisu) vyplýva, že krajský súd na odvolacích

pojednávaniach žiadne dokazovanie nevykonal. Samotné vyjadrenie (stanovisko) žalovaného

k dôvodom svojho odvolania a stanovisko právneho zástupcu žalobkyne k podanému

odvolaniu, formálne označené v zápisnici o pojednávaní ako „vypočutie“, nie je možné

považovať za zopakovanie alebo doplnenie dokazovania v potrebnom rozsahu výsluchom

účastníkov konania. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že podanie

správy poverenou členkou senátu o doterajšom priebehu konania obsahujúce oboznámenie

s obsahom rozsudku súdu prvého stupňa, odvolania žalovaného a vyjadrenie žalobkyne

k odvolaniu, ktorá povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia , nie je

zopakovaním dokazovania v zmysle a nasledujúcich Odvolací súd si tak

nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle

V prejednávanej veci odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa zaujal názor,

že žalobkyňa nepreukázala výšku nároku (výšku nákladov vynaložených na podanie správy

vyúčtovanej faktúrou č. X. z 11. januára 2005 na sumu 773,50 Sk); z tohto dôvodu na rozdiel

od súdu prvého stupňa pristúpil k právnemu vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu

z vecného hľadiska a žalobu zamietol. Odvolací súd v porovnaní s rozsudkom súdu prvého

stupňa založil svoj rozsudok na právnom závere o vecnej nedôvodnosti podanej žaloby. So

zreteľom na priebeh a výsledky konania na súde prvého stupňa, ktorý výšku nároku

nepovažoval za spornú a výlučne sa zaoberal (z právneho hľadiska) len otázkou vecnej

pasívnej legitimácie žalovaného (t.j. či z hľadiska hmotného práva žalovanému svedčí

povinnosť uhradiť žalobkyni žalovanú pohľadávku), po jej pozitívnom vyriešení, žalobe

v časti istiny vyhovel, bolo legitímne očakávanie žalobkyne, že v odvolacom konaní bude

prerokovávaná len otázka vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, ktorá viedla súd prvého

stupňa k záveru o opodstatnenosti podanej žaloby voči žalovanému, najmä ak odvolanie

podané žalovaným sa obsahovo vymedzilo len na takúto otázku. Tým, že odvolací súd svoje

rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, bolo

žalobkyni odňaté právo namietať správnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne

vyššom súde. Odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny záver zo skutočností, ktoré súd prvého

stupňa výslovne právne neposudzoval, resp. nevyhodnotil v neprospech žalobkyne,

ani nepovažoval za potrebné (vzhľadom na nespornosť výšky nároku), pre takéto právne

posúdenie, vykonať dokazovanie navrhované žalobkyňou; žalobkyňa teda už pri podávaní

riadneho opravného prostriedku žalovaným nemala možnosť namietať a zdôvodňovať

prípadné nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ohľadne vecnej stránky

prípadu (dôvodnosti výšky nároku), tak ako ju vyhodnotil a právne uzavrel odvolací súd;

žalovaná sa v dôsledku toho k samotným (iným) právnym záverom odvolacieho súdu nemala

možnosť vyjadriť a predložiť prípadne aj také dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších

právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili významnými, avšak z hľadiska právnych

záverov odvolacieho súdu boli rozhodujúce. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval,

znemožnil žalobkyni realizáciu jej procesných práv, svojím postupom zaťažil konanie

procesnou vadou v zmysle Znemožnenie realizácie procesných práv

účastníka v takomto prípade je prakticky dôsledkom nerešpektovania zákonného princípu

dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolacím súdom. Vzhľadom na dôvod

(tzv. zmätočnosti založený v zmysle f/ ), ktorý viedol k potrebe zrušiť rozsudok

odvolacieho súdu, dovolaciemu súdu nebola daná možnosť zaoberať sa vecnou správnosťou

rozhodnutia a pristúpiť k riešeniu otázky vecnej (hmotnoprávnej) pasívnej legitimácie.

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že procesný postup odvolacieho

súdu zavŕšený dovolaním napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žaloba bola v časti 773,50 Sk zamietnutá, je zaťažený

vadou podľa , existencia ktorej je vždy dôvodom pre zrušenie dovolaním

napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil rozsudok

odvolacieho súdu a vec vrátil Krajskému súd v Žiline na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2

v spojení s ). Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozsudok

odvolacieho súdu, dovolaciemu súdu nebola daná možnosť zaoberať sa vecnou správnosťou

rozhodnutia ( ) ani ďalšími námietkami uvedenými

v mimoriadnom dovolaní (§ 243f ods. 1 písm. b/).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( v spojení s ods. l ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. februára 2010

JUDr. Vladimír Magura, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská