Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
dab/366452.48f8a6.pdf
PDF · 116.89 KB
No categories available
4Cdo/118/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 118/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu A. N., bývajúceho v B.,
zastúpeného Mgr. V. Š., advokátom v B., proti ţalovanému Geodetický a kartografický
ústav Bratislava, so sídlom v Bratislave, Chlumeckého č. 4, o 132,78 Eur (4 000,-- Sk)
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 18 C 232/2007,
o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 11. novembra 2009 sp.zn.
4 Co 238/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 9. apríla 2008 č.k. 18 C 232/2007-38 uloţil
ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 3 923,-- Sk spolu s 8,5 % úrokom
z omeškania od 10. septembra 2007 do zaplatenia a náhradu trov konania k rukám právneho
zástupcu v sume 4 241,-- Sk, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V časti týkajúcej sa sumy 77,-- Sk konanie zastavil a vo zvyšku (do sumy 4 000,-- Sk – pozn.
dovolacieho súdu) ţalobu zamietol. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe
pokiaľ ţalovaný podmieňuje sprístupňovanie informácií z centrálnej databázy písomných
informácií katastra nehnuteľností, ktorých správu vykonáva na svojej internetovej stránke,
zaplatením finančnej úhrady, porušuje tým zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Ţalovaný je rozpočtovou organizáciu zriadenou Úradom geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky a teda v plnom rozsahu spĺňa atribúty povinnej osoby podľa § 2 ods. 2
zák. č. 211/2000 Z.z. a zároveň prevádzkuje informačný systém obsahujúci informácie, pri
ktorých osobitný zákon nevylučuje ich verejnú prístupnosť (§ 68 ods. 1 zákona
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností), a preto je povinný informácie obsiahnuté
v registroch a zoznamoch svojho informačného systému, za dodrţania zákonom stanoveného
rozsahu a obmedzení (§ 68 ods. 2 a nasl. zák. č. 162/1995 Z.z.), uverejňovať na voľne
prístupnej internetovej stránke, t.j. bezodplatne tak, ako mu to ukladá zákon o slobodnom
prístupe k informáciám. Súd prvého stupňa mal za to, ţe na riešený prípad nie je moţné
aplikovať zákon č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii, na ktorý sa odvoláva ţalovaný.
Predmetom právnej úpravy citovaného zákona je okrem iného aj právna úprava práv
a povinností fyzických a právnických osôb, ako aj orgánov štátnej správy pri poskytovaní
údajov z informačných súborov automatizovaného informačného systému geodézie,
kartografie a katastra. Predmetom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je právna
úprava podmienok, postupu a rozsahu slobodného prístupu k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii (§ 1, § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.). Z uvedeného súd prvého
stupňa vyvodil, ţe popri sebe existujú dve vzájomne si konkurujúce právne normy rovnakej
právnej sily, ktorých predmetom je rovnaká právna úprava. Vzhľadom na uvedené dospel
k záveru, ţe je potrebné vychádzať z výkladového pravidla a právnej zásady lex posterior
derogat legi priori, podľa ktorého neskorší zákon ruší zákon skorší a ţalovaný spĺňajúci
atribúty povinnej osoby podľa § 2 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. je tak povinný postupovať pri
poskytovaní informácií, ktoré má k dispozícii, podľa citovaného zákona. Takémuto záveru
napokon zodpovedá i ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. (spoločné, prechodné
a záverečné ustanovenia), v zmysle ktorého zákonodarca ţalovaného z pôsobnosti zákona
nevyňal. Ţalovaný je s plnením v omeškaní, preto mu uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi aj
úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 11. novembra 2009 č.k. 4 Co 238/2008-51
na odvolanie ţalovaného rozsudok okresného súdu zmenil tak, ţe ţalobu zamietol
a ţalovanému náhradu trov konania nepriznal. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel
k záveru, ţe na strane ţalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu podľa ustanovenia
§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď spoplatňoval prístup ţalobcu na internetovú stránku
www.katasterportál.sk v období od 12. septembra 2005 do 21. novembra 2006. Podľa názoru
odvolacieho súdu ţalovaný pri poskytovaní vyššie uvedených informácií správne postupoval
pri ich spoplatňovaní podľa § 11 ods. 3 zákona č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii
účinného od 1. januára 1996, podľa ktorého informácie zo štátnej dokumentácie sa
poskytovali za odplatu podľa osobitného predpisu. K zrušeniu tohto zákona zákonom
č. 211/2000 Z.z. nedošlo, nevyplýva to ani z jeho zrušovacieho ustanovenia (§ 23). Naopak,
zákon č. 215/1995 Z.z. bol po celú dobu v platnosti a k jeho zmene došlo novelou účinnou
od 1. septembra 2007, v zmysle ktorej podľa ustanovenia § 11 ods. 3 písm. b/ informácie
zo štátnej dokumentácie sa poskytujú a sprístupňujú za odplatu; to sa nevzťahuje
na informácie sprístupňované prostredníctvom katastrálneho portálu z informačného systému
katastra nehnuteľností, ktorý je spravovaný na centrálnej úrovni; tieto informácie nie sú
verejné listiny podľa osobitného predpisu. Preto nárok ţalobcu, ktorým si uplatňoval
od ţalovaného vrátenie poplatkov za uvedené obdobie, za ktoré bol prístup ţalovaným
za poskytované informácie spoplatnený, nebol dôvodný.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu, podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol
rozsudok odvolacieho súdu „zrušiť“. Namietal, ţe dovolaním napadnutý rozsudok trpí
závaţnými vadami odôvodnenia, odvolací súd nereagoval na argumenty ţalobcu, tieto logicky
nevysvetlil, vec neposúdil podľa príslušných právnych noriem, jeho právne závery sa javia
ako svojvoľné, pričom úplne opomenul ústavné aspekty veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu
trpí vadami takej intenzity, ţe ich dôsledkom je porušenie práva ţalobcu na súdnu ochranu
v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čoho dôsledkom je vada rozsudku
v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. zakladajúca ţalobcovi prípustnosť dovolania.
Rozhodnutie odvolacieho súdu tieţ trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia podľa
ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Aplikácia príslušných právnych noriem odvolacím
súdom vybočila z elementárnych a všeobecne rešpektovaných výkladových zásad. Právne
posúdenie veci odvolacím súdom tieţ nesie zjavné znaky ľubovôle a arbitrárnosti, keď zjavne
odlišné spôsoby poskytovania informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. a podľa zákona
č. 215/1995 Z.z. odvolací súd posúdil ako totoţné.
Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ţalobcu „zamietnuť“
s poukazom na ustanovenie § 238 ods. 5 O.s.p., pretoţe suma, ktorá je predmetom konania
neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy v deň podania návrhu na súd. Naviac, rozhodnutie
odvolacieho súdu povaţuje aj s prihliadnutím na svoje argumenty uvádzané v rámci konania
pred súdmi niţších stupňov za vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému
rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p., dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239
O.s.p. V ustanovení § 237 O.s.p. sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti
kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie
§ 238 O.s.p. upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu
vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení § 239 O.s.p. sú uvedené dôvody prípustnosti
dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4
Keďţe dovolateľ napadol zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, prípustnosť
dovolania by bola daná v zmysle § 238 O.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak
smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
Z uvedenej prípustnosti dovolania však predstavujú výnimku veci upravené Zákonom
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní
rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určenie rodičovstva, o zapretí
rodičovstva alebo o osvojení (§ 238 ods. 4 O.s.p.) a veci, v ktorých bolo napadnuté
právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok
minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom
na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho
konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň
podania návrhu na prvostupňovom súde (§ 238 ods. 5 O.s.p.).
V posudzovanej veci ţalobca napadol dovolaním právoplatný rozsudok odvolacieho
súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, ţe súd ţalobu,
ktorou sa ţalobca domáhal zaplatenia sumy 3 923,-- Sk (132,78 Eur) zamietol, keď
v zastavujúcej časti týkajúcej sa sumy 77,-- Sk zostal rozsudok súdu prvého stupňa
nedotknutý. Keďţe suma, o ktorej odvolací súd zmeňujúcim rozsudkom rozhodol,
neprevyšuje ku dňu podania ţaloby trojnásobok minimálnej mzdy, t.j. sumu 22 800,-- Sk
(minimálna mzda ku dňu podania ţaloby – k 16. júlu 2007 podľa nariadenia vlády
č. 540/2006 Z.z. činila sumu 7 600,-- Sk), na uvedenú vec sa vzťahuje ustanovenie § 238
ods. 5 O.s.p. Dovolanie ţalobcu, ktorým napadol zmeňujúci rozsudok krajského súdu, je preto
neprípustné.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj
z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti
kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil
existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
Nezistil teda ani podmienku prípustnosti dovolania namietanú dovolateľom, ktorá mala
spočívať v odňatí jeho moţnosti konať pred súdom v dôsledku ním tvrdeného nedostatočného
odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa právneho záveru, ţe poplatok
za prezretie informácií zverejnených na internetovej stránke v období od 12. septembra 2005
do 21. novembra 2006 bol zákonný. Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozsudku
odvolacieho súdu zodpovedá v tejto namietanej časti poţiadavkám vyplývajúcim
z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd svoj právny záver o oprávnenosti spoplatnenia
prístupu na internetovú stránku ţalovaného v danom období odôvodnil znením ustanovenia
§ 11 odsek 3 zák. č. 215/1995 Z.z. platnom v rozhodnom čase, podľa ktorého sa tieto
informácie poskytovali za odplatu podľa osobitného predpisu. Poukázal tieţ na to, ţe
k zrušeniu tohto ustanovenia zákonom č. 211/2000 Z.z. nedošlo a k jeho zmene došlo aţ
novelou účinnou od 1. septembra 2007. Námietku dovolateľa týkajúcu sa nedostatku reakcie
odvolacím súdom na ním uvádzané argumenty dovolací súd nepovaţoval za dôvodnú, pretoţe
odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov
uvádzaných v odvolaní, pričom svoj právny záver i zrozumiteľne odôvodnil.
Dovolanie v tejto veci preto ani podľa § 237 O.s.p. prípustné nie je.
Pokiaľ dovolateľ odôvodňuje svoje dovolanie aj tým, ţe rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci, k tomu treba uviesť, ţe nesprávne právne posúdenie
veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom, ktorý moţno uplatniť
vtedy, ak je dovolanie prípustné, samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť
dovolania nezakladá. Dovolanie je v Občianskom súdnom poriadku upravené ako
mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,
nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť
prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
So zreteľom na vyššie uvedené dôvody moţno uzavrieť, ţe dovolanie ţalobcu
smerovalo proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je; keďţe neboli
zistené ani dôvody procesnej prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení
s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.), bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť
napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď v súvislosti s dovolacím konaním
neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. júna 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová