Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/76/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S., so sídlom v Ž., IČO: X,

zastúpenej Mgr. P. K., advokátom v Ž., proti žalovanému JUDr. P. M.,CSc., bývajúcemu v B.,

o zaplatenie 40,46 €, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. ,

o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 11. novembra 2009, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III (súd prvého stupňa) rozsudkom z 3. marca 2009 č.k.

-124 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 37,44 € (1 128 Sk) do troch dní

od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobkyni k rukám jej právneho zástupcu trovy konania vo výške 119,81 € do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Výrok vo veci samej odôvodnil výsledkami vykonaného

dokazovania, z ktorého vyvodil záver, že medzi účastníkmi konania existoval platný právny

vzťah, na základe ktorého sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia dvoch

neuhradených faktúr vo výške 546 Sk a 673 Sk za odber elektrickej energie v období od mája

2000 do 17. apríla 2001 na odbernom mieste v R., P. X. Z oboch faktúr bolo zrejmé, že na tomto

odbernom mieste bola nulová spotreba elektrickej energie a žalovanému boli účtované len stále

mesačné platby. Súd prvého stupňa vychádzajúc s príslušných ustanovení

o energetike (v znení účinnom do 31.12.2004), o cenách a z cenových

opatrení Ministerstva financií Slovenskej republiky č. R-1/2000 a č. R-1/2001 mal za to, že

žalovaný mal so žalobkyňou až do 30. apríla 2001 platne uzatvorenú zmluvu na dodávku

elektriny a bol jej povinný platiť stále mesačné platby, aj keď v predmetnom období žiadnu

elektrinu nespotreboval. Súd prvého stupňa nepovažoval tento svoj záver za odporujúci

ustanoveniam zákona o ochrane spotrebiteľa a ani ustanoveniam

o spotrebiteľských zmluvách alebo európskej legislatíve na ochranu spotrebiteľa, na ktoré sa

žalovaný odvolával, tvrdiac, že ako spotrebiteľ je vystavený svojvôli monopolného dodávateľa

a musí platiť bez toho, aby od dodávateľa dostával nejaké protiplnenie alebo protihodnotu.

Zdôraznil, že žalobkyni aj z vtedy platného o energetike vyplývala

povinnosť zabezpečiť žalovanému, pripojenému na verejný rozvod a prihlásenému k odberu,

dodávku elektriny v dohodnutom množstve a zodpovedajúcej kvalite, teda musela elektrinu do

odberného miesta privádzať, udržiavať svoje zariadenia v riadnom stave, vykonávať odpočty

a pod., pričom práve s tým spojené náklady sú kryté stálou mesačnou platbou. Žalovanému

nebolo plnenie vnucované, pokiaľ nechcel elektrinu odoberať a vyhnúť sa plateniu stálej

mesačnej platby, mal sa odhlásiť z odberu podľa § 9 písm. c/ citovaného zákona, čo však urobil

až listom z 20. apríla 2001. Súd prvého stupňa mal žalobkyňou uplatnený nárok za dôvodný len

vo výške 1 128 Sk, čo predstavovalo stálu platbu vo výške 91 Sk za 9 mesiacov (máj 2000 až

január 2001) a stálu platbu vo výške 103 Sk za 3 mesiace (február až apríl 2001). Žalobu vo

zvyšku zamietol, nakoľko mesačná platba vo výške 91 Sk za mesiac október bola žalovanému

účtovaná duplicitne. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 150 ods. 2

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) na odvolanie žalobkyne (do trov konania) i

žalovaného (do veci samej) rozsudkom z 11. novembra 2009 sp. zn. rozsudok súdu

prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa potvrdil. Odvolací

súd po preskúmaní rozsudku v jeho napadnutej časti (vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené,

a výroku o trovách konania), dospejúc k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový

stav veci, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a tiež správne vec právne posúdil, sa v plnom

rozsahu stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v

zmysle odkázal.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Navrhol napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že súdy obidvoch stupňov vec nesprávne právne

posúdili ( ) a že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou

majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Dovolateľ

považoval za základný hmotnoprávny aspekt kauzy otázku správnej právnej kvalifikácie stálej

platby. Nesúhlasil s názorom súdov, že stálu platbu bol povinný platiť aj v tých mesiacoch, keď

nemal žiaden odber. V tejto súvislosti poukazoval na právne predpisy Európskej únie prijímané

na zamedzovanie nekalých dojednaní v spotrebiteľských zmluvách. Namietal, že súdy sa

nevysporiadali s existenciou záväzkovoprávneho vzťahu na jednej strane a právami

a povinnosťami subjektov takéhoto právneho vzťahu na druhej strane. Argumentoval, že podľa

ústavného stavu Slovenskej republiky nijaký štátny orgán nemal a nemá kompetenciu určiť stálu

platbu ako pravidelne sa opakujúce plnenie pre súkromnoprávne obligačné vzťahy. Inú vadu

majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci videl dovolateľ v nepreskúmateľnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorého odôvodnenie podľa jeho názoru nespĺňalo požiadavky

kladené ustanovením

Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení navrhla dovolanie žalovaného ako neprípustné

odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) s právnickým vzdelaním ( ods.

1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§

236 a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania má dovolanie osobitné

postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno úspešne napadnúť (len)

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, nie však v každom prípade, ale iba ak podanie

dovolania pripúšťa zákon.

Zmyslom dovolania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia – v prípadoch

stanovených zákonom – z hľadiska v zákone určených dovolacích dôvodov a dosiahnutie

nápravy tam, kde rozhodnutie napadnuté dovolaním nemôže obstáť z aspektu opodstatnenosti

v dovolaní uplatneného dovolacieho dôvodu. Dovolanie je v uvedenom vymedzení zároveň

procesný prostriedok (nástroj), ktorým zákon vytvára účastníkovi konania procesnú možnosť,

aby v prípadoch (a za podmienok) v zákone uvedených spochybnil opodstatneným uplatnením

dovolacieho dôvodu správnosť konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu a dosiahol nápravu

vád alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia.

Mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných prostriedkov sa prejavuje aj

v tom, že účastník konania nemôže úspešne podať dovolanie z akéhokoľvek dôvodu, ale len

z dôvodu uvedeného v zákone. upravuje tri samostatné dovolacie

dôvody. Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že: a)

v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b) konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci. Treba dodať, že dovolací súd je viazaný uplatneným

dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil; dovolacie dôvody

neposudzuje podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu. Dovolanie nie je

„ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

nižších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania; dovolací súd nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle

ustanovenia platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto

procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je dovolanie

prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o

potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Dovolanie je tiež prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Dovolaním žalovaného je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

rozsudkov uvedených v ustanovení ,, , proti ktorým je dovolanie prípustné;

prípustnosť jeho dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.

Je treba (pre úplnosť) ešte poznamenať, že aj v prípade, že by išlo o zmeňujúce

rozhodnutie odvolacieho súdu alebo ak by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania podľa §

238 ods. 3 , prípustnosť dovolania by bola vylúčená a to podľa ; odvolací

súd totiž rozhodol o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy.

Podľa dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom

na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň

podania návrhu na prvostupňovom súde.

Predmetom dovolacieho konania je peňažné plnenie vo výške 37,44 € (1 128 Sk). Táto

suma neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy platnej v deň podania žaloby na súde. Dňa 24.

apríla 2002, kedy došlo k podaniu žaloby na súde prvého stupňa, bola totiž minimálna mzda

4 920 Sk (porovnaj o minimálnej mzde v znení

neskorších predpisov), jej trojnásobok predstavuje sumu 14 760 Sk (489,94 €).

Dovolanie žalovaného by vzhľadom na uvedený záver (zistenie) bolo procesne prípustné,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v O vadu tejto

povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal

procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo

alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že ustanovenie nemá žiadne

obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania;

ak v konaní došlo k procesnej vade vymenovanej v tomto ustanovení, možno dovolaním

napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému inak dovolanie nie je prípustné.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá dovolaciemu

súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa

neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne

zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až

g/ Existencia ani jednej z uvedených vád však dovolacím súdom v konaní zistená nebola.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestanným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach

alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

Výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku má obsahovať odôvodnenie

rozsudku. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku; zároveň je aj

prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ustanovenie

dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozsudku.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na

taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak

však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (porovnaj Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19.

februára 1998).

Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému

uplatneniu (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. ).

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že prvostupňový ako aj odvolací súd

náležite odôvodnili svoje rozhodnutia. Súd prvého stupňa zrozumiteľne uviedol dôvody, pre

ktoré žalobe čiastočne vyhovel a prečo ju vo zvyšku zamietol. Odvolací súd sa stotožnil so

skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa a v zmysle v plnom

rozsahu aj s odôvodnením tohto rozsudku, takže sa obmedzil už len na skonštatovanie správnosti

napadnutej časti rozhodnutia. Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu

nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd

Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že skutkové a právne

závery odvolacieho súdu nadväzujúce, resp. osvojujúce si dôvody rozsudku súdu prvého stupňa

nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Slovenskej

republiky a že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa

parametre zákona na odôvodnenie rozsudku ( ). Samotná skutočnosť, že

dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o

zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Dovolateľ namietal, že rozhodnutia súdov obidvoch stupňov spočívajú na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na

zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil

správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a

nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací

súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za

následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny predpis

a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne

právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký

prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Rovnako ako dôvod, že rozhodnutia súdov obidvoch

stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), ani

dôvod, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci ( ), nezakladá zmätočnosť rozhodnutia.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovení § 238

a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie na súdoch nižších stupňov bolo postihnuté

niektorou z vád uvedenou v , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

žalovaného ako neprípustné odmietol ( v spojení s ).

Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods.

1 a ). Dovolací súd jej však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nepodala

návrh na uloženie tejto povinnosti žalovanému ( ).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. júla 2011

JUDr. Milan D e á k , v. r.

predseda senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta