Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/121/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Heleny

Haukvitzovej v právnej veci žalobcu B. A., bývajúceho v D., zastúpeného JUDr. E. C. proti

žalovanej M., IČO : X., o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom súde

Dunajská Streda pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Trnave z 9. decembra 2008 , sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Trnave z 9. decembra 2008 , sp. zn. vo výroku, ktorým zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti v sume 826,52 € (24 900,50 Sk) tak, že

žalobu aj v tejto časti zamietol, a vo výrokoch o trovách konania, z a m i e t a.

Dovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu v Trnave z 9. decembra 2008,

sp.zn. , ktorým odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol, o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom z 9. decembra 2008 č. k. -147

zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 71 780 Sk z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie

od 21. apríla 2001 do 30. júna 2007, ako aj náhradu trov konania vo výške 4 306 Sk z titulu

zaplateného súdneho poplatku, 4 920 Sk náhradu trov znaleckého dokazovania a 83 133 Sk

trov právneho zastupovania.Vo zvyšku žalobu zamietol. Na základe vykonaného dokazovania

mal preukázané, že výlučným vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. M., vedených

Správou katastra D.na LV č. X. ako parc. č. X. zastavaná plocha o výmere 180 m2, parc. č. X.

zastavaná plocha o výmere 43 m2, parc. č. X. zastavané plochy o výmere 226 m2, parc. č. X.

zastavané plochy o výmere 266 m2, parc. č. X. zastavané plochy o výmere 662 m2 a parc. č.

X. zastavané plochy o výmere 395 m2, je žalobca. Z obsahu znaleckého posudku

vyhotoveného Ing. J. G. pod

č. 79/2006 zo dňa 3. októbra 2006 vyplynulo, že žalovaná užívala zastavanú plochu pod

objektmi na parc. č. X. a parc. č. X., ako aj pozemok na parc. č. X.a parc. č. X., kde má

položenú nádrž na plyn, ktorá slúži na plynové kúrenie objektu. Nádrž je umiestnená medzi

objektom a betónovou cestou, pričom zvyšné časti pozemku nie sú využiteľné s prihliadnutím

na prístup, nakoľko nemajú priamy prístup z verejného priestranstva. V dodatku

k znaleckému posudku znalec presne vypočítal plochu, ktorú žalovaná užívala, a za ktorú nič

neplatila, a to v celkovej výmere 579,64 m2. Súd prvého stupňa z tejto výmery vypočítal

ročnú sadzbu nájomného po 20,- Sk/rok/m2, pričom sa opieral o zistenia vykonané znalcom

a realitnými spoločnosťami ohľadne všeobecnej výšky ročného nájomného s poukazom aj na

platné všeobecné záväzné nariadenie Mesta D.. Pri výpočte bral zreteľ na obdobie, za ktoré

žalobca požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia a určil výšku bezdôvodného obohatenia

spočívajúceho v užívaní sporných nehnuteľností za obdobie od právoplatnosti rozsudku

Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -46, teda

od 21. apríla 2001 až do 30. júna 2007, pričom vychádzal z celkovej výmery užívanej

žalovanou 579,64 m2 a z hodnoty 20,- Sk/rok/m2. Vo zvyšku žalobu žalobcu ako nedôvodnú

zamietol. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 9. decembra 2008, sp.zn.

odmietol odvolanie žalobcu, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti

v sume 24 900,50 Sk zmenil tak, že žalobu aj v tejto časti zamietol. V časti trov konania

zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovanej náhradu trov

prvostupňového konania nepriznal. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej náhradu trov

odvolacieho konania v sume 12 716 Sk k rukám jej právneho zástupcu. Odvolanie žalobcu

podľa odmietol z dôvodu jeho oneskoreného podania. Ďalej

uviedol, že predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn.

bolo vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu užívania nehnuteľností žalovanou bez

právneho dôvodu, a to za obdobie od 21. apríla 2001 do 30. júna 2007 vo výške 329.301,- Sk.

Súd prvého stupňa žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi 71.780,- Sk, ako aj náhradu trov

konania a vo zvyšku žalobu zamietol. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie

správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti v sume

24.900,50 Sk, ako aj v časti náhrady trov konania. Odvolací súd dospel k záveru, že súd

prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe

vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil,

pričom dôvodom na zmenu rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti bola dôvodne

uplatnená námietka premlčania. S poukazom na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda

č.k. -46 zo dňa 2. marca 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. apríla

2001, a ktorým bolo určené, že kúpna zmluva uzavretá dňa 29. apríla 1994 medzi B. A.

a žalovanou o prevode nehnuteľností novovytvorenej parc. č. X. vo výmere

266 m2 a parc. č. X. vo výmere 756 m2, vedených v k.ú. M., vytvorených z pôvodnej parc. č.

X. o výmere 4672 m2, vedenej v pozemkovoknižnej vložke č. X., k.ú. M., ktorej vklad bol

povolený pod č. X., ako aj prevod novovytvorených parciel č. X. vo výmere 479 m2 a parc. č.

X. vo výmere 271 m2, nachádzajúcich sa v k.ú. M., je neplatná, a teda žalovaná predmetné

nehnuteľnosti užíva bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho sa bezdôvodne obohacuje na úkor

žalobcu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý zisťoval skutočný rozsah

nehnuteľností užívaných žalovanou, pretože len ich reálnym užívaním vzniklo na jej strane

bezdôvodné obohatenie. Odvolací súd sa stotožnil

so skutkovým zistením súdu prvého stupňa, že žalovaná z pozemkov označených žalobcom

užívala len časť, a to v celkovej výmere 579,64 m2. Správny bol i postup súdu prvého stupňa,

ktorý za účelom výšky bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní pozemkov,

zisťoval, aké sumy sa vynakladajú v danom mieste a čase za užívanie obdobných pozemkov

spravidla práve vo forme nájmu, ktorý by bola žalovaná povinná za obvyklých okolností plniť

podľa nájomnej zmluvy a so záverom súdu prvého stupňa o výške nájomného 20,- Sk/m2/rok

sa stotožnil. Odvolací súd musel prihliadnuť na v odvolacom konaní uplatnenú námietku

čiastočného premlčania práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd

prisvedčil názorom žalovanej obsiahnutým v jej odvolaní proti rozsudku, že žalobca sa

nepochybne dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia, ako aj o tom, kto sa na jeho úkor

obohatil, najmenej od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k.

-46 zo dňa 2. marca 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. apríla 2001.

Žalobca však žalobu podal na súde prvého stupňa až dňa 14. júna 2005, s poukazom na čo sa

jeho právo na vydanie bezdôvodného obohatenia pred 14. júnom 2003 premlčalo vzhľadom

na uplynutie dvojročnej premlčacej doby. Prislúchalo mu preto právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia len za obdobie od 14. júna 2003 do 30. júna 2007 (v súlade

so žalobným návrhom), t.j. za 4 roky a 16 dní, čo pri obvyklom nájomnom 20,- Sk/m/rok,

výmery plochy užívanej žalovanou 579,64 m2, predstavuje bezdôvodné obohatenie vo výške

46.879,40 Sk, ktorá suma je oproti sume priznanej rozsudkom napadnutým odvolaním

(71.780,- Sk) nižšia o 24.900,50 Sk (upravená zaokrúhlením). Odvolací súd podľa § 220

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania, keď o náhrade

trov prvostupňového konania bolo dôvodné rozhodnúť podľa , avšak

žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací

súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorý ho žiadal zrušiť a vec

vrátiť na ďalšie konanie. Vytýkal odvolaciemu súdu, že sa stotožnil so skutkovým zistením

súdu prvého stupňa v tom smere, že v predmetnom spore pri určení výšky bezdôvodného

obohatenia treba vychádzať len z rozsahu nehnuteľností skutočne užívaných žalovanou, čomu

zodpovedá výmera vo výške 579,64 m2. Namietal, že skutočne užívaná plocha žalovaným

v stave, v akom to ustálil znalec pri miestnej obhliadke nemusela byť, a podľa jeho názoru ani

nebola totožná so stavom, v akom bola počas celej doby bezdôvodného obohatenia užívaná.

Žalovaná napríklad pri vjazde s nákladnými motorovými vozidlami a kamiónmi musela

užívať aj ďalšie časti predmetných nehnuteľností. Je teda zrejmé, že pri určení veľkosti

užívanej plochy treba mať na zreteli aj ďalšie okolnosti, ktoré v čase miestneho šetrenia

nemusia byť vždy reálne. Trval na tom, aby pri určení výšky bezdôvodného obohatenia malo

byť vychádzané z výmery 1.772 m2, teda zo súčtu výmery parciel vedených na LV č. X.v k.

ú. M..

Žalovaná sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ods. l ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ods. l ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ods. l ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti

a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním je možné napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242

ods. 1 ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolací súd je podľa zákona ( ) viazaný nielen rozsahom

dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v , a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť ( druhá veta )

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len

na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Výskyt hore uvedených

vád v konaní nezistil a dovolateľ ich ani nenamietal.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu

dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Ani výskyt

tzv. inej vady nebol dovolacím súdom zistený.

Z obsahu dovolania žalobcu vyplýva, že ako dovolací dôvod uplatňuje ustanovenie

, t.j. nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.

Ku skutkovým (nie právnym) záverom, na ktorých odvolací súd založil svoje

hodnotiace závery, dospel odvolací súd na základe vyhodnotenia dôkazov. Spôsobilým

dovolacím dôvodom v zmysle ale nie je nesúhlas dovolateľa

s vyhodnotením dôkazov súdom (porovnaj R 42/1993). Neprípustnosť takého dôvodu je daná

charakterom dovolacieho konania, v ktorom sa už dôkazy nevykonávajú (§ 243a ods. 2

), a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu, aby prehodnocoval dôkazy vykonané

v základnom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné poukázať aj na to, že

dovolanie nie je „ďalším odvolaním“, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným

na nápravu len výslovne uvedených procesných (, )

a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne

domáhať revízie skutkových zistení urobených odvolacím súdom, tak ani prieskumu ním

vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho

skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým

účelom môže vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou

inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa.

Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym

posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho

prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho

súdu, nemá možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy

sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní.

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval správny

predpis, ale ho nesprávne vyložil.

O taký prípad však v danej veci nejde. Súd prvého stupňa na zistený skutkový stav

aplikoval správny právny predpis ( a ) a odvolací súd sa

s jeho závermi ako aj výkladom o bezdôvodnom obohatení plne stotožnil, stotožnil sa

i so záverom súdu prvého stupňa o rozsahu nehnuteľností, ktoré žalovaná bezdôvodne užívala

v rozhodnom období, ako aj s výpočtom výšky bezdôvodného obohatenia, vychádzajúceho

z ceny obvyklej v danom mieste a čase za nájom nehnuteľností.

V odvolacom konaní však dôvodne prihliadol na vznesenú námietku premlčania časti

nároku, ktorú uplatnila žalovaná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil

právny záver, že skutočnosťou alebo dôkazom v zmysle a

nie je námietka premlčania práva uplatnená žalovaným.

Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva,

ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt

môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným, ba rozhodujúcim

následkom premlčania je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju

môže ale nemusí uplatniť.

Námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká

skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle najneskôr

do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,

v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by

žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy námietky

premlčania vymedzenej hmotným právom ( ) vyplýva, že

ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného

skončenia veci.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový

prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo

plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých

zdrojov.

Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa

na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet

bezdôvodného obohatenia získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné

obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne

vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe

v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku

dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo

k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie

plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné

obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho

zákonníka).

V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba,

v odseku druhom premlčacia doba objektívna. Vzájomný vzťah týchto dvoch premlčacích

dôb je taký, že ak skončí beh jednej z nich, a je vznesená námietka premlčania, právo sa

premlčí a nemožno ho priznať. Premlčanie nevedie k zániku práva, bráni však jeho

vymožiteľnosti.

Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa

oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu

bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo

k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového

stavu v konkrétnom prípade.

V danej veci správne odvolací súd posúdil vznesenú námietku premlčania nároku,

nakoľko z dokazovania je nepochybné, že o tom, že na strane žalovanej došlo

k bezdôvodnému obohateniu, a to užívaním nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, došlo

najneskôr dňom právoplatnosti rozsudku súdu, ktorým bola vyslovená neplatnosť kúpnej

zmluvy, týkajúcej sa predmetných žalovanou užívaných nehnuteľností a to dňom 21. apríla

2001. Ak preto podal žalobca svoju žalobu až dňa 14. júna 2005, nemohol mu súd vzhľadom

na vznesenú námietku premlčania priznať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia pred

dňom 14. júna 2003.

Dovolací súd sa s týmto záverom odvolacieho súdu stotožnil, a nakoľko obsah

dovolania žalobcu nebol spôsobilý zmeniť vecnú správnosť rozsudku odvolacieho súdu,

dospel k záveru, že dovolaním vytýkané nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom

( ) nie je dôvodné .

Keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré

by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia a ani vady konania

uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave z 9. decembra 2008, sp.zn. vo výroku, ktorým

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti v sume 826,52 €

(24 900,50 Sk) tak, že žalobu aj tejto časti zamietol, a vo výrokoch o trovách konania podľa

zamietol.

Vzhľadom k tomu, že žalobca napadol dovolaním celý výrok rozsudku odvolacieho

súdu, t.j. i výrok, ktorým odvolací súd odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa

ako oneskorene podané odmietol podľa , dovolací súd tento

samostatný výrok v dovolacom konaní preskúmal a dospel k záveru, že dovolanie proti

tomuto výroku nie je prípustné. O odmietnutí odvolania pre jeho podanie po zákonnej lehote

rozhoduje súd vo forme uznesenia a túto povahu rozhodnutie nestráca ani v prípade, že je

takýto výrok súčasťou rozsudku vo veci samej.

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu, preto pri posudzovaní jeho

prípustnosti treba vychádzať z ustanovenia V zmysle je

dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie

je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/

V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Odvolací súd rozhodol o odmietnutí odvolania podľa , nakoľko

bolo podané po zákonnej lehote. Z uvedeného je zrejmé, že prípustnosť dovolania nie je

možné vyvodiť z a ako bolo už hore uvedené, vady podľa

v celom konaní namietané a dovolacím súdom zistené neboli.

Dovolací súd preto dovolanie žalobcu proti výroku rozsudku Krajského súdu v Trnave

z 9. Decembra 2008, sp.zn. , ktorým odvolací súd odvolanie žalobcu

odmietol, ako neprípustné odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s ). Dovolací súd úspešnej žalovanej náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, nakoľko nepodala návrh na ich priznanie ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. februára 2011

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová