Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/94/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd slovenskej republiky vo veci oprávnenej S., a.s. so sídlom v B., IČO: X.,

o zaplatenie súdneho poplatku za hromadné podanie, vedenej na Okresnom súde Malacky

pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 30. decembra 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Oprávnenej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Malacky uznesením z 22. novembra 2013 č.k. 1 Spr V 3116/2013-3

uložil oprávnenej, aby v lehote 15 dní zaplatila súdny poplatok 27 € za hromadné podanie

doručené súdu prvého stupňa 22. novembra 2013 [položka 20b Sadzobníka súdnych

poplatkov, ktorý tvorí prílohu o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)].

Proti uvedenému uzneseniu podala oprávnená odvolanie, v ktorom uviedla, že súdny

poplatok jej nemal byť vyrubený, lebo išlo o vec, na ktorú sa podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona

č. vzťahuje oslobodenie od súdneho poplatku. Žiadala preto nesprávne

rozhodnutie zrušiť.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. decembra 2013 sp. zn. :

a/ napadnuté uznesenie potvrdil, b/ nepripustil dovolanie oprávnenej. Na odôvodnenie

potvrdzujúceho výroku uviedol, že prvostupňový súd správne aplikoval ustanovenia § 42

ods. 1 , , a a v správnej

2

výške vyrubil súdny poplatok vo veci, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie od súdneho

poplatku. Návrhu oprávnenej na vyslovenie prípustnosti dovolania nevyhovel s odôvodnením,

že nie sú pre to dané predpoklady v zmysle

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnená dovolanie

s odôvodnením, že „spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, čoho dôsledkom

je odňatie možnosti oprávneného konať pred súdom“. Uviedla, že je právnou nástupníčkou

po zdravotnej poisťovni a aj jej ide o vymoženie pohľadávok na neuhradenom zdravotnom

poistení v zmysle o zdravotnom poistení. Keďže konanie vo veciach

zdravotného poistenia je oslobodené od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 1 písm. c/ zákona

č. ), súdny poplatok jej nemal byť vyrubený. Odvolaciemu súdu vytkla, že

nevyhovel jej návrhu, ktorým so zreteľom na zásadný právny význam (a tiež rozdielnu

rozhodovaciu prax súdov) žiadala vysloviť prípustnosť dovolania (§ 239 ods. 2

písm. a/ ); tým odňal oprávnenej možnosť podať dovolanie. Tento postup mal

za následok odňatie možnosti oprávnenej konať ( ). V ďalšej časti

dovolania oprávnená podrobila kritike správnosť právnych záverov, ku ktorým dospel

odvolací súd. Žiadala napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa zrušiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená, za ktorú koná jej

zamestnankyňa s právnickým vzdelaním, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo sa v občianskoprávnom

konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých

občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania

pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania ().

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu iba v prípadoch v zákone výslovne uvedených (viď § 236

ods. 1 ). Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou inštanciou,

3

v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie (viď napríklad rozhodnutia

najvyššieho súdu sp. zn. , , , ,

, a ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie, sú vymenované v § 239 ods. 1

a 2 Oprávnenou je napadnuté uznesenie, ktoré nie je uvedené v týchto ustanoveniach;

prípustnosť jej dovolania preto z a nevyplýva.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti

dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka konania

tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že

k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle až e/ a

nenamietala a existencia týchto vád v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť

podaného dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka namieta, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný postup

súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania,

ktoré mu poskytuje .

Podľa názoru oprávnenej jej bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že odvolací

súd: 1. nepripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie ( ) a . vec

nesprávne právne posúdil a v dôsledku toho jej vyrubil súdny poplatok vo veci, na ktorú

sa vzťahovalo oslobodenie od súdneho poplatku.

1. Najvyšší súd už vo viacerých prípadoch uviedol, že oprávnenie založiť prípustnosť

dovolania proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému by inak dovolanie

nebolo prípustné, zveruje ustanovenie výlučne odvolaciemu súdu. To isté

platí vo vzťahu k potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu, proti ktorému by inak nebolo

dovolanie prípustné, a ustanoveniu Posúdiť, či ide o riešenie

právnej otázky zásadného významu, prislúcha iba odvolaciemu súdu. Podľa právneho názoru

dovolacieho súdu nie je žiadny dôvod, aby sa aj vo vzťahu k potvrdzujúcemu uzneseniu

odvolacieho súdu nedospelo k záveru, ktorý rozhodovacia prax najvyššieho súdu už dávnejšie

zaujala vo vzťahu k potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, že ak odvolací súd

vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku prípustnosť dovolania nevysloví, dovolací súd nie

je oprávnený skúmať, či ide o vec zásadného právneho významu (porovnaj tiež R 38/1993

a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , ,

, ).

Dovolací súd bez toho, aby sa vyjadroval k tomu, či oprávnenou nastolená otázka

(ne)opodstatňovala vyslovenie prípustnosti dovolania podľa , zdôrazňuje,

že možnosť odvolacieho súdu vysloviť prípustnosť dovolania proti svojmu rozhodnutiu

( a ) nie je závislá na návrhu účastníka.

Ak účastník konania návrh na vyslovenie prípustnosti dovolania podá, odvolací súd ho nie

je povinný akceptovať. účastníkovi konania nepriznáva „procesné

oprávnenie domôcť sa vyslovenia prípustnosti dovolania“. Ak odvolací súd nevyhovie

účastníkovi a samostatným výrokom svojho rozhodnutia zamietne návrh účastníka

na vyslovenie prípustnosti dovolania ( ), nedochádza k odňatiu

žiadneho procesného oprávnenia účastníka, a teda ani k procesnej vade v zmysle § 237

písm. f/ (viď obdobne napríklad uznesenie najvyššieho súdu z 20. februára 2014

sp. zn. ).

2. K tvrdeniu oprávnenej, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať

( ) tým, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil (bol jej vyrubený

súdny poplatok, i keď podľa jej názoru vyrubený nemal byť), dovolací súd poukazuje na to,

že najvyšší súd v rozhodnutí publikovanom pod R 125/1999 vyslovil právny názor, v zmysle

ktorého prípustnosť dovolania podľa nemožno extenzívne vykladať

v súvislosti s postupom súdu vtedy, ak ide o faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu.

Rovnako v uznesení z 11. júla 2012 sp. zn. najvyšší súd konštatoval, že

„za odňatie možnosti konať pred súdom nemožno považovať rozhodnutie, ako výsledok

vecnej rozhodovacej činnosti súdu“. V súlade s tým pod postupom súdu v zmysle § 237

písm. f/ možno rozumieť len procedúru prejednania veci, ktorá predchádza vydaniu

konečného rozhodnutia a ktorá má za následok znemožnenie realizácie procesných

oprávnení účastníka konania (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu z 10. októbra 2012

sp. zn. , 91/2012).

Pokiaľ súdy v danej veci dospeli k záveru, že nejde o prípad, na ktorý sa v zmysle § 4

ods. 1 písm. c/ vzťahuje oslobodenie od súdneho poplatku, hoci – ako

tvrdí oprávnená – obsah spisu neumožňoval prijať taký záver, sú ich rozhodnutia (prípadne)

vecne nesprávne, nie však zmätočné. Námietkou, že súdy na daný skutkový stav neaplikovali

právny predpis, ktorého aplikácia – podľa názoru oprávnenej – prichádzala do úvahy,

dovolateľka spochybňuje správnosť činnosti súdu, v rámci ktorej zistený skutkový stav

podriaďuje pod určitý právny predpis a zo skutkových záverov vyvodzuje právne závery.

Táto činnosť sa označuje ako právne posudzovanie veci. Nesprávne právne posúdenie veci

je relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno (úspešne) uplatniť v procesne

prípustnom dovolaní (viď ), samo nesprávne právne posúdenie

veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/2012 a rozhodnutia najvyššieho súdu

sp. zn. , , , , ,

a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak

(atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci

prípustnosť dovolania. Keďže oprávnená uvedený dovolací dôvod uplatnila v dovolaní, ktoré

nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnuté uznesenie posúdeniu

z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.

Na záver dovolací súd poznamenáva, že treba odlišovať prípad, v ktorom účastník

za procesnú vadu konania označí samo vyrubenie súdneho poplatku (ktorým sa neodníma

6

žiadne procesné oprávnenie účastníka) od prípadu, v ktorom súd zastaví konanie pre

nezaplatenie súdneho poplatku podľa , hoci pre tento postup

nebol zákonný dôvod (R 50/1997).

3. Vzhľadom na to, že v konaní nedošlo k procesnej vade namietanej oprávnenou

( ) ani k iným vadám uvedeným v a prípustnosť jej dovolania

nevyplýva ani z , najvyšší súd odmietol jej procesne neprípustné dovolanie podľa

v spojení s bez toho, aby skúmal vecnú

správnosť napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa

v spojení s , a

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. marca 2014

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková