Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/20/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu F., a.s., so sídlom v B.,

IČO: X., zastúpeného JUDr. Z. M., advokátkou so sídlom v B., proti žalovanej U. nemocnici

B., so sídlom v B., IČO: X., o zaplatenie 32 265,05 € s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 26. októbra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania

218,22 € do rúk JUDr. Z. M., advokátky so sídlom v B..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 2. decembra 2009 č.k. -122

konanie v časti žalovanej istiny 32 265,05 € z dôvodu späťvzatia žaloby po tom, čo žalovaná

túto sumu zaplatila, zastavil ( ); žalobcovi vrátil súdny poplatok za žalobu vo výške

1 916,51 € a žalovanej za odpor vo výške 1 916,50 €. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi 14,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 15 785,47 € od 28. februára 2008 do

28. novembra 2008, zo sumy 1 292,72 € od 28. februára 2008 do 28. novembra 2008, zo sumy

762,91 € od 29. februára 2008 do 28. novembra 2008, zo sumy 7 136,89 € od 29. februára

2008 do 28. novembra 2008, zo sumy 2 378,96 € od 29. februára 2008 do 28. novembra 2008,

zo sumy 1 945,79 € od 29. februára 2008 do 28. novembra 2008, zo sumy 2 962,31 € od

2. marca 2008 do 28. novembra 2008, zo sumy 15 752,27 € od 29. novembra 2008 do

13. marca 2009, zo sumy 1 259,53 € od 29. novembra 2008 do 13. marca 2009, zo sumy

2

729,72 € od 29. novembra 2008 do 13. marca 2009, zo sumy 7 103,70 € od 29. novembra

2008 do 13. marca 2009, zo sumy 2 345,76 € od 29. novembra 2008 do 13. marca 2009,

zo sumy 1 912,60 € od 29. novembra 2008 do 13. marca 2009, zo sumy 2 929,11 € od

29. novembra 2008 do 13. marca 2009, zo sumy 15 719,27 € od 14. marca 2009 do 8. júla

2009, zo sumy 1 226,53 € od 14. marca 2009 do 12. mája 2009, zo sumy 696,72 € od

14. marca 2009 do 8. júla 2009, zo sumy 7 070,70 € od 14. marca 2009 do 8. júla 2009, zo

sumy 2 312,76 € od 14. marca 2009 do 8. júla 2009, zo sumy 1 879,60 € od 14. marca 2009

do 5. augusta 2009 a zo sumy 2 896,11 € od 14. marca 2009 do 5. augusta 2009, ako

aj nahradiť 1 755,68 € trov konania. V odôvodnení uviedol, že žaloba v časti príslušenstva

pohľadávky je čo do základu aj výšky dôvodná. Mal za preukázané, že pohľadávka žalobcu

a dlh žalovanej vznikli z ich záväzkových vzťahov (kúpnych zmlúv) ako podnikateľskými

subjektami v rámci výkonu ich podnikateľskej činnosti; žalobca (predávajúci) vykonával

veľkoobchodnú a veľkodistribučnú činnosť s farmaceutickými výrobkami a zdravotníckym

materiálom, žalovaná (kupujúca) ako štátna príspevková organizácia v rámci týchto

zmluvných vzťahov uspokojovala verejné potreby (poskytovanie zdravotnej starostlivosti

občanom vo verejnom záujme). Takto vzniknuté záväzkové vzťahy medzi účastníkmi konania

posúdil podľa a nárok žalobcu na príslušenstvo

pohľadávky podľa v znení platnom do 31. decembra

2008. Vzhľadom na to, že úroky z omeškania neboli medzi účastníkmi upravené dohodou,

mal za to, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania sadzbou o 10 % vyššou akou bola najvyššia

zákonom prípustná sadzba, opodstatnene v súlade so zákonom. Výrok o náhrade trov konania

odôvodnil

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovanej rozsudkom z 26. októbra 2010 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcovi nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. Potvrdzujúci výrok odôvodnil tým, že rozsudok súdu prvého stupňa je

vecne správny ( ), lebo súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav

a tento aj správne právne posúdil. K rozpornému tvrdeniu účastníkov ohľadne charakteru

vzťahu medzi nimi (obchodnoprávny alebo občianskoprávny) uviedol, že aj podľa jeho

názoru záväzkovo-právny vzťah účastníkov z kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bolo dodanie

liekov a zdravotníckych pomôcok žalovanej, ktorá ako verejne dostupný poskytovateľ

ústavnej zdravotnej starostlivosti realizuje lekárenskú starostlivosť, ktorá je formou

zdravotnej starostlivosti zabezpečovanej štátom ako verejnej potreby v rámci ústavne

garantovaného práva na ochranu zdravia, je vzťahom obchodnoprávnym spadajúcim pod

, a preto súd prvého stupňa správne žalobcovi

z jednotlivých dlžných súm priznal úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne podľa § 369

ods. 1 . O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa

ods. l v spojení s , a žalobcovi ich náhradu nepriznal z dôvodu, že

hoci žalobca si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil, ich výšku v zákonom stanovenej

lehote nevyčíslil.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, v ktorom

namietala, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ) tým, že odvolací súd nesprávne postupoval, keď vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil prípustnosť dovolania, nakoľko v predmetnej veci ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, keďže rozhodovacia prax odvolacieho

súdu je vo veciach, založených na tých istých skutkových okolnostiach, pri posudzovaní

právnej kvalifikácie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, rozdielna. Nesúhlasila

s právnym názorom odvolacieho súdu, keď daný právny vzťah posúdil ako obchodnoprávny;

mala za to, že ide o vzťah občianskoprávny. Z uvedených dôvodov žiadala, aby dovolací súd

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie nie je v danom prípade

procesne prípustné, rozsudok odvolacieho súdu považoval za vecne správny a navrhol

dovolanie odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3

je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a , nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z , ani

z Pre úplnosť treba uviesť, že dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2

). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovanej nie je podľa

až 3 procesne prípustné.

Dovolanie žalovanej by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1

Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade

v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Žalovaná v dovolaní nenamietala, že by v konaní došlo k procesným vadám konania

v zmysle ; vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.

Žalovaná namietala, že v konaní je postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť

konať v zmysle tým, že odvolací súd v potvrdzujúcom rozsudku

nevyslovil prípustnosť dovolania podľa Dôvodom, ktorý zakladá

prípustnosť dovolania podľa je taký vadný postup súdu v občianskom

súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať

procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Oprávnenie založiť prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, proti ktorému by inak

dovolanie nebolo prípustné, zveruje ustanovenie odvolaciemu súdu. Táto

možnosť pripustenia dovolania je vyhradená len pre riešenie otázok zásadného právneho

významu. Posúdiť, či vo veci ide o riešenie takejto otázky (právnej otázky), prislúcha výlučne

odvolaciemu súdu. Dôvod uvedeného záveru vyplýva z toho, že právne posúdenie veci patrí

súdu, nie účastníkom konania. Ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku

prípustnosť dovolania nevysloví, dovolací súd nie je oprávnený skúmať, či inak ide o vec

zásadného právneho významu (porovnaj tiež R 38/1993, rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. ).

Na základe uvedeného možno konštatovať, že odvolací súd tým, že vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil prípustnosť dovolania, neodňal žalovanej žiadne právo,

a teda ani možnosť konať pred súdom.

Vady konania v zmysle neboli spôsobilé založiť ani právne závery, na

ktorých založil odvolací súd svoje rozhodnutie. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou

jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237

, pretože právnym posudzovaním súd nemôže založiť žiadnu procesnú vadu, ktorá je

uvedená v tomto ustanovení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). I keby tvrdenia žalovanej o nesprávnom právnom posúdení veci boli

opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), žalovanou vytýkaná

skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale

prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia V dôsledku toho by posúdenie, či

odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo

správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až

vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Keďže dovolanie žalovanej nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť

k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/

).

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

v prejednávanej veci je dovolanie žalovanej procesne neprípustné. Dovolací súd preto jej

mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa v spojení s

písm. c/ ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( ,

a ). Žalobca podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov

dovolacieho konania ( ) a trovy tohto konania vyčíslil. Dovolací súd mu

priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokátky (ktorá ho zastupovala aj pred súdmi nižších

stupňov) za 1 úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia z 25. januára 2011

[ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb v znení č. (ďalej len „“)].

Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 10 ods. 1

vo výške 210,81 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky

a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [

(t.j. 7,41 €)] predstavuje spolu 218,22 €. Zvýšenie odmeny a náhrady o daň z pridanej

hodnoty ( ) dovolací súd nepriznal z dôvodu, že advokátka žalobcu

neosvedčila, že je platiteľkou dane s pridanej hodnoty.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. júna 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková