Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/553/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti ţalovaným 1/ K. F., bývajúcemu v R., 2/ Š. M., bývajúcemu vo F., obaja zastúpení JUDr. Antonom Širgelom, advokátom so sídlom v Nitre, Štefánikova 49, o zaplatenie 1 636,47 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. , o dovolaní ţalovaného 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. augusta 2014 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalovaný 2/ je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume

95,29 € k rukám právneho zástupcu advokátskej kancelárie TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Lučenec rozsudkom z 3. júna 2014 č.k. -85 uloţil

ţalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobkyni sumu 1 636,47 € s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.novembra 2010 do 13.februára 2012 vo výške 49,56 €, a 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 636,47 € od 14. februára 2012 do zaplatenia, ako aj nahradiť ţalobcovi trovy konania. V odôvodnení uviedol, ţe právna predchodkyňa ţalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a ţalovaný 1/ uzatvorili 9. mája 2005 zmluvu o úvere v zmysle a nasl. . Ţalovaný 2/ prevzal na seba ručiteľský záväzok v zmysle . Ţalovaný 1/ neplnil záväzky z tejto zmluvy, preto si ţalobca uplatnil nárok na 29 neuhradených splátok úveru za obdobie od 20. novembra 2010 do 20. marca 2013. Súd posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak konštatoval, ţe právna úprava premlčania nie je otázkou smerujúcou k ochrane spotrebiteľa. Premlčanie pôsobí voči obom zmluvným stranám rovnako a z komplexnej úpravy premlčania obsiahnutej tak v Obchodnom ako aj v nemoţno len niektoré ustanovenia povaţovať za výhodnejšie pre spotrebiteľa. Z tohto dôvodu aplikoval na premlčanie ustanovenia a nasl. a dospel k záveru, ţe uplatnená pohľadáva ţalobcu nie je premlčaná. Splátky pôvodne splatné v období od 20. februára 2012 do 20.marca 2013 sa stali splatné dňa 13. februára 2012, kedy ţalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Pokiaľ ţalovaní uvádzajú, ţe ku dňu postúpenia pohľadávky boli v omeškaní 1296 dní, súd uviedol, ţe sa jedná o počet dní omeškania

2

s poslednou splátkou ku dňu postúpenia pohľadávky a nie o omeškanie celého dlhu. Z obsahu zmluvy vyplýva, ţe kaţdá jednotlivá splátka sa premlčovala dňom nasledujúcim po jej splatnosti t.j. 21. dňa toho ktorého mesiaca. Keďţe predmetom konania bolo zaplatenie splátok splatných po 20. novembri 2010, ktoré sa stali splatnými 21. novembra 2010, premlčala sa táto splátka 21.novembra 2014 a kaţdá ďalšia splátka mesiacom nasledujúcim po tejto splátke. Pokiaľ ţalobca podal ţalobu na súde dňa 5. novembra 2013, urobil tak v rámci plynutia premlčacej doby. Preto súd ţalobe vyhovel a priznal ţalobcovi aj vyčíslený úrok z omeškania zo splátok v zmysle ustanovenia a 9% ročný úrok z omeškania z dlţnej sumy od 14.februára 2012 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa Proti tomuto rozsudku podali ţalovaní odvolanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 27. augusta 2014 sp.zn.

napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny ( ); rozhodol tieţ o trovách odvolacieho konania. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa bol toho názoru, ţe pohľadávka ţalobcu nie je premlčaná. Iba v prípade, ak by banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť celého úveru k 2. júnu 2008, stal by sa celý úver vrátane budúcich plánovaných splátok k tomuto dňu splatný. V konaní, ale takáto skutočnosť nebola preukázaná. Z prílohy 1 k zmluve o postúpení pohľadávok týkajúcej sa ţalovaného 1/ je zrejmé len to, ţe ku dňu postúpenia pohľadávky t.j. k 20. decembru 2011, bol splatný celý úver, keďţe v poloţke ,,istina do splatnosti“ je uvedené 0,00. Tvrdenia odvolateľov vyvracia aj to, ţe ako ,,istina po splatnosti“ je v tejto prílohe uvedená suma podstatne vyššia neţ suma poskytnutého úveru. Napokon ak by aj banka mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásila, nepochybne by takéto vyhlásenie doručila ţalovaným a bolo v ich záujme, aby ho v konaní predloţili. Odvolací súd dal odvolateľom za pravdu len v tom, ţe z predloţenej prílohy vyplýva, ţe deň 20. december 2011 bol dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bankou. Pokiaľ išlo o odvolaciu argumentáciu ţalovaných, ţe nebola splnená oznamovacia povinnosť podľa , vyhodnotil ju ako účelovú. Postup keď oznámenie o postúpení pohľadávky vykoná voči dlţníkovi postupník, povaţoval za súladný so znením ustanovenia . Súčasne uviedol, ţe nemal dôvod pochybovať o tom, ţe doporučené listové zásielky expedované ţalobcom dňa 25. januára 2012 obsahovali oznámenie adresované a doručené ţalovaným vychádzajúc z predloţeného podacieho hárku z 25. januára 2012 opatreného pečiatkou podacej pošty. Odvolací súd sa stotoţnil s právnym posúdením veci okresným súdom vo vzťahu k aplikácii ustanovení na premlčanie v prejednávanej veci a v podrobnostiach odkázal na jeho odôvodnenie. Napokon uzavrel, ţe na správnosti záverov súdu prvého stupňa nemení nič ani tá skutočnosť, ţe za deň splatnosti celého úveru povaţoval 13.február 2012, teda zrejme deň kedy sa dlţník najneskôr dozvedel o zosplatnení celého dlhu. K námietke, ţe súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti ţalobcu, odvolací súd uviedol, ţe právny zástupca ţalobcu svoju neprítomnosť na pojednávaní riadne ospravedlnil a udelil súhlas k prejednaniu veci v neprítomnosti ţalobcu. Postup okresného súdu teda bol súladný s ustanovením O trovách konania rozhodol podľa v spojení s a

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu v celom rozsahu podal ţalovaný 2/ (ďalej

aj ,,dovolateľ“) dovolanie a namietal, ţe mu v danom prípade bola odňatá moţnosť pred súdom konať ( ). Prípustnosť svojho dovolania zdôvodnil aj tým, ţe išlo o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, aj keď to odvolací súd vo výrokovej časti rozsudku neuviedol. Súčasne ako dôvod podaného dovolania uviedol ustanovenie a (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Odvolaciemu súdu vytýkal, ţe sa nezaoberal ním tvrdenou zmätočnosťou celého ţalobného návrhu, pretoţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdeného dátumu mimoriadneho zosplatnenia úveru 25. januára 2012 a ani 20. decembra 2011, ako to tvrdí odvolací súd. Rozhodnutie odvolacieho súdu v otázke mimoriadnej splatnosti úveru vyhlásenej pôvodným veriteľom nebolo ničím zdôvodnené a všetky dôkazy nasvedčovali tomu, ţe k vyhláseniu splatnosti úveru muselo dôjsť skôr neţ 13. februára 2012, ako to uviedol okresný súd. Podľa jeho názoru premlčacia doba uplynula dňa 21. mája 2011 vychádzajúc z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok ako jediného relevantného dôkazu. Odvolací súd síce potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, ale s odlišným právnym názorom na začiatok plynutia premlčacej doby, keď mal zato, ţe k zosplatneniu úveru došlo dňa 20. decembra 2011. K tomuto odlišnému právnemu názoru pritom dospel bez toho, aby nariadil pojednávanie, doplnil dokazovanie a umoţnil ţalovanému vyjadriť sa. Dovolateľ ďalej namietal, ţe odvolací súd sa nevysporiadal ani s novelou účinnou od 13.júna 2014, slúţiacou na ochranu spotrebiteľa, konkrétne s ustanovením , na ktoré poukazoval v odvolaní. V zmysle tejto novely mali byť v prejednávanej veci na premlčanie aplikované ustanovenia . Odvolací súd sa nevyjadril ani k prechodu pohľadávky z banky na nebankový subjekt. Dovolateľ bol toho názoru, ţe uţ v čase mandátnej správy vykonávanej ţalobcom bola ţalovaná pohľadávka zosplatnená, čo napokon vyplýva uţ zo samotnej povahy úveru. Z týchto dôvodov navrhol, aby dovolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietne alebo napadnuté rozhodnutia zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie.

Ţalovaný v 1/ rade k podanému dovolaniu uviedol, ţe sa s ním stotoţňuje a má zato,

ţe uplatnená pohľadávka je premlčaná, a to dňom 21. mája 2011. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa nesprávne počítal plynutie premlčania od splatnosti jednotlivých splátok, keď svoje rozhodnutie zaloţil na názore, ţe nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, hoci uţ v návrhu ţalobca uviedol opak, a s týmto záverom okresného súdu sa nestotoţnil ani odvolací súd. Ţalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, pretoţe nepreukázal kedy bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Nesúhlasil ani s právnym názorom odvolacieho súdu ohľadom počítania premlčania odo dňa postúpenia pohľadávky. Poukázal tieţ nato, ţe ak odvolací súd chcel zaujať vo veci odlišné právne stanovisko, bol povinný nariadiť pojednávanie a doplniť dokazovanie, keďţe tak neurobil, zaťaţil konanie vadou v zmysle Ţiadal, aby dovolací súd rozhodol v zmysle návrhu dovolateľa a priznal mu trovy právneho zastúpenia.

Ţalobca bol toho názoru, ţe ţalovaným neboli v konaní odňaté ţiadne procesné

oprávnenia, nakoľko odvolací súd postupoval v súlade s Pokiaľ ide o ostatné dovolacie dôvody v zmysle a , tieto sa môţu uplatniť len v procesne prípustnom dovolaní, čo však nie je tento prípad. Poukázal na tú skutočnosť, ţe v konaní ide o obchodno-záväzkový vzťah, pričom dovolateľ napáda rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom zákonom stanovenú hranicu, a preto je jeho dovolanie v zmysle neprípustné. Ţiadal, aby dovolací súd podané dovolanie zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [ (poznámka

dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba ( ), zastúpená v súlade s veta druhá , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a .

V danom prípade dovolaním ţalovaného 2/ je napadnutý potvrdzujúci rozsudok

odvolacieho súdu. Ţalovaný 2/ prípustnosť svojho dovolania výslovne odvodzoval z ustanovenia teda zo skutočnosti, ţe vo veci ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. K tomu dovolací súd uvádza, ţe posúdenie, či ide o riešenie právnej otázky zásadného významu patrí výlučne odvolaciemu súdu a nie účastníkom konania. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu uţ dávnejšie dospela k záveru, ţe ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku prípustnosť dovolania nevysloví, dovolací súd nie je oprávnený skúmať, či ide o vec zásadného právneho významu (porovnaj tieţ R 38/1993 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. , , , , a ). Preto pre zaloţenie prípustnosti dovolania v zmysle je vţdy rozhodujúce znenie výroku odvolacieho súdu. Keďţe výrok napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu v prejednávanej veci nepripúšťa podanie dovolania, nie je dovolanie ţalovaného 2/ procesne prípustné v zmysle

Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovaného 2/ nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p, ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo

Dovolateľ vo svojom dovolaní nenamietal vady konania podľa § 237 písm. a/ aţ e/

a g/ a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Ţalovaný 2/ v dovolaní výslovne uviedol, ţe v konaní došlo k vade v zmysle § 237

písm. f/ (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom), pretoţe rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo dostatočne odôvodnené.

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký

postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Ide najmä o právo predniesť (doplniť, či doplňovať) návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci ( Listiny základných práv a slobôd, ako aj , , , , , , , ).

Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo

3. decembra 2015 Stanovisko, ktorého právna veta znie : „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa .“

S poukazom na citované stanovisko vada nepreskúmateľnosti rozhodnutia namietaná

dovolateľom sa povaţuje za tzv. inú vadu konania v zmysle , ktorá je síce relevantným dovolacím dôvodom, avšak (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. Preto sa touto námietkou, za predpokladu, ţe nejde o výnimku podľa druhej vety citovaného stanoviska, dovolací súd nemôţe zaoberať, pokiaľ dovolanie nie je z iného zákonného dôvodu procesne prípustné.

Dovolací súd pristúpil k preskúmaniu odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu

a odôvodnenia ním potvrdeného rozhodnutia súdu prvého stupňa v intenciách Stanoviska prijatého Občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3. decembra 2015 a dospel k záveru, ţe obsah týchto rozhodnutí nedáva ţiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila (ako výnimka) druhá veta tohto stanoviska.

Podľa v odôvodnení súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca)

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ).

V zmysle ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia ( ). Citované zákonné ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa , ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťaţnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Judikatúra

ESĽP však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. K otázke riadneho odôvodnenia súdnych rozhodnutí sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (). Do práva na spravodlivý súdny proces však nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov () a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi ().

Potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu (v spojení s rozhodnutím súdu prvého

stupňa) spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle , a obsahuje vysvetlenie všetkých dôvodov, ktoré boli v prejednávanej veci pre posúdenie ţalobného nároku podstatné. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa predovšetkým zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia ( obsahuje 1/ opis skutkového stavu, 2/ priebeh konania, 3/ stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, 4/ výsledky vykonaného dokazovania a 5/ citáciu právnych predpisov aplikovaných na prejednávaný prípad). Prvostupňový súd prijatý záver, ţe pohľadávka ţalobcu nie je premlčaná a ţe k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo pred postúpením pohľadávky na ţalobcu, zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu vysvetlil.

Odvolací súd postupoval v súlade s , v odôvodnení rozhodnutia

skonštatoval správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, pričom doplnil aj ďalšie úvahy a dôvody, pre ktoré toto rozhodnutie potvrdil. Treba zdôrazniť, ţe odvolací súd nie je povinný v opravnom konaní odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (). Odvolací súd tieţ vysvetlil, prečo sa nestotoţnil s odvolacími námietkami ţalovaných, keď uviedol, ţe ţalovaní neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru právnou predchodkyňou ţalobkyne. V odôvodnení sa zaoberal aj otázkou právneho posúdenia premlčania, konkrétne aplikáciou ustanovení na premlčanie. Vzhľadom k tomu, ţe záver súdu prvého stupňa povaţoval za správny z rovnakých dôvodov, obmedzil sa v tomto smere na odkaz na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. V konečnom dôsledku treba dodať, ţe podstatou neúspechu ţalovaných v konaní nebola aplikácia ustanovení na premlčanie, ale nepreukázanie skoršieho zosplatnenia úveru, preto by aplikácia ustanovení o premlčaní za danej situácie nemohla ovplyvniť výsledok sporu.

Ostatné námietky dovolateľa sa z hľadiska ich obsahu vzťahujú k právnemu posúdeniu

veci odvolacím súdom, ktorá námietka síce je dovolacím dôvodom ( ), avšak nie je spôsobilá zaloţiť procesnú prípustnosť podaného dovolania.

Z týchto dôvodov námietka dovolateľa o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho

súdu, nie je námietkou v zmysle spôsobilou zaloţiť procesnú prípustnosť jeho dovolania.

Dovolateľ tieţ namietal, ţe odvolací súd dospel k odlišnému právnemu názoru na

začiatok plynutia premlčacej doby neprípustne, teda bez toho, aby nariadil pojednávanie a doplnil dokazovanie, čím dovolateľovi odňal moţnosť konať pred súdom a konanie zaťaţil vadou v zmysle

V zmysle odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

V zmysle , odvolací súd rozhodnutie zruší, len ak súd

prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7. Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám ( ).

Citované ustanovenie umoţňuje odvolaciemu súdu, aby dospel k vlastnému zisteniu

skutkového stavu, ktoré môţe byť odlišné od skutkového zistenia, ktoré urobil súd prvého stupňa. Ak sa však odvolací súd chce odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa, musí dokazovanie sám opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie v zmysle ; je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k odlišnému právnemu záveru, dospel bez vykonania riadneho dokazovania. Po preskúmaní veci Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, ţe by odvolací súd porušil ustanovenie

Súd prvého stupňa a rovnako aj odvolací súd vychádzali zo skutkového zistenia, ţe

pohľadávka ţalobkyne nebola zosplatnená pred jej postúpením. Pokiaľ aj odvolací súd dospel k záveru, ţe k mimoriadnej splatnosti úveru došlo dňa 20. decembra 2011 a nie dňa 13. februára 2012, ako to uzavrel súd prvého stupňa, uvedené nemení nič na zhodnom závere oboch súdov, na ktorom zaloţili svoje rozhodnutia, ţe pohľadávka ţalobkyne nie je premlčaná. Navyše v danom prípade nedošlo k zmene rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorého predpokladom je aj prípadné opakovanie dokazovania za účelom zabezpečenia odlišných skutkových zistení, ale k jeho potvrdeniu. Súčasne nebol ani daný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle , nakoľko oba súdy vec po právnej stránke posúdili rovnako a skutkový stav bol zistený dostatočne. Odlišné vyhodnotenie vykonaných dôkazov odvolacím súdom by mohlo zakladať vadu v zmysle len za predpokladu, ţe by sa prejavilo vo výroku

rozhodnutia odvolacieho súdu , teda by viedlo k inému právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom, o takúto situáciu však v prejednávanej veci nešlo.

Keďţe existencia vady konania podľa sa v dovolacom konaní

nepreukázala, prípustnosť dovolania ţalovaného 2/ nemoţno vyvodiť ani z tohto ustanovenia.

Dovolateľ označil ako dôvod podaného dovolania aj ustanovenie § 241 ods. 2 písm. b/

tzv. inú vadu konania, ktorá síce je relevantným dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania (pozri napr. sp.zn. a , , , ). To znamená, ţe aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené, mohli by mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle

Dovolanie je odôvodnené i nesprávnosťou právnych záverov zaujatých súdmi niţších

stupňov, teda nesprávnym právnym posúdením veci ( ). Aj tento dovolací dôvod by sa mohol uplatniť aţ v takom prípade, ak by bolo dovolanie z iného dôvodu v zmysle alebo procesne prípustné (viď R 54/2012 a tieţ niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozhodnutie z 29. júna 2010 sp.zn. , z 29. novembra 2010 sp.zn. , z 9. júna 2011 sp.zn. , z 24. mája 2011 sp.zn. , z 23. júna 2011 sp.zn. ). Posúdenie, či súdy (ne)pouţili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.

Keďţe v danom prípade prípustnosť dovolania ţalovaného 2/ nemoţno vyvodiť

z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli dovolacím súdom zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Pokiaľ ţalovaný 2/ dovolaním napadol aj výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bolo rozhodnuté o trovách konania, treba poukázať na to, ţe v tejto časti napadnuté rozhodnutie má povahu uznesenia (viď ); prípustnosť dovolania proti nemu vylučuje ustanovenie Keďţe dovolací súd nezistil v konaní odvolacieho súdu o trovách ţiadnu procesnú vadu v zmysle , dovolanie voči výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania tieţ odmietol v zmysle v spojení s ako procesne neprípustné.

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalovanému 2/, ktorý úspech nemal ( v spojení s a ). Najvyšší súd mu preto priznal náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v sume 95,29 € a to za jeden úkon právnej sluţby – vyjadrenie k dovolaniu z 11. novembra 2014 v sume 71,37 € ( v spojení s vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb), reţijný paušál 8,04 € ( v spojení s vyhlášky) a DPH z týchto súm 15, € ( vyhlášky).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2016

JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová