Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Oboer/45/2013

1 3 Oboer/45/2013

Najvyšší súd 3 Oboer/45/2013

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného R., zastúpenej

J., proti povinnému O., o vymoženie 18,29 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Humenné pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu

v Prešove z 30. marca 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

1)

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie

18,29 eur s príslušenstvom; povinnosť povinného zaplatiť jej túto sumu preukazoval

rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice zo 08. 03. 2010 sp. zn. .

Súdny exekútor J. následne v zmysle o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len

„Exekučný poriadok") požiadal Okresný súd Humenné o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie.

2

Okresný súd Humenné uznesením z 12. 09. 2011 č. k. -30 zamietol

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zamietnutie žiadosti

odôvodnil vyslovením záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa

v poistnej zmluve z 24. 07. 2007 (vo všeobecných poistných podmienkach časť XV).

Prvostupňový súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky tak ako je

tomu v predmetnej zmluve (rozhodcovská doložka sa nachádza v prechodných a záverečných

ustanoveniach obchodných podmienok pre úver, podpisom zmluvy povinný súčasne vyslovil

súhlas so všeobecnými podmienkami bez toho, aby ich mohol meniť či dopĺňať,

rozhodcovská doložka teda nebola dojednaná individuálne a vyžaduje od spotrebiteľa, aby

spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní), ktorú súd posúdil ako

spotrebiteľskú je v rozpore s vnútroštátnymi predpismi upravujúcimi režim spotrebiteľských

zmlúv a ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách. Dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky je neplatné

a predstavuje neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol vydaný na základe neplatného

ustanovenia zmluvy, bol vtedy vydaný v rozpore so zákonom. Prvostupňový súd preto

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v zmysle

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove uznesením z 30. marca 2013 sp. zn.

napadnuté uznesenie potvrdil.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie

exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu je exekučný súd oprávnený

a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej

rozhodcovskej zmluvy.

Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 21. 03. 2012 a uviedol že, ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,

nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať

rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie

ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu akceptoval by vykonateľnosť

3

rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia"

nevykonateľného majúceho účinky paktu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne vrátane osvojenia si dôvodov (, ).

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený a žiadal zrušiť

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené prvostupňové rozhodnutie a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy v danom prípade:

1. odňali oprávnenej možnosť pred súdom konať ( ). I keď sa

v exekučnom konaní vo všeobecnosti nevykonáva dokazovanie, súdy predsa len

vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi, avšak bez toho, aby nariadili pojednávanie.

Tým oprávnenému v rámci dokazovania odňali možnosť vyjadriť sa k vykonaným

dôkazom a tiež vysvetliť, ktoré časti predložených listín v ich vzájomnej väzbe viedli

k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,

2. vo veci rozhodoval vylúčený sudca ( ),

3. konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ),

4. svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená advokátom ( veta druhá )

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

4

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol oprávnený dovolaním nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému až c/ Dovolanie oprávneného preto podľa

ustanovení a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy

len, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj

uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa

uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je

inak dovolanie procesné neprípustné (viď napríklad R 117/1999. R 34/1995 a tiež rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998

a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný

subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej

v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle až e/ netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Podľa názoru oprávneného mu súdy odňali možnosť pred súdom konať v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia je procesné nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa

účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia

účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv.

Dovolateľ tvrdí, že k procesnej vade uvedenej v došlo tým, že

súdy vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania a bez jeho účasti.

Rovnako im vytýka, že v súvislosti s tým jej znemožnili vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.

V preskúmavanej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia

tých zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora

vykonaním exekúcie. Dovolaním je napadnuté rozhodnutie vydané v tomto štádiu exekučného

konania.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie

má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou)

o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný

osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania

v zmysle V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú

6

v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) sa vychádza z tvrdení oprávneného

v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124

) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to sa

oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok

konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie

exekúcie nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného.

Ak teda dovolateľ vyvodzuje existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237

písm. f / z toho, že súdy vykonali „dokazovanie" bez nariadenia pojednávania a v jej

neprítomnosti, ide o námietku neopodstatnenú. Namietaným postupom súdov nebola

oprávnenému znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení.

Po preskúmaní veci dospel k záveru, že v preskúmavanej veci nešlo ani o prípad

zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady.

V tejto súvislosti sa dovolací súd stotožnil s argumentmi uvedenými v odôvodneniach

rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaniach sp. zn. . sp. zn.

. sp. zn. . sp. zn. . sp. zn.

a sp. zn. , ktorých právne závery považuje z pohľadu dovolacieho súdu

za konštantné. Pokiaľ teda súd prvého stupňa predmetnú žiadosť zamietol a odvolací súd jeho

rozhodnutie potvrdil, nemal ich postup za následok odňatie možnosti oprávnenej pred súdom

konať ( ).

Podľa názoru dovolateľa ako odvolací súd tak aj súd prvého stupňa vo svojich

rozhodnutiach žiadnym spôsobom nezdôvodnili odklon od ustálenej judikatúry Ústavného

súdu. Označil tieto rozhodnutia za arbitrárne, svojvoľné a právne neudržateľné.

7

Vzhľadom na uvedenú námietku oprávneného bolo potrebné zaujať právny záver

o tom, či nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia zakladá procesnú vadu konania

v zmysle alebo či má za následok (len) procesnú vadu konania

v zmysle

Je potrebné uviesť, že vada konania uvedená v znamená vždy

porušenie aj Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd (napr. ). To však neznačí, že by zároveň nevyhnutne

platil aj opak, teda to, že každé porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje až

intenzitu vady konania v zmysle

neupravuje aké dôsledky majú jednotlivé procesné

nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi ani nestanovuje predpoklady

ich možnej nápravy v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva

na súdnu ochranu obsahuje , ktorý vo svojich ustanoveniach

predpokladá aj možnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom

konaní. V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje

aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno v dovolacom

konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších stupňov. Najzávažnejším

procesným vadám konania, ktoré sú taxatívne vymenované v pripisuje

osobitný význam - vady tejto povahy považuje za okolnosť

zakladajúcu prípustnosť dovolania ( ) a zároveň tiež za prípustný dovolací dôvod

( ). Aj niektorým ďalším procesným vadám konania

nedosahujúcim stupeň závažnosti procesných vád v zmysle pripisuje Občiansky

súdny poriadok význam. Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

na rozdiel od procesných vád vymenovaných v považuje síce za relevantný

dovolací dôvod ( ) nie však za dôvod zakladajúci prípustnosť

dovolania.

Uvedený záver je obsiahnutý už v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 28. augusta 1997 sp. zn. , ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 111/1998 (časť právnej

vety „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

8

vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne

neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný"). Z tohto judikátu vychádza

dlhoročná ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá považuje

nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu za vadu konania, ktorá môže zakladať

dôvodnosť dovolania nie však jeho prípustnosť podľa O aktuálnosti

uvedeného judikátu svedčí okrem iných aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 10. novembra 2011 sp. zn. , podľa ktorého uvedený právny názor k výkladu

písm. ť/ považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný a neporušujúci

základné práva sťažovateľa.

Dovolací súd vychádzajúc z uvedeného judikátu preto dospel k záveru, že na vytýkanú

vadu rozhodnutia odvolacieho súdu - nedostatočné odôvodnenie by mohol prihliadnuť len

vtedy, ak by bolo dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu prípustné z iného dôvodu.

Oprávnený napokon namietal, že vo veci rozhodoval sudca, ktorý mal byť vylúčený,

čo videl v tom, že J. ešte predtým ako sudca rozhodoval o odvolaní oprávneného, pôsobil

vo funkcii predsedu komisie M. a táto komisia a samotný J. vyhodnotili na verejnom

zasadnutí dňa 22. 04. 2009 Všeobecné poistné podmienky oprávneného z 21.05.2007 vrátane

všetkých ich dodatkov za neprijateľné, a to v celom ich rozsahu. J. podľa názoru oprávneného

prejudikoval svoje rozhodnutie vo veci ešte pred tým ako o veci ako sudca skutočne

rozhodoval a vzhľadom na tento vopred vytvorený a jasne vyjadrený názor na všeobecné

poistné podmienky oprávneného nemôže byť pri posudzovaní týchto podmienok nezaujatý,

resp. možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

J. sa k uvedenej námietke vyjadril tak, že nepozná zástupcu oprávneného a ani

povinnú. Nemá vedomosť o tom, že by poznal nejakú osobu, ktorá by bola v právnom vzťahu

k zástupcovi oprávneného a nemá žiadny pomer k veci. Necíti sa byť vo veci zaujatý.

Uviedol, že v konaní pred komisiou neboli rozoberané dôvody neprijateľnosti rozhodcovskej

doložky.

9

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich zaujatosti.

Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré

spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných

veciach.

Citované zákonné ustanovenia predpokladajú taký vzťah vlastného záujmu sudcu

na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho

objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd, ďalej len „dohovor") je garancia toho. aby vo veci rozhodoval

nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom. Súvislosť medzi súdom, ktorý je založený

na zákone, jeho nezávislosťou ako to vyjadruje čl. 6 ods. 1 dohovoru („každý má právo na to,

aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu") garantuje tento dohovor

v celoeurópskom rozmere súčasne sudcovskú nezávislosť aj právo na zákonného sudcu.

Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany v Slovenskej republike garantuje obdobne

vyjadrené právo na spravodlivý proces (čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ďalej

len „listina", , ďalej len „ústava", ktoré články

dávajú každému možnosť - právo - domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v zákone určených prípadoch na inom orgáne

Slovenskej republiky), do ktorého tiež zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka

konania nebola odňatá zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanoví zákon. Ústavodarca

v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadruje zhodu na sudcovskú

nezávislosť a právo na zákonného sudcu s právnym režimom podľa dohovoru (v obsahu

týchto práv podľa dohovoru a podľa nemožno vidieť zásadnú odlišnosť). Potom platí,

že v určitej právnej veci má rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne

10

príslušného súdu určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento zákonný sudca by sa už

v ďalšom priebehu konania - pokiaľ by na to nebol daný zákonný dôvod - meniť nemal.

Inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, ktorý predstavuje výnimku

z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu stanovuje, aby zákonom

predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov bol zákonný sudca

vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Sledovaný cieľ, ktorý tu umožňuje prelomiť

ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by

vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý - nie nestranný - sudca.

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prejednať a rozhodnúť tak, aby

voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne

posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje

všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im

zaručuje právny poriadok ().

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ) alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu

( ). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť

súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie

veci nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh

oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci

pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (, , ). Vzhľadom na to,

že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa predstavuje výnimku z ústavnej

zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1

listiny, ), treba trvať na tom, že sudcu vylúčiť z prejednávania

a rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných

dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato

a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze) v konkrétnej situácii je nutné

prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej

len „ESĽP") a Ústavného súdu Slovenskej republiky k danej problematike.

11

ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti

sudcu treba brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto

aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napr. Piersack proti Belgicku).

Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu

ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné

z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa

vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie

nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESEP dôkaz o skutočnej zaujatosti

(pozri napr. Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko

sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať

pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa

subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje

tzv. teória zdania zaujatosti (porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná,

ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná „Justice must not only be done, it must also be seen

to be done"). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne

javiť (pozri Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený

na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu

k prejednávanej veci a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Posúdenie

nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti alebo

necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol

byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o (ne)zaujatosti sudcu je to, či obava

účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade,

či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti sudcu (pozri Pullar

proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti.

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívnych kritérií sa musí rozhodnúť, či existujú preukázateľné

skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri Fey proti

Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je

nestranný je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce,

určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú. Teda za objektívne

nemožno považovať to ako sa nestrannosť len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne

12

(ne)existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam

o tom, že sudca určitým nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje.

V prvom rade vzhľadom na tvrdenú zaujatosť vo veci konajúceho sudcu tunajší súd

preskúmal námietku zo subjektívnej stránky, pričom dospel k záveru, že zo subjektívnej

stránky sa jeho zaujatosť nepreukázala. Nadriadený súd vychádzal z jeho vyjadrenia o tom, že

procesné strany nepozná a zo skutočnosti, že niet dôkazov, ktoré by svedčili o opaku.

Najvyšší súd tak pristúpil k preskúmaniu nestrannosti namietaného sudcu

z objektívneho hľadiska, pri ktorom sa zameral na dôvody uvedené žalovaným v jeho

dovolaní. Žalovaný zaujatosť sudcu vyvodzuje zo skutočnosti, že ešte pred rozhodovaním

v predmetnej veci pôsobil vo funkcii predsedu Komisie pre posudzovanie podmienok

spotrebiteľských zmlúv a táto komisia a samotný J. vyhodnotili na verejnom zasadnutí dňa

22. 04. 2009 všeobecné poistné podmienky oprávneného z 21. 05. 2007 vrátane všetkých ich

dodatkov za neprijateľné, a to v celom ich rozsahu.

Z prepisu záznamu z verejného zasadnutia komisie z 22. 04. 2009, ktorý predložil

súdu oprávnený nie je zrejmé, či J. vyjadril názor o neprijateľnosti všetkých dojednaní

nachádzajúcich sa vo všeobecných poistných podmienkach oprávneného z. 21. 05. 2007

vrátane rozhodcovskej doložky alebo sa toto vyjadrenie týkalo len všetkých dojednaní

prerokovávaných na komisiou na predmetnom zasadnutí. Podľa J. na predmetnom zasadnutí

dôvody neprijateľnosti rozhodcovskej doložky rozoberané neboli.

Keďže oprávnený ani na výzvu súdu nepredložil originál zápisnice z verejného

zasadnutia komisie z 22. 04. 2009, prípadne zvukový záznam, z ktorého bol uvedený záznam

vyhotovený dovolací súd dospel k záveru, že oprávnený skutočnosť, že by J. vyslovil názor

o neprijateľnosti jeho všeobecných poistných podmienok z 21. 05. 2007 na verejnom

zasadnutí komisie dňa 22. 04. 2009 nepreukázal.

Vyjadrenie J., ktoré bolo súčasťou článku „P. čelí spŕške súdnych sporov" bolo len

všeobecným poukázaním na európske právo bez akýchkoľvek záverov k rozhodcovským

doložkám uzatváraným oprávneným a ako také nie je spôsobilé spochybniť jeho nestrannosť.

13

Jednou zo základných povinností Komisie na posudzovanie podmienok

v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „komisia") zriadenej na základe § 26 zákona

č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa je posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

Výsledkom rokovania komisie môže byť záver o súlade podmienok v zmluvách

predávajúceho zo zákonom alebo záver o porušení zákona, t. j. neprijateľnosti podmienok.

V prípade, ak komisia dospeje k záveru o neprijateľnosti podmienok vyplýva jej z ust. § 26

ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa oprávnenie podať podnet príslušným štátnym orgánom

a obrátiť sa na združenie s podnetom na uplatnenie práv na príslušnom štátnom orgáne.

Závery komisie nie sú všeobecne záväzné a výsledky prerokovania majú len odporúčací

charakter.

J. pri prerokovaní zmluvných podmienok oprávneného len vykonával kompetencie

vyplývajúce zo zákona ako člen komisie. Výsledok jeho činnosti, resp. činnosti komisie nemá

povahu ani individuálneho správneho aktu (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 14. 02. 2011 sp. zn. ). Dôvody uvádzané oprávneným teda nesvedčia

o existencii vzťahu (subjektívnej alebo objektívnej povahy) relevantného z hľadiska § 14

ods. 1 Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá

na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu

nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti

na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

Vzhľadom na uvedené nemožno dospieť k záveru, že v predmetnej veci by rozhodoval

vylúčený sudca.

K námietke oprávneného, že súdy zaťažili konanie tzv. inou vadou konania majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) dovolací súd

uvádza, že procesná vada tejto povahy je relevantný dovolací dôvod, ktorý možno úspešne

uplatniť vtedy, keď je dovolanie procesné prípustné (o tento prípad ale v preskúmavanej veci

nešlo). Sama tzv. iná vada konania prípustnosť dovolania nezakladá (pre účely

preskúmavanej veci viď a ).

14

Oprávnený napokon tvrdí, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva

na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Právnym posúdením veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle

(iba výskyt, ktorej v konaní na súdoch nižších stupňov by v danej veci mohol založiť

prípustnosť dovolania oprávnenej). Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací

dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť (iba) procesné prípustné dovolanie (viď § 241

ods. 2 písm. c/ ), samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale

prípustnosť dovolania nezakladá (porovnaj tiež niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, napríklad sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

. sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených oprávneným ( a ), nevyšli najavo ani iné procesné

vady konania vymenované v a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva

z ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie

oprávneného podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní procesné úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 a ). Dovolací súd nepriznal povinnému náhradu trov tohto

konania, lebo nepodal návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania (§151 ods. 1

).

15

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 29. apríla 2014

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová