Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/167/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej R., a.s. so sídlom

v K., IČO: X., zastúpenej JUDr. D. B., advokátom so sídlom v K., proti povinnej M. B.,

bývajúcej v K., o vymoženie 26,99 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec

pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 28. apríla 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie požiadal súdny exekútor

v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)

Okresný súd Lučenec o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vymožením sumy 26,99 €

s príslušenstvom. Povinnosť povinnej zaplatiť túto sumu oprávnenej uložil rozhodcovský

rozsudok Arbitrážneho súdu Košice z 8. marca 2010 sp. zn. .

Okresný súd Lučenec uznesením z 19. januára 2011 č.k. -25 zamietol

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s odôvodnením, že je

neprijateľná rozhodcovská doložka v poistnej zmluve z 25. mája 2007. Poukázal

na ustanovenie čl. 6 ods. 1, čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“), § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, , a Slovenskej

republiky, , ods. l a o spotrebiteľských úveroch

v platnom znení a tiež judikatúru Európskeho súdneho dvora a konštatoval, že predmetnou

rozhodcovskou doložkou dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami

v neprospech spotrebiteľa. Mal za to, že zámerom oprávnenej pri koncipovaní rozhodcovskej

doložky bolo, aby prípadné spory zo spotrebiteľskej zmluvy boli riešené na rozhodcovskom

súde, ktorý vyberie oprávnená, a ktorý sa nachádza v mieste jej sídla za účelom minimalizácie

nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola

už v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou, čo zakladá jej neplatnosť podľa § 53

ods. 4 . Rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho

zmocnenia zmluvnými stranami, preto v ňom vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť

riadnym exekučným titulom.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oprávnenej uznesením z 28. apríla 2011

sp. zn. napadnuté uznesenie potvrdil. K námietke oprávnenej o prekročení

právomoci exekučného súdu pri preskúmavaní právoplatného rozhodcovského rozsudku ako

exekučného titulu uviedol, že právny poriadok Slovenskej republiky nielenže umožňuje, ale

priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe

rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že rozhodcovské

konanie prebehlo za účasti spotrebiteľa, a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku. Poukázal na o rozhodcovskom

konaní, v zmysle ktorého exekučný súd je oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak,

ako keby materiálne právoplatný nebol – nie je ním viazaný v zmysle a môže ho

preskúmavať z hľadísk uvedených v tomto ustanovení; môže teda skúmať, či sú dané dôvody

na zastavenie exekúcie uvedené v § 57 Exekučného poriadku, nedostatky uvedené v § 40

písm. a/ a b/ o rozhodcovskom konaní alebo či rozhodcovský

rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Odvolací súd k výkladu

aplikácie Smernice dodal, že poistná zmluva bola medzi účastníkmi konania podpísaná

25. mája 2007, teda v čase, kedy podrobnú úpravu spotrebiteľských zmlúv, včítane

neprijateľných podmienok, obsahoval aj , v zmysle

ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dodal, že

na účel sledovaný Smernicou reagoval tiež legislatívny vývoj v Slovenskej republike,

medziiným novelizáciou , ktorá účinným

od 1. januára 2008 zaviedla do ustanovenia § 53 odsek 4 písm. r/, ktoré výslovne označuje

za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve také zmluvné ustanovenie, ktoré

vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodcovská doložka, ktorú v danom prípade obsahuje

poistná (spotrebiteľská) zmluva, spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľ nielenže nemá dosah

na výber rozhodcovského súdu, prípadne rozhodcu, ale v zmysle uvedenej doložky

sa spotrebiteľ vopred vzdáva práva riešiť prípadné spory vzniknuté zo zmluvného vzťahu

pred riadnym (štátnym) súdom. Takáto doložka predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle

. V súvislosti s odvolacou námietkou oprávnenej, že rozhodcovská

doložka je dojednaná individuálne, nakoľko ju mohol povinný odmietnuť bez toho, aby malo

odmietnutie osobitných dojednaní vplyv na zvyšok jeho poistného vzťahu, odvolací súd

poukázal na začlenenie rozhodcovskej doložky do Všeobecných poistných podmienok

a konštatoval, že povinná svojím podpisom mohla všeobecné podmienky poistenia buď

akceptovať ako celok, alebo ich odmietnuť; nemala možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu

len ohľadom rozhodcovského konania, resp. rozhodcovskej doložky. Takto uzavretú doložku

nemožno považovať za individuálne dojednanú; prieči sa zákonu a je neplatná. Odvolací súd

to považoval za postačujúci dôvod pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, ktoré odôvodnila

tým, že súdy v danom prípade rozhodovali vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237

písm. a/ ). Túto procesnú vadu vyvodzovala z toho, že všeobecné súdy nemajú

vo vzťahu k rozhodnutiam rozhodcovského súdu postavenie odvolacích súdov a v zásade nie

sú oprávnené preskúmavať rozhodcovské rozsudky po vecnej stránke. Ustanovenie § 45

o rozhodcovskom konaní umožňuje v tam vymenovaných prípadoch

exekúciu zastaviť, nie však zamietnuť žiadosť o poverenie na vykonanie exekúcie. Dodala, že

Exekučný poriadok ani iný právny predpis vnútroštátneho alebo európskeho práva

neumožňuje exekučnému súdu skúmať prijateľnosť či neprijateľnosť rozhodcovskej doložky,

a preto nemôže vysloviť ani jej neplatnosť. Okrem toho namietala, že súdy jej odňali

možnosť pred súdom konať ( ). I keď sa v exekučnom konaní

vo všeobecnosti nevykonáva dokazovanie, súdy predsa len vykonali dokazovanie listinnými

dôkazmi, avšak bez toho, aby nariadili pojednávanie. Tým oprávnenej v rámci dokazovania

odňali možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a tiež vyjadriť sa k tomu, prečo

rozhodcovskú doložku obsiahnutú v osobitných zmluvných dojednaniach k poistnej zmluve

považuje jednoznačne za individuálne dojednanú a teda platnú zmluvnú podmienku.

Oprávnená v dovolaní nametala tiež to, že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Z týchto dôvodov žiadala zrušiť

dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa a vec vrátiť Okresnému súdu Lučenec na ďalšie konanie.

Povinná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas oprávnená zastúpená advokátom ( veta druhá ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd svojím uznesením potvrdil uznesenie

súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému

v ustanovení až c/ Dovolanie oprávnenej preto podľa

a 2 prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle ale nie je významný subjektívny

názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka namieta, že v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov ( ).

Pod súdnou právomocou sa rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských

vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť. Nedostatok právomoci súdu sa považuje

za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať

rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu.

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná, ak súd rozhodol vo veci,

o ktorej mal inak rozhodnúť iný orgán.

V danom prípade dovolateľka procesnú vadu konania uvedenú v

nevyvodzuje z toho, že súdy vôbec nemali konať a rozhodovať, ich právomoc konať

v exekučnom konaní nepopiera. Vyčíta im iba, že podľa jej názoru v rozpore so zákonom

„preskúmavali rozhodcovský rozsudok po vecnej stránke“ a že bez zákonom zvereného

oprávnenia v exekučnom konaní skúmali platnosť rozhodcovskej zmluvy. Dovolateľka tu teda

namieta, že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení

zákona. Z určujúceho – obsahového – hľadiska (viď ) nejde zo strany

oprávnenej o námietku existencie vady v zmysle , ale o námietku inú

(netýkajúcu sa právomoci súdov), ktorú dovolateľka uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti

a vecnej správnosti právnych záverov súdov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých

v danom prípade založili svoje rozhodnutia.

Oprávnená takto formulovanou námietkou nedostatku právomoci súdov (§ 237

písm. a/ ) dostatočne nezohľadňuje povahu preskúmavanej veci a tiež to, že ňou

napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom rozhodovanie súdov

vyplýva jednoznačne priamo zo zákona (viď napr. ustanovenia § 29, 38 ods. 3, 44 ods. 1

Exekučného poriadku).

Vzhľadom na uvedené nie je opodstatnená námietka dovolateľky o existencii vady

konania v zmysle Súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich

právomoci.

Podľa názoru oprávnenej jej súdy v konaní odňali možnosť pred súdom konať

v zmysle Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým

sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné

oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv.

Dovolateľka tvrdí, že k procesnej vade uvedenej v došlo tým, že

súdy vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania a bez jej účasti.

Rovnako im v súvislosti s tým vytýka, že jej znemožnili vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.

V preskúmavanej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia

tých zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora

vykonaním exekúcie. Dovolaním je napadnuté rozhodnutie vydané v tomto štádiu exekučného

konania.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. V súvislosti s tým najmä skúma, či návrh na vykonanie

exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením

(doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený

a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky

konania v zmysle V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie

sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd

nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu upravenú v ustanoveniach § 120 až 136

) – postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín a príloh. Vzhľadom

na to sa toto oboznamovanie s obsahom listín, posudzovanie splnenia podmienok konania

a tiež predpokladov, za ktorých možno vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o poverenie

na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného

a povinného.

Ak teda dovolateľka vyvodzuje existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237

písm. f/ z toho, že súdy vykonali „dokazovanie“ bez nariadenia pojednávania, ide

o námietku neopodstatnenú. Namietaným postupom súdov nebola oprávnenej znemožnená

realizácia jej procesných oprávnení.

Dovolateľka napokon tvrdí, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva

na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Právnym posúdením veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle

(iba výskyt ktorej v konaní na súdoch nižších stupňov by v danej veci mohol založiť

prípustnosť dovolania oprávnenej). Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací

dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie (viď § 241

ods. 2 písm. c/ ), samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale

prípustnosť dovolania nezakladá (pre účely preskúmavanej veci viď a

). Názor, že nesprávne právne posúdenie veci nie je procesnou vadou v zmysle

, je zhodne zastávaný všetkými senátmi občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. ).

Keďže v dovolacom konaní nebola potvrdená existencia procesných vád konania

tvrdených dovolateľkou ( a ), nevyšli najavo ani iné procesné vady

konania vymenované v a prípustnosť jej dovolania nevyplýva z ,

Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie oprávnenej podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým

rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti a ani námietkami

dovolateľky spochybňujúcimi správnosť tých právnych záverov, na ktorých spočívajú

rozhodnutia súdov nižších stupňov.

V dovolacom konaní procesne úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov

konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Keďže povinná o ich náhradu nepožiadala, dovolací súd jej

náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. februára 2012

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková