Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 96 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (104)898/384149.c448c1.pdf
PDF · 123.15 KB
No categories available
3Cdo/167/2011
Najvyšší súd 3 Cdo 167/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej R., a.s. so sídlom
v K., IČO: X., zastúpenej JUDr. D. B., advokátom so sídlom v K., proti povinnej M. B.,
bývajúcej v K., o vymoženie 26,99 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec
pod sp. zn. 12 Er 1074/2010, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 28. apríla 2011 sp. zn. 16 CoE 157/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Povinnej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie požiadal súdny exekútor
v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)
Okresný súd Lučenec o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vymožením sumy 26,99 €
s príslušenstvom. Povinnosť povinnej zaplatiť túto sumu oprávnenej uložil rozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu Košice z 8. marca 2010 sp. zn. 2 C 736/2009 .
Okresný súd Lučenec uznesením z 19. januára 2011 č.k. 12 Er 1074/2010-25 zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s odôvodnením, že je
neprijateľná rozhodcovská doložka v poistnej zmluve z 25. mája 2007. Poukázal
na ustanovenie čl. 6 ods. 1, čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“), § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, čl. 144 ods. 1 a čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, § 2 písm. b/, § 3 ods. l a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v platnom znení a tiež judikatúru Európskeho súdneho dvora a konštatoval, že predmetnou
rozhodcovskou doložkou dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami
v neprospech spotrebiteľa. Mal za to, že zámerom oprávnenej pri koncipovaní rozhodcovskej
doložky bolo, aby prípadné spory zo spotrebiteľskej zmluvy boli riešené na rozhodcovskom
súde, ktorý vyberie oprávnená, a ktorý sa nachádza v mieste jej sídla za účelom minimalizácie
nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola
už v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou, čo zakladá jej neplatnosť podľa § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho
zmocnenia zmluvnými stranami, preto v ňom vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť
riadnym exekučným titulom.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oprávnenej uznesením z 28. apríla 2011
sp. zn. 16 CoE 157/2011 napadnuté uznesenie potvrdil. K námietke oprávnenej o prekročení
právomoci exekučného súdu pri preskúmavaní právoplatného rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu uviedol, že právny poriadok Slovenskej republiky nielenže umožňuje, ale
priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe
rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že rozhodcovské
konanie prebehlo za účasti spotrebiteľa, a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Poukázal na § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, v zmysle ktorého exekučný súd je oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak,
ako keby materiálne právoplatný nebol – nie je ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho
preskúmavať z hľadísk uvedených v tomto ustanovení; môže teda skúmať, či sú dané dôvody
na zastavenie exekúcie uvedené v § 57 Exekučného poriadku, nedostatky uvedené v § 40
písm. a/ a b/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní alebo či rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Odvolací súd k výkladu
aplikácie Smernice dodal, že poistná zmluva bola medzi účastníkmi konania podpísaná
25. mája 2007, teda v čase, kedy podrobnú úpravu spotrebiteľských zmlúv, včítane
neprijateľných podmienok, obsahoval aj § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dodal, že
na účel sledovaný Smernicou reagoval tiež legislatívny vývoj v Slovenskej republike,
medziiným novelizáciou Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným
od 1. januára 2008 zaviedla do ustanovenia § 53 odsek 4 písm. r/, ktoré výslovne označuje
za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve také zmluvné ustanovenie, ktoré
vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodcovská doložka, ktorú v danom prípade obsahuje
poistná (spotrebiteľská) zmluva, spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľ nielenže nemá dosah
na výber rozhodcovského súdu, prípadne rozhodcu, ale v zmysle uvedenej doložky
sa spotrebiteľ vopred vzdáva práva riešiť prípadné spory vzniknuté zo zmluvného vzťahu
pred riadnym (štátnym) súdom. Takáto doložka predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle
Občianskeho zákonníka. V súvislosti s odvolacou námietkou oprávnenej, že rozhodcovská
doložka je dojednaná individuálne, nakoľko ju mohol povinný odmietnuť bez toho, aby malo
odmietnutie osobitných dojednaní vplyv na zvyšok jeho poistného vzťahu, odvolací súd
poukázal na začlenenie rozhodcovskej doložky do Všeobecných poistných podmienok
a konštatoval, že povinná svojím podpisom mohla všeobecné podmienky poistenia buď
akceptovať ako celok, alebo ich odmietnuť; nemala možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu
len ohľadom rozhodcovského konania, resp. rozhodcovskej doložky. Takto uzavretú doložku
nemožno považovať za individuálne dojednanú; prieči sa zákonu a je neplatná. Odvolací súd
to považoval za postačujúci dôvod pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, ktoré odôvodnila
tým, že súdy v danom prípade rozhodovali vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237
písm. a/ O.s.p.). Túto procesnú vadu vyvodzovala z toho, že všeobecné súdy nemajú
vo vzťahu k rozhodnutiam rozhodcovského súdu postavenie odvolacích súdov a v zásade nie
sú oprávnené preskúmavať rozhodcovské rozsudky po vecnej stránke. Ustanovenie § 45
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní umožňuje v tam vymenovaných prípadoch
exekúciu zastaviť, nie však zamietnuť žiadosť o poverenie na vykonanie exekúcie. Dodala, že
Exekučný poriadok ani iný právny predpis vnútroštátneho alebo európskeho práva
neumožňuje exekučnému súdu skúmať prijateľnosť či neprijateľnosť rozhodcovskej doložky,
a preto nemôže vysloviť ani jej neplatnosť. Okrem toho namietala, že súdy jej odňali
možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). I keď sa v exekučnom konaní
vo všeobecnosti nevykonáva dokazovanie, súdy predsa len vykonali dokazovanie listinnými
dôkazmi, avšak bez toho, aby nariadili pojednávanie. Tým oprávnenej v rámci dokazovania
odňali možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a tiež vyjadriť sa k tomu, prečo
rozhodcovskú doložku obsiahnutú v osobitných zmluvných dojednaniach k poistnej zmluve
považuje jednoznačne za individuálne dojednanú a teda platnú zmluvnú podmienku.
Oprávnená v dovolaní nametala tiež to, že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Z týchto dôvodov žiadala zrušiť
dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa a vec vrátiť Okresnému súdu Lučenec na ďalšie konanie.
Povinná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas oprávnená zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle
§ 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací
súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky
žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd svojím uznesením potvrdil uznesenie
súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému
v ustanovení § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. Dovolanie oprávnenej preto podľa § 239 ods. 1
a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len
ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia
nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne
neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).
Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. ale nie je významný subjektívny
názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;
rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolateľka namieta, že v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O.s.p.).
Pod súdnou právomocou sa rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských
vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť. Nedostatok právomoci súdu sa považuje
za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať
rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu.
Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná, ak súd rozhodol vo veci,
o ktorej mal inak rozhodnúť iný orgán.
V danom prípade dovolateľka procesnú vadu konania uvedenú v § 237 písm. a/ O.s.p.
nevyvodzuje z toho, že súdy vôbec nemali konať a rozhodovať, ich právomoc konať
v exekučnom konaní nepopiera. Vyčíta im iba, že podľa jej názoru v rozpore so zákonom
„preskúmavali rozhodcovský rozsudok po vecnej stránke“ a že bez zákonom zvereného
oprávnenia v exekučnom konaní skúmali platnosť rozhodcovskej zmluvy. Dovolateľka tu teda
namieta, že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení
zákona. Z určujúceho – obsahového – hľadiska (viď § 41 ods. 2 O.s.p.) nejde zo strany
oprávnenej o námietku existencie vady v zmysle § 237 písm. a/ O.s.p., ale o námietku inú
(netýkajúcu sa právomoci súdov), ktorú dovolateľka uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti
a vecnej správnosti právnych záverov súdov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých
v danom prípade založili svoje rozhodnutia.
Oprávnená takto formulovanou námietkou nedostatku právomoci súdov (§ 237
písm. a/ O.s.p.) dostatočne nezohľadňuje povahu preskúmavanej veci a tiež to, že ňou
napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom rozhodovanie súdov
vyplýva jednoznačne priamo zo zákona (viď napr. ustanovenia § 29, 38 ods. 3, 44 ods. 1
Exekučného poriadku).
Vzhľadom na uvedené nie je opodstatnená námietka dovolateľky o existencii vady
konania v zmysle § 237 písm. a/ O.s.p. Súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich
právomoci.
Podľa názoru oprávnenej jej súdy v konaní odňali možnosť pred súdom konať
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto
ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým
sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné
oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia
účinnej ochrany jeho práv.
Dovolateľka tvrdí, že k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. došlo tým, že
súdy vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania a bez jej účasti.
Rovnako im v súvislosti s tým vytýka, že jej znemožnili vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.
V preskúmavanej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia
tých zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora
vykonaním exekúcie. Dovolaním je napadnuté rozhodnutie vydané v tomto štádiu exekučného
konania.
Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd
preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul
z hľadiska ich súladu so zákonom. V súvislosti s tým najmä skúma, či návrh na vykonanie
exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením
(doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený
a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky
konania v zmysle § 103 O.s.p. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie
sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení
oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd
nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu upravenú v ustanoveniach § 120 až 136
O.s.p.) – postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené
okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín a príloh. Vzhľadom
na to sa toto oboznamovanie s obsahom listín, posudzovanie splnenia podmienok konania
a tiež predpokladov, za ktorých možno vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o poverenie
na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného
a povinného.
Ak teda dovolateľka vyvodzuje existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. z toho, že súdy vykonali „dokazovanie“ bez nariadenia pojednávania, ide
o námietku neopodstatnenú. Namietaným postupom súdov nebola oprávnenej znemožnená
realizácia jej procesných oprávnení.
Dovolateľka napokon tvrdí, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva
na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Právnym posúdením veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p.
(iba výskyt ktorej v konaní na súdoch nižších stupňov by v danej veci mohol založiť
prípustnosť dovolania oprávnenej). Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací
dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie (viď § 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale
prípustnosť dovolania nezakladá (pre účely preskúmavanej veci viď § 239 O.s.p. a § 237
O.s.p.). Názor, že nesprávne právne posúdenie veci nie je procesnou vadou v zmysle § 237
O.s.p., je zhodne zastávaný všetkými senátmi občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 62/2010,
sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011,
sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010).
Keďže v dovolacom konaní nebola potvrdená existencia procesných vád konania
tvrdených dovolateľkou (§ 237 písm. a/ a f/ O.s.p.), nevyšli najavo ani iné procesné vady
konania vymenované v § 237 O.s.p. a prípustnosť jej dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p.,
Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie oprávnenej podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým
rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti a ani námietkami
dovolateľky spochybňujúcimi správnosť tých právnych záverov, na ktorých spočívajú
rozhodnutia súdov nižších stupňov.
V dovolacom konaní procesne úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov
konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Keďže povinná o ich náhradu nepožiadala, dovolací súd jej
náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. februára 2012
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková