Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/172/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú S. K.

D., narodenú X., bývajúcu u matky a zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova č. 7/A, dieťa rodičov M. D., bývajúcej v B.,

zastúpenej JUDr. B. Š., advokátkou so sídlom v T., a J. F., bývajúceho v B., prechodne v B.,

o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.

, o dovolaní matky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 21. februára

2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Matka maloletej návrhom z 8. novembra 2013 ţiadala zmenu styku otca s maloletou

a aby súd nariadil predbeţné opatrenie, ktorým zakáţe styk otca s maloletou.

Okresný súd Bratislava V uznesením zo 6. decembra 2013 č.k. -41

zamietol návrh matky na predbeţný zákaz styku otca s maloletou do rozhodnutia o zmene

úpravy styku otca s maloletou a do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu matky na zmenu

úpravy styku otca s maloletou dočasne zmenil styk otca s maloletou, ktorý bol upravený

rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 30. novembra 2011 č.k. -112

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 24. apríla 2012 sp. zn.

tak, ţe otec je predbeţne oprávnený sa s maloletou stretávať kaţdú pracovnú stredu

od 15,15 hod. do 16,45 hod. od 6. decembra 2013 do 30. januára 2014 v prítomnosti matky

2

a od 1. februára 2014 v neprítomnosti matky vţdy za asistencie psychológa Referátu

poradensko-psychologických sluţieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave,

pracovisko Bratislava V, so sídlom v Bratislave, Kutlíkova č. 17. Matke súčasne uloţil

povinnosť maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a včas ju odovzdať otcovi na Referáte

poradensko-psychologických sluţieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave,

na pracovisku Bratislava V, so sídlom v Bratislave, Kutlíkova č. 17, kde si maloletú

aj po ukončení styku prevezme. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe súd zamietol návrh

matky na predbeţný zákaz styku otca s maloletou do rozhodnutia o zmene úpravy styku otca

s maloletou z dôvodu, ţe na vydanie navrhovaného predbeţného opatrenia neboli splnené

základné predpoklady naliehavosti dočasnej úpravy právnych pomerov k maloletej, nakoľko

nebola osvedčená hrozba nenapraviteľného následku v prípade pokračovania styku otca

s maloletou (, a ). Pri rozhodovaní o dočasnej úprave

styku otca s maloletou konštatoval objektívne existujúce signalizované psychosomatické

prejavy dieťaťa, ktoré však nemusia byť v priamej príčinnej súvislosti so správaním otca

k maloletej, ale eventuálne hoci aj s neúmyselným prenášaním negatívneho emotívneho

preţívania matky vo vzťahu k otcovi na maloletú alebo jej nedostatočnou prípravou maloletej

na styk s otcom. Prihliadajúc na najlepší záujem maloletej a jej zdravý psychický a fyzický

vývoj a zohľadniac potrebu udrţania a rozvoja vzťahu otca k maloletej, súd z úradnej

povinnosti pristúpil k dočasnej zmene úpravy styku otca s maloletou, keď styk od posledného

rozhodnutia čiastočne zredukoval a ako miesto realizácie styku určil Referát poradensko-

psychologických sluţieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, pracovisko

Bratislava V, so sídlom v Bratislave, Kutlíkova č. 17.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie matky uznesením z 21. februára 2014 sp. zn.

napadnuté uznesenie vo výroku o predbeţnom styku otca s maloletou zmenil

tak, ţe otec je v období dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia predbeţne

oprávnený sa s maloletou stretávať kaţdú pracovnú stredu od 15,15 hod. do 16,45 hod.

v prítomnosti matky a po uplynutí tohto obdobia v neprítomnosti matky, vţdy za asistencie

psychológa Linky detskej istoty pri Slovenskom výbore UNICEF v priestoroch Linky detskej

istoty pri Slovenskom výbore UNICEF v Bratislave, Fialkové údolie č. 5. Matke súčasne

uloţil povinnosť maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a včas ju odovzdať otcovi

v priestoroch Linky detskej istoty pri Slovenskom výbore UNICEF v Bratislave, Fialkové

údolie č. 5, kde si maloletú aj po ukončení styku prevezme. Vo zvyšku (v zamietajúcom

výroku) rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Pokiaľ ide o potvrdzujúci výrok stotoţnil

3

sa v celom rozsahu so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a reagoval

na odvolacie námietky matky odôvodňujúce dočasný zákaz styku otca s maloletou.

Rozhodnutie prvostupňového súdu povaţoval za správne aj v časti, pokiaľ bez návrhu

rozhodol o dočasnej zmene úpravy styku otca s maloletou upraveného rozsudkom Okresného

súdu Bratislava V z 30. novembra 2011 č.k. -112 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave z 24. apríla 2012 sp. zn. zohľadniac, ţe styk otca

s maloletou sa v období posledných siedmich mesiacov prakticky nerealizoval ako

i na signalizované psychosomatické prejavy dieťaťa. Prehodnotil rozhodnutie súdu prvého

stupňa len čo do spôsobu realizácie styku, a to vzhľadom na oznámenie kolízneho

opatrovníka o nemoţnosti zabezpečiť asistovaný styk otca s maloletou ako i na skutočnosť, ţe

styk otca s maloletou sa okrem dňa 18. decembra 2013 prakticky nerealizoval.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu – v oboch výrokoch – napadla matka dovolaním.

Uviedla, ţe v konaní jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať ( ) tým,

ţe odvolací súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, nezohľadnil ňou predloţené

listinný dôkazy, nedostatočne sa zaoberal odvolacími dôvodmi, nedostatočne zistil skutkový

stav a nesprávne vec po právnej stránke posúdil. Uviedol, ţe od rozhodnutia odvolacieho súdu

bol styk realizovaný len jeden krát – 12. marca 2014, maloletá pred stykom opakovala svoje

obavy, nechcela sa s otcom sama stretnúť, stále trvala na prítomnosti matky, styk s otcom

odmietala. Ţiadala, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Otec maloletej vo vyjadrení k dovolaniu uviedol: „dovolanie matky maloletej

povaţujem za absolútne zmätočné a v neprospech dieťaťa, tak ako všetky kroky, ktoré

od začiatku aţ doteraz v tejto veci urobila“. Rozhodnutie odvolacieho súdu povaţoval

za vecne správne.

K dovolaniu matky sa vyjadril aj kolízny opatrovník a uviedol, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu povaţuje za správne a v prospech maloletého dieťaťa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade s

ods. 1 , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

4

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto mimoriadnym

opravným prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa Podľa

je dovolanie tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré je v danom prípade napadnuté dovolaním,

nevykazuje znaky uznesení uvedených v os. 1 a 2 Prípustnosť dovolania otca

preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolací súd k tomu poznamenáva, ţe § 239

ods. 3 vylučuje prípustnosť dovolania [i keby inak išlo o rozhodnutie so znakmi

významnými z hľadiska a (tieto znaky ale v tomto prípade nie sú dané)]

vtedy, ak smeruje (o. i.) proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbeţnom opatrení.

Prípustnosť dovolania matky by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej zo závaţných procesných vád taxatívne vymenovaných

v Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či nedošlo k týmto vadám, vyplýva

z Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci

sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska

prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný;

ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v , moţno ním napadnúť

aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999,

R 34/1995 a tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise

Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, ţe pre záver

o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka

konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim

je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle aţ e/, netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

V dovolaní sa namieta, ţe súdy odňali matke moţnosť konať pred súdom v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,

je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme moţnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka

občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv.

Pokiaľ dovolateľka namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (nepreskúmateľnost), treba uviesť, ţe nie kaţdá

procesná nesprávnosť, ku ktorej dôjde v priebehu občianskeho súdneho konania, je relevantná

z hľadiska procesnej prípustnosti dovolania. S niektorými najzávaţnejšími, taxatívne

vymenovanými procesnými vadami, ktoré zakladajú zmätočnosť, spája Občiansky súdny

poriadok priamo prípustnosť dovolania (viď ); vady tejto povahy sú zároveň

aj prípustným dovolacím dôvodom ( ). Niektorým vadám inej

procesnej povahy majúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (s tzv. iným vadám

konania) pripisuje význam v tom zmysle, ţe ich povaţuje

za relevantný dovolací dôvod (viď ustanovenie ), ktorý moţno

6

uplatniť v dovolaní, ale len pokiaľ je procesne prípustné. Uznesením občianskoprávneho

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo odporučené uverejniť v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. , v ktorom tento súd dospel

k právnemu názoru, ţe „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver

riadne neodôvodnil, takţe jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Tento rozsudok bol

v uvedenej zbierke publikovaný ako R 111/1998. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu

je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a nie

je dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Senát najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje v tejto veci,

pri doterajšom rozhodovaní dosiaľ nikdy (v ţiadnej ním prejednávanej veci) nepovaţoval

uvedený judikát za „prekonaný“ a vţdy dôsledne a bezvýnimočne zastával názor, ţe

nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá (len) tzv. inú vadu konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ , nie však procesnú vadu konania v zmysle (viď

napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , ,

, , , , ,

).

Správnosť takéhoto nazerania vec preskúmavajúceho senátu najvyššieho súdu

na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tieţ

rozhodnutia ústavného súdu o sťaţnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré

zotrvávali na právnych záveroch súladných s R 111/1998, napr. rozhodnutia sp. zn.

, , , I. ÚS 141/2011,,

, , .

Dovolací súd osobitne poukazuje na to, ţe ústavný súd v náleze z 30. januára 2013

sp. zn. (posudzujúc ústavnosť uznesenia najvyššieho súdu zo 7. augusta

2012 sp. zn. ) uviedol, ţe „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil

k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, ţe nedostatok riadneho odôvodnenia

rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú vadu konania

podľa

Formulácie zvolené matkou v dovolaní svedčia o tom, ţe dovolateľka v súvislosti

s tvrdenou procesnou vadou konania v zmysle spochybňuje tieţ úplnosť

a správnosť skutkových zistení súdov. Najvyšší súd Slovenskej republiky k tomu uvádza, ţe

v súlade s jeho rozhodovacou praxou môţe neúplnosť skutkových zistení súdu niţšieho

stupňa viesť k vecne nesprávnemu rozhodnutiu súdu, nemôţe ale zaloţiť prípustnosť

dovolania, lebo nie je vadou vymenovanou v

Niektoré formulácie pouţité v dovolaní nasvedčujú tomu, ţe matka s poukazom

na namieta aj nesprávnosť hodnotenia „dôkazov“. Pre tento prípad

dovolací súd uvádza, ţe nesprávne hodnotenie dôkazov (vtedy, keď súd vykonáva

dokazovanie) nie je vadou konania v zmysle a nezakladá prípustnosť

dovolania podľa tohto ustanovenia. Nesúhlas dovolateľa s vyhodnotením dôkazov nie je ani

dovolacím dôvodom v zmysle (viď tieţ R 42/1993).

Argumentáciou, ţe odvolací súd v danom prípade nerozhodol vecne správne,

dovolateľka namieta, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepouţil správny právny predpis alebo ak síce pouţil správny právny predpis, ale

ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý

by v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia;

samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/2012). Posúdenie, či súdy

(ne)pouţili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodili (ne) správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy

aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie matky

v zmysle prípustné nie je, dovolateľka neopodstatnene namietla existenciu

procesnej vady v zmysle a v dovolacom konaní nevyšla najavo ani

ţiadna iná vada konania uvedená v Najvyšší súd Slovenskej republiky preto

odmietol jej dovolanie podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení

s a

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. júla 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková