Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/52/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobkyne : R. B.,

bývajúca v Ţ., zastúpená J., so sídlom D., proti ţalovaným : 1/ D. B., bývajúci v Ţ.,

2/ M. L., bývajúci v Ţ., zastúpený Mgr. A. S., advokátkou v D., o určenie

neplatnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalovaného 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 28. júna 2013 sp. zn.

, o odvolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 30. septembra

2013 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Ţalovaný 2/ je povinný zaplatiť ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania v sume

664,60 €, do troch dní na účet spoločnosti J., so sídlom v D..

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţilina rozsudkom (v poradí druhým) z 10. októbra 2012 č. k.

-483 určil, ţe zmluva o pôţičke č. 5/2007 uzatvorená medzi ţalovaným v 1. rade

ako dlţníkom a ţalovaným v 2. rade ako veriteľom zo dňa 8.5.2007, ktorej predmetom bolo

poskytnutie finančných prostriedkov v sume 1 850 000 Sk v hotovosti je neplatná. Uloţil

ţalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne nahradiť ţalobkyni trovy konania v sume 1 699,31 €

(hotové výdavky 117,46 €, trovy právneho zastúpenia 1 581,85 €) a tieto zaplatiť k rukám

právneho zástupcu ţalobkyne J., so sídlom M., do troch dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

2

V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, ţe vychádzal z posudzovaného písomného právneho

úkonu „zmluva o pôţičke X. zo dňa 8.5.2007“ uzavretého medzi ţalovanými 1/, 2/ a pre

rozhodnutie nebolo rozhodujúce, či pri posudzovanom právnom úkone ţalovaným 1/ ide

o beţnú alebo ostatnú vec (§ 145 ods. 1) ale o posúdenie, či týmto právnym úkonom pôţička

medzi veriteľom (ţalovaným 2/) a dlţníkom (ţalovaným 1/) vznikla a či jeho právnym

dôsledkom ide o záväzok ţalovaného 1/ za právneho stavu, keď sa veriteľ domáha

v exekučnom konaní uspokojenia svojej pohľadávky (zo zmluvy o pôţičke) z majetku

tvoriaceho masu bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, t. j. ţalobkyne a ţalovaného 1/.

Preto z tohto pohľadu skúmal, či ide o platný právny úkon.

V prejednávanej veci zmluva o pôţičke medzi ţalovaným 1/ a ţalovaným 2/ síce bola

uzavretá písomne dňa 8.5.2007 na sumu 1 850 000 Sk, ktorú sumu veriteľ mal poskytnúť

jednorazovo v hotovosti, a to najneskôr do 31.5.2007 a dlţník sa zaviazal poskytnutú pôţičku

splatiť v celosti, a to najneskôr do 31.5.2008. Zároveň medzi účastníkmi bolo dohodnuté

v čl. 5 cit. zmluvy zabezpečenie peňaţného záväzku dlţníka z porušenia tejto zmluvy ručenie

majetkom tvoriacim masu BSM – nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. X. v katastrálnom

území Ţ. i napriek tomu, ţe súhlas ţalobkyne s dispozíciou spoločným majetkom v ich

bezpodielovom vlastníctve ţalovaný 1/ nemal. Za týchto okolností je dojednanie zmluvy

o pôţičke s ručením majetkom tvoriacim masu ich BSM bez súhlasu manţelky (ţalobkyne) sa

javí v tomto kontexte ako odporujúce dobrým mravom a je nepochybné, ţe predpokladaným

cieľom konania ţalovaného 1/ bolo vytvorenie moţnosti exekučného uspokojenia predmetnej

pohľadávky z vecí patriacich do BSM, čo v danom prípade i nastalo. Tieţ konanie oboch

účastníkov zmluvy v krátkom časovom horizonte – mesiac po jej uzavretí uzavrieť následne

dohodu o uznaní záväzku (5.6.2007), kedy ešte nenastala ani splatnosť dlhu moţno hodnotiť

ako odporujúce dobrým mravom, keď obvykle k uznaniu dlhu dochádza spravidla aţ v dobe,

keď nastala jeho splatnosť; pričom uznaním záväzku účastníci zmluvy potvrdili pohľadávku

na základe hotovostných pôţičiek z uplynulých období v sume 1 850 000 Sk, ktoré však uţ

bliţšie ani v priebehu tohto konania nevedeli identifikovať. V kontexte na uzavretie zmluvy

o hypotekárnom úvere dňa 31.5.2007 (ţalobkyňou predloţená v ďalšom konaní) za účelom

nákupu bytu v Košiciach a čerpanie tohto úveru (1 190 000 Sk) na ťarchu účtu predávajúceho

A. (v tejto spoločnosti v t. č. ţalovaný 2/ bol konateľnom) a bolo nesporné, ţe došlo

k odstúpeniu od kúpnej zmluvy a kúpna cena bola vrátená ţalovanému 1/ a za týchto

okolností sa javí súdu viac hodnoverné tvrdenie ţalobkyne o pouţití týchto prostriedkov

na splatenie predchádzajúcich úverov, ktoré platby v dňoch 4.7.2007 a 13.6.2007

preukázateľne boli realizované ţalovaným 1/. Vymyká sa z rámca obvyklého hospodárenia

manţelov, aby ţalovaný 1/ uzatváral na nezanedbateľnú sumu pôţičku bez súhlasu ţalobkyne,

pričom v konaní neoznačil ţiaden relevantný dôkaz o ich konkrétnom prevzatí a pouţití a to

vzhľadom na svoju platobnú (ne)schopnosť pri porušení svojho záväzku disponovať tak

s nehnuteľnosťou, ktorá bola spoločným majetkom bez súhlasu druhého manţela.

Argumentácia ţalovaného 2/, ţe suma 1 190 000 Sk predstavovala vrátenie dlhov z rokov

2001, 2002 a je dlh zo zmluvy o pôţičke z 8.5.2007, zostala v rovine ničím nepreukázaných

tvrdení. Zmluva ako dvojstranný právny úkon, ktorá vzniká konsenzom, t. j. úplným

a bezpodmienečným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy, v danom prípade postráda

akýkoľvek dôkaz o skutočnom odovzdaní „prenechaní“ predmetu pôţičky ţalovanému 1/ ako

i skutočnosť, ţe tieto peniaze veriteľ (ţalovaný 2/) na základe tejto zmluvy skutočne poţičal

„prenechal“ dlţníkovi. Majúc na zreteli i tú skutočnosť, ţe k odovzdaniu peňaţnej čiastky

môţe dôjsť i bezhotovostným prevodom na účet dlţníka, avšak hoci v konaní bolo

preukázané, ţe sumu 700 000 Sk dňa 13.6.2007 ţalovaný 2/ previedol na účet ţalovaného 1/

vedený v T., podľa názoru súdu táto suma nepredstavuje pôţičku na základe uvedeného

právneho dôvodu (posudzovaného právneho úkonu zo dňa 8.5.2007), keď samotný ţalovaný

1/ vo svojom vyjadrení právny dôvod tohto plnenia vymedzil ako „dlh z iného obchodného

vzťahu“ a ţalovaný 2/ uviedol, ţe išlo o „pôţičku na krátkodobý obchod“. Pri zmluve

o pôţičke ide o reálnu zmluvu, pri ktorej vyţaduje zákon na jej vznik odovzdanie predmetu

pôţičky veriteľom dlţníkovi, k čomu v danom prípade medzi zmluvnými stranami nedošlo.

Právny dôvod vzniku dlhu musí spočívať na platnom úkone a preto i k uznaniu dlhu je

potrebná existencia platného záväzkového vzťahu. Je toho názoru, ţe ak veriteľ

(ţalovaný 2/) sa domáha voči dlţníkovi vrátenia poţičanej sumy peňazí (1 850 000 Sk)

v intenciách má splniť dôkaznú povinnosť nielen o tom, ţe uzavrel s dlţníkom

v určitej dobe (8.5.2007) zmluvu o pôţičke peňazí a ţe peniaze mali byť vrátené v dohodnutej

dobe, ale i o tom, ţe tieto peniaze skutočne poţičal dlţníkovi. Ţalovaný 2/ ako veriteľ

v priebehu celého konania súdu hodnoverným spôsobom nijako nepreukázal ním tvrdenú

skutočnosť (odovzdanie predmetu pôţičky) a jeho vyjadrenia navyše boli rozporné (najprv

tvrdil, ţe celá suma pôţičky bola vyplatená dňa 8.5.2007 v hotovosti keďţe mal beţne doma

peniaze v hotovosti a následne, ţe časť pôţičky bola poskytnutá prevodom na účet a zvyšok

postupne podľa poţiadaviek ţalovaného 1/ na uhrádzanie jednotlivých dlhov). Tieţ tvrdenia

ţalovaného 1/ ako dlţníka o prevzatí sumy neboli jednoznačné a vzbudzovali pochybnosti

s prihliadnutím na časový horizont uzavretého úkonu dňa 8.5.2007 (bez súhlasu manţelky),

ktorého právnym dôsledkom je exekučné konanie spoločného majetku (§ 145 ods. 1) a dňa

31.5.2007 uzavretá úverová zmluva na sumu 1 190 000 Sk na vyplatenie starých dlhov

ţalovanému 2/. Podľa názoru súdu ak by mal záväzok ţalovanému 1/ vzniknúť na základe

tohto právneho úkonu dňa 8.5.2007, malo k odovzdaniu peňazí ţalovanému 1/ dôjsť

najneskôr do 31.5.2007 a ak sa strany dohodli, ţe predmet pôţičky bude odovzdaný neskôr,

má taká zmluva charakter zmluvy o budúcej zmluve, pretoţe pri zmluve o pôţičke ide

o reálnu zmluvu. Preto pokiaľ k odovzdaniu peňazí nedošlo medzi zmluvnými stranami,

právny vzťah pôţičky nevznikol a ani tomu zodpovedajúce právo veriteľa poţadovať vrátenie

pôţičky z tohto právneho úkonu zo dňa 8.5.2007. Pokiaľ podľa tvrdení ţalovaného 2/, ţe

dlhodobo poţičiaval finančné prostriedky manţelom (ţalobkyni a ţalovanému 1/) bez toho,

aby mal akýkoľvek písomný dôkaz o reálnom prevzatí peňazí (pôţičky) zostala jeho

argumentácia len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení a ako veriteľ nepostupoval v súlade

so zásadou, ţe právo patrí bdelým (pozorným, obozretným, opatrným, starostlivým) teda tým,

ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu svojich práv a sú predvídaví aj čo do moţnosti vzniku

problémov s preukazovaním reálneho odovzdania pôţičky (reálne prenechanie peňazí v čase

uzavretia pôţičky) a v danom prípade nejde o nepatrnú hodnotu dlhu. Dospel teda k záveru,

ţe zmluva o pôţičke medzi ţalovaným 1/ a ţalovaným 2/ uzavretá dňa 8.5.2007 na sumu

1 850 000 Sk, ktorá nezodpovedá formálnym a materiálnym poţiadavkám vyţadovaným

zákonom (nielen dohoda strán ale aj odovzdanie predmetu pôţičky dlţníkovi) je neplatná.

Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalobkyne a ţalovaných 1/, 2/ rozsudkom z 28. júna

2013 č. k. -551 potvrdil rozsudok okresného súdu vo veci samej. Zrušil

rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vyslovil, ţe o trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím.

Odvolací súd v odôvodnení uviedol, ţe prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil

skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade

s ustanovením a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa v plnom

rozsahu stotoţňuje a preto s poukazom na ustanovenie sa obmedzuje len

na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. So všetkými skutočnosťami uvádzanými

odvolateľom sa náleţitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal uţ prvostupňový súd,

ktorého rozhodnutie spĺňa všetky poţiadavky kladené na zákonné rozhodnutie podľa § 157

ods. 2

Na doplnenie odvolací súd uviedol, ţe s námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie

na strane ţalobkyne sa prvostupňový súd dostatočne vyporiadal a má za to, ţe v danom

prípade ţaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je ţalobou určovacou v zmysle

ustanovenia , pričom jednoznačne z vykonaného dokazovania bolo

preukázané, ţe ţalobkyňa má na poţadovanom určení naliehavý právny záujem. Právny

záujem na poţadovanom určení ţalobkyňa preukázala, nakoľko na nehnuteľnosť zapísanú

na LV č. X., ktorá je v BSM ţalobkyne a ţalovaného 1/ bolo v exekučnom konaní sp. zn.

E. exekútorom JUDr. B. J. zriadené exekučné záloţné právo a je voči ţalobkyni vedená

exekúcia. Pozícia ţalobkyne a jej právne postavenie sa stalo neisté a určovacia ţaloba má

v tejto situácii svoje opodstatnenie, kedy rozhodnutím, ktorým súd takejto ţalobe vyhovie, sa

vytvorí pevný právny základ pre účastníkov právneho vzťahu in eventum pre inú osobu, ak by

takýto procesný výsledok mal priaznivý dopad na jej právne postavenie. Ohľadne námietky

ţalovaného 2/, či sa jedná o absolútne neplatnú alebo relatívne neplatnú zmluvu poukázal na

odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu, z ktorého jednoznačne vyplynulo, ţe

predmetná zmluva odporuje dobrým mravom. Z uvedeného je zrejmé, ţe zmluva o pôţičke je

absolútne neplatný právny úkon.

Dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery okresného súdu nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s SR a ţe odôvodnenie odvolaním

napadnutého rozsudku ako celok spĺňa parametre zákonného ustanovenia

Má za to, ţe dôkazy, ktoré boli prvostupňovým súdom vykonané poskytli dostatočný podklad

pre rozhodnutie okresného súdu.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný 2/, ktorého

prípustnosť odôvodňoval ustanovením Namietal, ţe rozhodnutia súdov

niţších stupňov sú nepreskúmateľné pre ich zmätočnosť, rozporuplnosť, logickú

nekonzistentnosť. Súdy oboch stupňov sa v odôvodnení svojich rozhodnutí mali

predovšetkým vysporiadať s otázkou, aká bola skutočná výška dlhov ţalovaného 1/

a ţalobkyne ako dlţníkov voči ţalovanému 2/ ako veriteľovi v mesiaci august 2007, aký dlh

bol splatený plnením v rozsahu 1 190 000 Sk (ktorú sumu po odstúpení od kúpnej zmluvy

vrátila spoločnosť A., s.r.o., ţalobkyni a ţalovanému 1/, a ktorá následne bola na splatenie

dlhov z obdobia rokov 2001, 2002 poskytnutá ţalovanému 2/ a aký dlh ţalovanému 1/

a ţalobkyni v auguste 2007 voči ţalovanému 2/ ešte ostal (dlh zo zmluvy o pôţičke vo výške

1 850 000 Sk). Rozhodnutia súdov oboch stupňov obsahujú odôvodnenie takého

zanedbateľného rozsahu, obsahu i kvality, ţe nie je moţné tak zo strany ţalovaného 2/ ani zo

strany akejkoľvek tretej osoby sa s nimi uspokojiť. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nevyplýva

vzťah medzi skutkovými zisteniami plynúcimi z vykonaného dokazovania a úvahami

súdov pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdov na strane druhej.

Odôvodnenie rozsudkov v nijakom prípade nepôsobí presvedčivo a takto vypravené

odôvodnenia nenapĺňajúce ani základné atribúty kladené na zdôvodnenie rozhodnutia nemôţu

poţívať právnu ochranu. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil

a ţalobu zamietol, alternatívne aby zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu, prípadne aj zrušil

rozsudok okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Ţalobkyňa vo svojom vyjadrení navrhla dovolanie ţalovaného 2/ zamietnuť a priznať

jej náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon, k tomu reţijný paušál a DPH vo výške

664,60 €.

Krajský súd v Ţiline uznesením z 30. septembra 2013 č. k. -558 uloţil

ţalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne nahradiť ţalobkyni trovy odvolacieho konania

v sume 81,24 € k rukám J., so sídlom D., do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala odvolanie ţalobkyňa a navrhla, aby

odvolací súd zmenil výrokovú časť uznesenia a priznal jej trovy právneho zastúpenia

v uplatnenej výške 664,60 €, nakoľko sa jednalo o určovaciu ţalobu s oceniteľným

predmetom plnenia, ktorá odôvodňuje priznanie odmeny za právne zastupovanie podľa

hodnoty predmetu sporu, nie z neurčitej hodnoty sporu.

Ohľadne posúdenia úkonu ako dovolanie na dotaz dovolacieho súdu ţalobkyňa uviedla, ţe

pokiaľ Krajský súd v Ţiline rozhodol o trovách odvolacieho konania, predmetné rozhodnutie

je moţné povaţovať v danej časti (trovy konania) za rozhodnutie prvého stupňa a preto ho

ţalobkyňa napadla odvolaním. Predmetný úkon nemoţno posudzovať ako dovolanie, nakoľko

dovolanie voči trovám je vylúčené. Zároveň nevylučuje podanie odvolania

voči rozhodnutiu odvolacieho súdu o trovách odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa

( a nasl. ).

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť (len)

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, avšak nie v kaţdom prípade, ale iba ak ho právna

úprava pripúšťa ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky je v dovolacom

konaní oprávnený rozhodnutia odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol

jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom vrátane toho, ako

ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom

dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení aţ d/ Ak

nejde o vady uvedené v , neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené

v dovolaní, iba ţe by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, ţe dovolanie nie je

„ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

niţších stupňov, ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd tu nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk. Posúdiť

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci

nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané

dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj

so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu –

nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

Podľa dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalovaného 2/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,

ţe dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani

nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovaného 2/ nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3

(procesne) prípustné.

Dovolanie ţalovaného 2/ by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní,

v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené

niektorou z nich vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa

preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa

tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v

(tzv. vady zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku aj uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/

aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady ( ) a prípadne nesprávne právne

posúdenie veci ( ) i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorých procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle aţ e/ a

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a na vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd

osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdov nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať

pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväzným právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva.

Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe konanie je postihnuté práve takouto vadou

zaloţenou na nedostatočnom odôvodnení (resp. nepreskúmateľnosti) rozhodnutia odvolacieho

súdu ( ) ako aj prvostupňového súdu, čo súčasne zakladá porušenie jeho

práva na súdnu ochranu ( ) a právo na spravodlivé súdne konanie ( Dohovoru)

v tom, ţe rozhodnutie odvolacieho ako aj prvostupňového súdu je nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov, neurčitosť, nezrozumiteľnosť a nevyporiadanie sa so všetkými jeho

odvolacími námietkami a námietkami uvádzanými v konaní a preto v konaní v konečnom

dôsledku vec nesprávne právne posúdil.

Pokiaľ ţalovaný 2/ namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, treba uviesť, ţe právo na určitú kvalitu súdneho

konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky totiţ

vyplýva, ţe tak základné právo podľa ako aj právo podľa

Dohovoru v sebe zahŕňajú právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie

rozhodnutia (); právo na riadne odôvodenie súdneho rozhodnutia patrí medzi

základné zásady spravodlivého súdneho procesu.

Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a pouţití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne

závery nie sú svojvoľné, neudrţateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov;

ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej

republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, ţe nezávislosť rozhodovania

všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom

a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho

a spravodlivého procesu, ako vyplýva i z a nasl. a Dohovoru. Jedným

z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu,

presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť (§ 132

a m. m. ), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia

( ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by

mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tieţ na jeho

celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako

ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj

laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.

Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby

bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ;

obdobne napr. , , , , ).

Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného

súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe

majú význam pre rozhodnutie (, , obdobne Kraska c/a Švajčiarsko

z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo

upravená v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (

). Vo svojej ustálenej judikatúre ústavný súd zdôraznil, ţe odôvodnenia rozhodnutí

prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemoţno posudzovať izolovane

(m. m. , , , ), pretoţe prvostupňové

a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok ().

Tento právny názor zahŕňa aj poţiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí

všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj

dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania

().

Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba povaţovať rozsudok všeobecného

súdu aj v situácii, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných

11

hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 28. februára 2006).

Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa (v spojení

s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu v zmysle ) spĺňa vyššie

uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle (,

) a preto ho nemoţno povaţovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne

arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre

odôvodnenia rozhodnutia, čo platí tak pre rozsudok súdu prvého stupňa ( )

ako aj pre rozsudok odvolacieho súdu ( ). Súslednosti jednotlivých častí

odôvodnení aj obsahové (materiálne) náplne, zakladajú v súhrne zrozumiteľnosť, i všeobecnú

interpretačnú presvedčivosť; tým však nie je zodpovedaná (ani inak dotknutá) otázka

správnosti právneho posúdenia veci konajúcimi súdmi.

Súdy oboch stupňov jasne a dostatočne vysvetlili právne dôvody, pre ktoré ţalobe

vyhoveli. Zhodli sa na tom, ţe právny dôvod vzniku dlhu musí spočívať na platnom úkone

a preto i k uznaniu dlhu je potrebná existencia platného záväzkového vzťahu. Ak veriteľ

(ţalovaný 2/) sa domáha voči dlţníkovi vrátenia poţičanej sumy peňazí (1 850 000 Sk)

v intenciách , musí splniť dôkaznú povinnosť nielen o tom, ţe uzavrel s dlţníkom

v určitej dobe (8.5.2007) zmluvu o pôţičke peňazí a ţe peniaze mali byť vrátené v dohodnutej

dobe ale i o tom, ţe tieto peniaze skutočne poţičal dlţníkovi. Ţalovaný 2/ ako veriteľ

v priebehu celého konania súdu hodnoverným spôsobom nijako nepreukázal ním tvrdenú

skutočnosť (odovzdanie predmetu pôţičky) a jeho vyjadrenia navyše boli rozporné (najprv

tvrdil, ţe celá suma pôţičky bola vyplatená dňa 8.5.2007 v hotovosti, keďţe mal beţne doma

peniaze v hotovosti a následne, ţe časť pôţičky bola poskytnutá prevodom na účet a zvyšok

mu dával postupne podľa poţiadaviek ţalovaného 1/ na uhrádzanie jednotlivých dlhov).

Taktieţ tvrdenia ţalovaného 1/ ako dlţníka o prevzatí sumy neboli jednoznačné a vzbudzovali

pochybnosti s prihliadnutím na časový horizont uzavretého úkonu dňa 8.5.2007 (bez súhlasu

manţelky), ktorého právnym dôsledkom je exekučné konanie spoločného majetku (§ 145

ods. 1) a dňa 31.5.2007 uzavretá úverová zmluva na sumu 1 190 000 Sk na vyplatenie starých

dlhov ţalovanému 2/. Ak by mal záväzok ţalovaného 1/ vzniknúť na základe tohto právneho

úkonu dňa 8.5.2007 malo k odovzdaniu peňazí ţalovanému 1/ dôjsť najneskôr do 31.5.2007

a ak sa strany dohodli, ţe predmet pôţičky bude odovzdaný neskôr, má taká zmluva charakter

zmluvy o budúcej zmluve, pretoţe pri zmluve o pôţičke ide o reálnu zmluvu. Na to, aby

12

vznikol právny vzťah pôţičky na základe posudzovanej zmluvy mohlo dôjsť aţ odovzdaním

peňazí ţalovanému 1/, t. j. dlţníkovi, pričom táto skutočnosť v konaní hodnoverným

spôsobom preukázaná nebola, preto pokiaľ k odovzdaniu peňazí nedošlo, medzi zmluvnými

stranami právny vzťah pôţičky nevznikol a ani tomu zodpovedajúce právo veriteľa poţadovať

vrátenie pôţičky z tohto právneho úkonu zo dňa 8.5.2007. Pokiaľ ţalovaný 2/ v odvolacom

konaní zotrval na svojej argumentácii, odvolací súd sa stotoţnil s právnym záverom súdu

prvého stupňa o dôvodnosti ţaloby z uvádzaných dôvodov, ponúkol dostatočné vysvetlenie

toho, prečo z právneho hľadiska nebolo moţné akceptovať argumentáciu odvolateľa

(ţalovaného 2/).

Obsah dovolacích námietok smeroval tieţ k spochybneniu správnosti právneho

posúdenia veci konajúcimi súdmi ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl súdu pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania

moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle (viď uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zverejnené v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003

a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je

relevantným dôvodom, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241

ods. 2 písm.c/ ). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov však nie je

procesnou vadou konania v zmysle lebo (ani prípadné) nesprávne právne

posúdenie veci súdom účastníkovi konania neznemoţní realizáciu ţiadneho jeho procesného

oprávnenia (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, , , , ,

a ).

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalovaný 2/ neopodstatnene

namieta, ţe v konaní mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237

písm.f/ ).

Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, ţe prípustnosť dovolania

ţalovaného 2/ nevyplýva z aţ 3 , ani z Dovolanie preto

odmietol (týka sa časti potvrdzujúceho výroku odvolacieho súdu) podľa

v spojení s bez toho, aby skúmal opodstatnenosť dovolateľom

uplatnených dovolacích dôvodov v zmysle a So zreteľom

na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Ţalovaný 2/ nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov konania

vzniklo ţalobkyni a neboli zistené ţiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali

nepriznanie náhrady trov dovolacieho konania ( v spojení s

a a ). Ţalobkyňa podala návrh na rozhodnutie o priznaní

náhrady trov dovolacieho konania ( v spojení s ) a tieto

aj vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ju

zastupoval aj pred súdmi niţších stupňov) za jeden úkon právnej sluţby poskytnutej

vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 29. novembra 2013 [§ 14 ods. 1 písm.b/ vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej

len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa

§ 9 ods. 1, § 10 ods. 2 a § 10 ods. 1 vychádzajúc zo základu 61 408,74 €, kde jeden úkon

právnej sluţby činí 546,05 €, k tomu náhrada za miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné (§ 16 ods. 1 vyhlášky) vo výške 7,81 € a 20 % DPH (t. j. 110,77 €), čo predstavuje

spolu 664,63 €, ţalobkyňa však ţiadala iba 664,60 €.

V súvislosti s odvolaním, ktoré ţalobkyňa podala proti uzneseniu Krajského súdu

v Ţiline z 30. septembra 2013 č. k. -558, ktorým odvolací súd uloţil ţalovaným

spoločne a nerozdielne nahradiť ţalobkyni trovy odvolacieho konania, Najvyšší súd

Slovenskej republiky skúmal predovšetkým podmienky, za ktorých môţe konať ( )

a dospel k záveru, ţe v predmetnej veci ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý

nemoţno odstrániť.

I keď výslovne nevypočítava procesné podmienky konania,

moţno z neho vyvodiť, ţe procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania,

ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci

zo základných ustanovení (v prvej hlave prvej časti).

Na strane súdu k podmienkam konania patria tie, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti

14

ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto podmienkou je nepochybne aj funkčná

príslušnosť, z úpravy ktorej vyplýva, ktorý súd je príslušný konať a rozhodovať o veci

v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie určitej veci predstavuje

neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

V prejednávanej veci odvolanie ţalobkyne smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský

súd v odvolacom konaní rozhodol o trovách odvolacieho konania.

Podľa účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob

vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môţe podať odvolanie aj

vedľajší účastník.

Podľa krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov

prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Citované zákonné ustanovenia upravujú funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky tak, ţe tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach vtedy, ak

odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa. Spôsobilým

predmetom odvolacieho konania sú teda len rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Rozhodnutie krajského súdu o trovách odvolacieho konania vydané v priebehu

odvolacieho konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale jedná sa

o rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Občiansky súdny

poriadok v ustanovení § 211 ods. 1 výslovne predpokladá rozhodovanie odvolacieho súdu

napr. aj o návrhoch podľa § 138 ods. 1 vrátane tých, o ktorých nerozhodol súd prvého stupňa.

Odvolací súd sa pri takomto rozhodovaní nestáva súdom prvého stupňa ale zostáva odvolacím

súdom. Napadnuté uznesenie krajského súdu ako odvolacieho súdu teda neobsahuje

(neuvádza) chybné poučenie o neprípustnosti odvolania proti tomuto rozhodnutiu.

Ţalobkyňa napadla predmetné uznesenie krajského súdu odvolaním, avšak funkčná

príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rozhodovanie o tomto opravnom

prostriedku nie je daná z dôvodu, ţe napadnuté rozhodnutie nebolo vydané krajským súdom

ako súdom prvého stupňa ale ako súdom odvolacím.

15

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania). Podľa

ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví.

Keďţe na prejednanie odvolania podaného ţalobkyňou proti uzneseniu odvolacieho

súdu nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ide o taký

nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť. V súlade s vyššie citovaným

ustanovením bolo preto potrebné konanie o tomto opravnom prostriedku zastaviť bez toho,

aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa v spojení s a ţiadnemu z účastníkov ich

náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2015

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová