Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Ek/860/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: L.. J. E., M.. XX. XX. XXXX, A. Q. G. XXXX/ XXX, XXX XX L., práv. zast.: JUDr. Mária Urbanová, advokátka so sídlom Okružná 1310/112, 071 01 Michalovce, IČO: 35 559 799, proti povinnému: Obec Jovsa, so sídlom Jovsa 73, 072 32 Jovsa, IČO: 00 325 279, práv. zast.: JUDr. Vladimír Baťalík, advokát so sídlom Štefana Kukuru 14, 071 01 Michalovce, IČO: 35 554 975, o vymoženie nepeňažného plnenia, vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Mária Bíla, exekútorský úrad so sídlom Hlavná 115, 040 01 Košice, ako nástupkyňa súdneho exekútora JUDr. Štefana Barilika, exekútorský úrad so sídlom Kuzmányho č. 57, 040 01 Košice, o sťažnosti oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 04. 02. 2021, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 04. 02. 2021 z a m i e t a.

II. Povinnému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 04. 02. 2021 n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXEk/XXX/XXXX zo dňa 04. 02. 2021 vyššia súdna úradníčka vyhovela návrhu povinného a rozhodla tak, že: I. Súd exekúciu podľa ust. § 61k ods.1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e. II. Oprávnený nemá voči povinnému nárok na náhradu trov konania. III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Barilikovi so sídlom exekútorského úradu Kuzmányho 57, 040 01 Košice, IČO: 31 962 441 trovy exekúcie vo výške 36,- EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. IV. Súd povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a. V uznesení konštatovala, že exekučným titulom v tomto konaní je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - Okresného súdu Trebišov sp. zn. zo dňa 14. 05. 2010. Podľa uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -18, súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného, hlavne určitý výrok. Vyššia súdna úradníčka sa zaoberala argumentáciou povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, predovšetkým vo vzťahu k materiálnej vykonateľnosti predmetného exekučného titulu zo dňa 14. 05. 2010 a zistila nasledovné: V exekučnom titule zo dňa 14. 05. 2010 je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené: „Žalovaná Obec Jovsa, 072 32 Jovsa, IČO: 32527900, uzatvorí so žalobkyňou L.. J. E., M.. XX.XX.XXXX, D..Č..XXXXXX/XXXX Zmluvu o prevode vlastníctva bytu v dome č. XX, postavenom na par. č. XXX, zastavaná plocha vo výmere XXXX m2, k. ú. Jovsa, evidovanom na LV č. XXX, pozostávajúci z chodby, WC, kúpeľne, kuchyne, dvoch izieb, dvoch komôr, pivničné priestory ,ako aj podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu, studne, žumpy, priľahlý pozemok a zastavanú plochu bytu vo výmere zodpovedajúcej výmere bytu s prísl. v zmysle ustanovení , a to do troch mesiacov od vykonateľnosti

uznesenia s účinkami vkladu do katastra nehnuteľnosti.“ Povinný však spolu s návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 08. 09. 2020 predložil súdu list vlastníctva č. XXX, k.ú. Jovsa, obec Jovsa, okres Michalovce (ďalej len „LV č. XXX“), pričom z neho vyplýva, že v časti A: Majetková podstata - Stavby, sa na parcele č. 507 nachádza stavba - druhy stavby: iná budova - popis stavby: pošta, ktorej podľa výpisu z LV č. XXX prislúcha súpisné číslo XX. Na parcele č. XXX podľa výpisu z LV č. XXX sa tak nachádza stavba - iná budova podľa popisu stavby - budova pošty. Vzhľadom k vyjadreniu oprávnenej: (cit.: „zmenu charakteru stavby na 20-iná budova, vykonala Obec Jovsa po ukončení súdnych konaní, teda najskôr z dôvodu, aby sťažila oprávnenej prístup k odpredajú bytu.“) je práve v tejto súvislosti otázne, prečo bol návrh na vykonanie exekúcie oprávnenou podaný až po 10 rokoch odo dňa vykonateľnosti dotknutého exekučného titulu. Súd v danom štádiu nie je oprávnený preskúmavať ako a či došlo v čase od vykonateľnosti exekučného titulu do podania návrhu na vykonanie exekúcie k zmene charakteru stavby na LV č. XXX. Relevantnou pre toto konanie v tomto štádiu je otázka materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu zo dňa 14. 05. 2010. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa ust. § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa ust. § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie a následne by došlo k zisteniu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa ust. 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Vo vzťahu k právomoci posudzovania exekučného titulu exekučný súd uvádza, že exekučný súd je oprávnený pri každom exekučnom titule skúmať jeho formálnu a materiálnu vykonateľnosť. Preskúmavanie formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu exekučným súdom je prijímané bez výhrad aj rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky: č.k. -19 zo dňa 18. 02. 2010; č. k. -15 zo dňa 09. 12. 2010; č.k. -17 zo dňa 29. 03. 2011; č.k. -19 zo dňa 23. 11. 2011; č.k. -19 zo dňa 22. 08. 2012 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: zo dňa 27. 01. 1997; zo dňa 22. 04. 2009; sp. zn. zo dňa 13. 09. 2010; sp. zn. zo dňa 23. 06. 2011; zo dňa 22. 05. 2013, č. k. zo dňa 16. 10. 2018. K možnosti preskúmavania formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti v prípade po udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd uvádza, že exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. 01. 1997). Na základe vyššie uvedených skutočností vyššia súdna úradníčka konštatovala, že po oboznámení sa listinnými dôkazmi, a to primárne s obsahom LV č. XXX, k.ú. Jovsa je preukázané, že v danom konaní absentuje materiálny predpoklad vykonateľnosti exekučného titulu zo dňa 14. 05. 2010. Je preukázané, že na LV č. XXX, k.ú. Jovsa sa na parcele č. XXX nenachádza dom so súpisným číslom XX, ale nachádza sa tam iná budova so súpisným číslom XX - budova pošty. Je potrebné zdôrazniť vzájomnú súvislosť a najmä podmienenosť výrokovej časti exekučného titulu vo vzťahu k reálnemu stavu, ktorý je v danom prípade podložený aktuálnym výpisom z LV č. XXX, kú. Jovsa. V nadväznosti na tento právny stav tak nie je možné pokračovať v danom exekučnom konaní, keďže sa preukázalo, že tu ani nie je možné aplikovať ustanovenia o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Na základe vyššie uvedeného exekučný vyhodnotila návrh na zastavenie exekúcie zo strany povinného ako dôvodný, pretože v priebehu exekúcie bolo zistené, že tento exekučný titul zo dňa 14. 05. 2010 reálne nemožno v exekučnom konaní vykonať. Konanie sp. zn. XXEk/XXX/XXXX trpí vážnou neodstrániteľnou vadou v podobe absencie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu zo dňa 14. 05.

2010 a z uvedeného dôvodu, exekučný súd exekúciu voči povinnému zastavil podľa § 61k ods.1 písm. d) tak, ako je to uvedené vo výroku č. I. daného uznesenia.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podala v zákonom stanovenej lehote oprávnená sťažnosť, ktorú odôvodnila prvom rade tým, že návrh na zastavenie exekúcie možno podať len v lehote 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, pričom v návrhu povinného absentuje lehota doručenia i podania. Povinný tvrdí, že exekučný titul je nevykonateľným a nulitným rozhodnutím, čo však oprávnená považuje za zmätočné a nesprávne. Povinný bol v konaní sp. zn. vedenom na Okresnom súde Trebišov v postavení žalovaného. V postavení žalobcu bol povinný v konaní sp. zn. vedenom na Okresnom súde Trebišov o vypratanie bytu. V konaní o vypratanie bytu bol oprávnenej potvrdený zákonný prechod nájmu k bytu po smrti jej starej matky. Povinný nemá dostatočné a pravdivé informácie o týchto súdnych konaniach, kde predmetom sporu bol tento byt. Prečíslovanie stavieb podľa názoru oprávnenej nemá žiadny vplyv na vecnú podstatu sporu. V čase uzatvorenia zmieru bol súdu povinným predložený list vlastníctva č. XXX, na ktorom bolo uvedené IČO: 325279. Podľa Štatistického úradu SR má povinný identifikačné číslo v podobe šesťčíslia 325279, ku ktorému sa v okienkach pridávajú dve nuly. Takéto šesťčíslie majú všetky firmy z dôb pred rokom 1989. Súpisné čísla stavieb a IČO sú administratívne akty, ktoré neovplyvňujú vecnú podstatu stavieb a IČO je identifikáciou pre hospodársku činnosť subjektu. Obrana povinného je účelová a nie je v súlade s materiálnou spravodlivosťou. V byte tohto domu bývala stará matka oprávnenej na základe rozhodnutia povinného zo dňa 02. 06. 1980 č. 98/1980 so súhlasom ONV o pridelení bytu v dome č. XX a od roku 1995 oprávnená. Oprávnená namieta nesprávne právne posúdenie. Čo sa týka obsahu exekučného titulu vyplýva z podaného návrhu na vykonanie exekúcie a opisuje nehnuteľnosť ako aj s tým súvisiace plnenie v zmysle Ide o byt, ktorého je oprávnená zákonným nájomcom. Práve predmetom exekúcie je plnenie, ktoré je uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle , ktorý stanovuje podmienky v súvislosti s odpredajom bytu v dome u pozemku ako i ďalšie povinnosti na plnenie. Byt reálne existuje, oprávnená disponuje s bytom, má kľúče, platila nájom i spotrebu elektriny. Stanovenie ceny, plnenia v exekučnom konaní súvisiace s predajom bytu sú v súlade s ustanoveniami zákona o bytoch a nebytových priestoroch dohodnuté pri predaji bytu. Zmluva o výkone správy sa uzatvára až po prevode vlastníctva k bytu. Byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Ďalej poukázala na to, že ak je budova určená na viaceré účely, rozlišuje sa podľa hlavného účelu, na ktorý pripadá najväčšia časť podlahovej plochy. V tomto prípade byt oprávnenej má využívanú plochu 2/3 a časť, v ktorej je pošta 1/3. Podľa - Ak časť nebytovej budovy slúži na bývanie vzťahujú sa na túto časť požiadavky na bytové budovy. Podľa - Bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Sú to bytové domy. Podľa sa ustanovenia tohto zákona primerane vzťahujú aj na budovy, ktoré majú charakter bytového domu, ale podľa stavebného zákona sú určené na bývanie. Účel stavby je uvedený v kolaudačnom rozhodnutí. Oprávnená podotýka, že budova nezmenila charakter, slúži pošte i bývaniu samostatne. K zmene nedošlo, lebo nebolo vydané žiadne kolaudačné rozhodnutie o zmene účelu stavby. Keďže povinný nesplnil svoju povinnosť v zmysle exekučného titulu, bola oprávnená nútená podať návrh na vykonanie exekúcie. Celé 10-ročné obdobie povinný ignoroval žiadosti oprávnenej o odkúpenie bytu a dával zamietavé stanovisko. Oprávnená nepovažuje exekučný titul za nulitný. Ide o právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Materiálna stránka exekučného titulu je splnená, lebo je presne určená povinnosť povinného, okrem objektu prevodu i , ktoré sa uplatnia v rámci plnenia, ktoré je uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný titul netrpí žiadnymi vadami, pre ktoré by nebolo možné v exekúcii pokračovať. Skutočnosti uvádzané povinným by mali význam pre konanie, ktoré predchádzalo exekučnému titulu. Uzatvorením zmieru bez výhrad svedčí o vecnej formálnej i materiálnej správnosti exekučného titulu. Na vykonanie exekúcie súd nenašiel právne dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie a vydal poverenie.

3. Povinný v písomnom vyjadrení k podanej sťažnosti uviedol, že skutočnosti uvádzané oprávnenou považuje za právne irelevantné a žiadnym vecným spôsobom nevyvracajúce tvrdenia povinného o nulitnosti exekučného titulu a jeho materiálnej nevykonateľnosti. Napadnuté uznesenie tak považuje za zákonné a vecne správne.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

6. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. V dôsledku podanej sťažnosti zo strany oprávnenej súd prvej inštancie vec prejednal v medziach daných ustanoveniami § a nasl. , preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

11. Súd prvej inštancie vyhodnotil napadnuté uznesenie ako vecne správne, hoci sa plne nemohol stotožniť s dôvodmi, pre ktoré exekúciu zastavila vyššia súdna úradníčka, keď táto nesprávne konštatovala neexistenciu predmetu exekučného titulu - bytu nachádzajúce ho sa v bytovom dome so súp. č. 24, teda exekúciu zastavila z dôvodu materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu. Napriek uvedenému sťažnostný súd v predmetnej veci vzhliadol iný dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, ktorý však rovnako spočíva v materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu, a preto sťažnosť oprávnenej zamietol. Napriek čiastočne inému právnemu posúdeniu veci sťažnostný súd nepristúpil k zrušeniu napadnutého uznesenia, pretože postavenie oprávnenej v konaní by sa nijakým spôsobom nezmenilo, teda nedošlo by k zlepšeniu jej právneho postavenia, a to z dôvodu, že naďalej sú tu skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom na tieto skutočnosti čiastočne poukázala aj vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení.

12. Z obsahu súdneho spisu je nepochybné, že návrhom na vykonanie exekúcie doručeným exekučnému súdu dňa 19. 05. 2020 sa oprávnená voči povinnému domáhala na podklade exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Trebišov sp. zn. zo dňa 14. 50. 2010 vykonateľného dňa 21. 05. 2010 (ďalej len „exekučný titul“) vymoženia uloženej povinnosti v znení: „Žalovaná obec Jovsa, 072 32 Jovsa, IČO: 32 527 900, uzatvorí so žalobkyňou L.. J. E., M.. XX. XX. XXXX, D..Č.. XXXXXX/XXXX Zmluvu o prevode vlastníctva bytu v dome č. XX, postavenom na parc. č. XXX, zastavaná plocha vo výmere XXXX m2, k.ú. Jovsa, evidovanom na LV č. XXX, pozostávajúci z chodby, WC, kúpeľne, kuchyne, dvoch izieb, dvoch komôr, pivničné priestory, ako aj podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu, studne, žumpy, priľahlý pozemok a zastavanú plochu bytu vo výmere zodpovedajúcej výmere bytu s príslušenstvom v zmysle ustanovení , a to do troch mesiacov od vykonateľnosti uznesenia s účinkami vkladu do katastra nehnuteľnosti.“ Exekučným titulom tak bola povinnému uložená povinnosť „uzavrieť kúpnu zmluvu,“ pričom túto povinnosť si povinný dobrovoľne nesplnil, čo nebolo medzi účastníkmi konania ani sporné.

13. V nadväznosti na povinnosť uloženú exekučným titulom sťažnostný súd v prvom rade zdôrazňuje, že v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len na základe vykonateľného rozhodnutia, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Počas celého priebehu exekúcie sa súd zaoberá okrem iného aj tým, či je exekučný titul, bez ohľadu na jeho povahu, z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľný. Na uvedené poukázala v napadnutom uznesení i vyššia súdna úradníčka, pričom svoj záver podporila i judikatúrou najvyšších súdnych autorít, a preto sťažnostný súd túto judikatúru nebude opätovne uvádzať. Za potrebné však považuje doplniť, že prieskumu exekučného titulu z pohľadu jeho vykonateľnosti v ktoromkoľvek štádiu exekúcie nebráni ani vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože „Udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku res iudicata pre rozhodnutie exekučného súdu, ktoré v neskoršom štádiu exekučného konania založí na právnom závere, že exekučný titul pripojený k návrhu na vykonanie

exekúcie nie je vykonateľný.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2013, sp. zn. )

14. Pod vykonateľnosťou treba rozumieť takú vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá umožňuje vynútiť splnenie povinnosti v ňom obsiahnutej prostriedkami štátno-mocenského donútenia. Vykonateľnosť rozoznávame formálnu a materiálnu. Pod formálnou vykonateľnosťou sa rozumie splnenie formálnych predpokladov na to, aby rozhodnutie mohlo byť označené za vykonateľné (čo v prejednávanej veci exekučný titul spĺňal). Formálna vykonateľnosť sa osvedčuje tzv. doložkou vykonateľnosti. Pod materiálnou vykonateľnosťou, naopak, sa rozumie súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého v exekučnom titule. Pod materiálnou vykonateľnosťou sa rozumie predovšetkým požiadavka na obsahové náležitosti exekučného titulu reflektujúce určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť v označení subjektov práv a povinností, vrátane určenia povinnosti, ktorá sa má vykonať niektorým zo spôsobov vykonania exekúcie uvedených v Exekučnom poriadku (konkrétne § 63 Exekučného poriadku). Práve v súvislosti s otázkou materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu si je potrebné uvedomiť, že nie každé formálne vykonateľné súdne rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť niečo splniť, možno vykonať aj v zmysle Exekučného poriadku. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie musí konštatovať, že exekučný titul v danom prípade nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti, pretože povinnosť obsiahnutú v exekučnom titule, ktorej vymoženia sa oprávnená domáhala v zmysle jej návrhu na vykonanie exekúcie, a teda povinnosť „uzavrieť kúpnu zmluvu“ nemožno vykonať žiadnym zo spôsobov vykonania exekúcie, ktoré upravuje Exekučný poriadok (konkrétne § 63 Exekučného poriadku).

15. Povinnosť „uzavrieť kúpnu zmluvu“ treba posudzovať ako nepeňažné plnenie, ktoré v zmysle § 63 ods. 4 Exekučného poriadku možno vykonať len: 1/ vyprataním, 2/ odobratím alebo zničením veci na náklady povinného, 3/ rozdelením spoločnej veci alebo 4/ uskutočnením prác a výkonov. V prípade odobratia alebo zničenia veci (§ 186 a nasl. Exekučného poriadku) sa súdna prax i právna teória zhodujú v tom, že vecou na účely tohto spôsobu vykonania exekúcie sa rozumie hmotná (hnuteľná) vec a ovládateľná a využiteľná prírodná sila. V prípade nehnuteľnosti procesné právo za vykonateľné exekučné tituly považuje rozhodnutia znejúce na vypratanie nehnuteľnosti (porovnaj Najvyšší súd ČSSR, sp.zn. , R 53/1973), čo v danom prípade exekučný titul neukladal. Pokiaľ ide spôsob vykonania exekúcie uskutočnením prác a výkonov, za typické „práce a výkony“ možno označiť napríklad úprava alebo oprava veci, zbúranie stavby, uverejnenie tlačovej opravy v novinách alebo v elektronických médiách, ale tiež zdržanie alebo strpenie určenej činnosti (strpieť prechod cez pozemok), t.j. jedná sa teda o určitú aktívnu alebo pasívnu činnosť povinného príp. inej osoby. Pokiaľ ale exekučný titul ukladá povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu, súdna prax i právna teória sa v zásade zhodujú v tom, že tento exekučný titul nahrádza prejav predávajúceho k uzavretiu zmluvy, a preto nie je dôvod na postup podľa Exekučného poriadku (k tomu napr. Z IV, s. 796). V nadväznosti na uvedené treba potom dospieť k jedinému logickému záveru, že keďže povinný povinnosť v zmysle exekučného titulu nerešpektoval, kúpnu zmluvu s oprávnenou neuzavrel, nastala ex lege zákonná fikcia, v zmysle ktorej právoplatné rozhodnutie súdu v civilnom konaní ukladajúce povinnému povinnosť prejaviť svoju vôľu (teda odpredať nehnuteľnosť), nahradilo vôľu tejto povinnej osoby (povinného). Takéto rozhodnutie by potom v spojení s písomnou kúpnou zmluvou, hoci by táto kúpna zmluva neobsahovala podpis povinného, bolo spôsobilým titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti v prospech oprávnenej.

16. Vo vyššie uvedených súvislostiach sťažnostný súd musí poukázať ale ďalej na to, že výrok exekučného titulu považuje za neurčitý a neúplný, čo tiež bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, najmä za stavu, že súčasťou exekučného titulu nie je aj samotná kúpna zmluva (či už priamo uvedená vo výrokovej časti alebo ako príloha neoddeliteľne pripojená k rozhodnutiu), ktorú mal povinný povinnosť uzatvoriť s oprávnenou. Kúpna zmluva tak, ako bola vymedzená v exekučnom titule, totiž neobsahovala ani len jej všeobecné (podstatné) náležitosti normované (označenie predávajúceho a kupujúceho, označenie predmetu kúpy a kúpna cena) a ani ďalšie náležitosti určené o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (napr. za podstatné súd považuje, že výrok exekučného titulu neobsahoval aj výmeru bytu, ktorý mal byť predmetom prevodu). Nevyhnutnosť uvedenia aspoň podstatných náležitostí kúpnej zmluvy zvýrazňuje aj skutočnosť, že predmetom prevodu mal byť byt, ktorý nie je evidovaný v katastri nehnuteľností, a preto jeho identifikácia mala byť presná a jednoznačná tak, aby nedošlo k jeho zámene s inou nehnuteľnosťou resp. časťou nehnuteľnosti, čomu však identifikácia dotknutého bytu v exekučnom titule podľa názoru sťažnostného súdu nezodpovedá. Sťažnostný súd taktiež nemohol súhlasiť s názorom oprávnenej,

ktorý prezentovala vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie, že povinnosť povinného je presne vymedzená o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zodpovedá jeho povinnosti vypracovať situačný nákres bytu architektom, prípravu kúpnej zmluvy, určenie ceny podľa , 18, 18a, prípadne zabezpečenie znalca, vyčíslenie priľahlého pozemku podľa , vypracovanie geometrického plánu priľahlej parcely, prístupu k domu a parcely vzťahujúcej sa k výmere bytu v dome, vymeranie pozemku pod domom a vloženie dokladov do katastra s tým, že náklady spojené s prevodom nehnuteľnosti znáša povinný, pretože žiadna z týchto povinností nie je vymedzená v predloženom exekučnom titule. U. oprávnená žiadala, aby povinný vykonal všetky tieto činnosti, mala tak formulovať žalobný petit v základnom konaní. Keďže sa tak nestalo, vykonanie týchto činností nemá podľa názoru sťažnostného súdu oporu v predloženom exekučnom titule. Je potrebné zdôrazniť, že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, súd rozhodoval na základe žaloby podanej oprávnenou a v súlade so žalobným petitom tak, ako ho oprávnená naformulovala. Bolo teda na oprávnenej ako presne svoje nároky v rámci tohto konania uplatní. V nadväznosti na uvedené sa taktiež vynára otázka, že pokiaľ by aj predložený exekučný titul bolo možné vykonať podľa Exekučného poriadku, ktorý subjekt (teda či účastníci konania alebo súdny exekútor) by zodpovedal za platnosť tohto právneho úkonu, keďže obsah tohto právneho úkon nebol výsledkom základného konania, na čo poukázal i povinný.

17. Sťažnostný súd rozumie argumentácii oprávnenej, ktorá napriek tomu, že má k dispozícii vykonateľné súdne rozhodnutie už viac ako 10 rokov, sa dosiaľ nestala vlastníčkou dotknutej nehnuteľnosti z dôvodu pasivity povinného. Podľa názoru sťažnostného súdu ale ani oprávnená nezvolila správnu právnu cestu ochrany svojich práv, pretože ako vhodnejší spôsob sa súdu javí žaloba o nahradenie prejavu vôle a nie žaloba na uloženie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu. Integrálnou súčasťou takéhoto rozhodnutia však musí byť už samotná kúpna zmluva o prevode bytu, aby mohlo takéto rozhodnutie vyvolať požadovaný právny účinok, ktorým je nadobudnutie vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti v prospech oprávnenej.

18. Na druhej strane, nemožno v celom rozsahu prisvedčiť ani správnosti právnej argumentácie povinného, ktorý sa zrejme vyhýba povinnosti vyplývajúcej z o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Posúdiť uvedené ale nie je úlohou exekučného súdu. Vzhľadom ale na stav, ktorý medzi účastníkmi konania nastal, sťažnostný súd apeluje na povinného ako na subjekt s osobitným postavením (t.j. samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky), aby konal v súlade s právnymi predpismi a neignoroval právoplatné súdne rozhodnutie (exekučný titul), ktoré bolo dokonca výsledkom zmieru medzi sporovými stranami. Preto ak povinnému bola uložená povinnosť odpredať predmetný byt oprávnenej (ktorý nesporne existuje a je vo vlastníctve povinného), mal by povinný podniknúť všetky potrebné kroky k splneniu tejto povinnosti (aj bez potreby exekúcie). Pre úplnosť však sťažnostný súd musí doplniť, že ako nedôvodnú vyhodnotil námietku povinného ohľadom označenia účastníkov v exekučnom titule či námietku ohľadom toho, že povinný nie je vlastníkom bytu v dome č. 24, keď je nesporné, že obom účastníkom konania je zrejmé, o akej nehnuteľnosti exekučný titul pojednával, pričom oprávnená preukázala, že došlo k prečíslovaniu budov, čo spôsobilo, že dom - budova predtým označená súpisným číslom 24 má toho času súpisné číslo 27. Uvedené však nemení nič na to, že súd prvej inštancie musel súhlasiť s povinným v tom, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľným.

19. Pre úplnosť, k lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného sťažnostný súd dopĺňa, že povinný návrh na zastavenie exekúcie podal v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, keď Upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo doručené dňa 25. 08. 2020 a návrh na zastavenie exekúcie doručil dňa 09. 09. 2020.

20. Záverom sťažnostný súd zdôrazňuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, , , , ).

21. V nadväznosti na vyššie uvedené sťažnostný súd musí konštatovať, že oprávnenou predložený hoci formálne vykonateľný exekučný titul nie je materiálne vykonateľný v zmysle Exekučného poriadku a súčasne čo do výroku je tento exekučný titul neurčitý, čo bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, a je tak dôvodom pre zastavenie exekúcie, a preto sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Q. Bystrica sp. zn. XXEk/XXX/XXXX zo dňa 04. 02. 2021 zamietol v celom rozsahu, keď napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky vyhodnotil ako vecne správne.

22. O trovách sťažnostného konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na v spojení s za použitia . Pretože súd prvej inštancie sťažnosť oprávnenej zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal povinnému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že povinný si v súvislosti s vyjadrením k podanej sťažnosti žiadne trovy neuplatnil, súd prvej inštancie rozhodol tak, že povinnému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).