Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/162/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu E., bývajúci

v N.N., zastúpený JUDr. Tiborom Elzerom, advokátom v Nových Zámkoch, Hlavné námestie

7, proti ţalovanému L., bývajúci v N.N., zastúpený Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou

v Nových Zámkoch, Hlavné námestie 7, o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde K. pod sp. zn. 8 C

21/1992, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 12. júna 2013 sp. zn.

, ,

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd K. rozsudkom z 27. septembra 2011 č. k. -310 zrušil

podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam vedeným na Správe katastra K. zapísané na LV

2

č. X. pre k. ú. N. parc. reg. C parc. č. X vinica o výmere 884 m, parc. č. X záhrady vo

2 2

výmere 3706 ma parc. č. X zastavaná plocha, dom so súp. č. X. vo výmere 464 mtak, ţe

nehnuteľnosti v celosti prikázal do výlučného vlastníctva ţalobcu. Uloţil ţalobcovi na

majetkové vyrovnanie ţalovanému zaplatiť 4 788,50 € do 15 dní. Vzájomný návrh

ţalovaného zamietol. Vyslovil, ţe ţalovaný je povinný ţalobcovi zaplatiť trovy konania

v sume 611,79 € na účet advokáta JUDr. Tibora Elzera do 15 dní.

V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, ţe v rámci vykonaného dokazovania

nebolo preukázané, ţe by k registrácii notárskej zápisnice, t. j. aj k registrácii

zaopatrovateľskej zmluvy došlo aţ po smrti H., ktorá zomrela dňa X.. Z uvedeného potom

2

vyplýva, ţe ţalobca uţ dňa 7.11.1991 sa stal vlastníkom podielu 5/8-in z nehnuteľnosti

získaného spomínanou zaopatrovacou zmluvou, kedy zaopatrovacia zmluva spísaná formou

notárskej zápisnice bola zaregistrovaná (viď ustanovenie

platného v čase vyhotovenia notárskej zápisnice). Pre tieto skutočnosti nemohol vyhovieť

vzájomnému návrhu ani v tej časti, v ktorej ţalovaný ţiadal, aby súd určil, ţe uvedený podiel

z nehnuteľnosti patrí do dedičstva po nebohej H.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a úvahy

súdu vzájomný návrh ţalovaného musel zamietnuť. Pri zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti vychádzal z toho, ţe v deň účinnosti

zaopatrovateľskej zmluvy (a vyhlásenia rozsudku vo veci samej) ţalobca bol vlastníkom

nehnuteľnosti v podiele 7/8-in k celku a ţalovaný v podiele 1/8-ina k celku.

Vzhľadom na to, ţe súčasťou nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve účastníkov konania

je aj stavba – rodinný dom – vzhľadom na znalecký posudok a výšku spoluvlastníckych

podielov – ţalobca vlastní podiel 7/8-in a ţalovaný 1/8-inu, nie je moţné nehnuteľnosť reálne

rozdeliť, teda nehnuteľnosť je nedeliteľná. Ak nie je rozdelenie veci dobre moţné súd pristúpi

k druhému spôsobu vyporiadania a prikáţe vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne vyuţiť.

Primeranú náhradu je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch,

umoţňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná

podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. V konaní o zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd si zadováţil znalecký posudok za účelom

zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktorá je predmetom konania. Zo znaleckého

posudku znalkyne I. zistil, ţe všeobecná hodnota nehnuteľnosti, vrátane stavby a pozemku je

38 307,88 € (znalkyňa túto cenu v závere zaokrúhlila na 38 300 €). Z toho vyplýva, ţe pri

podiele 1/8-ina, ktorú získa ţalobca z nehnuteľnosti od ţalovaného, je povinný vyplatiť

ţalovanému hodnotu vo výške jeho podielu, čo činí sumu 4 788,50 €.

Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 12. júna 2013 č. k.

, -403 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Ţalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Zrušil uznesenie súdu prvého stupňa

týkajúce sa vyrubenia súdneho poplatku za odvolanie.

V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe pri posudzovaní obidvoch návrhov

účastníkov konania (v prípade ţalobcu návrhu ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva a v prípade ţalovaného vzájomný návrh o určenie, ţe ţalobca nemôţe byť

vlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 5/8-in, pretoţe tieto patria do dedičstva

3

po nebohej H.), súd prvého stupňa v rozsahu zodpovedajúcom obsahu ustanovenia § 120 ods.

1, 3 a 4 zistil vo veci skutkový stav, ktorý pri dodrţaní myšlienkového postupu

hodnotenia dôkazov podľa aj následne správne posúdil podľa príslušných

ustanovení hmotnoprávneho predpisu. Z uvedeného dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa

v celom rozsahu ako vecne správny podľa potvrdil a v ďalšom odkazuje na

obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotoţňuje. Pokiaľ ide o odôvodnenie

napadnutého rozsudku, tak toto spĺňa kritériá, tak ako sú zakotvené v ustanovení § 157 ods. 2

najmä pokiaľ ide o dodrţanie zásady presvedčivosti. Súd prvého stupňa chronologicky

odôvodnil proces vyhotovenia a následného zaregistrovania predmetnej zaopatrovacej

zmluvy, pričom zaujal stanovisko k zápisu pod č. RI 1231, ktorý nebol dopísaný dodatočne,

resp. by mal byť sfalšovaný. Na margo dvoch rozdielnych čísel konania (RI 1231 a RI 1251)

poznamenal, ţe k uvedenému rozdielu došlo v dôsledku chyby pri písaní (tzv. preklep). Čo sa

týka dôvodov zamietnutia vzájomného návrhu ţalovaného zo strany prvostupňového súdu,

súhlasil so súdom prvého stupňa a dodal, ţe predmetná zaopatrovacia zmluva bola a je takým

právnym úkonom, ktorý vyvolal právne relevantné účinky vo vzťahu k ţalobcovi, keď tento

na základe nej nadobudol 5/8-inový spoluvlastnícky podiel k predmetu spoluvlastníctva

účastníkov konania. Ak by boli skutočne nastali tie skutočnosti (nedostatky), ktoré

v súvislosti s uzavretím a registráciou predmetnej zmluvy udával a stále udáva ţalovaný, tak

na tieto nedostatky by musel z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadnuť súd, resp. súdy

v rámci uţ právoplatne skončeného konania vedeného na Okresnom súde K. pod sp. zn. 8 C

83/1992, pričom predmetná zaopatrovacia zmluva by musela byť vyhlásená za absolútne

neplatný právny úkon pre jej rozpor s ustanovením § 134 ods. 2, resp. § 47 ods. 2

, k čomu však v tomto konaní vôbec nedošlo. Práve naopak, aj

Krajský súd v Nitre v rámci odôvodnenia svojho potvrdzujúceho rozsudku zo dňa 26.3.2003

č. k. -496, ktorým bol potvrdený zamietajúci rozsudok Okresného súdu K. zo

dňa 13.12.2001 č. k. -454 týkajúci sa určenia neplatnosti zaopatrovacej zmluvy

spísanej dňa 7.11.1991 pod sp. zn. N 691/91 Nz 592/91 okrem iného skonštatoval, ţe postup

štátneho notárstva v registračnom konaní síce nebol celkom bez závad, avšak nešlo o také

závady, ktoré by mohli spôsobiť neplatnosť tejto zaopatrovacej zmluvy. Vzhľadom

k uvedenému súd prvého stupňa správne rozhodol, keď vzájomný návrh ţalovaného ako

nedôvodný zamietol. Ohľadne samotného spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva

účastníkov konania súd prvého stupňa správne akceptoval výšku spoluvlastníckych podielov

účastníkov konania, spôsob a reţim uţívania nehnuteľností, ako aj závery znaleckého

posudku vypracované znalkyňou I. pre potreby tohto konania.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Namietal,

ţe rozsudok odvolacieho súdu trpí vadou v zmysle ustanovenia ,

keď sa súdy náleţite nevysporiadali s platnosťou registrácie zaopatrovacej zmluvy, konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Na základe vykonaného dokazovania súd

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne posúdil po právnej stránke.

Navrhol, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na nové

prejednanie a rozhodnutie.

Ţalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe dané dovolanie nie je dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa

( a nasl. ).

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť

(len) právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, avšak nie v kaţdom prípade,

ale iba ak ho právna úprava pripúšťa ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky

je v dovolacom konaní oprávnený rozhodnutia odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu,

v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom

vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( ). Dovolací súd nie je

viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení § 242 ods. 2

písm. a/ aţ d/ Ak nejde o vady uvedené v , neprihliada na vady konania,

ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba ţe by tieto vady mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, ţe dovolanie nie je

„ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

niţších stupňov, ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd tu nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk. Posúdiť

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci

nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané

dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu;

aj so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu –

nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

Podľa dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalovaného nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,

ţe dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto

ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší

súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je podľa aţ 3

(procesne) prípustné.

Dovolanie ţalovaného by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou

z nich vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto

neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal

sa tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v

(tzv. vady zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku aj uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách

a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady ( ) a prípadne nesprávne právne

posúdenie veci ( ), i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorých procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade,

ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne

postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle aţ e/ a

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd

osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdov nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať

pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva.

Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe konanie je postihnuté práve takouto vadou

zaloţenou na nedostatočnom odôvodnení (resp. nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho

súdu ) v tom, ţe súdy sa náleţite nevyporiadali s platnosťou registrácie

zaopatrovacej zmluvy a preto v konaní v konečnom dôsledku vec nesprávne právne posúdili.

Pokiaľ ţalovaný namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu, treba uviesť, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej

súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným

z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky totiţ vyplýva, ţe tak základné právo

podľa ako aj právo podľa Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo

na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia ();

právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého

súdneho procesu.

Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a pouţití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne

závery nie sú svojvoľné, neudrţateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov;

ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej

republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, ţe nezávislosť rozhodovania

všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom

a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho

a spravodlivého procesu, ako vyplýva i z a nasl. a Dohovoru. Jedným

z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces ( ,

čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu,

presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť (§ 132

a m.m. ), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia

( ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami

pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd

by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať

tieţ na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené

v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu

právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade

aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej

ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených

záujmov účastníkov ( ; obdobne napr. , , ,

, ). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva

aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán

(avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (, , obdobne

Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Štruktúra práva

na odôvodnenie je rámcovo upravená v Táto norma sa uplatňuje

aj v odvolacom konaní ( ). Vo svojej ustálenej judikatúre ústavný súd

zdôraznil, ţe odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemoţno

posudzovať izolovane (m.m. , , , ),

pretoţe prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok

(). Tento právny názor zahŕňa aj poţiadavku komplexného posudzovania

všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu

a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania

().

Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba povaţovať rozsudok všeobecného

súdu aj v situácii, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných

hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 28. februára 2006).

Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa (v spojení

s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu v zmysle ) spĺňa vyššie

uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle (,

) a preto ho nemoţno povaţovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne

arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre

odôvodnenia rozhodnutia, čo platí tak pre rozsudok prvého stupňa ( ),

ako aj pre rozsudok odvolacieho súdu ( ). Súslednosti jednotlivých častí

odôvodnení a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť

i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť; tým však nie je zodpovedaná (ani inak dotknutá)

otázka správnosti právneho posúdenia veci konajúcimi súdmi.

Súdy oboch stupňov jasne a dostatočne vysvetlili právne dôvody pre ktoré ţalobe

vyhoveli. Zhodli sa na tom, ţe predmetná zaopatrovacia zmluva bola a je takým právnym

úkonom, ktorý vyvolal právne relevantné účinky vo vzťahu k ţalobcovi, keď tento na základe

neho nadobudol 5/8-inový spoluvlastnícky podiel k predmetu spoluvlastníctva účastníkov

konania. Ak by boli skutočne nastali tie skutočnosti, ktoré v súvislosti s uzavretím

a registráciou predmetnej zmluvy udával a stále udáva ţalovaný tak na tieto nedostatky

by musel z úradnej povinnosti prihliadnuť súd, resp. súdy v rámci uţ právoplatne skončeného

konania vedeného na Okresnom súde K. pod sp. zn. , pričom predmetná

zaopatrovacia zmluva by musela byť vyhlásená za absolútne neplatný právny úkon

pre jej rozpor s ustanovením , resp. , k čomu však v tomto konaní

vôbec nedošlo. Práve naopak aj Krajský súd v Nitre v rámci odôvodnenia

svojho potvrdzujúceho rozsudku zo dňa 26.3.2003 č. k. -496, ktorým bol

potvrdený zamietajúci rozsudok Okresného súdu K. zo dňa 13.12.2001 č. k. -454

týkajúci sa určenia neplatnosti zaopatrovacej zmluvy spísanej dňa 7.11.1991 pod sp. zn. N

691/91 Nz 592/91 okrem iného skonštatoval, ţe postup štátneho notárstva v registračnom

konaní síce nebol celkom bez závad, avšak nešlo o také závady, ktoré by mohli spôsobiť

neplatnosť tejto zaopatrovacej zmluvy. Samotný spôsob vyporiadania podielového

spoluvlastníctva akceptoval výšku spoluvlastníckych podielov účastníkov konania, spôsob

a reţim uţívania nehnuteľnosti ako aj závery znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou

I. pre potreby tohto konania. Pokiaľ ţalovaný v odvolacom konaní zotrval na svojej

argumentácii aj odvolací súd sa stotoţnil s právnym záverom súdu prvého stupňa

o dôvodnosti ţaloby z uvádzaných dôvodov, ponúkol dostatočné vysvetlenie toho prečo

z právneho hľadiska nebolo moţné akceptovať argumentáciu odvolateľa (ţalovaného).

Obsah dovolacích námietok smeroval tieţ k spochybneniu správnosti právneho

posúdenia veci konajúcimi súdmi ( ). Právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov

ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania

moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle (viď uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zverejnené v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003

a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov

je relevantným dovolacím dôvodom, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie

(viď ). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov

však nie je procesnou vadou konania v zmysle lebo (ani prípadné)

nesprávne právne posúdenie veci súdom účastníkovi konania neznemoţní realizáciu ţiadneho

jeho procesného oprávnenia (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalovaný neopodstatnene

namieta, ţe v konaní mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, ţe prípustnosť dovolania

ţalovaného nevyplýva z aţ 3 ani z Dovolanie preto odmietol

podľa v spojení s bez toho, aby skúmal

opodstatnenosť dovolateľom uplatnených dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

a c/ So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní nebol ţalovaný úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo ţalobcovi ( v spojení s a

). Dovolací súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania,

lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloţenie povinnosti náhrady trov

dovolacieho konania ( v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerov hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2016

11

JUDr. Jozef K o l c u n, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Suchá