Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/189/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej v právnej veci navrhovateľa: U. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., E. XX, zastúpený JUDr. Tiborom Elzerom, advokátom so sídlom v Nových Zámkoch, Hlavné nám. 7, proti odporcovi: Z. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., H. X, zastúpený Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou so sídlom v Nových Zámkoch, M. R. Štefánika 2, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 27. septembra 2011 č. k. -310 a uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 15. marca 2012 č. k. -357, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa týkajúce sa vyrubenia súdneho poplatku za odvolanie z r u š u j e .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 27. 09. 2011 č. k. -310 zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam vedeným na Správe katastra Komárno zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. X., parcely reg. „C“ parc. č. XXX/X vinica o výmere 884 m2, parc. č. XXX/X záhrada o výmere 3706 m2 a parc. č. XXXX/X zastavaná plocha, dom so súpisným číslom 686 o výmere 464 m2 a vyporiadal ho tak, že tieto nehnuteľnosti v celosti prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Z titulu majetkového vyrovnania uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť sumu 4 788,50 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vzájomný návrh odporcu zamietol a zároveň odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania spolu v sume 611,79 eura na účet advokáta JUDr. Tibora Elzera do 15 dní.

Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvostupňový súd vec právne posúdil podľa , , a . V danom prípade reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva podľa výšky spoluvlastníckych podielov (navrhovateľ je podielový spoluvlastník v podiele 7/8-ín a odporca je podielový spoluvlastník v 1/8-ine) nie je možné, pretože predmetom tohto spoluvlastníctva je aj rodinný dom, ktorý je podľa znalca reálne nedeliteľný. Predmetný rodinný dom obýva navrhovateľ spolu s rodinou. Súd preto pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania a prikázal predmet spoluvlastníctva za primeranú náhradu (4 788,50 eura podľa znaleckého posudku znalkyne A.. F. Y.) navrhovateľovi, pričom prihliadol na účelné využitie predmetu spoluvlastníctva ako aj výšku spoluvlastníckych podielov účastníkov konania, ako podielových spoluvlastníkov. Výšku finančnej náhrady pre odporcu je potrebné chápať ako určitý hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch,

umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený druhému spoluvlastníkovi. Pokiaľ ide o vzájomný návrh odporcu, tak s poukazom na závery vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by k registrácii notárskej zápisnice, t. j. aj k registrácii zaopatrovateľskej zmluvy došlo až po smrti matky účastníkov konania P. B., zomrelej dňa XX. XX. XXXX. Z uvedeného potom vyplýva, že navrhovateľ sa stal už dňa 07. 11. 1991 vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 5/8-ín z nehnuteľností na základe predmetnej zaopatrovacej zmluvy, kedy zaopatrovacia zmluva spísaná formou notárskej zápisnice bola zaregistrovaná (§ 134 ods. 2 Obč. zákonníka). Z uvedených dôvodov prvostupňový súd zamietol vzájomný návrh odporcu ohľadne určenia, že uvedený podiel z nehnuteľností (5/8-ín) patrí do dedičstva po nebohej P. B., ako nedôvodný.

O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol súd podľa a ich náhradu spolu v sume 611,79 eura priznal navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, navrhujúc Krajskému súdu v Nitre, ako odvolaciemu súdu rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. -310 z 27. 09. 2011 zmeniť tak, že vzájomnému návrhu odporcu bude vyhovené. Vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa vec vráti prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci samej. Ako odvolateľ si v prípade úspechu uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania vo výške náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré vyčísli priamo na odvolacom pojednávaní, alebo písomne na výzvu súdu ( ). Odporca neoponoval skutočnosti, že notárska zápisnica bola spísaná dňa 07. 11. 1991. Oponuje však súdu vo veci platnosti registrácie zaopatrovacej zmluvy, pričom samotná registrácia bola zákonným predpokladom nadobudnutia vlastníctva navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam. Súd v odôvodnení rozsudku neuvádza k akým záverom vo vzťahu k chronológii zápisov v notárskych registroch dospel a ako sa vysporiadal s dvojakým číselným označením registračnej doložky notárskych zápisníc (R I 1231/91, resp. R I 1251/91). Taktiež sa nevysporiadal ani s absenciou vyjadrenia vtedajšieho národného výboru ako zákonnej podmienky platnosti registrácie, so skutočnosťou, že dátum registrácie 12. november 1991 vyplýva nielen zo samotného originálu notárskej zápisnice, ale aj z ďalších písomností (rozhodnutie o vyrubení poplatku), s písomnosťou E.. X. z 02. 12. 1991, ktorou bola na registráciu zaslaná zaopatrovacia zmluva registrovaná dňa 12. 11. 1991 pod číslom R I 1251/91, ako aj s výpoveďou svedkyne P. z 11. 03. 1996. Súd v konaní účinne nevyvrátil tvrdenie odporcu ohľadom falšovania čísla registrácie zmluvy v agende R I. Z obsahu trestného spisu, ktorý mal súd k dispozícii vyplýva, že štátna notárka spisujúca notársku zápisnicu odmietla vo veci vypovedať, aby si neprivodila trestné stíhanie, resp. aj osobám blízkym. Samotné odmietnutie výpovede z obavy pred trestným stíhaním síce nie je preukázaním viny, avšak z pozície štátneho úradníka (neskôr sudcu) zakladá minimálne dôvodné pochybnosti o skutočnostiach a okolnostiach, pre ktoré sa trestné stíhanie viedlo.

V predošlom konaní (sp. zn. ) súd skúmal platnosť predmetnej zaopatrovacej zmluvy z hľadiska dôvodov absolútnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 37 a nasl. Obč. zákonníka, ako aj z hľadiska existencie dôvodov relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Súd sa však v tejto súvislosti vo finálnom verdikte nezaoberal hodnotením platnosti či neplatnosti registrácie, resp. neregistrácie predmetnej zaopatrovacej zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného potom v prejednávanej veci nemôže ísť o „res iudicata“, ako v konaní tvrdí navrhovateľ. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol zamietnutý vzájomný návrh považuje odporca za nesprávny a nemajúci podklad vo vykonanom dokazovaní. Rovnakými vadami pri vzájomnej podmienenosti obidvoch výrokov, trpí aj výrok prvostupňového rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov konania vrátane výroku o spôsobe majetkového vyrovnania.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odporcu uviedol, že navrhuje napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdiť v celom rozsahu, nakoľko podané odvolanie považuje za nedôvodné. Riešenie otázky zrušenia podielového spoluvlastníctva trvá na súdoch už 20 rokov. Otázka registrácie zaopatrovacej zmluvy v tomto konaní nemala byť predmetom dokazovania, nakoľko o nej už rozhodoval v minulosti podrobne súd (vec pod sp. zn. sa stala definitívne právoplatnou dňa 18. 07. 2006). Odvolanie zo strany odporcu je podané účelovo so zámerom oddialiť rozhodnutie v danej veci.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 04. 06. 2013 zhrnul doterajší priebeh dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa vo veci sp. zn. , pričom v závere uviedol, že trvá na odvolaní zo

dňa 19. 02. 2012 ako aj na jeho doplnení advokátkou zo dňa 19. 06. 2012. Taktiež poukazuje na podané trestné oznámenia na sudcov JUDr. Polákovú, JUDr. Nemcsicsovú a JUDr. Hentekovú. Odporca včas podaným odvolaním napadol aj uznesenie prvostupňového súdu zo dňa 15. 03. 2012 č. k. -357, ktorým bol odporcovi vyrubený súdny poplatok za ním podané odvolanie v sume 285 eur v zmysle V dôvodoch tohto odvolania uviedol, že súd mu už v tomto konaní priznal celkové oslobodenie od poplatkovej povinnosti, pričom takéto oslobodenie sa podľa neho vzťahuje aj na konanie odvolacie. Z dôvodu opatrnosti opätovne požaduje priznanie o oslobodenie od platenia súdneho poplatku.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal odvolaním napadnutý prvostupňový rozsudok, ako aj uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za podané odvolanie odporcovi procesným postupom podľa a a dospel k záveru, že podané odvolanie odporcu voči prvostupňovému rozsudku zo dňa 27. 09. 2011 č. k. -310 nie je dôvodné. Pokiaľ ide o podané odvolanie odporcu voči prvostupňovému uzneseniu zo dňa 15. 03. 2012 č. k. -357, tak odvolací súd podané odvolanie považoval za dôvodné a napadnuté uznesenie podľa v spojení s zrušil. Dôvodom pre zrušenie predmetného uznesenia bola tá skutočnosť, že po vyrubení poplatkovej povinnosti odporcovi zaplatiť súdny poplatok za ním podané odvolanie v sume 285 eur (15. 03. 2012) súd prvého stupňa uznesením zo dňa 31. 05. 2012 č. k. -378 priznal odporcovi oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, pričom na druhej strane procesným postupom podľa , nezrušil vlastné uznesenie o vyrubení poplatkovej povinnosti za podané odvolanie v sume 285 eur, ktoré uznesenie medzitým prestalo byť účinné.

Podľa odvolací súd potvrdí rozhodnutie, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za nejasné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Podľa veta tretia , nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti v odvolacom konaní zmení alebo zruší odvolací súd aj bez návrhu.

V danom prípade pri posudzovaní obidvoch návrhov účastníkov konania (v prípade navrhovateľa návrhu ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a v prípade odporcu vzájomný návrh o určenie, že navrhovateľ nemôže byť vlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 5/8-ín, pretože tieto patria do dedičstva po nebohej P. B.) súd prvého stupňa v rozsahu zodpovedajúcom obsahu ust. , a zistil vo veci skutkový stav, ktorý pri dodržaní myšlienkového postupu hodnotenia dôkazov podľa , t. j. hodnotenie dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, aj následne správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu ( a Obč. zákonníka). Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd napadnutý prvostupňový rozsudok zo dňa 27. 09. 2011 č. k. -310 v celom rozsahu, ako vecne správny podľa potvrdil a v ďalšom odkazuje na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje ( ). Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozsudku, tak toto spĺňa kritériá, tak ako sú zakotvené v ust. , najmä pokiaľ ide o dodržanie zásady „presvedčivosti“. Súd prvého stupňa chronologicky odôvodnil proces vyhotovenia a následného zaregistrovania predmetnej zaopatrovacej zmluvy, pričom zaujal stanovisko k zápisu pod číslom R I 1231, ktorý nebol dopísaný dodatočne, resp. by mal byť sfalšovaný. Na margo dvoch rozdielnych čísel konania (R I 1231 a R I 1251) poznamenal, že k uvedenému rozdielu došlo v dôsledku chyby pri písaní (tzv. preklep). Čo

sa týka dôvodov zamietnutia vzájomného návrhu odporcu zo strany prvostupňového súdu, odvolací súd s nimi súhlasí a dodáva, že predmetná zaopatrovacia zmluva bola a je takým právnym úkonom, ktorý vyvolal právne relevantné účinky vo vzťahu k navrhovateľovi, keď tento na základe nej nadobudol 5/8-ový spoluvlastnícky podiel k predmetu spoluvlastníctva účastníkov konania. Ak by boli skutočne nastali tie skutočnosti (nedostatky), ktoré v súvislosti s uzavretím a registráciou predmetnej zmluvy udával a stále udáva odporca, tak na tieto nedostatky by musel z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadnuť súd, resp. súdy v rámci už právoplatne skončeného konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , pričom predmetná zaopatrovacia zmluva by musela byť vyhlásená za absolútne neplatný právny úkon pre jej rozpor s ust. § 134 ods. 2, resp. § 47 ods. 2 Obč. zákonníka, k čomu však v tomto konaní vôbec nedošlo. Práve naopak, aj Krajský súd v Nitre v rámci odôvodnenia svojho potvrdzujúceho rozsudku zo dňa 26. 03. 2003 č. k. -496, ktorým bol potvrdený zamietajúci rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 13. 12. 2001 č. k. -454 týkajúci sa určenia neplatnosti zaopatrovacej zmluvy spísanej dňa 07. 11. 1991 pod sp. zn. N 691/91, NZ 592/91, okrem iného skonštatoval, že postup štátneho notárstva v registračnom konaní síce nebol celkom bez závad, avšak nešlo o také závady, ktoré by mohli spôsobiť neplatnosť tejto zaopatrovacej zmluvy. Vzhľadom k uvedenému súd prvého stupňa správne rozhodol, keď vzájomný návrh odporcu ako nedôvodný zamietol. Ohľadne samotného spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov konania súd prvého stupňa správne akceptoval výšku spoluvlastníckych podielov účastníkov konania, spôsob a režim užívania nehnuteľností, ako aj závery znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou A. pre potreby tohto konania. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd o podaných odvolaniach odporcu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa a a ich náhradu úspešnému navrhovateľovi v tomto konaní nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.