Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 482/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. augusta 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Rešutíkom,

Advokátska kancelária, M. R. Štefánika č. 29/36, Brezno, vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. januára

2015, ako aj postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 29. januára 2015 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti vedené pod sp. zn. a sp. zn.

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 7. apríla 2015

doručené sťažnosti (ďalej len „sťažovateľ“), ktorými namietal porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. januára 2015, ako aj

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 29. januára 2015 (spolu ďalej aj „napadnuté uznesenia“).

2. Sťažovateľ vo svojich sťažnostiach zhrnul skutkový stav a formuloval svoje

námietky takto: „Som navrhovateľom vo veci ochrany osobnosti na Okresnom súde

v Kežmarku sp. zn. a sp. zn. kde je odporcom Slovenská

republika Ministerstvo spravodlivosti SR. Nakoľko som v minulosti pôsobil v Kežmarku

ako advokát, jeden zo sudcov je so mnou v príbuzenskom vzťahu a naviac za dobu od roku

2004 došlo v množstve vecí k ich prikázaniu na iné súdy, podal som aj v označenej veci

námietku zaujatosti voči sudkyni . Zákonná sudkyňa sa vyjadrila, že sa

vo veci vzhľadom na stav v akom sa nachádzajú vzťahy medzi nami cíti zaujatá a žiadala,

aby jej vec bola odňatá. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn.

z 29.1.2015 však samosudkyňu z prejednávania a rozhodovania veci sp. zn.

a sp. zn. nevylúčil. Podľa názoru odvolacieho súdu aj keď sa subjektívne

sudkyňa cíti zaujatá, nie sú dané dôvody na jej vylúčenie z konania.

Postup porušovateľa práva nielenže odporuje ústave aj Dohovoru, ale je v zrejmom

rozpore s tým ako konajú v obdobných veciach iné senáty Krajského súdu v Prešove, ktoré

rovnaké dôvody ako som uviedol v konaní sp. zn. a sp. zn.

považovali v minulosti a považujú aj dnes za relevantné a postačujúce k vylúčeniu sudkyne

z konaní v mojich veciach.

Od roku 2006 bola vylúčená opakovane z viac ako piatich vecí

týkajúcich sa mňa a mojej manželky, z konaní v ktorých je odporcom SR Ministerstvo

vnútra SR, SR Ministerstvo spravodlivosti SR, ale aj iné fyzické alebo právnické osoby.

bola naviac vylúčená aj z dvoch mojich trestných vecí, ktoré boli

neskôr prikázané NS SR na OS Brezno. Je neprijateľné, aby v jednom časovom období

posudzovali dva senáty toho istého odvolacieho súdu, tie isté dôvody tak rozporuplne ako to

urobil porušovateľ práva v konaní sp. zn. . Jeho postup je evidentne

svojvoľný a nespravodlivý.

Dôvodenie porušovateľa práva, že od preverovania trestnej činnosti sudkyne

po mojom oznámení uplynuli viac ako tri roky a teda táto skutočnosť

nie je právne významná je znakom odňatia spravodlivosti. Poukazujem na neprípustný

postup samosudkyne , ktorá vo veci sp. zn. a sp. zn.

absolútne nekonala žiadne úkony skoro štyri roky a je možné konštatovať, že

prieťahy vlastne urobila zámerne. Pripájam listiny dokazujúce, že po mojom oznámení na

preveruje predsedníčka KS Prešov jej postup v ôsmych mojich veciach

a všetky majú jasné znaky vedomých prieťahov v trvaní viac ako tri roky! To, že v súčasnosti

už dlhšie prebieha voči sudkyni iné disciplinárne konanie pre prieťahy /v 39 veciach/

v štádiu odvolacieho konania, zatiaľ neviedlo k podaniu nového návrhu na jej disciplinárne

stíhanie pre prieťahy v mojich veciach/ okrem iného aj vo veci sp. zn. a sp. zn.

. Pripájam moje podanie k Verejnej ochrankyni práv z 26.3.2015, ktorým sa

domáham disciplinárneho potrestania sudkyne . Poukazujem na fakt, že

po náleze ÚS III. 167/2009 bola pre zavinené prieťahy v mojej veci

potrestaná zrážkami z platu. Dnes má už tretie disciplinárne konanie za päť rokov a v takej

situácii by malo nasledovať najprísnejšie potrestanie. Závislosť sudkyne

na odporcovi SR MS SR aj vo veci jej disciplinárneho stíhania je tak evidentná, že

nie je možné v súčasnosti hovoriť o tom, že postupom porušovateľa práva mám zaručené

spravodlivé a nestranné konanie na OS Kežmarok!

Je neprijateľné aby vec kde sa zásahu do mojich osobnostných práv dopustil iný

sudca OS Kežmarok prejednávala sudkyňa, ktorá ma v konaní na ochranu osobnosti na OS

Brezno pod spisovou značkou /vec je dnes na odvolacom súde v Banskej

Bystrici/ ako svedkyňa na pojednávaní znevažovala. Jej výpoveď na OS Brezno bola jasne

motivovaná snahou vypovedať v prospech odporcu SR MS SR. Ak sa taká sudkyňa dokáže

v postavení svedka vyjadriť o mojej osobe v podstate tak, že konám ako duševne chorý, tak

je absolútne neprípustné aby konala ako zákonná sudkyňa v mojej veci kde je odporcom SR

MS SR pre zásah iného sudcu OS Kežmarok do mojich osobnostných práv. Neteší ma

množstvo súdnych konaní, ktoré mám aj s SR MS SR, resp. SR MV SR, ale tieto súdy

vyplývajú z toho, že som bol nezákonne dňa 15.7.2015 OS Kežmarok vzatý do väzby, dnes

som už jedenásty rok obvinený a v súčasnosti OS Brezno túto moju trestnú vec pod sp. zn.

pre závažné porušenie mojich práv obhajoby a nedostatočné zistenie

skutkového stavu odmietol a vrátil prokuratúre na došetrenie uznesením zo 4.2.2015!

Tvrdím, že každý musí mať právo na právnu ochranu a nik /predovšetkým sudca/ ho nesmie

z dôvodu, že sa domáha zákonným postupom svojich práv na súde znevažovať.

Pripojené uznesenia iných senátov KS Prešov explicitne a v súlade s judikatúrou

ESĽP vyhodnotili vzťah k mojej osobe ako nezlučiteľný s jej

postavením zákonnej sudkyne v mojich veciach obdobného charakteru ako je vec sp. zn.

a sp. zn. . Tento svoj záver opieram okrem iného predovšetkým

o uznesenie KS Prešov sp. zn. z 20.12.2012 kde sa okrem iného na strane 3

konštatuje, že nestranným sudcom sa rozumie osoba, ktorá je nezávislá na prejednávanej

veci, stranách sporu, ich právnych zástupcoch, v tom zmysle, že je voči nim neutrálna, nemá

predsudky, sympatie ani antipatie, strany sú v jej očiach úplne rovné, žiadna z nich nemá

apriórne žiadnu výhodu ani nevýhodu, prednosť či nedostatok. Z pohľadu na skutočný vzťah

sudkyne k mojej osobe, k odporcovi a predmetu sporu, je nemožné aby

bola nestranným sudcom!!! ...

Opísaným postupom porušovateľa práva došlo k zásahu do môjho práva na

nestranný a spravodlivý súd a rozhodnutie odvolacieho súdu je z ústavnoprávneho hľadiska

neprijateľné a neudržateľné. Rozhodnutie má všetky znaky svojvoľnosti, arbitrárnosti

a nespravodlivosti.“

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné práva na nestranný a spravodlivý proces podľa čl. 46

ods. 1 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní sp. zn.

a sp. zn. porušené boli.

Zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. sp. zo dňa

29.1.2015 a uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 29.1.2015

a prikazuje tomuto súdu aby vo veci opätovne konal a rozhodol.

priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2x 9 000 €...

Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť trovy právneho zastupovania

na účet advokáta...“

II.

4. Krajský súd napadnutými uzneseniami nevylúčil sudkyňu

z prerokúvania a rozhodovania vecí Okresného súdu Kežmarok sp. zn.

a sp. zn. .

5. V odôvodneniach napadnutých uznesení krajský súd uviedol, že v predmetnej veci

konajúca sudkyňa oznámila dôvody, pre ktoré by mala byť z prerokúvania a rozhodovania

predmetnej veci vylúčená, pričom tieto sa týkajú jej vzťahu k účastníkovi konania, teda

k sťažovateľovi. Podľa krajského súdu však nemožno konštatovať, že by tieto konajúcou

sudkyňou uvádzané dôvody mohli byť akceptovateľné z pohľadu konštatovania nedostatku

subjektívnej alebo objektívnej nestrannosti tejto sudkyne. Podľa krajského súdu navyše

pokiaľ ide o dôvod týkajúci sa toho, že sťažovateľ je navrhovateľom vo veci ochrany

osobnosti, kde ako účastníčku na strane odporcov označil aj konajúcu sudkyňu, nejde podľa

krajského súdu o okolnosť novú, keďže tento dôvod pre vylúčenie z konania uvádzala

konajúca sudkyňa už v predchádzajúcich štádiách tohto konania, pričom krajský súd sa

v uznesení č. k. 50 z 1. decembra 2010 s týmito dôvodmi vysporiadal

a nevylúčil konajúcu sudkyňu z prerokúvania a rozhodovania predmetnej veci. V súčasnosti

sa krajský súd stotožňuje s týmto názorom toho istého súdu vysloveným v už uvedenom

uznesení a je ním podľa krajského súdu aj viazaný.

6. Ako novú okolnosť uviedla konajúca sudkyňa to, že 4. októbra 2011 bola vypočutá

na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Brezno, na odbore kriminálnej polície, oddelení

všeobecnej kriminality, a v konaní vedenom pod ČVS: ORP 433/OVK BR 2011 bola

taktiež vypočutá ako svedkyňa v dôsledku trestného oznámenia sťažovateľa týkajúceho sa

údajnej krivej výpovede a krivej prísahy, ohovárania a zneužívania právomoci verejného

činiteľa. Konajúca sudkyňa poukázala aj na to, že nevie, v akom štádiu sa tieto veci

vybavované orgánmi polície nachádzajú. Rovnako poukázala aj na konanie o ochranu

osobnosti a uviedla, že nemá vedomosť, v akom štádiu sa toto konanie nachádza.

Z uvedeného podľa krajského súdu vyplýva, že podnet na orgány polície zo strany

sťažovateľa vo vzťahu ku konajúcej sudkyni bol uskutočnený v dávnejšej minulosti (pred

viac ako tromi rokmi), z čoho podľa krajského súdu vyplýva, že nie je možné túto okolnosť

považovať za relevantný dôvod na vylúčenie konajúcej sudkyne z predmetnej veci

v súčasnosti. Podľa krajského súdu navyše oznámenie podozrenia o trestnom čine je právom

každého občana, pričom nie je zrejmé, aký má táto okolnosť súvis s výkonom funkcie sudcu

a s konkrétnym konaním a rozhodovaním konajúcej sudkyne v predmetnej veci. Krajský

súd konštatoval, že z pohľadu judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pri riešení

otázky nestrannosti sudcu v skutočnosti neboli zistené žiadne dôvody na konštatovanie

nedostatku objektívnej alebo subjektívnej nestrannosti u konajúcej sudkyne. Krajský súd

preto ako súd nadriadený konajúcu sudkyňu z prerokúvania

a rozhodovania predmetnej veci nevylúčil.

III.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

IV.

1. K spojeniu vecí

8. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej aj

„OSP“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

9. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane . S prihliadnutím na obsah

sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z tohto obsahu vyplývajúcu

právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností, a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľa a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,

uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2. K namietanému porušeniu napadnutými uzneseniami

krajského súdu

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

11. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach

fyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je

nevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.

Tieto princípy nachádzame v ústave v čl. 46 a nasl. (právo na súdnu a inú právnu ochranu),

ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).

12. Článok 46 ods. 1 je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené

konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej

ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú

právnu ochranu zakotvených v až (porov. ). Podľa stálej

judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu ( ), ako aj

práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému prístup k súdu, čomu

zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi

predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať

a rozhodnúť (porov. ). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým

a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané

a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne

akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov.

v tomto zmysle , , , ), najmä

s ustanovením , v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia rozsudku.

13. Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ). Túto

ochranu poskytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi

(všeobecnými) alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených

zákonom. Tieto práva vyplývajú z ústavno procesných princípov konania pred uvedenými

orgánmi ( až ) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci

tým sudcom, ktorého určuje zákon.

14. Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa

je v garantované aj prostredníctvom

vylúčenia sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť (§ 14 až § 16

).

15. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa však nie

je povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho

prerokúvania a rozhodovania vecí pre zaujatosť. Jeho obsahom je len povinnosť súdu

prerokovať každý návrh oprávnenej osoby a rozhodnúť o ňom.

16. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých

všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (porov. , , , ).

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich

základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (porov. , ,

, , ). Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa

iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa

, nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred

ústavným súdom.

17. Na účely v spojení s až pod vylúčeným

sudcom treba rozumieť nielen sudcu, ktorý bol skutočne vylúčený na základe rozhodnutia

krajského súdu, ktorý rozhodoval o námietke zaujatosti, ale aj sudcu, ktorý vylúčeným mal

byť na základe objektívneho posúdenia jeho pomeru k veci alebo k účastníkom konania,

alebo k ich zástupcom (porov. ).

18. Na tomto mieste ústavný súd odkazuje (a plne sa stotožňuje) na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 29. októbra 2009, podľa ktorého „je rozhodovanie vylúčeným sudcom takou vadou

konania, ku ktorej odvolací i dovolací súd, v rámci preskúmavania zákonnosti celého

konania na základe podaného riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku, je

povinný prihliadať z úradnej moci ( a veta druhá ), a ktorá je

dôvodom kasačného rozhodnutia. O takúto vadu ide bez ohľadu na to, či o vylúčení sudcu

bolo alebo nebolo rozhodované nadriadeným súdom podľa a bez ohľadu

na to, že takýmto prípadným rozhodnutím sudca z prejednávania a rozhodovania veci

vylúčený nebol. Inštitút vylúčenia sudcu je totiž objektívnou procesnou kategóriou a tým aj

zásadne nezávislou na rozhodovaní podľa uvedeného ustanovenia. Niet žiadnej vecnej ani

procesnej prekážky, aby v odvolacom alebo v dovolacom konaní nemohla byť otázka

vylúčenia sudcu otvorená nanovo a prípadne aj inak zodpovedaná, a to bez ohľadu na to,

aké skutkové dôvody boli skôr namietané alebo hodnotené.“.

19. Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že podľa platnej právnej úpravy konania pred

všeobecnými súdmi a judikatúry všeobecného súdnictva sú ich závažné procesné

pochybenia (vrátane porušenia základných práv podľa a nasl. ) dôvodom na

podanie odvolania ( a nasl. ), príp. (za splnenia zákonom ustanovených

podmienok) aj na podanie dovolania [ (pozri napr. ,

, ale aj mutatis mutandis , )].

20. Pokiaľ podľa názoru sťažovateľa krajský súd napadnutými uzneseniami rozhodol

zjavne neodôvodnene a vo veci samej rozhoduje sudkyňa, ktorá mala byť podľa

objektívneho posúdenia jej pomeru k veci alebo k účastníkom konania, alebo k ich

zástupcom z ďalšej účasti na prerokúvaní veci a rozhodovaní vylúčená, potom sa jeho

sťažnosti podané ústavnému súdu javia ako predčasné, keďže v ďalšom konaní v merite veci

pred všeobecnými súdmi môže sťažovateľ postupovať už uvedeným spôsobom a domáhať sa

ochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu,

prípadne dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu. V tomto prípade teda

v predmetných konaniach existuje „iný súd“, a to krajský súd, resp. najvyšší súd, povolaný

na poskytnutie ochrany základným právam sťažovateľa. V tejto súvislosti odkazuje ústavný

súd na identické závery, ktoré vyslovil v obdobnej veci už v uznesení sp. zn.

z 24. júna 2014.

21. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutia najvyššieho súdu

sp. zn. z 21. augusta 1997 a sp. zn. z 20. apríla 2011,

v ktorých sa inter alia uvádza: „Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia

právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený

z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok

prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia posúdiť túto otázku

samostatne a prípadne i inak, než ju posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci

rozhodoval, ak v námietke boli uvedené nové skutočnosti.“ Ústavný súd preto zastáva názor,

že v posudzovaných veciach sťažovateľa sú sťažnosti podané predčasne, a preto sú

neprípustné.

22. ani nepripúšťajú, aby účastník konania

domáhajúci sa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať

v konaní pred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak, z

zjavne vyplýva, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu musí účastník konania vyčerpať

všetky riadne i mimoriadne opravné prostriedky, resp. iné prostriedky nápravy, ktoré sú mu

dostupné v konaní pred všeobecnými súdmi.

23. Ústavný súd vzhľadom na uvedené sťažnosti sťažovateľa v tejto časti pri ich

predbežnom prerokovaní odmietol podľa pre

neprípustnosť.

3. K namietanému porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami

krajského súdu

24. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že

konanie o námietke zaujatosti, nezávislé na konaní, v ktorom bola námietka uplatnená, sa

týka predovšetkým procesných práv účastníka konania a sa netýka civilných práv

a záväzkov podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Aj keď konanie o námietke zaujatosti môže mať

vplyv na konanie vo veci samej, ide o nedostatočné spojenie a vzdialené následky, aby

mohol čl. 6 ods. 1 dohovoru vstúpiť do hry, a preto čl. 6 ods. 1 dohovoru je na takéto

konanie neaplikovateľný (pozri Schreiber and Boetsch v. Francúzsko, č. 58751/00,

rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti z 11. 12. 2003; Mianowicz v. Nemecko, č. 37111/04,

55440/07, 55443/07, rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti z 19. 5. 2009, oddiel 1a).

25. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené odkazuje na svoju ustálenú judikatúru,

podľa ktorej o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej

prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , , IV. ÚS

35/02).

26. Nasledovaním uvedenej judikatúry ESĽP a rozhodnutím nevykladať čl. 6 ods. 1

dohovoru autonómne (príp. extenzívnejšie) ústavný súd sťažnosti sťažovateľa v tejto časti pri

ich predbežnom prerokovaní odmietol podľa z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. augusta 2015