Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 837/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Františkom Komkom,

Advokátska kancelária, Hlavná 27, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 22. januára 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 22. januára 2015.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:

„V právnej veci žalobkyne, sťažovateľky, , proti žalovanému

o vylúčenie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne z exekúcie, sa

viedlo na Okresnom súde v Poprade pod sp.zn. súdne konanie.

Okresný súd Poprad rozsudkom zo dňa 7.6.2012, sp.zn. -43 vylúčil

spoluvlastnícky podiel 1/2iny k nehnuteľnostiam zapísaných na , kat. úz.

, parc. č. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 709 m2, ,

budova stojaca na parcele č. z exekúcie vykonávanej Exekútorským úradom

Michalovce, súdnou exekútorkou Mgr. Marcelou Zummerovou vedenou pod Ex 539/2009

na základe poverenia na vykonanie exekúcie udeleného Okresným súdom Poprad,

č. 570 603 075 2 zo dňa 11.6.2009.

Procesný súd o trovách konania rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobkyni trovy konania v sume 2.575,65 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku,

ako aj zaviazal žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad z titulu súdneho

poplatku sumu 99,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalovaného proti

rozsudku súdu I. stupňa bez nariadenia odvolacieho pojednávania a svojim rozsudkom

sp.zn. zo dňa 25.4.2013 potvrdil rozsudok súdu I. stupňa a zaviazal zaplatiť

žalovaného žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 795,07 Eur na účet jej

právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Na základe podnetu žalovaného napadol generálny prokurátor SR mimoriadnym

dovolaním rozsudky odvolacieho, i I. stupňového súdu vo výroku o náhrade trov konania

z dôvodu, že tieto spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c)

), lebo súdy lebo súdy rozhodujúce o trovách konania pri stanovení odmeny za právne

zastúpenie advokátom nepoužili správny právny predpis...

Najvyšší súd SR ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní bez nariadenia

dovolacieho pojednávania uznesením sp.zn. zo dňa 22.1.2015 rozsudok

2

Krajského súdu Prešov z 25.4.2013, sp.zn. a rozsudok Okresného súdu

Poprad, zo dňa 7.6.2012, sp.zn. -143 vo výrokoch o trovách konania zrušil

a vec vrátil Okresnému súdu Poprad na ďalšie konanie.

S takýmto rozhodnutím dovolacieho, Najvyššieho súdu SR, sp.zn.

zo dňa 22.1.2015 nemožno súhlasiť a takéto rozhodnutie všeobecného súdu je potrebné

považovať za nezákonné, arbitrárne a ústavne neudržateľné. Naviac, rozhodnutím

dovolacieho súdu došlo k zrušeniu rozsudku odvolacieho súdu, ako aj I. stupňového súdu,

čo je neprípustné...

Podľa nálezu ÚS SR z 12.2.2013, sp.zn. vyplýva, že judikatúra

Ústavného súdu SR zastáva stabilne názor, že mimoriadne dovolanie predstavuje výnimku

z pravidla stability súdneho rozhodnutia vyjadreného jeho právoplatnosťou. Podstatou tejto

výnimky je aj účel mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je jeho výnimočné použitie

s cieľom presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť súdneho rozhodnutia v odôvodnených

prípadoch.

Uvedený účel môže mimoriadne dovolanie splniť iba v prípade, ak sú splnené

kritériá akceptovateľnosti jeho právnej úpravy.

Jedným z týchto kritérií je povinnosť vyčerpať iné dostupné právne prostriedky

nápravy pochybení vytýkaných v mimoriadnom dovolaní...

Aj z judikatúry NS SR (uznesenie NS SR z 27.11.2009, sp. zn. )

vyplýva, že jedným z procesných predpokladov na podanie mimoriadneho dovolania je, že

ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu

nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Vymedzenie tohto predpokladu teda znamená, že mimoriadne dovolanie nemožno

podať, ak ochranu možno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, napr. návrhom

na obnovu konania, dovolaním podaným účastníkom konania, návrhom na zrušenie

uznesenia o predbežnom opatrení, ako aj v prípadoch, keď zrušenie alebo zmenu

rozhodnutia možno dosiahnuť inak...

Aj z judikatúry všeobecných súdov R NS SR sp. zn. vyplýva, že ak bol

v určitej právnej otázke vyslovený právny názor v stanovisku NS SR, sú všetky súdy

všeobecných súdov, vrátane samotného Najvyššieho súdu SR, povinné pri svojom

rozhodovaní z neho vychádzať, lebo stanovisko je pre ne záväzné. Vyplýva to z postavenia

3

NS SR, ktorý ex lege sleduje a vyhodnocuje právoplatné rozhodnutia súdov v občianskom

súdnom konaní a na ich základe, v záujme jednotného rozhodovania súdov, zaujíma

stanoviská k ich rozhodovacej činnosti vo veciach určitého druhu alebo charakteru, a tak

predurčuje ich následný postup aj v iných obdobných veciach (uplatňuje sa záväznosť

súdnej judikatúry erga omnes).

V napadnutom uznesení Najvyšší súd SR rozhodnutie Krajského súdu Prešov, ako aj

Okresného súdu Poprad zrušil z dôvodu, že tieto spočívajú na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ).

Poznamenávam, že Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sa vôbec nezaoberal

argumentáciou žalobkyne, ktorú podala vo svojom písomnom vyjadrení k mimoriadnemu

dovolaniu generálneho prokurátora SR zo dňa 4.12.2014 adresovanú samotnému

Najvyššiemu súdu SR.

Najvyšší súd SR v dovolacom konaní v žiadnom smere neakceptoval judikatúru

Ústavného súdu SR (nález , uverejnený v časopise ZSP 5/2012, str. 215,

podľa ktorého rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou občianskeho

súdneho konania. Otázka náhrady trov konania dosahuje ústavnoprávnu dimenziu len

vtedy, pokiaľ by v procese interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení všeobecne

záväzného právneho predpisu zo strany všeobecného súdu bol obsiahnutý prvok svojvôle

alebo extrémny rozpor s princípom spravodlivosti v dôsledku prepiateho formalizmu, či

celkom nedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia. Takýto postup všeobecného

súdu nemôže byť tolerovaný, lebo predstavuje v konečnom dôsledku zásah do základného

práva účastníka na súdnu ochranu, na majetku a v konečnom dôsledku aj na právnu pomoc.

Z gramatického, logického a systematického posúdenia ustanovení § 9 ods. 1, § 10

ods. 2, vyhl. možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo

alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa

táto čiastka - suma považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia

vlastníckeho práva k tejto veci, pretože citovaný právny predpis dôsledne rozlišuje situácie

pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu, o ktorého vlastníctve sa

rozhoduje, peniazmi oceniteľný a kedy nie je.

Preto nie je možné vychádzať z názoru, že daná situácia nie je právom regulovaná

a že vždy, keď je predmetom konania určenie vlastníckeho práva k veci, nemožno tento

4

predmet konania peniazmi oceniť... začatie konania podľa

().

Inými slovami, explicitná úprava vyhl. č. vylučuje použitie

ods. 1 písm. a) cit vyhl. a rovnako aj príslušných ustanovení .

V prejednávanej veci predmetom súdneho sporu bolo vylúčenie spoluvlastníckeho

podielu k nehnuteľnostiam zapísaných na , kat. úz. , pričom

hodnota tohto spoluvlastníckeho podielu bola a je oceniteľná peniazmi, pričom túto

hodnotu spoluvlastníckeho podielu som ja, žalobkyňa, súdu pri uplatňovaní náhrady trov

konania preukázala predložením znaleckého posudku znalca na ocenenie nehnuteľností (viď

č. 1. spisu 38-42, ktorým bola stanovená všeobecná cena nehnuteľností zapísaných

na predmetnom LV na sumu 235.000 Eur, z čoho 1/2 spoluvlastníckeho podielu patriacej

mne, žalobkyni, má hodnotu 117.500 Eur.

Mylný a nesprávny je názor Najvyššieho súdu SR spočívajúci v tom, že za základ pre

výpočet trov právneho zastúpenia je potrebné považovať základ pre výpočet súdneho

poplatku vyrubovaného vo veci.

A contrario je potrebné poukázať aj na uznesenie NS SR, sp.zn. ,

podľa ktorého dôvody, ktorými bolo dovolanie odôvodnené, nie sú rozhodujúce pre určenie

výšky súdneho poplatku za dovolanie. Ak je dovolanie podané z dôvodu, že rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, neznamená to, že predmet konania

nemožno oceniť peniazmi.

Spravodlivosť sprostredkováva akceptovateľnosť rozhodnutia preto, že je

univerzálnou hodnotou, lebo každý, aj najobyčajnejší človek, má schopnosť rozpoznať, čo je

a čo nie je spravodlivé, čo značí, že v tomto zmysle je spravodlivosť kategóriou samej

podstaty práva.

Bezdôvodné opomenutie konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR, ako aj

Najvyššieho súdu SR vykazuje snahy jurisdikčnej ľubovôle a je z tohto hľadiska

protiústavné (a tým aj nezákonné), ak všeobecné súdy, vrátane Najvyššieho súdu SR,

dostatočným spôsobom nevyložia dôvody, ktoré ich viedli k odmietnutiu ustálenej

rozhodovacej praxe (nález ÚS SR, sp.zn. , R NS SR sp.zn. ,

záväznosť súdnej judikatúry erga omnes).

5

Vzhľadom k tomu, že Najvyšší súd SR sa neriadil judikatúrou jak Ústavného súdu SR,

tak aj Najvyššieho súdu SR, žiadnym spôsobom sa nevyporiadal s dôvodmi uvádzanými

vo vyjadrení sťažovateľky k podanému mimoriadnemu dovolaniu GP a je v právomoci

Ústavného súdu SR posúdiť napadnuté uznesenie NS SR, sp. zn. , ktoré

porušuje základné právo na súdnu ochranu podľa SR, ako aj jemu

porovnateľné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Je preto namieste toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR podľa

SR (a jemu zodpovedajúcemu § 56 ods. 2 a 3 zák. o ústavnom súde) zrušiť a vec vrátiť

Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že v ďalšom konaní je

Najvyšší súd SR viazaný právnym názorom Ústavného súdu SR (§ 56 ods. 6 zák. o ústavnom

súde)...“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo zaručené v SR a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu SR, sp.zn. zo dňa 22.1.2015 porušené bolo.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. zo dňa 22.1.2015 zrušuje

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd SR je povinný uhradiť trovy konania , ktoré je

povinný zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľky advokátovi JUDr. Františkovi Komkovi,

Prešov, Hlavná 27 na účet založený vo , č. ú... vo výške 355,72 Eur do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v . Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 22. januára 2015.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Hoci sťažovateľka v petite sťažnosti ako porušovateľa svojich práv označuje

najvyšší súd, argumenty uvádzané v texte jej sťažnosti ale v podstate smerujú ku kritike

postupu generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorý vôbec nemal podať

mimoriadne dovolanie v tejto veci, pretože „mimoriadne dovolanie nemožno podať, ak

ochranu možno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, napr. návrhom na obnovu

konania, dovolaním podaným účastníkom konania, návrhom na zrušenie uznesenia

7

o predbežnom opatrení, ako aj v prípadoch, keď zrušenie alebo zmenu rozhodnutia možno

dosiahnuť inak...“.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ).

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že podstata základného

práva priznaného spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať

ochrany svojich práv na súde a že tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle

a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu poskytnutá ochrana v medziach

zákonov, ktoré ustanovenia o súdnej ochrane vykonávajú, a teda že základné právo

na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto aj v určitej

kvalite, t. j. zákonom ustanoveným postupom súdu, dostať (napr. ). Úlohou

ústavného súdu je sledovať, či všeobecné súdy v namietaných rozhodnutiach správne

aplikujú právo, či dané rozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú znaky arbitrárnosti

vyúsťujúce do porušenia niektorého zo základných práv a slobôd. Z uvedeného dôvodu

ústavný súd nemôže zasahovať do skutkových a právnych záverov týchto všeobecných

súdov, ak ich z danej perspektívy možno pokladať za udržateľné (obdobne ,

).

Najvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol:

«Na základe podnetu žalovaného napadol generálny prokurátor Slovenskej republiky

(ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadnym dovolaním rozsudky odvolacieho

i prvostupňového súdu vo výroku o náhrade trov konania z dôvodu, že tieto spočívajú

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), lebo súdy

rozhodujúce o trovách konania pri stanovení odmeny za právne zastúpenie advokátom (jej

8

výšky) nepoužili správny (náležitý) právny predpis. Namiesto ustanovenia § 10 ods. 1

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) mali správne

vychádzať z vyhlášky č. , keďže predmetom sporu bolo

uloženie povinnosti (vylúčiť vec z exekučného konania) a v takomto prípade predmet sporu

nie je možné oceniť peniazmi...

Žalobkyňa v konaní o mimoriadnom dovolaní uviedla, že dôvody uvádzané

mimoriadnym dovolateľom nepovažuje za správne, jeho mimoriadny opravný prostriedok

navrhuje odmietnuť a priznať jej náhradu trov tohto konania... Vyslovila názor, že pokiaľ

nedošlo k uplatneniu dostupných právnych prostriedkov na ochranu práv (teda aj

dovolania), mimoriadne dovolanie nemožno podať. ...

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutia

spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Generálny prokurátor vychádza z toho, že pokiaľ je predmetom sporu uloženie

povinnosti vylúčiť vec z exekučného konania v takom prípade ide predmet sporu, ktorý nie

je možné oceniť.

Od správnosti vyslovenej premisy závisí, či pri výpočte trov konania, pokiaľ ide

o odmenu advokáta za vykonané právne služby, (ne)má byť aplikované ustanovenie § 11

ods. 1 písm. a/ vyhlášky č.

Z ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.Z. o odmenách a náhradách

advokátov na poskytovanie právnych služieb vyplýva, že základná sadza tarifnej odmeny sa

stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva... Podľa ustanovenia § 10

ods. 2 citovanej vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška

peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri

začatí poskytovania právnej služby(...) Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon

9

právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu iba v prípade, ak nie je možné

vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými

ťažkosťami ( vyhlášky č. ). Možno súhlasiť s vysloveným

názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí z 13. decembra 2011, č. k.

-8 pokiaľ ide o konanie o tzv. incidenčnej žalobe, že „novšie zmeny

v advokátskej tarife sú charakteristické ústupom od prihliadania k hodnote veci, práva

alebo plnenia, ktoré sú predmetom preskúmavaného úkonu alebo vzťahu a smerujú

k ustanoveniu fixnej sumy pre všetky prípady žalôb podľa § 80 písm. c/ O.s.p .“

Žaloba o vylúčení veci z exekúcie podaná v zmysle § 55 Exekučného poriadku, je

svojou povahou určovacou žalobou podľa .

Excindačná (vylučovacia) žaloba slúži na ochranu tým osobám, ktoré majú k majetku

postihnutému exekúciou také právo, ktoré vylučuje, aby bol tento majetok použitý

k nútenému výkonu rozhodnutia. Rozhoduje sa ňou o (ne)existencii takého práva na vec,

ktoré nepripúšťa nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Právo na vec, ktoré nepripúšťa

exekúciu, bude spravidla určitým typom vecného práva, môže ísť o právo vlastnícke, vecné

predkupné právo, záložné právo a podobne. Výsledkom konania je zistenie súdu, či

žalobcovi (ne)svedčí také právo k veci, ktoré vylučuje viesť exekúciu na predmetnú vec, čo

predstavuje peniazmi neoceniteľnú skutočnosť. Pri posudzovaní náhrady trov konania

v spore o vylúčení veci z exekúcie preto platí, že výška tarifnej odmeny advokáta sa určuje

podľa vyhlášky č. ako v spore s neoceniteľnou hodnotou

veci.

V zmysle ustálenej súdnej praxe, ako aj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu

Slovenskej republiky, sa základ pre výpočet trov právneho zastúpenia určuje na základe

rovnakých kritérií, ako základ pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo veci. Tento

postup reflektuje jednotu základu pre všetky druhy trov konania, ktorých výška sa odvíja od

hodnoty sporu (porovnaj napr. , R 63/2008 - 1 M Obdo V 17/2006,

, ). Nemožno tiež opomínať skutočnosť, že základom pre

výpočet súdneho poplatku v konaní o excindančnej žalobe je posúdenie existencie určitého

typu práva k veci, čo rovnako predstavuje skutočnosť objektívne neoceniteľnú peniazmi

odôvodňujúcu postup súdu pri vyrubovaní súdnych poplatkov v takomto konaní podľa

položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov K rovnakému

10

záveru dospel aj súd prvého stupňa v tomto konaní pri vyrubení súdneho poplatku za návrh

na začatie konania i za podané odvolanie vo veci samej... Pri výpočte trov právneho

zastúpenia treba preto v prípadoch sporov o vylúčení veci z exekúcie vychádzať zo základu

tarifnej odmeny podľa vyhl. č. (obdobne napr. Krajský

súd v Bratislave sp. zn. , Krajský súd v Trenčíne sp. zn. ,

Okresný súd Stará Ľubovňa sp. zn. , Okresný súd Bratislava II sp. zn.

, Okresný súd Bratislava III sp. zn. , Okresný súd Bratislava V

sp. zn. ).

Na základe vyššie uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že generálny prokurátor

v mimoriadnom dovolaní opodstatnene uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1

písm. c/ Najvyšší súd preto mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov

vo výrokoch o náhrade trov (prvostupňového i odvolacieho) konania zrušil podľa § 243b

ods. 1 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo to vyžaduje ochrana

práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb a túto ochranu nebolo možné

dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Dovolanie, ako sa mylne domnieva žalobkyňa,

takýmto ochranným prostriedkom byť nemôže, lebo pokiaľ ide o trovy konania je

prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku vylúčená ( ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo

zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní,

záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).»

Ústavný súd už viackrát (napr. , ) judikoval, že iba

výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania,

pretože to je zásadne výsadou všeobecných súdov.

Problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len

v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo

dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá

by v sebe zahŕňala črty svojvôle.

11

Po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný súd

konštatuje, že toto obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov pre svoje rozhodnutie,

pričom nezistil, že by jeho závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené. Nevyplýva

z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,

ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.

Najvyšší súd pri rozhodovaní a odôvodňovaní svojho právneho záveru správne

aplikoval ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov a príslušné ustanovenia a jeho

závery sú dostatočne odôvodnené, nevykazujú žiadne znaky svojvôle. Rozhodnutie je

dostatočne odôvodnené. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru

(, , , , ),

v ktorej už opakovane konštatoval, že postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade

s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi konania v občianskoprávnej alebo

trestnoprávnej veci, nemožno považovať za porušenie základného práva na súdnu ochranu,

prípadne porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V tejto súvislosti zhodne s doterajšou

judikatúrou pripomína, že jeho úlohou nie je posudzovať vhodnosť, účelnosť výkladu

príslušného právneho predpisu všeobecným súdom a rovnako tak ústavný súd nezjednocuje

rozdielnu judikatúru všeobecných súdov.

Najvyšší súd reagoval na všetky námietky sťažovateľky, relevantne sa vysporiadal aj

s jej generálnou námietkou o neprípustnosti podania mimoriadneho dovolania.

Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby ústavný súd

spochybnil závery napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

podľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

12

V Košiciach 17. decembra 2015

13