Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)7a4/369580.bdd78b.pdf
PDF · 112.38 KB
No categories available
5MCdo/6/2009
Najvyšší súd 5 MCdo 6/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. N., bývajúci v P., Č.,
zastúpený JUDr. T. P., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Ž., proti žalovanému:
S. r., za ktorú koná Ú. G., K. a K. S. r., B., o náhradu škody, ktorá vec sa viedla
na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 12 C 235/2003, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 18. októbra 2007
sp.zn. 5 Co 203/2006, takto
rozhodol:
Mimoriadne dovolanie o d m i e t a .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi, na účet jeho zástupkyne JUDr. T. P. v S. S.,
a.s., číslo: X., do troch dní náhradu trov dovolacieho konania v sume 3 272,17 €.
O d ô v o d n e n i e
Generálny prokurátor Slovenskej republiky (dovolateľ) napadol mimoriadnym
dovolaním „rozsudok Okresného súdu Žilina zo 17. februára 2006 č.k. 12 C 235/03-225
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 18. októbra 2007 sp.zn. 5 Co 203/2006“.
Uviedol, že tak robí na podnet žalovaného z dôvodu, že predmetnými rozhodnutiami bol
porušený zákon a vyžaduje to ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka
konania a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Mimoriadne
dovolanie odôvodnil dovolacími dôvodmi podľa § 243f ods. 1 písm. b/ a c/ Občianskeho
súdneho poriadku, zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (O.s.p.). Podľa
dovolateľa súdy nesprávne ustálili splnenie podmienok vzniku zodpovednosti za škodu podľa
zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom.
Žalobca navrhol mimoriadne dovolanie odmietnuť z dôvodu, že bolo zrejme podané
po lehote, neoprávnenou osobou, resp. že neboli splnené procesné predpoklady jeho podania,
alternatívne ho zamietnuť, pretože ním napadnuté rozhodnutia súdov sú správne.
Žalovaný navrhol mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť a zrušiť ním napadnuté
rozhodnutia súdov a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.),
s prihliadnutím aj na obsah vyjadrenia žalobcu, osobitne skúmal, či mimoriadne dovolanie
bolo podané včas a na to oprávnenou osobou.
Zo spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. 12 C 235/2003 dovolací súd zistil, že podľa
doložky právoplatnosti na origináli rozsudku odvolacieho súdu (č.l. 307 spisu), nadobudlo
toto rozhodnutie právoplatnosť dňa 18. apríla 2008. Posledným dňom jednoročnej lehoty
na podanie mimoriadneho dovolania (§ 243g O.s.p.), keďže jej koniec pripadol na sobotu
(18. apríl 2009), bol podľa § 57 ods. 2 O.s.p. deň 20. apríl 2009. Generálny prokurátor podal
mimoriadne dovolanie osobne na dovolacom súde dňa 20. apríla 2009, teda včas, v lehote
jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Pri určení času právoplatnosti
mimoriadnym dovolaním napadnutého rozhodnutia bolo potrebné vychádzať z informácie
o dátume právoplatnosti rozhodnutia súdu poskytnutej súdom (doložka právoplatnosti) a nie
z dohadov, z ktorých vychádza žalobca, keď tvrdí, že „nie je daný rozumný dôvod, aby táto
písomnosť nebola doručená orgánu konajúcemu za Slovenskú republiku v rovnaký deň ako
právnej zástupkyni žalobcu alebo s minimálnym časovým odstupom nepresahujúcim 1-2 dni“.
Keďže súčasťou princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj
oprávnené očakávanie subjektov práv, že príslušné orgány štátu budú konať a rozhodovať
podľa platných právnych predpisov a že tieto budú správne vykladať a aplikovať, nie je
udržateľné, aby dobromyseľný účastník dovolacieho konania (generálny prokurátor)
spoliehajúci sa na správnosť informácie o dátume právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho
súdu poskytnutej súdom, prišiel o súdnu ochranu následkom pochybenia, ktorého sa dopustil
súd (k tomu podrobnejšie pozri napr. I. ÚS 1/03, I. ÚS 118/07 a pod.). Nie je preto možné
prisvedčiť žalobcovi, že mimoriadne dovolanie nebolo podané v zákonnej lehote.
Dovolací súd nepovažuje za opodstatnenú ani námietku žalovaného, že mimoriadne
dovolanie nepodal ten, komu zákon také oprávnenie zveruje (generálny prokurátor), ale v jeho
zastúpení iný prokurátor generálnej prokuratúry (prvý námestník generálneho prokurátora),
ktorý ale nepreukázal poverenie na takéto konanie. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z.
o prokuratúre, generálny prokurátor riadi a kontroluje činnosť všetkých prokuratúr vrátane
vojenských prokuratúr. Na plnenie úloh vydáva služobné predpisy, príkazy a pokyny, ktoré sú
záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry a ostatných
zamestnancov. Podľa čl. 4 bod 1. príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky
z 27. februára 2006, por.č. 5/2006, prvý námestník generálneho prokurátora okrem vecí podľa
článku 3 schvaľuje a podpisuje v zastúpení generálneho prokurátora mimoriadne dovolania
v občianskoprávnych veciach a ich späťvzatie.
Po zistení, že mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento
opravný prostriedok (§ 243g O.s.p.), dovolací súd preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že
mimoriadne dovolanie treba odmietnuť, pretože neboli splnené zákonné procesné
predpoklady na jeho podanie.
Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej
rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom
chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je
možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu
mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.).
Citované ustanovenie priznáva generálnemu prokurátorovi procesné oprávnenie podať
mimoriadne dovolanie vtedy, ak sú splnené (okrem procesných podmienok) aj ním
ustanovené procesné predpoklady na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku.
Generálny prokurátor môže podať mimoriadne dovolanie
• na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu, alebo
osoby poškodenej rozhodnutím súdu,
• na základe zistenia, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon,
• ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,
právnických osôb alebo štátu
• a ak túto ochranu nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne (pozri dikciu ustanovenia § 243e
ods. 1 in fine O.s.p.). Ak uvedené zákonné predpoklady nie sú splnené, treba mať za to, že
generálny prokurátor nebol oprávnený podať tento mimoriadny opravný prostriedok; ak ho
napriek tomu podal, dovolací súd ho musí ako neprípustný odmietnuť [§ 243b ods. 5, § 218
ods. 1 písm. b/ O.s.p., v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.].
Pri skúmaní, či sú splnené uvedené procesné predpoklady mimoriadneho dovolania, je
potrebné si uvedomiť, že mimoriadne dovolanie predstavuje výnimku z pravidla stability
súdneho rozhodnutia, vyjadreného jeho právoplatnosťou. Podstatou tejto výnimky je účel
mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je jeho výnimočné použitie, s cieľom presadiť
vecnú správnosť a spravodlivosť súdneho rozhodnutia v odôvodnených prípadoch.
Mimoriadne dovolanie ale môže splniť uvedený účel iba vtedy, ak sú splnené kritéria
akceptovateľnosti jeho úpravy.
Jedným z vyššie uvedených procesných predpokladov na podanie mimoriadneho
dovolania je, že ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických
osôb alebo štátu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Vymedzenie tohto
predpokladu teda znamená, že mimoriadne dovolanie nemožno podať, ak ochranu možno
dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, napr. návrhom na obnovu konania, dovolaním
podaným účastníkom konania, návrhom na zrušenie uznesenia o predbežnom opatrení, ako aj
v prípadoch, keď zrušenie alebo zmenu rozhodnutia možno dosiahnuť inak.
Dovolaciemu súdu rozhodujúcemu o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora
je známe, že proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 18. októbra 2007 sp.zn. 5 Co 203/2006,
ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Žilina zo 17. februára 2006 č.k. 12 C 235/03-
225, žalovaný podal dovolanie, prípustnosť ktorého založil odvolací súd svojím rozhodnutím
podľa § 238 ods. 3 O.s.p. O dovolaní žalovaného dovolací súd koná pod sp.zn.
2 Cdo 210/2008; uznesením zo 16. decembra 2008 sp.zn. 2 Cdo 210/2008 odložil
vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Žiline z 18. októbra 2007 sp.zn. 5 Co 203/2006
do rozhodnutia v dovolacej veci. Z uvedeného vyplýva, že ochranu práv a zákonom
chránených záujmov žalovaného možno teda dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, ktorú
možnosť žalovaný i využil.
Z týchto dôvodov dovolací súd mal za to, že generálny prokurátor nebol oprávnený
podať v danej veci mimoriadny opravný prostriedok. Vzhľadom na uvedené dovolací súd
mimoriadne dovolanie odmietol (§ 243b ods. 5, § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., v spojení
s § 243i ods. 2 O.s.p.).
O trovách konania o mimoriadnom dovolaní dovolací súd rozhodol podľa § 148a
ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ktorého generálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom
dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania a povinnosť nahradiť trovy
takého konania má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania. V dovolacom
konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý
úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.).
Úspešný účastník v dovolacom konaní podal návrh na uloženie povinnosti nahradiť mu trovy
tohto konania v sume 6 543,38 € za dva úkony právnej služby (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 151 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokátky
za jednu právnu službu, ktorý poskytla žalovanému vypracovaním vyjadrenia z 15. júna 2009
k mimoriadnemu dovolaniu (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil
podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 2 743,89 € (486,29+340x6,64), čo s 19 %-
ným DPH a náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné
vo výške jednej stotiny výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky (t.j.
6,95 €), predstavuje spolu 3 272,17 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. novembra 2009
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková