Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/6/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. N., bývajúci v P., Č.,

zastúpený JUDr. T. P., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Ž., proti žalovanému:

S. r., za ktorú koná Ú. G., K. a K. S. r., B., o náhradu škody, ktorá vec sa viedla

na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 18. októbra 2007

sp.zn. , takto

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi, na účet jeho zástupkyne JUDr. T. P. v S. S.,

a.s., číslo: X., do troch dní náhradu trov dovolacieho konania v sume 3 272,17 €.

O d ô v o d n e n i e

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (dovolateľ) napadol mimoriadnym

dovolaním „rozsudok Okresného súdu Žilina zo 17. februára 2006 č.k. -225

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 18. októbra 2007 sp.zn. “.

Uviedol, že tak robí na podnet žalovaného z dôvodu, že predmetnými rozhodnutiami bol

porušený zákon a vyžaduje to ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka

konania a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Mimoriadne

dovolanie odôvodnil dovolacími dôvodmi podľa § 243f ods. 1 písm. b/ a c/ Občianskeho

súdneho poriadku, v znení neskorších predpisov . Podľa

dovolateľa súdy nesprávne ustálili splnenie podmienok vzniku zodpovednosti za škodu podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo

jeho nesprávnym úradným postupom.

Žalobca navrhol mimoriadne dovolanie odmietnuť z dôvodu, že bolo zrejme podané

po lehote, neoprávnenou osobou, resp. že neboli splnené procesné predpoklady jeho podania,

alternatívne ho zamietnuť, pretože ním napadnuté rozhodnutia súdov sú správne.

Žalovaný navrhol mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť a zrušiť ním napadnuté

rozhodnutia súdov a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ),

s prihliadnutím aj na obsah vyjadrenia žalobcu, osobitne skúmal, či mimoriadne dovolanie

bolo podané včas a na to oprávnenou osobou.

Zo spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. dovolací súd zistil, že podľa

doložky právoplatnosti na origináli rozsudku odvolacieho súdu (č.l. 307 spisu), nadobudlo

toto rozhodnutie právoplatnosť dňa 18. apríla 2008. Posledným dňom jednoročnej lehoty

na podanie mimoriadneho dovolania ( ), keďže jej koniec pripadol na sobotu

(18. apríl 2009), bol podľa deň 20. apríl 2009. Generálny prokurátor podal

mimoriadne dovolanie osobne na dovolacom súde dňa 20. apríla 2009, teda včas, v lehote

jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Pri určení času právoplatnosti

mimoriadnym dovolaním napadnutého rozhodnutia bolo potrebné vychádzať z informácie

o dátume právoplatnosti rozhodnutia súdu poskytnutej súdom (doložka právoplatnosti) a nie

z dohadov, z ktorých vychádza žalobca, keď tvrdí, že „nie je daný rozumný dôvod, aby táto

písomnosť nebola doručená orgánu konajúcemu za Slovenskú republiku v rovnaký deň ako

právnej zástupkyni žalobcu alebo s minimálnym časovým odstupom nepresahujúcim 1-2 dni“.

Keďže súčasťou princípov právneho štátu podľa je aj

oprávnené očakávanie subjektov práv, že príslušné orgány štátu budú konať a rozhodovať

podľa platných právnych predpisov a že tieto budú správne vykladať a aplikovať, nie je

udržateľné, aby dobromyseľný účastník dovolacieho konania (generálny prokurátor)

spoliehajúci sa na správnosť informácie o dátume právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho

súdu poskytnutej súdom, prišiel o súdnu ochranu následkom pochybenia, ktorého sa dopustil

súd (k tomu podrobnejšie pozri napr. , a pod.). Nie je preto možné

prisvedčiť žalobcovi, že mimoriadne dovolanie nebolo podané v zákonnej lehote.

Dovolací súd nepovažuje za opodstatnenú ani námietku žalovaného, že mimoriadne

dovolanie nepodal ten, komu zákon také oprávnenie zveruje (generálny prokurátor), ale v jeho

zastúpení iný prokurátor generálnej prokuratúry (prvý námestník generálneho prokurátora),

ktorý ale nepreukázal poverenie na takéto konanie. Podľa

o prokuratúre, generálny prokurátor riadi a kontroluje činnosť všetkých prokuratúr vrátane

vojenských prokuratúr. Na plnenie úloh vydáva služobné predpisy, príkazy a pokyny, ktoré sú

záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry a ostatných

zamestnancov. Podľa čl. 4 bod 1. príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky

z 27. februára 2006, por.č. 5/2006, prvý námestník generálneho prokurátora okrem vecí podľa

článku 3 schvaľuje a podpisuje v zastúpení generálneho prokurátora mimoriadne dovolania

v občianskoprávnych veciach a ich späťvzatie.

Po zistení, že mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento

opravný prostriedok ( ), dovolací súd preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( v spojení s ) a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie treba odmietnuť, pretože neboli splnené zákonné procesné

predpoklady na jeho podanie.

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej

rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným

rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom

chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je

možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu

mimoriadne dovolanie ( ).

Citované ustanovenie priznáva generálnemu prokurátorovi procesné oprávnenie podať

mimoriadne dovolanie vtedy, ak sú splnené (okrem procesných podmienok) aj ním

ustanovené procesné predpoklady na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku.

Generálny prokurátor môže podať mimoriadne dovolanie

• na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu, alebo

osoby poškodenej rozhodnutím súdu,

• na základe zistenia, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon,

• ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,

právnických osôb alebo štátu

• a ak túto ochranu nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne (pozri dikciu ustanovenia § 243e

ods. 1 in fine ). Ak uvedené zákonné predpoklady nie sú splnené, treba mať za to, že

generálny prokurátor nebol oprávnený podať tento mimoriadny opravný prostriedok; ak ho

napriek tomu podal, dovolací súd ho musí ako neprípustný odmietnuť [§ 243b ods. 5, § 218

ods. 1 písm. b/ , v spojení s ].

Pri skúmaní, či sú splnené uvedené procesné predpoklady mimoriadneho dovolania, je

potrebné si uvedomiť, že mimoriadne dovolanie predstavuje výnimku z pravidla stability

súdneho rozhodnutia, vyjadreného jeho právoplatnosťou. Podstatou tejto výnimky je účel

mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je jeho výnimočné použitie, s cieľom presadiť

vecnú správnosť a spravodlivosť súdneho rozhodnutia v odôvodnených prípadoch.

Mimoriadne dovolanie ale môže splniť uvedený účel iba vtedy, ak sú splnené kritéria

akceptovateľnosti jeho úpravy.

Jedným z vyššie uvedených procesných predpokladov na podanie mimoriadneho

dovolania je, že ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických

osôb alebo štátu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Vymedzenie tohto

predpokladu teda znamená, že mimoriadne dovolanie nemožno podať, ak ochranu možno

dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, napr. návrhom na obnovu konania, dovolaním

podaným účastníkom konania, návrhom na zrušenie uznesenia o predbežnom opatrení, ako aj

v prípadoch, keď zrušenie alebo zmenu rozhodnutia možno dosiahnuť inak.

Dovolaciemu súdu rozhodujúcemu o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

je známe, že proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 18. októbra 2007 sp.zn. ,

ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Žilina zo 17. februára 2006 č.k. 12 C 235/03-

225, žalovaný podal dovolanie, prípustnosť ktorého založil odvolací súd svojím rozhodnutím

podľa O dovolaní žalovaného dovolací súd koná pod sp.zn.

; uznesením zo 16. decembra 2008 sp.zn. odložil

vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Žiline z 18. októbra 2007 sp.zn.

do rozhodnutia v dovolacej veci. Z uvedeného vyplýva, že ochranu práv a zákonom

chránených záujmov žalovaného možno teda dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, ktorú

možnosť žalovaný i využil.

Z týchto dôvodov dovolací súd mal za to, že generálny prokurátor nebol oprávnený

podať v danej veci mimoriadny opravný prostriedok. Vzhľadom na uvedené dovolací súd

mimoriadne dovolanie odmietol (, , v spojení

s ).

O trovách konania o mimoriadnom dovolaní dovolací súd rozhodol podľa § 148a

ods. 1 a 2 , podľa ktorého generálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom

dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania a povinnosť nahradiť trovy

takého konania má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania. V dovolacom

konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý

úspech nemal ( v spojení s a ).

Úspešný účastník v dovolacom konaní podal návrh na uloženie povinnosti nahradiť mu trovy

tohto konania v sume 6 543,38 € za dva úkony právnej služby ( v spojení

s ). Dovolací súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokátky

za jednu právnu službu, ktorý poskytla žalovanému vypracovaním vyjadrenia z 15. júna 2009

k mimoriadnemu dovolaniu ( vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil

podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 2 743,89 € (486,29+340x6,64), čo s 19 %-

ným DPH a náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné

vo výške jednej stotiny výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky (t.j.

6,95 €), predstavuje spolu 3 272,17 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. novembra 2009

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková