Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 317/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-72

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

jeho záležitosti primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod

sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ), za účasti Okresného súdu

Dunajská Streda, a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Dunajská Streda p o v i n n ý zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy

právneho zastúpenia v sume 437,90 € (slovom štyristotridsaťsedem

eur a deväťdesiat centov) na účet ustanoveného právneho zástupcu JUDr. Pavla Gráčika,

Farská 40, Nitra, vedený v

, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Dunajská Streda j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia

v sume 437,90 € (slovom štyristotridsaťsedem eur a deväťdesiat centov) na účet

vedený v Štátnej pokladnici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. januára 2015 doručená a na základe výzvy ústavného súdu č. k. -11

zo 17. marca 2015 podaním doručeným ústavnému súdu 3. júla 2015 doplnená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. [pôvodne vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“)].

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že na okresnom súde je pod označenou spisovou

značkou vedené trestné konanie proti sťažovateľovi pre trestný čin neodvedenia dane

a poistného spolupáchateľstvom.

2

Z dôvodu, že sťažovateľ zastáva názor, že v namietanom konaní postupom okresného

súdu došlo v dôsledku jeho nečinnosti k porušeniu ním označených práv, podal ústavnému

súdu sťažnosť, ktorú v súvislosti s namietaným porušením označených práv odôvodňuje

takto:

«Podstata ústavnej sťažnosti spočíva v tom, že samotné trestné konanie, v ktorom

som obvineným a ktoré je momentálne vedené Okresným súdom Dunajská Streda pod

sp. zn. (pôvodne vedené pod sp. zn. ), bolo začaté vo svojej fáze

konania pred súdom na základe obžaloby Krajskej prokurátorky pod č. Kv 14/06 zo dňa

21. 12. 2007, ktorá obžaloba bola podaná na a spol., medzi ktorými

obvinenými som bol aj ja. Obžaloba bola podaná pre pokračujúci trestný čin neodvedenia

dane a poistného spolupáchateľstvom podľa ustanovenia § 9 ods. 2, ustanovenia § 148a

ods. 1, ods. 4 , účinného do 31. 12. 2005.

Od podania obžaloby, t. j. od 21. 12. 2007 došlo k vytýčeniu prvého hlavného

pojednávania až v roku 2009...

Dňa 31. 12. 2009 som nastúpil výkon trestu odňatia slobody, na výkon ktorého som

bol odsúdený na základe rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 09. 11. 2009, sp. zn.

, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste v rozsahu navrhnutom

Krajským prokurátorom v Trenčíne zo dňa 03. 09. 2009 pod sp. zn. . Ak som sa

aj spred dátumu 31. 12. 2009 ospravedlnil niekedy z hlavného pojednávania, ktoré sa malo

konať práve v rámci konania vedeného Okresným súdom Dunajská Streda pod sp. zn.

, práve od môjho nástupu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý súvislé

vykonávam až dodnes, som nechcel a nemal som ani len šancu na vytváranie nejakých

obštrukcií, ktorými by boli spôsobené prieťahy v konaní.

Od roku 2009 došlo k vytýčeniu hlavného pojednávania až v priebehu roka 2013,

to znamená, že v priebehu štyroch rokov nedošlo k vytýčeniu hlavného pojednávania.

V priebehu roka 2013 mi bol ustanovený obhajca, pričom až v priebehu roka 2013 došlo

k pravidelnému vytyčovaniu hlavných pojednávaní, ktoré však boli pravidelne odročované

kvôli neprítomnosti niektorých z obvinených, prípadne obhajcov týchto ďalších obvinených.

Hlavné pojednávania, ktoré boli odročené bez prejednania veci, boli vytýčené nasledovne:

dňa 20. 02. 2013;

dňa 05. 06. 2013;

dňa 10. 07. 2013;

dňa 19. 03. 2014;

dňa 15. 04. 2014;

dňa 14. 05. 2014.

Dňa 16. 04. 2014 bolo Okresným súdom Dunajská Streda vydané uznesenie, sp. zn.

, ktorým bolo v zmysle ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), trestné konanie obž.

, mojej osoby a vylúčené zo spoločného konania, pričom takto

vylúčenému konaniu bola následne pridelená spisová značka , nakoľko sme ako

jediní zo všetkých obvinených mali v záujme priznať sa k spáchaniu trestného činu, ktorý

nám je kladený za vinu.

Následne, už pod novou spisovou značkou, bolo vytýčené hlavné pojednávanie dňa

11. 06. 2014, ktoré bolo od podania obžaloby v roku 2007 ako prvé aj otvorené. Na tomto

hlavnom pojednávaní som využil možnosť urobiť vyhlásenie podľa ustanovenia § 257 ods. 1

písm. b) , v zmysle ktorého som sa priznal k spáchaniu skutku, ktorý sa mi kladie za vinu

a túto možnosť využili aj ostatní obvinení, ktorí boli so mnou vylúčení na samostatné

konanie. Okresný súd Dunajská Streda mal vykonať dokazovanie už len vo vzťahu k výroku

o treste. Na základe uvedených skutočností došlo k vyhláseniu Rozsudku Okresného súdu

Dunajská Streda zo na 11. 06. 2014, na základe ktorého došlo k uznaniu mojej viny

za trestný čin, ktorý mi bol kladený za vinu v trestnom konaní vedenom Okresným súdom

Dunajská Streda pod sp. zn. a v rámci výroku o treste došlo k upusteniu

od uloženia súhrnného trestu poukazujúc na rozsudok Okresného súdu Partizánske sp. zn.

zo dňa 16. 04. 2013 v spojitosti s Uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.

zo dňa 18. 06. 2013, ako aj rozsudok OS Partizánske sp. zn.

zo dňa 10. 02. 2014. K upusteniu od uloženia súhrnného trestu došlo aj vo vzťahu k osobe

obvineného a vo vzťahu k osobe , bol vyrieknutý výrok o treste,

ktorým mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky.

Uvedený rozsudok Okresného súdu Dunajskej Stredy bol však zrušený Uznesením

Krajského súdu v Trnave zo dňa 04. 12. 2014, sp. zn. v zmysle ustanovenia

, v celom rozsahu a podľa ustanovenia

4

bola vec vrátená okresnému súdu Dunajská Streda, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol...

Po tom, čo bola Okresnému súdu Dunajská Streda vrátená vec na ďalšie konanie,

boli vytýčené hlavné pojednávania v nasledovných termínoch:

dňa 18. 03. 2015;

dňa 22. 04. 2015;

dňa 17. 06. 2015.

Ani v jednom z vyššie uvedených termínov však hlavné pojednávanie nebolo

otvorené, a to z dôvodu na strane , o ktorom mám ja aj súd vedomosť, že

je bezdomovcom a je len veľmi ťažké zabezpečiť, aby sa pojednávalo v jeho prítomnosti.

Najbližšie hlavné pojednávanie je vytýčené až na termín 07. 10. 2015...

Zhrnúc preto vyššie skutkové okolnosti mám zato, že uvedeným postupom, došlo

k zásahu do môjho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

SR ako aj k zásahu do práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...»

V súvislosti s namietaným porušením základných práv podľa čl. 47 ods. 2 a čl. 50

ods. 3 sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodňuje takto:

„Vzhľadom na skutočnosť, že od 31. 12. 2009 som vo výkone trestu odňatia, mal mi

byť ustanovený obhajca v zmysle vyššie citovaného ustanovenia, opätovne však nebola

splnená táto povinnosť zo strany súdu, rovnako ako nebola splnená v čase, kedy sa na moje

trestné stíhanie riadilo , a došlo k porušeniu môjho práva

na právnu pomoc v zmysle ustanovenia a práva na obhajobu podľa čl.

50 ods. 3 SR. Obhajca mi bol ustanovený až v priebehu roka 2013, z čoho vyplýva,

že bez obhajcu ktorý mi mal byť ustanovený, som bol počas obdobia zhruba osem rokov,

čo znamená, že po takúto neúmerne dlhú dobu dochádzalo kontinuálne k porušovaniu

môjho základného práva na právnu pomoc a práva na obhajobu.“

Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 , právo na prejednanie veci v

primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, práva na právnu pomoc podľa a práva na

obhajobu podľa postupom Okresného súdu

Dunajská Streda vo veci vedenej pod sp. zn. () porušené boli.

2. Sťažovateľovi Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 20 000 € (slovom dvadsaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Dunajská

Streda povinný uhradiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

Ústavný súd uznesením č. k. -44 z 20. augusta 2015 prijal podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa

v časti namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a vo zvyšnej časti ju odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

Následne spolu s prípisom č. k. -53 z 5. októbra 2015 ústavný súd

doručil predsedníčke okresného súdu uznesenie č. k. -44 z 20. augusta 2015,

ktorým prijal na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa, a vyzval ju, aby sa k sťažnosti

a jej doplneniu písomne vyjadrila a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo

ústne pojednávanie.

Predsedníčka okresného súdu na výzvu ústavného súdu vo svojom stanovisku

č. Spr 707/2015 z 23. októbra 2015 (doručenom ústavnému súdu 27. októbra 2015) uvádza

najmä toto:

„Z obsahu spisu tunajšieho súdu ako aj spisu , ktoré boli

pripojené k nahliadnutie, taktiež z vyjadrenia zákonného sudcu... vyplýva, že... tunajší súd

6

konal vo veci priebežne a plynulo aj s prihliadnutím na rozsiahly spisový materiál veci sa

týkajúceho (viac ako 3.000 strán a 11 zväzkov) a vzhľadom aj na počet obžalovaných.

V čase od podania obžaloby... do 08. 10. 2009 bolo nariadených viacero verejných

zasadnutí... Verejné zasadnutia v tom čase museli byť odročené pre neprítomnosť či už

niektorého z obžalovaných alebo ich obhajcov, medzi inými aj pre neprítomnosť

sťažovateľa...

Následne potom bolo obdobie dlhšej práceneschopnosti vtedajšieho zákonného

sudcu, jeho odchod do dôchodku a tak dňom 27. 06. 2012 opatrením vtedajšej predsedníčky

súdu bola vec pridelená terajšiemu zákonnému sudcovi, ktorý musel vykonať prvotný, ale

nevyhnutný úkon vo veci a to náležite sa oboznámiť s vecou, naštudovať rozsiahly spisový

materiál. Prvé hlavné pojednávanie tak potom stanovil na 03. 12. 2012. Zo spisu je zrejmé,

že od toho času bolo vo veci nariadených viacero pojednávaní, ktoré však museli byť

z rôznych zákonných dôvodov na strane obžalovaných alebo ich obhajcov (aj sťažovateľa

alebo jeho obhajkyne) odročené. Nebolo možné prijať ani procesné opatrenia na

zabezpečenie vykonania pojednávaní, vzhľadom na existenciu riadne doručených

ospravedlnení (či už niektorého z obžalovaných alebo niektorého z obhajcov), prípadne

vzhľadom na existenciu objektívnych dôvodov na odročenie pojednávania (nevykázané

doručenia, pobyt bezdomovca a pod). Podrobný priebeh týchto pojednávaní ako aj dôvody,

pre ktoré ich bolo potrebné odročiť a stanoviť nový termín pojednávania sú zrejmé aj

z pripojeného vyjadrenia zákonného sudcu.

Odvolacím súdom bolo rozhodnutie vydané dňa 11. 06. 2014 zrušené a vec bola

vrátená tunajšiemu súdu na nové konanie a rozhodnutie. Ani uvedené však samo osebe a

ani v kontexte s dovtedajším priebehom konania nie je možné považovať za prieťahy v

konaní.

V záujme zrýchlenia súdneho konania boli vykonané procesné úkony smerujúce

k tomu, aby bolo možné samostatne konať a rozhodnúť ohľadne obžalovaných, ktorí sa ku

skutkom uvedeným v obžalobe priznali. Týka sa to aj sťažovateľa. Dňa 07. 10. 2015 bol

vyhlásený rozsudok a to aj vo vzťahu k sťažovateľovi.

Vychádzajúc zo súhrnu všetkých týchto skutočností je potom zrejmé, že vo veci

napriek tomu, že obžaloba bola podaná v decembri 2007, sa konalo priebežne a plynulo

a preto sťažnosť nie je dôvodná.“

Predsedníčka okresného súdu spolu so stanoviskom č. Spr 707/2015 z 23. októbra

2015 zaslala ústavnému súdu aj vyjadrenie zákonného sudcu z 19. októbra 2015, ktorý

v ňom uvádza toto:

„Zákonný sudca dňa 29. 01. 2008 vo veci vytýčil termín

verejného zasadnutia (predbežné prejednanie obžaloby...). Toto verejné zasadnutie bolo

odročené na 25. 06. 2008 pre neúčasť niektorých spoluobvinených..., ktoré strany si svoje

neúčasti ospravedlnili. Ďalšie verejné zasadnutie bolo odročené na 03. 10. 2008, a to pre

neprítomnosť obvinených, medzi nimi aj spoluobvinený , ktorý si svoju

neúčasť neospravedlnil.

Verejné zasadnutie zo dňa 03. 10. 2008 bolo opätovne odročené... na 19. 12. 2008,

a to pre neprítomnosť obvineného a ďalších troch obvinených, ktorí

doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané. Na toto verejné zasadnutie sa

nedostavili ani obhajcovia obvinených..., svoju neúčasť neospravedlnili.

Ďalšie verejné zasadnutie bolo odročené na 18. 03. 2009 pre neprítomnosť

obvineného , ktorý doručenie predvolania nemal vykázané, ako aj pre

neúčasť ďalších obvinených.

Dňa 27. 02. 2009 vydal príkaz na zatknutie obvineného

, , a .

Na verejnom zasadnutí dňa 18. 05. 2009, na ktorom sa nezúčastnil obvinený

(svoju neúčasť ospravedlnil...), prvostupňový súd uznesením podľa § 244 odsek 1

písmeno a) , s poukazom na písmeno b) trestnú vec obvinených

a spol. postúpil na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu

v Trnave.

Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 08. 10. 2009.

Okresný súd Trnava so svojim uznesením zo dňa 06. 04. 2010, sp. zn.

s poukazom na ustanovenie (per.

analogian) vyslovil, že nie je príslušný na konanie v trestnej veci vedenej proti obv.

a spol... Krajský súd v Trnave na to so svojím uznesením zo dňa

13. 07. 2010, sp. zn. ... vyslovil, že príslušným na vykonanie konania v trestnej

8

veci obvineného a spol. vedenej na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn.

, je Okresný súd v Dunajskej Strede.

Na ďalšom verejnom zasadnutí dňa 01. 02. 2012, na ktoré sa nedostavili obv.

, doručenie predvolania nemal vykázané, spoluobvinený ,

, , , , , súd prijímal obžalobu

Krajskej prokuratúry v Trnave č. Kv 14/06 - 229/2200 a nariadil hlavné pojednávanie na

28. 05. 2012. Hlavné pojednávanie bolo odročené, nakoľko zákonný sudca

dňa 28. 06. 2012 odišiel do dôchodku.

Opatrením predsedníčky Okresného súdu zo dňa 27. 06. 2012, trestná vec

obvinených bola pridelená .

Po preštudovaní rozsiahleho trestného spisu obvinených..., prvé hlavné pojednávanie

bolo vytýčené na 03. 12. 2012 a ďalšie na 14. 01. 2013.

Následne zákonný sudca... len vo februári sa dozvedel o tom, že obžalovaný

sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Dňa 05. 02. 2013, preto ihneď

ustanovil za obhajkyňu obž. v osobe ...

Ďalšie pojednávania boli odročené na 20.03.2013, 05.06.2013,10.07.2013, ktoré

pojednávania boli vždy odročené kvôli neprítomnosti niektorých obžalovaných, resp. ich

advokátov, ktorí však svoje neúčasti zvyčajne ospravedlnili. Na 10. 07. 2013 sa nedostavil

obžalovaný . Podľa Ústavu na výkon trestu menovaný nemohol byť predvedený

zo zdravotných dôvodov. Súd pojednávanie odročil na neurčito a urobil dotaz na Ústav

výkon trestu odňatia slobody, kedy sa obžalovaný môže zúčastniť hlavného pojednávania.

Ďalšie pojednávania boli obročené na 06. 11. 2013, 15. 01. 2014, 19. 03. 2014,

16. 04. 2014, 14. 05. 2014.

K jednotlivým vydaným termínom treba poznamenať, že na :

- 20. 02. 2013 sa nedostavili obžalovaní , , −

doručenie predvolania nemali vykázané, preto súd musel odročiť termín hlavného

pojednávania,

- 20. 03. 2013 súd nariadil predvedenie neprítomných obžalovaných cestou

Policajného zboru, na ktorý termín obž. nebol predvedený cestou PZ. Obhajkyňa

obž. , si svoju neúčasť ospravedlnila s tým, že je

práceneschopná a taktiež kvôli práceneschopnosti sa nedostavili obhajkyňa obž.

ani zást. pošk. strany. Zást. krajskej prokuratúry navrhol

odročiť termín hlavného pojednávania,

- hlavné pojednávanie dňa 05. 06. 2013 bolo odročené pre neprítomnosť obž.

pre práceneschopnosť, ako aj pre žiadosť obž. , ktorý

žiadal odročenie hlavného pojednávania z dôvodu, že ho nemohla navštíviť vo výkone trestu

jeho obhajkyňa pre svoju práceneschopnosť,

- hlavné pojednávania zo dňa 10. 07. 2013 bolo odročené práceneschopnosť obž.

... Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že súd urobil dotaz na

Ústav na výkon trestu odňatia slobody , dokedy bude obžalovaný

práceneschopný, resp. kedy sa môže zúčastniť hlavného pojednávania,

- 06. 11. 2013 bolo odročené z dôvodu, že nebol predvedený obžalovaný

..., keďže v ten deň bol predvedený na Okresnú prokuratúru v Galante,

- hlavné pojednávanie dňa 15. 01. 2014 bolo odročené pre neprítomnosť obž.

, ktorý doručenie predvolania nemal vykázané ani cestou PZ, nedostavil

sa spoluobžalovaný kvôli svojej práceneschopnosti.

Dňa 05.03.2014 tunajší súd vydal príkaz na zatknutie obžalovaného .

- Hlavné pojednávanie zo dňa 19. 03. 2014 bolo odročené kvôli neprítomnosti

, ktorý napriek vydaniu príkazu na zatknutie nebol predvedený na hlavné

pojednávanie. Ďalej sa nedostavila na toto pojednávanie ani obhajkyňa obž.

... pre svoju práceneschopnosť.

- Na hlavné pojednávanie dňa 16. 04. 2014 sa dostavili všetci obžalovaní, kedy

tunajší súd podľa , trestné konanie obž. ,

a vylúčil so spoločného konania, nakoľko oni traja sa v ich

trestnej veci v celom rozsahu priznali a svoje konanie oľutovali...

Čo sa týka vylúčených obžalovaných , a

, ktorí sa vo veci priznali, a svoje konanie oľutovali, súd na hlavnom pojednávaní

dňa 11. 06. 2014 vyniesol rozsudok, ktorý rozsudok však v dôsledku odvolania Krajskej

prokuratúry v Trnave, uznesením Krajského súdu v Trnave bol zrušený a vec vrátená

okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol...

Po zrušení rozsudku II. st. súdom, hlavné pojednávanie zo dňa 18. 03. 2015 bolo

odročené pre neprítomnosť obž. ..., ktorý doručenie predvolania nemal

10

vykázané a ani na ďalšom hlavnom pojednávaní dňa 22. 04. 2015. Preto súd nariadil

predvedenie obžalovaného na termín 17. 06. 2015, na ktorý termín však

obžalovaný nebol predvedený cestou PZ s odôvodnením, že ho nenašli...

Súdu sa podarilo zadovážiť potrebné spisy obž. na ďalšom hlavnom pojednávaní dňa

07. 10. 2015, kedy po oboznámení príslušných spisov obžalovaných, súd opätovne podľa

§ 148 písmeno a) odsek 4 Tr. zákona, účinného do 31. 12. 2005 s použitím § 35 odsek 3

Tr. zákona, účinného do 31. 12. 2005, ako aj s použitím § 40 odsek 1 Tr. zákona, účinného

do 31. 12. 2005, odsúdil obž. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 2

(dva) roky. Podľa § 58 odsek 1 písmeno a) Tr. zákona, účinného do 31.12.2005 vyslovil,

že sa trest podmienečne dokladá a podľa § 59 odsek 1 Tr. zákona, účinného

do 31. 12. 2005, súd určil obžalovanému skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov. Zároveň zrušil

rozsudok Okresného súdu Galanta, sp. zn. zo dňa 04.07.2014 vo výroku o treste.

U spoluobžalovaného súd podľa § 37 Tr. zákona, účinného

do 31. 12. 2005, upustil od uloženia súhrnného trestu, poukazujúc na rozsudok Okresného

súdu Partizánske, sp. zn. zo dňa 16. 04. 2013, v spojitosti Uznesením

Krajského súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 18. 06. 2013, ako aj poukazujúc na

rozsudok Okresného súdu Partizánske, sp. zn. zo dňa 10. 02. 2014...

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, som toho názoru, že od pridelenia trestnej

veci obžalovaného a spol., ako zákonný sudca, som vo veci priebežne

konal, a to podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, vo veci som nerobil prieťahy,

snažil som sa pravidelne vytýčiť hlavné pojednávania avšak, ako je vyššie uvedené,

od napadnutia obžaloby na každé pojednávanie sa nedostavil niektorí z obžalovaných,

alebo ich obhajcovia a keďže v prevažnej väčšine si svoje neúčasti aj ospravedlnili, súd ich

mohol volať na ďalšie pojednávania, len s upozornením na následky nerešpektovania

príkazu súdu a v prípade ak bolo potrebné, bol vydaný aj príkaz na zatknutie obžalovaných.

Za účelom urýchlenia celého konania som podľa vylúčil

zo spoločného konania najprv obž. , a , keďže

sa vo veci priznali, svoje konania oľutovali...“

Prípisom č. k. -59 z 28. októbra 2015 ústavný súd vyzval právneho

zástupcu sťažovateľa, aby oznámil, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu

zaslal stanovisko predsedníčky okresného súdu č. Spr 707/2015 z 23. októbra 2015 spolu

s vyjadrením zákonného sudcu z 19. októbra 2015 na vedomie a prípadné zaujatie

stanoviska. Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu

20. novembra 2015 uvádza, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, pričom

v reakcii na označené stanovisko predsedníčky okresného súdu a vyjadrenie zákonného

sudcu konštatuje, že „[a]j napriek tomu, že som sa niektorých verejných zasadnutí

nezúčastnil aj ja sám, som toho názoru, že najmä do roku 2013, resp. do obdobia, dokedy

nebolo konanie pridelené , bolo konanie zaťažené prieťahmi

v konaní a dochádzalo k porušovaniu mojich vyššie uvedených základných práv. Ako som

uvádzal už v znení doplnenia mojej ústavnej sťažnosti, súd mal viacero procesných

inštitútov, ktoré mohol v konaní využiť a ktorými by eliminoval vzniknuté prieťahy

v konaní...

Rovnako som však toho názoru, že prieťahy v konaní vznikali aj v období, keď bolo

konanie vedené sudcom , pričom v podrobnostiach odkazujem

na znenie doplnenia mojej ústavnej sťažností zo dňa 29. 06. 2015, ktorej sa touto cestou...

pridržiavam...“.

Sťažovateľ spolu s označeným vyjadrením doručil ústavnému súdu podanie, ktorým

vyčíslil rozsah a sumu požadovanej úhrady trov právneho zastúpenia a žiada, aby mu bola

priznaná úhrada za tri úkony právnej služby [prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej

porady s klientom, písomné podanie na súd (doplnenie sťažnosti) a písomné podanie na súd

(stanovisko k vyjadreniu okresného súdu)], paušálna náhrada niektorých hotových

výdavkov (režijný paušál), náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času, celkovo

v sume 622,55 €.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd využil

možnosť podľa a upustil od ústneho pojednávania,

pretože po oboznámení sa s ich argumentáciou dospel k názoru, že od neho nemožno

očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práv podľa označeného článku

a dohovoru. Poukazujúc na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou

v sťažnosti namietaného porušenia označených práv, ústavný súd nepovažuje ani za

12

vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na

meritórne rozhodnutie veci (m. m. , ), a preto ďalej konal bez

nariadenia ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Podľa judikatúry ESĽP má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom obvinení bolo

rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý

proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje strate dôkazov

alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený bol príliš dlho

vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude (rozsudok ESĽP

vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. 6. 1968).

Pokiaľ ide o primeranosť lehoty, v ktorej má byť vec obvineného prerokovaná, je

pojem primeraná lehota relatívny. Neexistuje žiadna absolútne stanovená doba, ktorej

prekročenie by bolo automaticky kvalifikované ako doba neprimeraná. Primeranosť doby

konania sa posudzuje podľa konkrétnych okolností prípadu (napr. rozsudok ESĽP vo veci

König v. Nemecko z 28. 6. 1978).

Čas na konanie bez zbytočných prieťahov spravidla nemožno vyjadriť numericky.

Obvykle neexistuje časová hranica, uplynutím ktorej postup súdu môže mať povahu

prieťahov v konaní (napr. ).

14

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna

a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania

(2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na povahu prerokúvanej veci a jej význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konanie nemožno

považovať z právneho hľadiska za zložité, pretože ide o vec, ktorá patrí k štandardnej

rozhodovacej agende všeobecných súdov v trestných veciach. Faktickú zložitosť čiastočne

zvyšuje rozsah spisového materiálu, ktorý činí viac než 3 000 listov, ako aj počet

obžalovaných, ktorých selektívna neúčasť na verejných zasadnutiach a nariadených

hlavných pojednávaniach nezanedbateľnou mierou prispela k spomaleniu napadnutého

konania, avšak iba tieto okolnosti nie sú spôsobilé vysvetliť jeho celkovú dĺžku.

Pokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľa, vo všeobecnosti platí, že doba trestného

konania sa posudzuje prísnejšie než doba konania v občianskoprávnych veciach, a to

vzhľadom na dôsledky trestného konania pre obvineného [obmedzenie práv a slobôd, vplyv

na povesť, postavenie v zamestnaní a pod. (napr. rozsudok ESĽP vo veci Bagetta

v. Taliansko z 25. 6. 1987)].

Už samotný charakter tohto konania (prerokovanie a rozhodnutie o obžalobe podanej

proti sťažovateľovi pre pomoc k trestnému činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a

ods. 1 a 4 účinného do 31. decembra 2005, pozn.) kladie na orgány činné

v trestnom konaní zvýšené nároky na jeho prednostné a rýchle vybavenie v záujme čo

najrýchlejšieho dosiahnutia právnej istoty strán trestného konania tak, ako to priamo

vyplýva aj z v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), podľa ktorého má každý právo, aby jeho trestná

vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento

zákon neustanovuje inak (obdobne účinného do 31. decembra

2005).

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ je stranou napadnutého

trestného konania v procesnom postavení obžalovaného. Z vyjadrení účastníkov konania

a zo súdneho spisu ústavný súd zistil také skutočnosti, na základe ktorých by mohol

čiastočne pripísať negatívny podiel sťažovateľa na doterajšej dĺžke napadnutého konania

v období od januára 2008 do mája 2009, kedy sa sťažovateľ nezúčastnil troch verejných

zasadnutí okresného súdu nariadených na účely predbežného prerokovania obžaloby.

Sťažovateľ v priebehu napadnutého konania žiadal o odročenie hlavného

pojednávania nariadeného na 5. jún 2013 z dôvodu, že pred jeho konaním ho vo výkone

trestu nemohla navštíviť právna zástupkyňa pre svoju práceneschopnosť.

Vychádzajúc z uvedeného zistenia, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovi nie je

možné a priori vytýkať, že v priebehu konania žiadal o odročenie nariadených pojednávaní

pre skutočnosti, ktoré nastali na jeho strane, resp. na strane jeho právneho zástupcu, pretože

uplatňovanie tohto procesného prostriedku slúži predovšetkým na ochranu práv účastníka

konania, ktoré mu vyplývajú z právneho poriadku. Na druhej strane však v zásade nemožno

prijať záver, podľa ktorého ak vec prerokúvajúci súd takému procesnému návrhu vyhovie,

bude eo ipso zodpovedný za predĺženie stavu právnej neistoty, ktorý týmto postupom

nastane vo sfére sťažovateľa.

Uvedené správanie sťažovateľa síce nemôže vysvetliť doterajšiu dĺžku napadnutého

konania, ale možno ho primerane zohľadniť pri určení sumy finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

16

zbytočné prieťahy v konaní (ako aj neprimeraná dĺžka konania) môžu byť zapríčinené

nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.

nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty (, , ). Rovnako tak môže

zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. ).

Ústavný súd pri posudzovaní prieťahov v napadnutom konaní vychádzal

zo sťažnosti, vyžiadaného spisu, ako aj z prehľadu úkonov obsiahnutého v prípise

okresného súdu č. Spr 707/2015 z 23. októbra 2015 doručenom ústavnému súdu 27. októbra

2010.

Ústavný súd zistil, že v doterajšom postupe okresného súdu možno identifikovať

obdobie jeho absolútnej nečinnosti, a to od júla 2010 až do februára 2012, ktoré je v rozpore

s ústavnou požiadavkou prerokovania veci bez zbytočných prieťahov, pretože okresný súd

v tomto období nevykonal žiadny relevantný úkon smerujúci k odstráneniu stavu právnej

neistoty sťažovateľa.

Okrem uvedeného však okresný súd podľa zistenia ústavného súdu prispel

k predĺženiu skúmaného trestného konania aj svojou neefektívnou a nesústredenou

činnosťou.

Ako nesústredenú činnosť okresného súdu ústavný súd kvalifikuje jeho postup

súvisiaci s postúpením predmetnej veci na jej prerokovanie a rozhodnutie Okresnému súdu

Trnava (18. máj 2009), ktorý uznesením sp. zn. zo 6. apríla 2010 vyslovil

svoju nepríslušnosť na konanie v trestnej veci sťažovateľa. Následne Krajský súd v Trnave

uznesením sp. zn. z 13. júla 2010 vyslovil, že v trestnej veci sťažovateľa

je príslušný na konanie okresný súd, pričom v dôsledku uvedeného postupu okresného súdu

došlo k spomaleniu napadnutého konania o viac než 14 mesiacov.

Prvok nesústredenosti možno vidieť aj v tom, že rozsudok okresného súdu č. k.

-3016 z 11. júna 2014, ktorým bol sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchania

skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba, a ktorým bolo súvisiacim výrokom

upustené od uloženia mu súhrnného trestu, bol na odvolanie prokurátora Krajskej

prokuratúry v Trnave zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. -3060

zo 4. decembra 2014, a to pre závažné procesné pochybenia (nevykonanie rozhodujúcich

dôkazov, nepreskúmateľnosť označeného rozsudku okresného súdu a predčasnosť jeho

vydania), ktorých sa okresný súd dopustil v súvislosti s meritórnym rozhodovaním veci.

K významnému spomaleniu priebehu napadnutého konania došlo aj z dôvodov

na strane obžalovaných a ich právnych zástupcov, ktorí sa z rôznych dôvodov nedostavili

na nariadené hlavné pojednávania, v niektorých prípadoch aj bez náležitého ospravedlnenia.

Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že správanie účastníkov konania alebo tretích osôb

nie je možné samo osebe pričítať na ťarchu vec prerokúvajúceho súdu, avšak uvedené ho

nezbavuje povinnosti zabezpečiť plynulé a včasné prerokovanie veci a dbať na to, aby

prípadné prieťahy na strane týchto subjektov neviedli k porušeniu práv ostatných účastníkov

konania. Okresnému súdu možno v tomto smere vytknúť aj jeho nedostatočný dôraz

na zabezpečenie procesnej disciplíny obžalovaných, prípadne ich právnych zástupcov

v priebehu napadnutého konania.

Pokiaľ ide o obranu okresného súdu, že v napadnutom konaní v dôsledku dlhšej

práceneschopnosti predchádzajúceho zákonného sudcu a jeho následného odchodu

do dôchodku došlo k spomaleniu priebehu napadnutého konania, ústavný súd túto

argumentáciu nemohol akceptovať. v , ale aj dohovor v

zaväzuje predovšetkým všeobecné súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné

opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie

spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy,

ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania

a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne

príslušný na rozhodnutie vo veci (pozri napr. ). V tejto súvislosti ústavný súd

poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej už viackrát uviedol (napr. , ,

18

, ), že personálne problémy (dlhodobá práceneschopnosť

sudcu, zmeny zákonných sudcov) a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť

súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom

prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia (m. m. , ,

).

Ústavný súd po komplexom posúdení všetkých okolností daného prípadu (z hľadiska

skutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľa, postupu okresného súdu

poznamenaného najmä jeho neefektívnou činnosťou, zohľadňujúc pritom charakter

a význam predmetu namietaného konania a jeho celkovú dĺžku) dospel k záveru,

že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a preto

rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto rozhodol tak,

ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil,

aby vo veci konal.

Pretože napadnuté konanie bolo v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti

už skončené – okresný súd 7. októbra 2015 rozhodol o podanej obžalobe rozsudkom

sp. zn. − neprichádzalo do úvahy, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu

v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto rozhodol tak,

ako to je uvedené v bode 5 výrokovej časti tohto nálezu.

Sťažovateľ sa okrem vyslovenia porušenia označeného práva domáha aj priznania

finančného zadosťučinenia a náhrady trov právneho zastúpenia.

Aj keď ústavný súd vyslovil porušenie sťažovateľom označených práv podľa čl. 48

ods. 2 a podľa dohovoru, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu

uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná

náprava, a preto považoval za potrebné zaoberať sa aj vecnou opodstatnenosťou návrhu

sťažovateľa na priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch za stav spôsobenej

právnej neistoty postupom orgánov verejnej moci.

Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva

boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €. Tento návrh

odôvodňuje najmä s poukazom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania a s tým súvisiacim

stavom svojej právnej neistoty.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (m. m. ). Podľa názoru ústavného súdu

20

vzhľadom na okolnosti daného prípadu prichádza do úvahy priznanie finančného

zadosťučinenia. Pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia ústavný súd

vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd

zohľadňoval predovšetkým celkovú dĺžku konania okresného súdu, prihliadol na charakter

jeho neefektívnej činnosti v skúmanom období, na obdobie jeho nečinnosti, predmet

prerokúvanej veci, jej skutkovú a právnu zložitosť, ako aj jej význam pre sťažovateľa

a správanie sťažovateľa v posudzovanom období.

Vychádzajúc z komplexného posúdenia týchto skutočností, ústavný súd považoval

v konkrétnych okolnostiach daného prípadu priznanie sumy 2 500 € sťažovateľovi

za primerané finančné zadosťučinenie podľa . Ústavný

súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výrokovej časti tohto nálezu.

Ústavný súd podľa rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2014, ktorá bola

839 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2015. Úhradu priznal

sťažovateľovi za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie

sťažnosti podľa ) podľa a vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),

a to za každý úkon po 139,83 € [1/6 výpočtového základu (§ 11 ods. 3 vyhlášky)], čo spolu

s paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon

právnej služby v sume po 8,39 € [1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky)]

predstavuje sumu 296,44 €. Sťažovateľ si uplatnil aj právo na náhradu za čas strávený jeho

právnym zástupcom cestou na vykonanie prvej porady s ním, a to za 3 začaté polhodiny, čo

predstavuje sumu 41,95 € [1/60 výpočtového základu (§ 17 ods. 1 vyhlášky)]. Keďže

právny zástupca je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedené sumy boli

zvýšené o DPH vo výške 20 % podľa vyhlášky a podľa

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ prostredníctvom svojho

právneho zástupcu požaduje aj úhradu cestovných výdavkov za cestu uskutočnenú jeho

právnym zástupcom na účely vykonania prvej porady za „100 km pri priemernej spotrebe

9,6 l na 100 km... a cene paliva vo výške 1,409 €/l, t. j. 0,135 € za 1 km + základná náhrada

(0,183 €) x 100...“. Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu za pohonné hmoty v sume

13,50 € a úhradu za amortizáciu motorového vozidla v sume 18,30 € (§ 16 ods. 4 v spojení

so o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov).

Celková odmena a náhrada za poskytnuté právne služby predstavuje sumu 437,90 € (bod 3

výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania zaplatí Kancelária ústavného súdu na účet právneho

zástupcu sťažovateľa. Okresný súd je potom povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia

sťažovateľa na účet Kancelárie ústavného súdu (bod 3 a 4 výroku tohto nálezu).

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia

uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2016

22