Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 65/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman

Blažek, s. r. o., Pohraničná 4, Komárno, v mene ktorej koná advokát JUDr. Roman Blažek,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. pôvodne vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Komárno, a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. pôvodne vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Komárno p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €

(slovom štyritisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Komárno p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Komárno j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet

Advokátskej kancelárie JUDr. Roman Blažek, s. r. o., Pohraničná 4, Komárno, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. decembra

2015 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

[pôvodne vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“)].

Sťažovateľ svoju sťažnosť v relevantnej časti odôvodňuje takto:

„Konanie sp. zn. , pôvodne vedené Okresným súdom Komárno pod

sp. zn. , trvá už vyše 15 rokov, čo sa v podmienkach právneho štátu...

v ústavnej rovine javí ako odmietnutie spravodlivosti...

Neefektívny, resp. nesústredený postup prvostupňového súdu a vzhľadom na jeho

nečinnosť a na to, že ani jedno hlavné pojednávanie ešte nebolo otvorené... má sťažovateľ

za to, že takáto zdĺhavosť konania predlžuje stav právnej neistoty účastníka konania

do takej miery, že sa jeho právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym...“

Sťažovateľ v sťažnosti tiež uvádza, že jeho sťažnosť „... na prieťahy v konaní zo dňa

26. 10. 2015 bola predsedom Okresného súdu Komárno listom zo dňa 16. 11. 2015 pod

č. Spr 1543/15 vyhodnotená ako dôvodná“.

Sťažovateľ žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 30 000 €, čo odôvodňuje

predovšetkým tým, že v dôsledku „... intenzívneho zásahu do jeho práv na spravodlivé

konanie bez zbytočných prieťahov... je... dlhodobo vystavený trvalej psychickej traume, ako

aj neustálymi zbytočnými prípravami na hlavné pojednávania...“.

Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo ... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. , predtým sp. zn. ,

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. ... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 30.000 EUR,

ktoré mu je Okresný súd Komárno povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Okresný súd Komárno je povinný nahradiť ... trovy

konania v sume 956,26 EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho

právneho zástupcu...“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí

a uznesením č. k. -11 z 28. januára 2016 ju podľa § 25 ods. 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) prijal na ďalšie konanie.

Následne spolu s prípisom č. k. -15 z 3. marca 2016 ústavný súd

doručil predsedovi okresného súdu uznesenie č. k. -11 z 28. januára 2016,

ktorým prijal na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa, a vyzval ho, aby sa k sťažnosti

písomne vyjadril a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.

Predseda okresného súdu na výzvu ústavného súdu vo svojom stanovisku

č. Spr 191/16 z 18. apríla 2016 (doručenom ústavnému súdu 25. apríla 2016) uvádza

v chronologickom poradí priebeh a popisuje stručný obsah jednotlivých procesných úkonov

uskutočnených súdom takto:

«Dňa 22. 12. 2000 bola súdu doručená obžaloba Okresnej prokuratúry v Komárne...

Dňa 28. júna 2001 sa uskutočnilo neverejné zasadnutie, ktoré rozhodlo, že bude

určený termín hlavného pojednávania (ďalej iba „HP“).

Termíny hlavných pojednávaní stanovené a uskutočnené pôvodným zákonným

sudcom :

13. 09. 2001 - odročenie pre neprítomnosť viacerých obžalovaných,

14. 03. 2002 - zrušené, pretože sa vopred ospravedlnili viacerí obhajcovia

obžalovaných, pretože im kolidovali pojednávania,

20. 06. 2002 - termín pojednávania bol zrušený, pretože vypovedal

plnomocenstvo obžalovanému , zároveň bolo pojednávanie

odročené na neurčito stým, že bude vyzvaný, aby si zvolil obhajcu,

pretože sa jedná o nutnú obhajobu, sa na pojednávanie nedostavil,

pričom predvolanie mal doručené dňa 31. 05. 2005,

11. 12. 2002 - termín zrušený pre závady v doručovaných predvolaniach viacerým

obžalovaným, si neprevzal predvolanie,

10. 02. 2003 - termín zrušený, si neprevzal predvolanie,

04. 09. 2003 - termín HP odročený, pretože sa nedostavili viacerí obžalovaní, aj

, ktorý si neprevzal predvolanie,

07. - 08. 04. 2004 - HP odročené na neurčito z dôvodu závad na doručenkách – aj

,

30. 09. 2004 - HP odročené na neurčito, na predmetné pojednávanie sa bez

ospravedlnenia nedostavil , pričom doručenie predvolania má vykázané

dňa 16. 08. 2004,

11. 05. 2005 - HP odročené pre neprítomnosť o to na 12.- 13. 09.

2005,

09. 09. 2005 - bol ustanovený obhajca obžalovanému

12. - 13. 09. 2005 - HP odročené na neurčito, (aby po telefonickej dohode

so všetkými obhajcami obžalovaných bol zosúladený termín HP), pre neprítomnosť

viacerých obhajcov obžalovaných,

21. - 22. 11. 2005 - HP odročené na 08. - 09. 02. 2006, pretože sa nedostavili traja

obžalovaní a viacerí svedkovia,

08. 09. 2006 - HP zrušené pre PN obžalovaného a chorobu obhajkyne,

14. 02. 2007 - HP odročené, si predvolanie neprevzal, následne

vypovedal plnú moc ,

14. 12. 2007 - HP odročené z dôvodu neúčasti viacerých obžalovaných

a poškodených, si neprevzal predvolanie a ani sa na predmetné

pojednávanie nedostavil,

12. 03. 2008 - HP odročené z dôvodu neprítomnosti viacerých obžalovaných

a svedkov,

04. 06. 2008 - HP odročené z dôvodu neprítomnosti viacerých obžalovaných

a svedkov, sa na pojednávanie nedostavil, termín HP vzal na vedomie

na predchádzajúcom pojednávaní,

10. 09. 2008 - HP odročené z technických dôvodov, bol

na pojednávaní neprítomný

10. 09. 2009 - HP odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti predsedu

senátu, bol na pojednávaní neprítomný, závada v doručení predvolania

24. 02. 2010 - trestná vec bola po odchode zákonného sudcu

pridelená náhodným výberom zákonnému sudcovi , ktorý následne odišiel

do dôchodku

06. 07. 2010 - trestná vec bola po odchode zákonného sudcu

do dôchodku, pridelená náhodným výberom zákonnému sudcovi

Termíny hlavných pojednávaní stanovené a uskutočnené zákonným sudcom

:

24. 05. 2011 - HP bolo zrušené z dôvodu nedoručiteľnosti predvolaní a upovedomení

obžalovaným a poškodeným a iné,

24. 11. 2011 - HP bolo zrušené,

08. - 09. 11. 2012 - HP zrušené z dôvodu nedoručiteľnosti predvolania obžalovaným

a poškodeným,

21. - 22. 02. 2013 - HP zrušené z dôvodu nedoručiteľnosti predvolania obžalovaným

a poškodenému,

18. - 19. 04. 2013 - HP zrušené kvôli účasti zákonného sudcu na zasadnutiach kolégií

Krajského súdu v Nitre,

06. - 07. 06. 2013 - HP zrušené z dôvodu nedoručiteľnosti predvolania obžalovaným

a poškodenému, a ospravedlnenie obhajcu ,

12. - 13. 06. 2014 - HP zrušené vzhľadom na žiadosti obhajcov o odročenie HP

z dôvodu čerpania dovolenky, ako aj niekoľko závad v doručení predvolaní, resp.

upovedomení u obžalovaných a poškodených,

10. 09. 2014 - trestná vec bola po odchode zákonného sudcu na

súd vyššej inštancie, pridelená náhodným výberom zákonnému sudcovi

,

11. 02. 2015 - sudca vylúčil zo spoločného konania trestné činy...

Nové konanie o vylúčených trestných činoch sa bude viesť na Okresnom súde

Komárno pod sp. zn.

02. 09. 2015 - trestná vec bola po odchode zákonného sudcu

do dôchodku pridelená náhodným výberom zákonnému sudcovi ,

27. 11. 2015 - trestná vec bola pridelená náhodným výberom na základe Dodatku

k rozvrhu práce č. 13 na rok 2015 zákonnému sudcovi ,

14. 03. 2016- boli vykonané lustrácie v RT GP, STA a ZVJS na obvinených...

17. - 18. 06. 2015 - vytýčený termín HP, HP odročené, nedostavili sa obhajcovia...

07. - 08. 10. 2015 - bol vytýčený termín HP, termín bol zrušený dňa 08. 08. 2015

z dôvodu odchodu do dôchodku (vzdal sa funkcie sudcu),

02. 09. 2015 - trestná vec bola po odchode zákonného sudcu

do dôchodku pridelená náhodným výberom zákonnému sudcovi , ktorej

boli prerozdelené aj ďalšie nevybavené a reštančné spisy,

27. 11. 2015 - trestná vec bola pridelená náhodným výberom na základe Dodatku

č. 13 Rozvrhu práce Okresného súdu Komárno na rok 2015 zákonnému sudcovi

, ktorý dostal 60 nevybavených, reštančných spisov, ktoré

potreboval naštudovať vrátane predmetných spisov...

18. 03. 2016 - bol určený termín HP na 16. 06. 2016 a 17. 06. 2016.»

Predseda okresného súdu svoje stanovisko č. Spr 191/16 z 18. apríla 2016 k sťažnosti

odôvodňuje takto:

«Spis sp. zn. má približne 2000 listov, spis sp. zn. má

približne 450 listov.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetná trestná vec je skutkovo zložitou vecou,

pričom možno právne zložitou nie je. Zložitosť veci však zvyšuje aj prepletenosť skutkov

a počet obžalovaných, ktorí sa podieľali na ich spáchaní, problémy s predvolávaním

poškodených. V tejto súvislosti sú naznačené aj v chronológii jednotlivých úkonov.

Je pravdou, že „Sťažnosť“ na prieťahy v konaní, ktorú podal sťažovateľ, ako aj

námietky ohľadne neukončenia trestnej veci, ktorá sa vedie už viac ako 15 rokov a v ktorej

bola obžaloba Okresnej prokuratúry v Komárne číslo Pv 1192/2000, zo dňa 18. 12. 2000,

doručená Okresnému súdu Komárno dňa 22. 12. 2000 v pôvodnom konaní vedenom pod

sp. zn. Okresného súdu Komárno t. č. po vylúčení niektorých trestných činov

na samostatné konanie a to uznesením Okresného súdu Komárno č. k. -1967,

zo dňa 8. 3. 2015 pod sp. zn. považoval predseda súdu z pohľadu posúdenia

dĺžky konania a spôsobených prieťahov za dôvodnú tak, ako to vyplýva aj zo záveru

uvedenom v Spr 1543/15 Okresného súdu Komárno. Naďalej možno konštatovať, že

prvotnou nečinnosťou zákonného sudcu (cca 9 rokov) boli

spôsobené najmarkantnejšie prieťahy v konaní. Počas ďalšieho obdobia t. j. od 22. 12. 2000

až doteraz však došlo k veľkému množstvu nevyhnutných a nutných zmien v obsadení

predmetnej trestnej veci sudcami, ktoré boli vyvolané zmenami v obsadení Okresného súdu

Komárno sudcami. Preto bola predmetná trestná vec v zmysle rozvrhu práce súdu

prerozdelená a to najprv z dôvodu vzdania sa funkcie sudcu , proti

ktorému bol podaný aj návrh na disciplinárne konanie práve v súvislosti s touto trestnou

vecou. Neskôr po vzdaní sa funkcie sudcu , ale aj po preložení sudcu

na Krajský súd v Nitre a ďalšieho jeho kariérneho postupu, mimoriadnej

preťaženosti sudcov Okresného súdu Komárno a nástupu nového sudcu

, došlo k prerozdeleniu vecí zákonným spôsobom.

Je nutné poukázať na úsilie zákonných sudcov vykonať procesné úkony smerujúce

k rozhodnutiu veci, ale pre zložitosť veci a najmä ťažkostí s akumulovaním všetkých

obvinených, ale aj obhajcov a poškodených na jednotlivé pojednávania, nedošlo

ku skončeniu trestnej veci dodnes, čomu však prispeli aj samotní obžalovaní, vrátane

sťažovateľa.»

Prípisom č. k. -21 z 26. apríla 2016 ústavný súd vyzval právneho

zástupcu sťažovateľa, aby oznámil, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu

zaslal stanovisko predsedu okresného súdu č. Spr 191/16 z 18. apríla 2016 na vedomie

a prípadné zaujatie stanoviska. Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom

ústavnému súdu 6. mája 2016 uvádza, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu,

že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd využil možnosť

podľa a upustil od ústneho pojednávania, pretože po

oboznámení sa s ich argumentáciou dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie vo veci namietaného porušenia práv podľa označeného článku .

Poukazujúc na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou v sťažnosti

namietaného porušenia označených práv, ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za

nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne

rozhodnutie veci (m. m. , ), a preto ďalej konal bez nariadenia

ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) má obvinený

právo na to, aby o jeho trestnom obvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo

je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý

charakter konania tým, že zabraňuje strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty.

Bráni tiež tomu, aby obvinený bol príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd

a neistote o svojom osude (rozsudok ESĽP vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. 6. 1968).

Pokiaľ ide o primeranosť lehoty, v ktorej má byť vec obvineného prerokovaná, je

pojem primeraná lehota relatívny. Neexistuje žiadna absolútne stanovená doba, ktorej

prekročenie by bolo automaticky kvalifikované ako doba neprimeraná. Primeranosť doby

konania sa posudzuje podľa konkrétnych okolností prípadu (napr. rozsudok ESĽP vo veci

König v. Nemecko z 28. 6. 1978).

Čas na konanie bez zbytočných prieťahov spravidla nemožno vyjadriť numericky.

Obvykle neexistuje časová hranica, uplynutím ktorej postup súdu môže mať povahu

prieťahov v konaní (napr. ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci

prvého kritéria prihliada aj na povahu prerokúvanej veci a jej význam pre sťažovateľa

(, , ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o vine a treste sťažovateľa,

ktorý je v napadnutom konaní v postavení obžalovaného. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť

veci, ústavný súd konštatuje, že konanie nemožno považovať z právneho hľadiska za

zložité, pretože ide o vec, ktorá patrí k štandardnej rozhodovacej agende všeobecných súdov

v trestných veciach. Faktickú zložitosť čiastočne zvyšuje počet obžalovaných (spolu 13),

ktorých selektívna neúčasť na verejných zasadnutiach a nariadených hlavných

pojednávaniach nezanedbateľnou mierou prispela k spomaleniu napadnutého konania, avšak

iba tieto okolnosti nie sú spôsobilé vysvetliť jeho celkovú dĺžku.

Čo sa týka významu veci pre sťažovateľa, vo všeobecnosti platí, že doba trestného

konania sa posudzuje prísnejšie než doba konania v občianskoprávnych veciach, a to

vzhľadom na dôsledky trestného konania pre obvineného [obmedzenie práv a slobôd, vplyv

na povesť, postavenie v zamestnaní a pod. (napr. rozsudok ESĽP vo veci Bagetta

v. Taliansko z 25. 6. 1987)].

Už samotný charakter tohto konania kladie na orgány činné v trestnom konaní

zvýšené nároky na jeho prednostné a rýchle vybavenie v záujme čo najrýchlejšieho

dosiahnutia právnej istoty strán trestného konania tak, ako to priamo vyplýva aj z § 2 ods. 7

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“), podľa ktorého má každý právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo

a v „primeranej lehote“ prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak,

aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje

inak (obdobne účinného do 31. decembra 2005).

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ je stranou napadnutého

trestného konania v procesnom postavení obžalovaného. Z vyjadrení účastníkov konania

a zo súdneho spisu ústavný súd zistil také skutočnosti, na základe ktorých by mohol

čiastočne pripísať negatívny podiel sťažovateľa na doterajšej dĺžke napadnutého konania,

pretože v jeho priebehu si sťažovateľ napr. štyrikrát neprevzal predvolania na hlavné

pojednávania a v septembri 2004 sa na nariadený termín hlavného pojednávania bez

ospravedlnenia nedostavil, avšak dôvody, pre ktoré došlo k odročeniu týchto pojednávaní,

nesúviseli výlučne s označeným správaním sťažovateľa, ale na ich odročenie malo vplyv aj

správanie niektorých spoluobžalovaných, prípadne nesústredený postup okresného súdu.

Uvedené správanie sťažovateľa síce nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku

napadnutého konania, ale možno ho primerane zohľadniť pri určení sumy finančného

zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní (ako aj neprimeraná dĺžka konania) môžu byť zapríčinené

nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.

nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty (, , ). Rovnako tak môže

zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. ).

Z uvedeného prehľadu úkonov vykonaných okresným súdom v napadnutom konaní,

popis ktorého v zásade zodpovedá aj obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, ústavný

súd zistil, že v doterajšom postupe okresného súdu možno identifikovať viaceré obdobia

jeho nečinnosti, a to od septembra 2001 do marca 2002, od júna 2002 do decembra 2002,

od septembra 2003 do apríla 2004, od mája 2004 do septembra 2004, od októbra 2004

do mája 2005, od februára 2006 do septembra 2006, od októbra 2006 do februára 2007,

od marca 2007 do decembra 2007, od septembra 2008 do septembra 2009, od júla 2010

do mája 2011 a od júna 2013 do júna 2014, ktoré sú v rozpore s ústavnou požiadavkou

prerokovania veci bez zbytočných prieťahov, pretože okresný súd v tomto období

nevykonal žiadny relevantný úkon smerujúci k odstráneniu stavu právnej neistoty

sťažovateľa.

Okrem uvedeného však okresný súd podľa zistenia ústavného súdu prispel

k predĺženiu skúmaného trestného konania aj svojou neefektívnou a nesústredenou

činnosťou.

Z chronológie citovaných úkonov ďalej vyplýva, že k významnému spomaleniu jeho

priebehu došlo aj z dôvodov na strane obžalovaných a ich právnych zástupcov, ktorí sa

z rôznych dôvodov nedostavili na nariadené hlavné pojednávania, v niektorých prípadoch aj

bez náležitého ospravedlnenia. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že správanie

účastníkov konania alebo tretích osôb nemožno samo osebe pričítať na ťarchu vec

prerokúvajúceho súdu, avšak uvedené ho nezbavuje povinnosti zabezpečiť plynulé a včasné

prerokovanie veci a dbať na to, aby prípadné prieťahy na strane týchto subjektov neviedli

k porušeniu práv ostatných účastníkov konania. Okresnému súdu možno v tomto smere

vytknúť najmä jeho nedostatočný dôraz na zabezpečenie procesnej disciplíny obžalovaných,

prípadne ich obhajcov v priebehu napadnutého konania, ako aj absenciu včasného prijatia

iných procesných opatrení (vylúčenie niektorých trestných vecí zo spoločného konania),

ktoré by mohli ovplyvniť plynulosť a tempo jeho priebehu zvlášť v situácii, keď hlavné

pojednávania boli odročované bez podstatného posunu v zisťovaní skutkového stavu veci.

Napokon ústavný súd konštatuje, že o neefektívnosti postupu okresného súdu svedčí

predovšetkým skutočnosť, že vec sťažovateľa nie je ani po viac 15 rokoch a od začatia

konania právoplatne skončená, čo je už samo osebe z ústavného hľadiska neakceptovateľné

(napr. m. m. , , ), bez ohľadu na hodnotenie

miery, v akej okresný súd prispel k tomuto stavu.

Pokiaľ ide o obranu okresného súdu, že v priebehu napadnutého konania došlo

k viacerým zmenám zákonných sudcov, čím sa spomalil priebeh napadnutého konania,

ústavný súd túto argumentáciu nemohol akceptovať. v zaväzuje

predovšetkým všeobecné súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti

v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal

alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu

okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný

na rozhodnutie vo veci (pozri napr. ). V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje

na svoju judikatúru, v ktorej už viackrát uviedol (napr. , ,

, ), že personálne problémy (dlhodobá práceneschopnosť

sudcu, zmeny zákonných sudcov) a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť

súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom

prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia (m. m. , ,

).

Ústavný súd po komplexom posúdení všetkých okolností daného prípadu (z hľadiska

skutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľa, postupu okresného súdu

poznamenaného najmä jeho neefektívnou činnosťou, zohľadňujúc pritom charakter

a význam predmetu namietaného konania a jeho celkovú dĺžku) dospel k záveru, že

v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a preto

rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je

uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal.

Pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa bolo postupom okresného súdu

porušené a vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončená, prikázal

mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľ domáhajúci sa vybavenia svojej záležitosti nachádza (bod 2 výroku

tohto nálezu).

Sťažovateľ sa okrem vyslovenia porušenia označeného práva domáha aj priznania

finančného zadosťučinenia a náhrady trov právneho zastúpenia.

Aj keď ústavný súd vyslovil porušenie sťažovateľom označeného základného práva

podľa , nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto

svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto

považoval za potrebné zaoberať sa aj vecnou opodstatnenosťou návrhu sťažovateľa na

priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa

náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch za stav spôsobenej právnej neistoty

postupom orgánov verejnej moci.

Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva

boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 30 000 €. Tento návrh

odôvodňuje najmä s poukazom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania a s tým súvisiacim

stavom svojej právnej neistoty.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (m. m. ). Podľa názoru ústavného súdu

vzhľadom na okolnosti daného prípadu prichádza do úvahy priznanie finančného

zadosťučinenia. Pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia ústavný súd

vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd

zohľadňoval predovšetkým celkovú dĺžku konania okresného súdu, prihliadol na charakter

jeho neefektívnej činnosti v skúmanom období, na obdobie jeho nečinnosti, predmet sporu,

skutkovú a právnu zložitosť veci, ako aj jej význam pre sťažovateľa a správanie sťažovateľa

v posudzovanom období.

Vychádzajúc z komplexného posúdenia týchto skutočností, ústavný súd považoval

v konkrétnych okolnostiach daného prípadu priznanie sumy 4 000 € sťažovateľovi za

primerané finančné zadosťučinenie podľa . Ústavný súd

preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu.

Ústavný súd podľa rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2014, ktorá bola 839

€, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2015. Úhradu priznal sťažovateľovi

za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti podľa

) podľa a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon

po 139,83 € [1/6 výpočtového základu (§ 11 ods. 3 vyhlášky)], čo spolu s paušálnou

náhradou niektorých hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby po

8,39 € [1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky)] predstavuje sumu 296,44 € (bod

4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa [ v spojení s Občianskeho

súdneho poriadku (bod 4 výroku tohto nálezu)].

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2016