Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 554/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátom Mgr. Otom Salokym, Hlavná 94, Prešov, pre namietané porušenie

jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 18. decembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla

2016 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 18. decembra 2015 (ďalej aj „napadnutý postup“ alebo „napadnuté

uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že návrhom doručeným

Okresnému súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) 12. januára 2012 sa obchodná spoločnosť

, domáhala proti sťažovateľovi ako fyzickej

osobe – podnikateľovi podnikajúcom v tom čase pod obchodným menom

, zaplatenia sumy 3 651,18 € s príslušenstvom z titulu nezaplatenia

kúpnej ceny za tovar mu dodaný. Okresný súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k.

-245 z 3. októbra 2014 tak, že sťažovateľa zaviazal na úhradu dlžnej sumy

s príslušenstvom v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe odvolania

sťažovateľa Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k.

-304 z 21. mája 2015 rozsudok súdu prvého stupňa podľa v tom čase

účinného a (ďalej aj „OSP“) potvrdil. Proti

uvedenému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, ktorého prípustnosť

vyvodzoval z , namietajúc pritom, že okresný súd pri svojom

rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, ktorý nemal oporu vo vykonanom dokazovaní,

no napriek tomu sa s ním krajský súd stotožnil. Podľa názoru sťažovateľa „súdy oboch

stupňov žalovanému neposkytli po vykonanom dokazovaní riadne a vyčerpávajúce

odôvodnenie svojich rozhodnutí , pretože sa len obmedzili selektívne na uvedenie tvrdení

v prospech žalobcu, pričom vo vzťahu k tvrdeniam a obrane žalovaného tieto posúdili ako

účelové, pričom z ich rozhodnutí nevyplýva, aké úvahy a dôkazy boli podkladom pre tieto

závery“.

3. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa odmietol ako procesne

neprípustné podľa , pričom konštatoval, že prípustnosť dovolania nezistil ani

danosťou niektorej z vád konania podľa .

4. S takýmto záverom najvyššieho súdu sťažovateľ nesúhlasí a poukazujúc na obsah

svojho dovolania v sťažnosti vyjadruje presvedčenie, že najvyšší súd sa ním „zaoberal iba

celkom formálne“, pretože „v odôvodnení napadnutého uznesenia presvedčivým spôsobom

nedal odpovede ani na najpodstatnejšie námietky sťažovateľa, odmietol sa primeraným

a adekvátnym spôsobom argumentáciou sťažovateľa zaoberať, a porušil tak jeho právo na

spravodlivý proces a súdnu ochranu zakotvené v ...

Listiny... a čl. 6 ods. 1 Dohovoru...“. Citujúc z konkrétnej judikatúry najvyššieho súdu, ako

aj z nálezu ústavného súdu sp. zn. z 12. mája 2004 sťažovateľ zároveň

vyslovuje názor, že nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením

práva na spravodlivý súdny proces, pričom takáto vada zakladá aj prípustnosť dovolania

podľa .

5. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite žiada, aby ústavný súd nálezom

vyslovil, že postupom a uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 18. decembra 2015 bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a listiny a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie

a aby sťažovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 279,42 €.

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť vtedy,

ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konania (napr.

, , , ).

11. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa na

súdnu ochranu podľa a listiny a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 18. decembra 2015, ktorým odmietol dovolanie sťažovateľa.

12. S takýmto záverom najvyššieho súdu sťažovateľ nesúhlasí a v sťažnosti vyjadruje

presvedčenie, že hoci v jeho prípade bola splnená podmienka prípustnosti dovolania podľa

, najvyšší súd mu odňal možnosť pred súdom tým, že jeho

dovolanie odmietol bez vysporiadania sa s najpodstatnejšími námietkami týkajúcimi sa

dokazovania vykovaného okresným súdom.

13. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ). Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak

v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu

byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (, mutatis mutandis

, , , ).

14. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu však vyplýva aj to, že samotná otázka

posúdenia podmienok pre uskutočnenie dovolacieho konania vrátane posúdenia otázky

prípustnosti dovolania patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu.

Inými slovami, posúdenie tejto otázky je vecou zákonnosti a jej vyriešenie v súlade

s ustanoveniami (účinného do 30. júna 2016, pozn.), ktoré

v zmysle majú ustanovovať podrobnosti o realizácii základného práva

na súdnu ochranu vyplývajúceho z , v konečnom dôsledku nemôže viesť

k záveru o porušení označeného práva sťažovateľa. Pre neprípustnosť dovolania najvyšší

súd ani nemá právomoc preskúmavať dôvodnosť dovolania z hľadiska dovolateľom

namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Je nepochybné, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí aj ochrana, ktorá sa

účastníkovi konania poskytuje v dovolacom konaní, t. j. v konaní, v ktorom sa na základe

mimoriadneho opravného prostriedku domáha ochrany pred dovolacím súdom z dôvodov,

ktoré výslovne upravuje procesné právo. Jedným z takýchto dôvodov bolo (s účinnosťou do

30. júna 2016, pozn.) aj odňatie možnosti konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f)

, v súvislosti s ktorým ústavný súd judikoval, že ak účastník konania splní predpoklady

vyžadované zákonom na poskytnutie ochrany v mimoriadnom opravnom konaní, všeobecný

súd mu túto ochranu musí poskytnúť v rozsahu, v akom sa preukáže existencia dôvodu

na poskytnutie súdnej ochrany v takom konaní (,

, ). Právo na súdnu ochranu sa však v občianskoprávnom

konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia

ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky

štádiá konania pred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích konaní. V sťažovateľom

napadnutom dovolacom konaní procesné podmienky tohto konania upravovali ustanovenia

a nasl. . V rámci všeobecnej úpravy prípustnosti dovolania z ustanovení

ods. 1 vyslovene vyplývalo, že dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, len pokiaľ ide o prípady uvedené pod písm. a) až g) tohto zákonného

ustanovenia. Dovolanie bolo prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu v prípadoch

uvedených v , a .

16. Ústavný súd v minulosti viackrát judikoval, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania. Procesný postoj účastníka

konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného

súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a

rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na tieto procesné úkony

primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s

platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom

účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia

civilného procesu (, , , , III. ÚS

75/2010).

17. Súčasťou práva na súdnu ochranu podľa nie je povinnosť

súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané sťažovateľom,

v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho považovať za

porušenie označeného základného práva. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť

posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec

boli naplnené. Takýto postup a rozhodnutie dovolacieho súdu

výslovne umožňuje, preto použitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol znamenať

odoprenie prístupu sťažovateľovi k súdnej ochrane v konaní o mimoriadnych opravných

prostriedkoch (m. m. ).

18. Z uvedených hľadísk ústavný súd preskúmal aj napadnuté uznesenie najvyššieho

súdu, avšak nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup tohto súdu

(v medziach posudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.), ktorý by nemal oporu

v procesnom kódexe, ktorý bol účinný v čase jeho rozhodovania.

19. Preskúmaním odôvodnenia napadnutého uznesenia ústavný súd zistil, že najvyšší

súd osobitne reagoval na sťažovateľom uplatnený dovolací dôvod podľa § 237 ods. 1

písm. f) , t. j. že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď

konštatoval, že z obsahu súdneho spisu takú vadu konania, ktorá by sťažovateľovi

znemožnila realizáciu jeho procesných práv, nezistil, a preto ani jeho námietku smerujúcu

proti dokazovaniu vykonanému okresným súdom nepovažoval za dôvodnú. Vo vzťahu

k rozsudku okresného súdu najvyšší súd zároveň uviedol, že tento súd „v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, aké účastníkmi navrhnuté dôkazy vykonal, k akým skutkovým

záverom došiel, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých

vyvodil svoje právneho závery. Prijatý záver o splnení podmienok pre vyhovenie návrhu

zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu vysvetlil.“. Citujúc z relevantnej judikatúry ústavného

súdu najvyšší súd následne dospel k záveru, že „skutkové a právne závery súdu prvého

stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodené a nezlučiteľné s ...

a že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa

parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p). Za porušenie základného práva

zaručeného v ... v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací

súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.“. Keďže v danom prípade

prípustnosť dovolania nebolo možné vyvodiť z a najvyšší súd nezistil ani danosť

niektorej z vád konania podľa , dovolanie sťažovateľa podľa

písm. c) v spojení s odmietol.

20. Ako z uvedeného vyplýva, najvyšší súd sa neodmietol zaoberať mimoriadnym

opravným prostriedkom sťažovateľa, ktorým napadol rozsudok odvolacieho súdu, jeho

dovolanie riadne preskúmal, a to nielen so zreteľom na uplatnený dovolací dôvod, ale aj

ďalšie vady konania, ktoré však nezistil, preto následne sformuloval svoj právny záver

o neprípustnosti podaného mimoriadneho opravného prostriedku a rozhodol zákonom

predpokladaným spôsobom. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nevykazuje znaky

arbitrárnosti a zjavnej nezlučiteľnosti jeho účinkov s obsahom základného práva na súdnu

ochranu podľa a listiny ani práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože najvyšší súd zrozumiteľne a presvedčivo

vysvetlil právne závery, ku ktorým dospel, a tie sú ústavne udržateľné.

21. Keďže v danom prípade neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi námietkou

porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konaie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

a napadnutým postupom a uznesením najvyššieho súdu, ústavný súd jeho sťažosť odmietol

podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

22. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľa nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia

základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2016