Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 110/2017
PDF · 259.68 KB
No categories available
II. ÚS 110/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. februára 2017 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť
a , obaja bytom , zastúpených
advokátkou JUDr. Katarínou Andráš Leškovou, Plzeňská 2, Prešov, ktorou namietajú
porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Csp 204/2016
(pôvodne vedenom pod sp. zn. 13 Ro 262/2013 a neskôr vedenom pod sp. zn.
15 C 504/2015) a porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom
pod sp. zn. 15 C 208/2016 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 11 Ro 372/2013), a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2016
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) a ,
obaja bytom (ďalej len „sťažovateľka“, spolu ďalej len
„sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. Katarínou Andráš Leškovou, Plzeňská 2,
Prešov, ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Csp 204/2016 (pôvodne vedenom
pod sp. zn. 13 Ro 262/2013 a neskôr vedenom pod sp. zn. 15 C 504/2015) a porušenie
svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.
15 C 208/2016 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 11 Ro 372/2013).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú v procesnom postavení žalobcov účastníkmi
konania o zaplatenie sumy 787,43 € z titulu porušenia práv spotrebiteľa zo spotrebiteľskej
zmluvy. Sťažovatelia podali žalobu Okresnému súdu Prešov 28. júna 2013, kde bola
zaevidovaná pod sp. zn. 13 Ro 262/2013. Okresný súd Prešov postúpil vec Okresnému súdu
Košice-okolie 16. augusta 2013 z dôvodu svojej miestnej nepríslušnosti na konanie podľa
§ 84 a § 85 Občianskeho súdneho poriadku vo vtedy platnom a účinnom znení (ďalej
aj „OSP“), kde bola zaevidovaná pod sp. zn. 11 Ro 372/2013.
Sťažovateľka, nesúhlasiac s posúdením miestnej príslušnosti Okresným súdom
Prešov, podala 9. augusta 2013 námietku proti postúpeniu veci Okresnému súdu Košice-
okolie. Z uvedeného dôvodu bola vec (po predchádzajúcom dopyte sťažovateľky, pozn.)
predložená Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o podanej
námietke 2. septembra 2015, ktorý uznesením sp. zn. 1 NcC 36/2015 z 23. septembra 2015
vyslovil, že nesúhlas s postúpením veci z dôvodu miestnej príslušnosti je dôvodný,
a to s odôvodnením, že podľa § 105 ods. 1 OSP sa obmedzuje možnosť súdu, na ktorý vec
napadla, skúmať svoju miestnu príslušnosť iba na výlučnú miestnu príslušnosť podľa § 88
OSP. Okresný súd Prešov však skúmal svoju miestnu príslušnosť podľa § 84 a § 85 OSP
bez toho, aby to namietal odporca alebo aby mali vystupovať žalobcovia v rôznych veciach
opätovne ako navrhovatelia, čo je predpokladom aplikácie tej časti § 105 ods. 1 OSP, ktorá
umožňuje preskúmať súdom aj inú ako výlučnú miestnu príslušnosť.
Okresný súd Košice-okolie na základe tohto uznesenia odstúpil spis Okresnému súdu
Prešov (zaevidovaný pod novou sp. zn. 15 C 504/2015), ktorý opätovne postúpil vec
Okresnému súdu Košice-okolie upovedomením z 22. februára 2016, z ktorého vyplýva, že
tak urobil po posúdení miestnej príslušnosti podľa § 84 a § 85 OSP, keďže žalobca
vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ a všeobecným súdom odporcu
podľa sídla právnickej osoby je Okresný súd Košice-okolie.
Sťažovateľ podaním zo 7. marca 2016 namietal postúpenie veci Okresnému súdu
Košice-okolie s odôvodnením, že v žalobe uplatnený nárok vyplýva zo spotrebiteľskej
zmluvy, a s poukazom na § 87 písm. f) OSP, ktorý ustanovuje miestnu príslušnosť
na konanie o spotrebiteľskom spore podľa bydliska spotrebiteľa, je v okolnostiach danej
veci miestne príslušný Okresný súd Prešov. Z uvedeného dôvodu bola vec opätovne
predložená krajskému súdu, ktorý uznesením sp. zn. 13 NcC 14/2016 z 31. mája 2016
vyslovil, že nesúhlas sťažovateľa s postúpením veci je dôvodný. V odôvodnení poukázal
na to, ako nadriadený súd už predchádzajúcim rozhodnutím rozhodoval o dôvodnosti
nesúhlasu účastníka konania s postúpením veci Okresnému súdu Košice-okolie pre tie isté
dôvody, a preto je jeho rozhodnutie o tejto otázke konečné a za dôvodnú je potrebné
považovať aj opakovanú námietku miestnej nepríslušnosti.
Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:
„Sťažovatelia vytýkajú OS Prešov, že bez právneho dôvodu
- odmietol konať vo veci ich návrhu sp. zn. 13 Ro/262/2013 na ochranu práv
spotrebiteľa, ktorá má osobitnú povahu súdnej ochrany,
- nesprávne skúmal svoju miestnu príslušnosť, ktorú žalovaný návrhom nenamietal
pri prvom úkone,
- nesprávne odmietol svoju zákonom stanovenú príslušnosť (§ 87 f) OSP, čl. 48 ods.
1 Ústavy SR),
- neoprávnené postúpil dňa 13. 08. 2013 túto vec miestne nepríslušnému Okresnému
sudu Košice-okolie
Týmto postupom, podľa sťažovateľov ústavne neakceptovateľným, OS Prešov
spôsobil v konaní sp. zn. 13 Ro/262/2013 protiprávny stav a právnu neistotu. Ten ešte
prehĺbil dňa 29. 1. 2016 v konaní sp. zn. 15 C/504/2015. Tento protiprávny stav pretrváva
do dnešných dní a konanie v spotrebiteľskej veci je postihnuté zbytočnými prieťahmi.
... námietku miestnej nepríslušnosti sťažovateľov v spotrebiteľskej veci, ktorá mala
byť v zmysle zákona rozhodnutá v 30-dňovej lehote Okresný súd Košice-okolie postúpil
Krajskému súdu v Košiciach až dňa 02. 09. 2015, t. j. po uplynutí viac ako dvoch rokov
nekonania od postúpenia spisu OS Prešov dňa 16. 08. 2013.
Sťažovatelia vytýkajú OS Košice-okolie, že od 16. 08. 2013 do 02. 09. 2015 v ich veci
nepostupoval bez zbytočných prieťahov, čím prehĺbil stav právnej neistoty sťažovateľov
v spotrebiteľskej veci.
Námietka postúpenia ich veci nepríslušnému súdu nebola vybavená do 30 dni od jej
podania, teda do dňa 10. 09. 2013 (§105 ods. 1, veta druhá O. s. p).
V dôsledku tohto nesprávneho postupu nebol ani samotný návrh na ochranu práv
spotrebiteľa prejednaný miestne príslušným súdom bez zbytočných prieťahov.
... OS Prešov napriek rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23. 09. 2015
opakovane a s tým istým odôvodnením odmietol konať vo veci návrhu sťažovateľov
na ochranu práv spotrebiteľa a vec opakovane postúpil inému súdu o čom upovedomil
sťažovateľov písomnosťou zo dňa 29. 1. 2016.
Sťažovatelia vytýkajú Okresnému súdu Prešov, že bez právneho dôvodu:
- opakovane odmietol konať v konaní sp. zn.: 15 C/504/2015 vo veci ich návrhu
na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré majú status osobitnej súdnej ochrany,
- opakovane odmietol svoju príslušnosť, ktorú stanovil zákon (ust. § 87 písm. f)
O. s. p., čl. 48 ods. 1 Ústavy SR v spojení s § 11 ods. 1 O. s. p. v prísl. znení),
- opakovane neoprávnené postúpil túto vec miestne nepríslušnému Okresnému súdu
Košice-okolie.
... OS Prešov neposkytol včasnú a efektívnu ochranu spotrebiteľským právam
sťažovateľov a vec 2x nesprávne postúpil OS Košice-okolie. Tým zasiahol do práv
sťažovateľov garantovaných Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd tak, ako je to uvedené v čl. I tejto sťažnosti.
Podľa sťažovateľov je ústavne neudržateľné, aby orgán štátnej moci zákonom
povolaný na ochranu porušených práv nepostupoval v súlade so zákonom a ani v súlade
s právnym názorom krajského súdu, v dôsledku čoho sa vo veci sťažovateľov na ochranu
práva spotrebiteľa bez právneho dôvodu 3 roky nekoná.
To vedie k neefektívnosti súdneho konania, núti sťažovateľov k nadbytočným
úkonom, spôsobuje im to zbytočný stres, stratu času, financií a prináša aj morálne ujmy.
Podľa práva EÚ požívajú spotrebiteľské veci osobitnú právnu ochranu...“
Sťažovatelia na základe tejto sťažnostnej argumentácie žiadajú, aby ústavný súd
po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom Okresného súdu
Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Csp 204/2016 (pôvodne vedenom pod sp. zn.
13 Ro 262/2013 a následne vedenom pod sp. zn. 15 C 504/2015) boli porušené ich základné
práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
a aby vyslovil, že postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.
15 C 208/2016 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 11 Ro 372/2013) boli porušené ich základné
práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, priznal
každému sťažovateľovi finančné zadosťučinenie po 1 000 € vo vzťahu ku každému
z odporcov, ako aj úhradu trov právneho zastupovania v konaní pred ústavným súdom
v sume 320,32 €.
Požadované finančné zadosťučinenie odôvodňujú sťažovatelia v podstatnom takto:
„V danom prípade boli sťažovatelia v dôsledku neústavného konania označených
všeobecných súdov pri rozhodovaní ich spotrebiteľskej veci v priebehu viac ako troch rokov
nútení k zbytočným úkonom a strate času, k dodatočným stretnutiam s úradnými
a neúradnými osobami, museli zažívať nervozitu, stres, poníženie. To im spôsobilo nielen
morálne, ale aj finančné ujmy a to len preto, aby sa domohli práv právnym štátom
garantovaných a dočkali sa poskytnutia právnej istoty.“
Dopytom Okresnému súdu Košice-okolie ústavný súd zistil, že k 25. júlu 2016
sťažovatelia nepodali sťažnosť na prieťahy podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) adresovanú predsedníčke tohto
súdu; Okresný súd Košice-okolie eviduje pod sp. zn. 1 Spr I/47/15 len žiadosť sťažovateľky
o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)
v znení neskorších predpisov.
Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu
k sťažnosti vyjadrila predsedníčka Okresného súdu Košice-okolie v prípise sp. zn.
1 SprV 647/2016 z 5. decembra 2016, v ktorom uvádza:
«V konaní sp. zn. 11 Ro/372/2013 boli... vykonané tieto úkony:
27. 8. 2013 - tunajšiemu súdu bolo Okresným súdom Prešov postúpené podanie
žalobcov označené ako „Námietka postúpenia veci v zmysle § 105 ods. 3 O. s. p.“,
20. 7. 2015 - upovedomenie o postúpení veci stranám sporu,
20. 7. 2015 - vyhotovenie prípisu predloženie veci Krajskému súdu v Košiciach
na rozhodnutie o námietke žalobcov voči postúpeniu veci Okresným súdom Prešov,
26. 8. 2015 - návrat doručeniek z doručovania upovedomenia o postúpení veci,
2. 9. 2015 - predloženie veci Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie zhora,
10. 9. 2015 - prijatie návrhu na začatie konania Krajským súdom v Košiciach.
Zo spisu bolo zistené, že tunajší súd v období od 27. 8. 2013 do 20. 7. 2015
nevykonal vo veci žiaden úkon a vec Krajskému súdu v Košiciach predložil na rozhodnutie
o námietke žalobcov postúpenej tunajšiemu súdu dňa 27. 8. 2013 voči postúpeniu veci
Okresným súdom Prešov tunajšiemu súdu až dňa 2. 9. 2015.
Zo spisu sp. zn. 1 Spr 1/47/15 bolo zistené, že spis sp. zn. 11 Ro/372/2013 bol
vo vyššie uvedenom období pripojený k spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11 C/43/2010...
Zároveň Vám oznamujem, že tunajší súd neeviduje sťažnosť sťažovateľov na prieťahy
vo vyššie uvedenom súdnom konaní podanú v zmysle ust. § 62 a nasl. zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sťažnosť na prieťahy v konaní
predsedníčke tunajšieho súdu nepodali a ani neuviedli dôvod, prečo tak neurobili,
poukázali len na list predsedníčky súdu, ktorá bola žalobkyni 2/ v tomto konaní
zaslaná v odpovedi na žiadosť o poskytnutie informácií podanú v zmysle
zákona č. 211/2000 Z. z. evidovanú pod 1 Spr 1/47/15.»
Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu
k sťažnosti vyjadril aj predseda Okresného súdu Prešov v prípise sp. zn. 1 SprO 1420/2016,
SprU/3015/2016 z 24. januára 2017, v ktorom uvádza tento priebeh napadnutého konania:
„Žaloba žalobcov v 1. rade a v 2. rade
proti žalovanej Obci , o zaplatenie 787,43 Eur návrhom na vydanie
platobného rozkazu, bola podaná na Okresný súd Prešov dňa 02. 07. 2013 a vedená
pod sp. zn. 13 Ro/262/2013.
Vec bola postúpená Okresnému súdu Košice-okolie dňa 16. 08. 2013 a zapísaná
pod sp. zn. 11 Ro/372/2013. Upovedomenie o postúpení veci žalobcovia prevzali
dňa 05. 08. 2013, dňa 09. 08. 2013 podali Krajskému súdu v Prešove námietku postúpenia
veci a dňa 27. 08. 2013 bolo podanie doručené Okresnému súdu Košice-okolie.
Dňa 10. 09. 2015 Okresný súd Košice-okolie predložil vec Krajskému súdu
v Košiciach na rozhodnutie o námietke žalobcov voči postúpeniu veci Okresným súdom
Prešov.
Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 1 NcC/36/2015-18 zo dňa 23. 09. 2015
rozhodol, že nesúhlas žalobkyne v 2. rade s postúpením veci z miestnej
príslušnosti Okresným súdom Prešov je dôvodný a vrátil spis Okresnému súdu Košice-
okolie dňa 26. 10. 2015. Žalobkyňa v 2. rade uznesenie Krajského súdu v Košiciach
prevzala dňa 11. 12. 2015.
Dňa 21. 12. 2015 bol spis Okresným súdom Košice-okolie sp. zn. 11 Ro/372/2013
zaslaný Okresnému súdu Prešov na konanie a vec bola pridelená JUDr. Anne Vargovej
pod sp. zn. 15 C/504/2015.
Dňa 02. 03. 2016 bola vec Okresným súdom Prešov sp. zn. 15 C/504/2015 postúpená
Okresnému súdu Košice-okolie, pretože žalobca vystupuje v rôznych veciach opätovne
ako žalobca. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn.
15 C/208/2016. Upovedomenie o postúpení žalobcovia prevzali dňa 22. 02. 2016
a dňa 07. 03. 2016 žalobca podal námietku proti postúpeniu veci.
Okresný súd Košice-okolie vec vedenú pod sp. zn. 15 C/208/2016 predložil
dňa 13. 05. 2016 Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o opätovnej námietke
žalobcov voči postúpeniu.
Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 13 NcC/14/2016-42 zo dňa 31. 05. 2016
rozhodol, že nesúhlas žalobcu v 1. rade s postúpením veci z miestnej príslušnosti Okresným
súdom Prešov je dôvodný. Okresný súd Košice-okolie dňa 19. 12. 2016 zaslal spis
Okresnému súdu Prešov na konanie.
Vec je vedená pod sp. zn. 11 Csp 204/2016 a bola pridelená sudkyni JUDr. Ivete
Wildeovej dňa 19. 12. 2016. Výnimkou dňa 10. 01. 2017 bola pridelená JUDr. Anne
Vargovej. Od 18. 01. 2017 je spis 11 Csp 204/2016 u sudkyne na ďalší procesný postup.
Mám za to, že sťažnosť sťažovateľov nie je dôvodná, postup Okresného súdu Prešov
bol v súlade s procesnými normami.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
V súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd zistil, že konaniu
o tejto sťažnosti sťažovateľov predchádzalo iné konanie o sťažnosti sťažovateľa
z 13. januára 2016 (vedené pod sp. zn. I. ÚS 3/2016), ktorou taktiež namietal porušenie
svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.
13 Ro 262/2013 a postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom
pod sp. zn. 11 Ro 372/2013. Uznesením sp. zn. I. ÚS 3/2016 z 13. januára 2016, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 29. januára 2016, bola predchádzajúca sťažnosť sťažovateľa
odmietnutá ako zjavne neopodstatnená vo vzťahu k namietanému postupu Okresného súdu
Košice-okolie s odôvodnením, že sťažovateľ sa urýchlenia konania domáhal
až prostredníctvom sťažnosti na ústavnom súde podanej už v čase krátko po odstránení
prieťahov Okresným súdom Košice-okolie, ktorý bezodkladne po prijatí žiadosti
o poskytnutie informácie o stave konania podanej len žalobkyňou samostatne vykonal
účinnú nápravu. Vo vzťahu k namietanému postupu Okresného súdu Prešov ústavný súd
označeným uznesením sťažnosť sťažovateľa odmietol s poukazom na to, že čas, ktorý bol
predmetný spis v dispozícii tohto súdu (jún až august 2013, pozn.), nemožno hodnotiť
ako čas, ktorý by mohol spôsobiť zbytočné prieťahy v konaní.
II.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Košice-
okolie
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
V nadväznosti na citované ustanovenia § 53 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde
ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane uvádza,
že v prípade namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní pred všeobecným súdom považuje za účinný
prostriedok nápravy sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, ktorého nevyužitie
bez dôvodov hodných osobitného zreteľa zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti
ako neprípustnej (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).
Podľa zistení ústavného súdu sťažovatelia na účely dosiahnutia ochrany svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie
svojej záležitosti v primeranej lehote nepodali sťažnosť na postup Okresného súdu Košice-
okolie (v súvislosti s podanou námietkou miestnej nepríslušnosti) v čase, keď sa spis
nachádzal na tomto súde, hoci Okresný súd Košice-okolie mohol podľa názoru ústavného
súdu účinne zabezpečiť nápravu v predmetnej veci. Za týchto okolností túto časť sťažnosti
ústavný súd vyhodnotil ako neprípustnú, keďže sťažovatelia nepodali sťažnosť podľa § 62
zákona o súdoch adresovanú predsedníčke Okresného súdu Košice-okolie, t. j. nevyužili im
dostupný účinný zákonný prostriedok ochrany svojich práv. Sťažovatelia pritom ani len
netvrdili (tým menej preukazovali), že sťažnosť nepodali z dôvodov hodných osobitného
zreteľa.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol túto časť
sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
Nad rámec tohto záveru ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť, že v čase
rozhodovania o sťažnosti už bola vec v dispozičnej sfére Okresného súdu Prešov, ktorému
bola postúpená 19. decembra 2016, t. j. v tomto čase už Okresný súd Košice-okolie nemôže
porušovať základného právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ani ich právo
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu dôvod
na odmietnutie tejto časti sťažnosti aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti
(m. m. IV. ÚS 237/09, II. ÚS 290/09, IV. ÚS 42/2010).
II.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 46
ods. 1 ústavy postupom Okresného súdu Košice-okolie a k namietanému porušeniu ich
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy postupom Okresného súdu
Prešov
Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného
súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú
sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS 66/98). K iným dôvodom,
ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí
aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení,
resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci,
posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,
m. m. IV. ÚS 62/08).
Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že predpokladom na záver
o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je také porušenie,
ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím
konania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými
prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom súdnom poriadku, resp. Civilnom
správnom poriadku (m. m. I. ÚS 148/03, III. ÚS 355/05, II. ÚS 307/06).
Pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry, ústavný súd ďalej poukazuje na to,
že základné právo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie
„je výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť,
či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania
a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06,
Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 79/03, I. ÚS 236/03) obdobne
ako z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská
republika, rozsudok zo 4. 6. 2002) vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva
overujú, či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle čl. 46 až čl. 50
ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Pokiaľ bola náprava vo veci sťažovateľa vykonaná v rámci všeobecného súdnictva,
ústavný súd v zásade nemôže vysloviť porušenie označeného základného práva sťažovateľa
(I. ÚS 191/06, IV. ÚS 263/08).
Vychádzajúc z uvedenej relevantnej judikatúry, ústavný súd zastáva názor, že
namietaný postup Okresného súdu Košice-okolie a Okresného súdu Prešov by mohol
zakladať porušenie označených práv sťažovateľov len v prípade, ak by bol spojený
s konkrétnym relevantne intenzívnym nepriaznivým dôsledkom pre sťažovateľov, ktorý by
bol týmto postupom spôsobený, pričom by sa tento negatívny dôsledok musel zároveň
vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho možné korigovať v ďalšom procesnom
postupe, prípadne v opravných konaniach.
S poukazom na rozhodnutia krajského súdu o dôvodnosti námietky sťažovateľov
proti postúpeniu veci z dôvodu miestnej príslušnosti a na následné odstúpenie veci súdu
miestne príslušnému (Okresnému súdu Prešov) je nevyhnutné v tomto štádiu konania
považovať namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na zákonného
sudcu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie za zjavne neopodstatnené, keďže krajský
súd svojím opakovaným zásahom konvalidoval nesprávny procesný postup Okresného súdu
Prešov a poskytol tak účinne ochranu označeným právam sťažovateľov. Náprava, ktorej sa
sťažovatelia domáhajú v konaní pred ústavným súdom, tak už bola v čase tohto
rozhodovania vykonaná v rámci všeobecného súdnictva.
Ústavný súd preto zastáva názor, že medzi napadnutým postupom Okresného súdu
Prešov a Okresného súdu Košice-okolie a obsahom základných práv podľa čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 1 ústavy, ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovatelia domáhajú, neexistuje
taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí tejto časti ich sťažnosti
na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto túto časť
sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
II.3 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Prešov
Vo vzťahu k tejto časti sťažnosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,
v ktorej opakovane zdôrazňuje, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05).
V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že všeobecný súd
sa nedopustil takých významných prieťahov, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť spravidla odmieta
ako zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).
Aplikujúc uvedené východiská svojej doterajšej judikatúry na vec sťažovateľov,
ústavný súd v prvom rade konštatuje, že spôsob, akým sa Okresný súd Prešov vysporiadal
s námietkami sťažovateľov smerujúcimi proti jeho záveru o miestnej nepríslušnosti
na konanie o ich žalobe, musel aj opakovane korigovať krajský súd, čím nepochybne došlo
k predĺženiu napadnutého konania. Napriek tomu tento opakovane formulovaný záver
Okresného súdu Prešov o svojej miestnej nepríslušnosti na konanie o žalobe sťažovateľov
korigovaný krajským súdom ústavný súd nepovažuje v konkrétnych okolnostiach
posudzovanej veci za pochybenie takej intenzity, na základe ktorého by bolo možné dospieť
reálne po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie k záveru o tom,
že v dôsledku tohto pochybenia došlo v napadnutom konaní k porušeniu základného práva
sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Na podporu tohto záveru ústavný súd poukazuje aj na celkovú dĺžku obdobia,
v ktorom mal Okresný súd Prešov vo svojej dispozičnej sfére žalobu sťažovateľov
(od 2. júla 2013 do 16. augusta 2013, následne od 21. decembra 2015 do 2. marca 2016
a potom od 19. decembra 2016 dosiaľ), ktorá nie je dlhšia ako sedem mesiacov.
Na základe uvedeného ústavný súd aj túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že toto rozhodnutie nezakladá
prekážku veci rozhodnutej podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni
sťažovateľom, aby po splnení všetkých zákonných podmienok za predpokladu zotrvania
na stanovisku, že postupom okresného súdu naďalej dochádza k zbytočným prieťahom
v konaní, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. februára 2017