Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 110/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. februára 2017 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

a , obaja bytom , zastúpených

advokátkou JUDr. Katarínou Andráš Leškovou, Plzeňská 2, Prešov, ktorou namietajú

porušenie svojich základných práv podľa a a 2 Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. a neskôr vedenom pod sp. zn.

) a porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ), a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) a ,

obaja bytom (ďalej len „sťažovateľka“, spolu ďalej len

„sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. Katarínou Andráš Leškovou, Plzeňská 2,

Prešov, ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 1 a 2 (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

pod sp. zn. a neskôr vedenom pod sp. zn. ) a porušenie

svojich základných práv podľa a a práva podľa

dohovoru postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú v procesnom postavení žalobcov účastníkmi

konania o zaplatenie sumy 787,43 € z titulu porušenia práv spotrebiteľa zo spotrebiteľskej

zmluvy. Sťažovatelia podali žalobu Okresnému súdu Prešov 28. júna 2013, kde bola

zaevidovaná pod sp. zn. . Okresný súd Prešov postúpil vec Okresnému súdu

Košice-okolie 16. augusta 2013 z dôvodu svojej miestnej nepríslušnosti na konanie podľa

a vo vtedy platnom a účinnom znení (ďalej

aj „OSP“), kde bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Sťažovateľka, nesúhlasiac s posúdením miestnej príslušnosti Okresným súdom

Prešov, podala 9. augusta 2013 námietku proti postúpeniu veci Okresnému súdu Košice-

okolie. Z uvedeného dôvodu bola vec (po predchádzajúcom dopyte sťažovateľky, pozn.)

predložená Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o podanej

námietke 2. septembra 2015, ktorý uznesením sp. zn. z 23. septembra 2015

vyslovil, že nesúhlas s postúpením veci z dôvodu miestnej príslušnosti je dôvodný,

a to s odôvodnením, že podľa sa obmedzuje možnosť súdu, na ktorý vec

napadla, skúmať svoju miestnu príslušnosť iba na výlučnú miestnu príslušnosť podľa § 88

. Okresný súd Prešov však skúmal svoju miestnu príslušnosť podľa a

bez toho, aby to namietal odporca alebo aby mali vystupovať žalobcovia v rôznych veciach

opätovne ako navrhovatelia, čo je predpokladom aplikácie tej časti , ktorá

umožňuje preskúmať súdom aj inú ako výlučnú miestnu príslušnosť.

Okresný súd Košice-okolie na základe tohto uznesenia odstúpil spis Okresnému súdu

Prešov (zaevidovaný pod novou sp. zn. ), ktorý opätovne postúpil vec

Okresnému súdu Košice-okolie upovedomením z 22. februára 2016, z ktorého vyplýva, že

tak urobil po posúdení miestnej príslušnosti podľa a , keďže žalobca

vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ a všeobecným súdom odporcu

podľa sídla právnickej osoby je Okresný súd Košice-okolie.

Sťažovateľ podaním zo 7. marca 2016 namietal postúpenie veci Okresnému súdu

Košice-okolie s odôvodnením, že v žalobe uplatnený nárok vyplýva zo spotrebiteľskej

zmluvy, a s poukazom na , ktorý ustanovuje miestnu príslušnosť

na konanie o spotrebiteľskom spore podľa bydliska spotrebiteľa, je v okolnostiach danej

veci miestne príslušný Okresný súd Prešov. Z uvedeného dôvodu bola vec opätovne

predložená krajskému súdu, ktorý uznesením sp. zn. z 31. mája 2016

vyslovil, že nesúhlas sťažovateľa s postúpením veci je dôvodný. V odôvodnení poukázal

na to, ako nadriadený súd už predchádzajúcim rozhodnutím rozhodoval o dôvodnosti

nesúhlasu účastníka konania s postúpením veci Okresnému súdu Košice-okolie pre tie isté

dôvody, a preto je jeho rozhodnutie o tejto otázke konečné a za dôvodnú je potrebné

považovať aj opakovanú námietku miestnej nepríslušnosti.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:

„Sťažovatelia vytýkajú OS Prešov, že bez právneho dôvodu

- odmietol konať vo veci ich návrhu sp. zn. na ochranu práv

spotrebiteľa, ktorá má osobitnú povahu súdnej ochrany,

- nesprávne skúmal svoju miestnu príslušnosť, ktorú žalovaný návrhom nenamietal

pri prvom úkone,

- nesprávne odmietol svoju zákonom stanovenú príslušnosť ( f) , ods.

1 SR),

- neoprávnené postúpil dňa 13. 08. 2013 túto vec miestne nepríslušnému Okresnému

sudu Košice-okolie

Týmto postupom, podľa sťažovateľov ústavne neakceptovateľným, OS Prešov

spôsobil v konaní sp. zn. protiprávny stav a právnu neistotu. Ten ešte

prehĺbil dňa 29. 1. 2016 v konaní sp. zn. . Tento protiprávny stav pretrváva

do dnešných dní a konanie v spotrebiteľskej veci je postihnuté zbytočnými prieťahmi.

... námietku miestnej nepríslušnosti sťažovateľov v spotrebiteľskej veci, ktorá mala

byť v zmysle zákona rozhodnutá v 30-dňovej lehote Okresný súd Košice-okolie postúpil

Krajskému súdu v Košiciach až dňa 02. 09. 2015, t. j. po uplynutí viac ako dvoch rokov

nekonania od postúpenia spisu OS Prešov dňa 16. 08. 2013.

Sťažovatelia vytýkajú OS Košice-okolie, že od 16. 08. 2013 do 02. 09. 2015 v ich veci

nepostupoval bez zbytočných prieťahov, čím prehĺbil stav právnej neistoty sťažovateľov

v spotrebiteľskej veci.

Námietka postúpenia ich veci nepríslušnému súdu nebola vybavená do 30 dni od jej

podania, teda do dňa 10. 09. 2013 (§105 ods. 1, veta druhá O. s. p).

V dôsledku tohto nesprávneho postupu nebol ani samotný návrh na ochranu práv

spotrebiteľa prejednaný miestne príslušným súdom bez zbytočných prieťahov.

... OS Prešov napriek rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23. 09. 2015

opakovane a s tým istým odôvodnením odmietol konať vo veci návrhu sťažovateľov

na ochranu práv spotrebiteľa a vec opakovane postúpil inému súdu o čom upovedomil

sťažovateľov písomnosťou zo dňa 29. 1. 2016.

Sťažovatelia vytýkajú Okresnému súdu Prešov, že bez právneho dôvodu:

- opakovane odmietol konať v konaní sp. zn.: vo veci ich návrhu

na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré majú status osobitnej súdnej ochrany,

- opakovane odmietol svoju príslušnosť, ktorú stanovil zákon (ust. § 87 písm. f)

, SR v spojení s v prísl. znení),

- opakovane neoprávnené postúpil túto vec miestne nepríslušnému Okresnému súdu

Košice-okolie.

... OS Prešov neposkytol včasnú a efektívnu ochranu spotrebiteľským právam

sťažovateľov a vec 2x nesprávne postúpil OS Košice-okolie. Tým zasiahol do práv

sťažovateľov garantovaných SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv

a základných slobôd tak, ako je to uvedené v čl. I tejto sťažnosti.

Podľa sťažovateľov je ústavne neudržateľné, aby orgán štátnej moci zákonom

povolaný na ochranu porušených práv nepostupoval v súlade so zákonom a ani v súlade

s právnym názorom krajského súdu, v dôsledku čoho sa vo veci sťažovateľov na ochranu

práva spotrebiteľa bez právneho dôvodu 3 roky nekoná.

To vedie k neefektívnosti súdneho konania, núti sťažovateľov k nadbytočným

úkonom, spôsobuje im to zbytočný stres, stratu času, financií a prináša aj morálne ujmy.

Podľa práva EÚ požívajú spotrebiteľské veci osobitnú právnu ochranu...“

Sťažovatelia na základe tejto sťažnostnej argumentácie žiadajú, aby ústavný súd

po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom Okresného súdu

Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

a následne vedenom pod sp. zn. ) boli porušené ich základné

práva podľa a a 2 a právo podľa dohovoru,

a aby vyslovil, že postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) boli porušené ich základné

práva podľa a a právo podľa dohovoru, priznal

každému sťažovateľovi finančné zadosťučinenie po 1 000 € vo vzťahu ku každému

z odporcov, ako aj úhradu trov právneho zastupovania v konaní pred ústavným súdom

v sume 320,32 €.

Požadované finančné zadosťučinenie odôvodňujú sťažovatelia v podstatnom takto:

„V danom prípade boli sťažovatelia v dôsledku neústavného konania označených

všeobecných súdov pri rozhodovaní ich spotrebiteľskej veci v priebehu viac ako troch rokov

nútení k zbytočným úkonom a strate času, k dodatočným stretnutiam s úradnými

a neúradnými osobami, museli zažívať nervozitu, stres, poníženie. To im spôsobilo nielen

morálne, ale aj finančné ujmy a to len preto, aby sa domohli práv právnym štátom

garantovaných a dočkali sa poskytnutia právnej istoty.“

Dopytom Okresnému súdu Košice-okolie ústavný súd zistil, že k 25. júlu 2016

sťažovatelia nepodali sťažnosť na prieťahy podľa o súdoch

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) adresovanú predsedníčke tohto

súdu; Okresný súd Košice-okolie eviduje pod sp. zn. len žiadosť sťažovateľky

o poskytnutie informácií podľa o slobodnom prístupe

k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)

v znení neskorších predpisov.

Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu

k sťažnosti vyjadrila predsedníčka Okresného súdu Košice-okolie v prípise sp. zn.

z 5. decembra 2016, v ktorom uvádza:

«V konaní sp. zn. boli... vykonané tieto úkony:

27. 8. 2013 - tunajšiemu súdu bolo Okresným súdom Prešov postúpené podanie

žalobcov označené ako „Námietka postúpenia veci v zmysle “,

20. 7. 2015 - upovedomenie o postúpení veci stranám sporu,

20. 7. 2015 - vyhotovenie prípisu predloženie veci Krajskému súdu v Košiciach

na rozhodnutie o námietke žalobcov voči postúpeniu veci Okresným súdom Prešov,

26. 8. 2015 - návrat doručeniek z doručovania upovedomenia o postúpení veci,

2. 9. 2015 - predloženie veci Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie zhora,

10. 9. 2015 - prijatie návrhu na začatie konania Krajským súdom v Košiciach.

Zo spisu bolo zistené, že tunajší súd v období od 27. 8. 2013 do 20. 7. 2015

nevykonal vo veci žiaden úkon a vec Krajskému súdu v Košiciach predložil na rozhodnutie

o námietke žalobcov postúpenej tunajšiemu súdu dňa 27. 8. 2013 voči postúpeniu veci

Okresným súdom Prešov tunajšiemu súdu až dňa 2. 9. 2015.

Zo spisu sp. zn. bolo zistené, že spis sp. zn. bol

vo vyššie uvedenom období pripojený k spisu tunajšieho súdu sp. zn. ...

Zároveň Vám oznamujem, že tunajší súd neeviduje sťažnosť sťažovateľov na prieťahy

vo vyššie uvedenom súdnom konaní podanú v zmysle ust. a nasl.

Z. z. o súdoch.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sťažnosť na prieťahy v konaní

predsedníčke tunajšieho súdu nepodali a ani neuviedli dôvod, prečo tak neurobili,

poukázali len na list predsedníčky súdu, ktorá bola žalobkyni 2/ v tomto konaní

zaslaná v odpovedi na žiadosť o poskytnutie informácií podanú v zmysle

evidovanú pod 1 Spr 1/47/15.»

Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu

k sťažnosti vyjadril aj predseda Okresného súdu Prešov v prípise sp. zn. ,

z 24. januára 2017, v ktorom uvádza tento priebeh napadnutého konania:

„Žaloba žalobcov v 1. rade a v 2. rade

proti žalovanej Obci , o zaplatenie 787,43 Eur návrhom na vydanie

platobného rozkazu, bola podaná na Okresný súd Prešov dňa 02. 07. 2013 a vedená

pod sp. zn. .

Vec bola postúpená Okresnému súdu Košice-okolie dňa 16. 08. 2013 a zapísaná

pod sp. zn. . Upovedomenie o postúpení veci žalobcovia prevzali

dňa 05. 08. 2013, dňa 09. 08. 2013 podali Krajskému súdu v Prešove námietku postúpenia

veci a dňa 27. 08. 2013 bolo podanie doručené Okresnému súdu Košice-okolie.

Dňa 10. 09. 2015 Okresný súd Košice-okolie predložil vec Krajskému súdu

v Košiciach na rozhodnutie o námietke žalobcov voči postúpeniu veci Okresným súdom

Prešov.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -18 zo dňa 23. 09. 2015

rozhodol, že nesúhlas žalobkyne v 2. rade s postúpením veci z miestnej

príslušnosti Okresným súdom Prešov je dôvodný a vrátil spis Okresnému súdu Košice-

okolie dňa 26. 10. 2015. Žalobkyňa v 2. rade uznesenie Krajského súdu v Košiciach

prevzala dňa 11. 12. 2015.

Dňa 21. 12. 2015 bol spis Okresným súdom Košice-okolie sp. zn.

zaslaný Okresnému súdu Prešov na konanie a vec bola pridelená JUDr. Anne Vargovej

pod sp. zn. .

Dňa 02. 03. 2016 bola vec Okresným súdom Prešov sp. zn. postúpená

Okresnému súdu Košice-okolie, pretože žalobca vystupuje v rôznych veciach opätovne

ako žalobca. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn.

. Upovedomenie o postúpení žalobcovia prevzali dňa 22. 02. 2016

a dňa 07. 03. 2016 žalobca podal námietku proti postúpeniu veci.

Okresný súd Košice-okolie vec vedenú pod sp. zn. predložil

dňa 13. 05. 2016 Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o opätovnej námietke

žalobcov voči postúpeniu.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -42 zo dňa 31. 05. 2016

rozhodol, že nesúhlas žalobcu v 1. rade s postúpením veci z miestnej príslušnosti Okresným

súdom Prešov je dôvodný. Okresný súd Košice-okolie dňa 19. 12. 2016 zaslal spis

Okresnému súdu Prešov na konanie.

Vec je vedená pod sp. zn. a bola pridelená sudkyni JUDr. Ivete

Wildeovej dňa 19. 12. 2016. Výnimkou dňa 10. 01. 2017 bola pridelená JUDr. Anne

Vargovej. Od 18. 01. 2017 je spis u sudkyne na ďalší procesný postup.

Mám za to, že sťažnosť sťažovateľov nie je dôvodná, postup Okresného súdu Prešov

bol v súlade s procesnými normami.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

V súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd zistil, že konaniu

o tejto sťažnosti sťažovateľov predchádzalo iné konanie o sťažnosti sťažovateľa

z 13. januára 2016 (vedené pod sp. zn. ), ktorou taktiež namietal porušenie

svojich základných práv podľa a a 2 a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom

pod sp. zn. . Uznesením sp. zn. z 13. januára 2016, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 29. januára 2016, bola predchádzajúca sťažnosť sťažovateľa

odmietnutá ako zjavne neopodstatnená vo vzťahu k namietanému postupu Okresného súdu

Košice-okolie s odôvodnením, že sťažovateľ sa urýchlenia konania domáhal

až prostredníctvom sťažnosti na ústavnom súde podanej už v čase krátko po odstránení

prieťahov Okresným súdom Košice-okolie, ktorý bezodkladne po prijatí žiadosti

o poskytnutie informácie o stave konania podanej len žalobkyňou samostatne vykonal

účinnú nápravu. Vo vzťahu k namietanému postupu Okresného súdu Prešov ústavný súd

označeným uznesením sťažnosť sťažovateľa odmietol s poukazom na to, že čas, ktorý bol

predmetný spis v dispozícii tohto súdu (jún až august 2013, pozn.), nemožno hodnotiť

ako čas, ktorý by mohol spôsobiť zbytočné prieťahy v konaní.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom Okresného súdu Košice-

okolie

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V nadväznosti na citované ustanovenia a

ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane uvádza,

že v prípade namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa v konaní pred všeobecným súdom považuje za účinný

prostriedok nápravy sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, ktorého nevyužitie

bez dôvodov hodných osobitného zreteľa zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti

ako neprípustnej (napr. , ).

Podľa zistení ústavného súdu sťažovatelia na účely dosiahnutia ochrany svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote nepodali sťažnosť na postup Okresného súdu Košice-

okolie (v súvislosti s podanou námietkou miestnej nepríslušnosti) v čase, keď sa spis

nachádzal na tomto súde, hoci Okresný súd Košice-okolie mohol podľa názoru ústavného

súdu účinne zabezpečiť nápravu v predmetnej veci. Za týchto okolností túto časť sťažnosti

ústavný súd vyhodnotil ako neprípustnú, keďže sťažovatelia nepodali sťažnosť podľa § 62

zákona o súdoch adresovanú predsedníčke Okresného súdu Košice-okolie, t. j. nevyužili im

dostupný účinný zákonný prostriedok ochrany svojich práv. Sťažovatelia pritom ani len

netvrdili (tým menej preukazovali), že sťažnosť nepodali z dôvodov hodných osobitného

zreteľa.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol túto časť

sťažnosti podľa ako neprípustnú.

Nad rámec tohto záveru ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť, že v čase

rozhodovania o sťažnosti už bola vec v dispozičnej sfére Okresného súdu Prešov, ktorému

bola postúpená 19. decembra 2016, t. j. v tomto čase už Okresný súd Košice-okolie nemôže

porušovať základného právo sťažovateľov podľa a ani ich právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu dôvod

na odmietnutie tejto časti sťažnosti aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti

(m. m. , , ).

II.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 46

ods. 1 postupom Okresného súdu Košice-okolie a k namietanému porušeniu ich

základných práv podľa a postupom Okresného súdu

Prešov

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (). K iným dôvodom,

ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí

aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení,

resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci,

posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. ).

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že predpokladom na záver

o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa je také porušenie,

ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím

konania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými

prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v , resp. Civilnom

správnom poriadku (m. m. , , ).

Pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry, ústavný súd ďalej poukazuje na to,

že základné právo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie

„je výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť,

či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania

a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. , , ,

).

Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (napr. , ) obdobne

ako z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská

republika, rozsudok zo 4. 6. 2002) vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva

overujú, či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle čl. 46 až čl. 50

, resp. dohovoru.

Pokiaľ bola náprava vo veci sťažovateľa vykonaná v rámci všeobecného súdnictva,

ústavný súd v zásade nemôže vysloviť porušenie označeného základného práva sťažovateľa

(, ).

Vychádzajúc z uvedenej relevantnej judikatúry, ústavný súd zastáva názor, že

namietaný postup Okresného súdu Košice-okolie a Okresného súdu Prešov by mohol

zakladať porušenie označených práv sťažovateľov len v prípade, ak by bol spojený

s konkrétnym relevantne intenzívnym nepriaznivým dôsledkom pre sťažovateľov, ktorý by

bol týmto postupom spôsobený, pričom by sa tento negatívny dôsledok musel zároveň

vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho možné korigovať v ďalšom procesnom

postupe, prípadne v opravných konaniach.

S poukazom na rozhodnutia krajského súdu o dôvodnosti námietky sťažovateľov

proti postúpeniu veci z dôvodu miestnej príslušnosti a na následné odstúpenie veci súdu

miestne príslušnému (Okresnému súdu Prešov) je nevyhnutné v tomto štádiu konania

považovať namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na zákonného

sudcu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie za zjavne neopodstatnené, keďže krajský

súd svojím opakovaným zásahom konvalidoval nesprávny procesný postup Okresného súdu

Prešov a poskytol tak účinne ochranu označeným právam sťažovateľov. Náprava, ktorej sa

sťažovatelia domáhajú v konaní pred ústavným súdom, tak už bola v čase tohto

rozhodovania vykonaná v rámci všeobecného súdnictva.

Ústavný súd preto zastáva názor, že medzi napadnutým postupom Okresného súdu

Prešov a Okresného súdu Košice-okolie a obsahom základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a , ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovatelia domáhajú, neexistuje

taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí tejto časti ich sťažnosti

na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto túto časť

sťažnosti odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

II.3 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Prešov

Vo vzťahu k tejto časti sťažnosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,

v ktorej opakovane zdôrazňuje, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (napr. , , ).

V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že všeobecný súd

sa nedopustil takých významných prieťahov, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , sťažnosť spravidla odmieta

ako zjavne neopodstatnenú (napr. , , ).

Aplikujúc uvedené východiská svojej doterajšej judikatúry na vec sťažovateľov,

ústavný súd v prvom rade konštatuje, že spôsob, akým sa Okresný súd Prešov vysporiadal

s námietkami sťažovateľov smerujúcimi proti jeho záveru o miestnej nepríslušnosti

na konanie o ich žalobe, musel aj opakovane korigovať krajský súd, čím nepochybne došlo

k predĺženiu napadnutého konania. Napriek tomu tento opakovane formulovaný záver

Okresného súdu Prešov o svojej miestnej nepríslušnosti na konanie o žalobe sťažovateľov

korigovaný krajským súdom ústavný súd nepovažuje v konkrétnych okolnostiach

posudzovanej veci za pochybenie takej intenzity, na základe ktorého by bolo možné dospieť

reálne po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie k záveru o tom,

že v dôsledku tohto pochybenia došlo v napadnutom konaní k porušeniu základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Na podporu tohto záveru ústavný súd poukazuje aj na celkovú dĺžku obdobia,

v ktorom mal Okresný súd Prešov vo svojej dispozičnej sfére žalobu sťažovateľov

(od 2. júla 2013 do 16. augusta 2013, následne od 21. decembra 2015 do 2. marca 2016

a potom od 19. decembra 2016 dosiaľ), ktorá nie je dlhšia ako sedem mesiacov.

Na základe uvedeného ústavný súd aj túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že toto rozhodnutie nezakladá

prekážku veci rozhodnutej podľa , a preto nebráni

sťažovateľom, aby po splnení všetkých zákonných podmienok za predpokladu zotrvania

na stanovisku, že postupom okresného súdu naďalej dochádza k zbytočným prieťahom

v konaní, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2017