Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 128/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti WIBAX, spol. s r. o., Vrakunská 29,

Bratislava, podanej advokátskou kanceláriou Jarabica, s. r. o., v mene ktorej koná konateľ

a advokát JUDr. Martin Jarabica, Kutlíkova 17, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základných práv a slobôd zaručených v , práva

vlastniť majetok zaručeného v a 4 a práva

pokojne užívať svoj majetok zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na slobodný výkon povolania podľa

, základného práva na súdnu ochranu zaručeného

v , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva vyjadriť

sa k vykonávaným dôkazom a práva na verejné prerokovanie veci podľa čl. 48

ods. 2 a práv a slobôd podľa , a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava IV

č. k. -60 z 11. júna 2015, uznesením Okresného súdu Bratislava IV

č. k. -75 z 10. mája 2016, uznesením Krajského súdu v Bratislave

č. k. -68 z 30. septembra 2015 a uznesením Krajského súdu v Bratislave

č. k. -77 z 31. augusta 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti WIBAX, spol. s r. o., o d m i e t a pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára

2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti WIBAX, spol. s r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich v záhlaví označených základných práv

a slobôd zaručených (ďalej len „“), Dohovorom

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a Dodatkovým

protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. -60

z 11. júna 2015, uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. -75 z 10.

mája 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenia okresného súdu“), uznesením Krajského súdu

v Bratislave č. k. -68 z 30. septembra 2015 a uznesením Krajského súdu

v Bratislave č. k. -77 z 31. augusta 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenia

krajského súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti, no najmä jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 8. mája

2014 na okresnom súde návrh na obnovu konania. V súvislosti s týmto konaním podala

žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, o ktorej okresný súd rozhodol uznesením

č. k. -60 z 11. júna 2015 tak, že jej oslobodenie od súdnych poplatkov

nepriznal. Krajský súd na odvolanie sťažovateľky uznesením č. k. -68

z 30. septembra 2015 rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Po tom, ako uvedené

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, vyzval okresný súd sťažovateľku na zaplatenie

súdneho poplatku za návrh na obnovu konania vo výške 99,50 € podľa položky

16 sadzobníka súdnych poplatkov. Keďže sťažovateľka výzvu nerešpektovala

2

a v stanovenej lehote súdny poplatok nezaplatila, okresný súd konanie o návrhu na obnovu

konania uznesením č. k. -75 z 10. mája 2016 zastavil. Krajský súd aj toto

rozhodnutie okresného súdu uznesením č. k. - 86 z 31. augusta 2016 potvrdil.

3. Sťažovateľka nasmerovala svoju sťažnosť voči všetkým označeným

rozhodnutiam, ktoré považuje za nesprávne. Dôvodí, že „jej okresný a krajský súd svojim

postupom opakovane znemožnili, aby si uplatnila svoje procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu jej základných práv“. Uvádza, že krajský súd uznesením, ktorým

potvrdil rozhodnutie okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, síce

„uznal finančnú situáciu sťažovateľky, ale zle ju právne posúdil v zmysle dodržovania

základných práv sťažovateľky a v závere uznesenia jej neposkytol poučenie o mimoriadnom

opravnom prostriedku formou dovolania“. Okrem toho rozhodnutiam krajského súdu

vyčíta, že „sú vnútorne rozporné, keď na jednej strane svojho uznesenia krajský súd

uvádza, že sťažovateľka nemá žiadne finančné prostriedky, ale napriek tomu považuje

postup okresného súdu za relevantný.“ Zovšeobecňuje a zastáva názor, že „súdne poplatky

musia byť posúdené v súvislosti s osobitnými okolnosťami prípadu – vrátane platobnej

schopnosti účastníka sporu – aby sa určilo, či má ešte právo na prístup k súdu. Súdy by

mali zabezpečiť, aby potreba financovania spravovania spravodlivosti nebránila v práve na

prístup k súdu. Prílišný formalizmus sa týka osobitne prísnych výkladov procesných

pravidiel... ktoré ju zbavili jej práva na prístup k súdu, lebo iba povolenie obnovy konania

č.k. a rozhodnutie v ňom môže priniesť naplnenie základného práva

sťažovateľky na spravodlivý proces...“. Preto sa sťažovateľke javí „ako nesprávne

zastavenie konania pre nezaplatenie súdnych poplatkov, ako aj predchádzajúce nepriznanie

oslobodenia... od súdnych poplatkov“.

4. Zároveň uviedla, že „termíny pre podanie mimoriadnych opravných prostriedkov,

dovolania a ústavnej sťažnosti bežia súbežne a sú zhodné“, preto „podala dňa 23. januára

2017 aj dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky“.

5. Na tomto základe sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil,

že uzneseniami okresného súdu a krajského súdu boli porušené jej v záhlaví označené

3

základné práva a slobody podľa , dohovoru a dodatkového protokolu, tieto uznesenia

zrušil a vrátil okresnému súdu, resp. krajskému súdu na ďalšie konanie, priznal

sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 € a náhradu trov konania.

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25

ods. 1 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

8. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

9. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd

v konaní o sťažnosti podľa je splnenie všeobecných a osobitných náležitostí

vyplývajúcich z a , ako aj ďalších procesných podmienok

vyplývajúcich z . V tejto súvislosti ústavný súd stabilne

pripomína, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti

4

týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je následne viazaný návrhom

na začatie konania ( ).

10. Podľa sa návrh na začatie konania

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. Podľa sa

k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa

advokátom alebo komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak.

V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným

súdom.

11. V posudzovanom prípade ústavný súd zistil, že sťažnosť, ktorá bola doručená

ústavnému súdu, nie je vôbec podpísaná, a to ani sťažovateľkou (jej štatutárnym orgánom),

ani jej zvoleným právnym zástupcom. Ústavný súd preto konštatuje, že sťažnosť napriek

tomu, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátom,

nespĺňa zákonom predpísané náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom

ustanovené v . Ďalším nedostatkom sťažnosti je

neakceptovateľné splnomocnenie, ktoré sťažovateľka predložila pre účely tohto konania

pred ústavným súdom. Ide o kópiu plnej moci, nie originál. Okrem toho jej obsah vôbec

nekorešponduje s petitom sťažnosti. Na základe uvedeného ústavný súd nemohol

akceptovať predložený dokument preukazujúci povinné zastúpenie v konaní pred ústavným

súdom a konštatuje, že sťažovateľka nesplnila ani povinnosť v zmysle § 20 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

12. Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré

na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje , a síce

oprávnenou osobou podpísaný návrh na rozhodnutie vo veci samej, ako aj akceptovateľné

splnomocnenie, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

5

13. V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný

súd pripomína, že tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup

slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom

z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(napr. , , , , ,

, , , , ).

V nadväznosti na uvedené si ústavný súd dovoľuje poukázať na to, že advokát zastupujúci

svojho klienta pred ústavným súdom je v súlade s

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný dôsledne využívať všetky

právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať klientove práva a záujmy. Tieto zákonom

ustanovené povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to

splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr.

, ).

14. Avšak aj v prípade, že by sťažovateľka vytýkané nedostatky sťažnosti odstránila,

musela by byť jej sťažnosť ako celok odmietnutá. Pozornosti ústavného súdu totiž neušlo,

že sťažovateľka využila svoje právo podať proti rozhodnutiam okresného súdu opravné

prostriedky, o ktorých rozhodol krajský súd, ktorý bol zároveň povinný v prípade zistenia

zásahu prvostupňového súdu do základných práv alebo slobôd sťažovateľky týmto právam

alebo slobodám poskytnúť ochranu. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaniach

sťažovateľky vylučuje právomoc ústavného súdu, a preto vo vzťahu k uzneseniam

okresného súdu ide o sťažnosť, na ktorej prerokovanie nemá ústavný súd právomoc.

Vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu č. k. -68 z 30. septembra 2015, ktoré

(v spojení s uznesením okresného súdu č. k. -60 z 11. júna 2015, pozn.)

nadobudlo právoplatnosť 4. decembra 2015, ide o sťažnosť podanú oneskorene, pretože

bola podaná po viac ako dvoch mesiacoch od právoplatnosti rozhodnutia (§ 53 ods. 3

6

). Napokon, vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu č. k.

-86 z 31. augusta 2016 vzhľadom na podanie dovolania by musela byť

sťažnosť sťažovateľky odmietnutá pre predčasnosť, keďže o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľky bude rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací. Ústavný súd zaujal

názor (podobne napr. , , ,

a iné), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne

podanej sťažnosti ústavnému súdu je sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí

o dovolaní. V prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní bude

sťažovateľke lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú

aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu (porovnaj tiež

rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská

verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54). V prípade vecného

posúdenia a rozhodnutia najvyšším súdom o dovolaní bude mať sťažovateľka k dispozícii

podanie sťažnosti ústavnému súdu, už iba čo sa týka tohto rozhodnutia, za obvyklých

podmienok.

15. Na tomto mieste ústavný súd dáva do pozornosti sťažovateľky, že ústavný súd

nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym

orgánom ochrany ústavnosti. Ústavný súd nepredstavuje opravnú inštanciu všeobecných

súdov (napr. ) a jeho úlohou nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým

predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov (napr. , ,

), ani nezisťuje skutkový stav. Ingerencia ústavného súdu do výkonu právomoci

všeobecných súdov môže byť opodstatnená len v prípade nezlučiteľnosti ich rozhodnutí

s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou (m. m. , ,

). Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecnými

súdmi, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle už citovanej judikatúry by mohol nahradiť

napadnutý právny názor všeobecného súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne

neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný.

7

16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti (bod 12) bolo bez právneho významu

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v petite jej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2017

8