Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 7/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s.,

Tomášikova 48, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou JUDr. Roman Kvasnica,

advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, v mene ktorej koná konateľ a advokát

JUDr. Roman Kvasnica, pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave č. k. -179 z 1. októbra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s., o d m i e t a pre

neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

5. decembra 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s.,

Tomášikova 48, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -179 z 1. októbra 2013.

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že návrhom doručeným

Okresnému súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) 18. mája 2010 sa navrhovateľka

domáhala proti sťažovateľke ako odporkyni zaplatenia sumy 214,93 € s príslušenstvom

z titulu neplatnosti výpovede zmluvy o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového

fondu SLSP, a. s.“, ktorou sa sťažovateľka zaviazala vyplácať navrhovateľke (ako jej

bývalej zamestnankyni) po jej odchode do dôchodku doživotnú rentu v sume 214,93 €

mesačne vždy k 15. dňu nasledujúceho mesiaca až do dožitia navrhovateľky.

Okresný súd rozsudkom č. k. -108 z 21. júna 2011 zaviazal

sťažovateľku zaplatiť navrhovateľke sumu 214,93 € spolu s úrokom z omeškania v sume

9 % ročne od 16. apríla 2010 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku. Po podaní odvolania sťažovateľkou krajský súd rozsudkom

č. k. -179 z 1. októbra 2013 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Sťažovateľka v sťažnosti namietala, že krajský súd „potvrdil rozhodnutie súdu

prvého stupňa vydané v konaní postihnutom vadou konania tým, že súd prvého stupňa

nevykonal dokazovanie listinami, nevyhlásil dokazovanie za skončené na pojednávaní,

na ktorom odročil súd pojednávanie už len na vyhlásenie rozsudku, a na pojednávaní, kde

malo dôjsť už len ku vyhláseniu rozsudku súd údajne vyhlásil dokazovanie za skončené,

avšak dôkazy listinami nevykonal, teda Krajský súd v Bratislave potvrdil rozsudok, ktorý

mal zákonným postupom zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

a vykonanie dokazovania“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby po prijatí sťažnosti ústavný súd

vydal takéto rozhodnutie:

„Základné právo sťažovateľa... podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a podľa článku 46 ods. 1 rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01. 10. 2013, č. k. -179, porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 01. 10. 2013, č. k. -179, a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave,

aby v nej znovu konal a rozhodol...

Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný úplne nahradiť sťažovateľovi trovy

konania do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, k rukám advokáta JUDr. Romana

Kvasnicu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru rozsudkom krajského súdu č. k. -179 z 1. októbra 2013.

Hoci sťažovateľka v sťažnosti deklarovala, že vzhľadom na vyčerpanie všetkých

riadnych i mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré bola v tomto konaní oprávnená

uplatniť, je v danej veci daná právomoc ústavného súdu, ústavný súd zistil, že ochrany

svojich práv sa okrem jemu zaslanej sťažnosti domáhala aj podaním dovolania proti

napadnutému rozhodnutiu krajského súdu 4. decembra 2013, čo však vo svojej sťažnosti

zamlčala. O tomto dovolaní dosiaľ nebolo zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) rozhodnuté.

Vzhľadom na skutočnosť, že dovolacie konanie ešte nie je skončené, musela byť

sťažnosť sťažovateľky odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane označených práv,

ktorých porušenie namieta, bude vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší súd ako

súd dovolací. Súbežné podanie dovolania a sťažnosti ústavnému súdu navodzuje situáciu,

keď uvedený princíp subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba

do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1

, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal

opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnení podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. , ,

), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)

a súbežne podanej sťažnosti ústavnému súdu je sťažnosť považovaná za prípustnú až

po rozhodnutí o dovolaní.

Ústavný súd sa v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky bude

mať pre sťažovateľku prípadné posúdenie dovolania najvyšším súdom ako dovolania

neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd majúc na zreteli účel základného práva

na súdnu ochranu zaručeného a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru konštatuje, že v prípade procesného rozhodnutia

najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľke lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu

považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

krajského súdu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra

2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53

a 54). A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia najvyšším

súdom o dovolaní bude mať sťažovateľka k dispozícii už iba podanie sťažnosti ústavnému

súdu, čo sa týka tohto rozhodnutia, za obvyklých podmienok.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju vo vzťahu ku krajskému súdu odmietol ako

neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2014