Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 280/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátskou kanceláriou Advokáti Heinrich s. r. o., Skautská 12, Nitra, v mene ktorej koná

konateľ a advokát JUDr. Roman Heinrich, pre namietané porušenie Slovenskej

republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -138

z 28. marca 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažnosťou podľa (ďalej len „“)

doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 27. júna 2018

sa , (ďalej len „sťažovateľka), domáhala

vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jej v záhlaví označených práv

uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. -138 z 28.

marca 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) a ktorým by napadnuté uznesenie zrušil a vec

vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že na okresnom súde sa viedlo

konanie o žalobe sťažovateľky, ktorou sa proti žalovanej

(ďalej len „žalovaná“) domáhala určenia vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti. Dôvodom podania žaloby bola kúpna zmluva z 15. júna 2015, ktorou

sťažovateľka predala žalovanej nehnuteľnosť, avšak táto kúpna zmluva trpela dôvodmi

absolútnej neplatnosti. Sťažovateľka ďalej ústavnému súdu ozrejmuje, že v priebehu

konania „... Okresná prokuratúra Nitra podala protest proti správnemu rozhodnutiu,

ktorým došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva na žalovaného z predmetnej Kúpnej

zmluvy. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor vydal dňa 2.11.2015 rozhodnutie, ktorým

vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra a rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho

práva v prospech žalovaného zrušil. Na základe odvolania žalovaného, vydal Okresný úrad

Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, dňa 12.1.2016

rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého

stupňa. Vzhľadom na tieto rozhodnutia, došlo k zrušeniu vkladu vlastníckeho práva na

žalovaného, čím špecifikované nehnuteľnosti boli v katastri nehnuteľností spätne zapísané

na žalobcu. Správne konanie o prevod vlastníckeho práva na žalovaného však pokračovalo

ďalej. Účastníci správneho konania boli vyzvaní na doloženie listín, ktoré preukazujú

splnenie a .

Vzhľadom k tomu, že účastníci takéto doklady nedoložili, Okresný úrad Nitra, katastrálny

odbor, vydal dňa 18.3.2016 rozhodnutie, ktorým konanie o návrhu na vklad vlastníckeho

práva v prospech žalovaného zastavil. Vzhľadom na tieto okolnosti sa žalobkyňa stala

opätovne vlastníckou špecifikovaných nehnuteľností.“. V dôsledku týchto skutočností

odpadol právny dôvod podanej žaloby na určenie vlastníckeho práva, a preto sťažovateľka

podaním z 30. marca 2017 vzala svoj žalobný návrh v celom rozsahu späť.

3. Okresný súd Nitra (ďalej len „okresný súd“) uznesením č. k. -115

z 13. apríla 2017 rozhodol o zastavení konania, ako aj o tom, že žiadna zo strán nemá právo

na náhradu trov konania. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaná podala odvolanie, ku ktorému

sa sťažovateľka na základe výzvy okresného súdu doručenej jej 28. augusta 2017 vyjadrila

podaním zo 7. septembra 2017. Vyjadrenie sťažovateľky však nebolo odvolaciemu súdu

predložené pri rozhodovaní o odvolaní žalovanej. Krajský súd následne napadnutým

uznesením zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že žalovanej priznal náhradu trov

konania voči sťažovateľke vo výške 100 %, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie

samostatným uznesením. Zároveň rozhodol, že žalovaná má nárok i na náhradu trov

odvolacieho konania.

4. V napadnutom rozhodnutí krajského súdu sťažovateľka vidí porušenie svojich

práv. Zastáva názor, že žiadna zo strán nezavinila zastavenie konania, a preto je rozhodnutie

krajského súdu nesprávne a nespravodlivé. V rámci svojej sťažnostnej argumentácie

sťažovateľka poukázala na správanie žalovanej, ktorej pred podaním žaloby zaslala

odstúpenie od zmluvy a následne výzvu na vykonanie spätného zápisu vlastníckeho práva

v katastri nehnuteľností. Žalovaná však nereagovala, a preto bola sťažovateľka nútená

podať určovaciu žalobu. Zároveň poukázala na to, že na krajskom súde prebieha množstvo

súdnych sporov týkajúcich sa žalovanej a pôvodných vlastníkov nehnuteľností. Skutková

a právna povaha týchto konaní je obdobná, keď „... pri uzavretých kúpnych zmluvách boli

podané protesty prokurátora, pričom ešte pred rozhodnutím o proteste prokurátora pôvodní

vlastníci podali žaloby na určenie vlastníckeho práva. Vzhľadom na vyhoveniu všetkým

protestom prokurátora, pôvodní vlastníci získali opätovne vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam a brali žaloby späť. V týchto konaniach Okresný súd Nitra rozhodoval

jednotne tak, že účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania. V rámci odvolacích

konaní na Krajskom súde Nitra, senáty 5Co a 9Co rozhodovali zhodne so súdom prvého

stupňa a žiadnemu účastníkovi nepriznávali trovy konania (napr. ,

). Senát 25Co rozhodoval opačne a náhradu trov konania priznal žalovanému

(ako v napádanom uznesení).“. Na základe uvádzaného konštatuje, že „Vzhľadom na

odlišnú rozhodovaciu prax jedného senátu Krajského súdu Nitra, ktorý vo svojom

rozhodnutí bližším spôsobom nezdôvodňuje odklon od rozhodovacej praxe ostatných

senátov, dochádza týmto podľa názoru sťažovateľky taktiež k porušeniu práva na

spravodlivý proces a znemožnenie žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva, a zároveň dochádza k porušeniu princípu právnej istoty a spravodlivosti podľa čl. 1

SR, keďže pri rovnakých skutkových a právnych kauzách možno oprávnene

očakávať, že rozhodnutia súdov budú rovnaké.“.

5. Sťažovateľka okrem toho namieta, že jej vyjadrenie zo 7. septembra 2017

k odvolaniu žalovanej nemal krajský súd pri svojom rozhodovaní k dispozícii, a teda ani

neposudzoval skutkové a právne zdôvodnenia, ktoré vo vyjadrení uviedla. Krajský súd

prevzal iba zdôvodnenie opravného prostriedku podaného žalovanou, v dôsledku čoho došlo

k popretiu rovnakej miery možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej

obrany sťažovateľky. V tejto súvislosti tvrdí, že „Procesné práva účastníka konania

nemôžu byť len formálne, ale aj reálne poskytované, umožnené a vykonané. Nemôže byť

žalobkyni „len“ daná možnosť vyjadriť sa k odvolaniu žalovaného, ale odobraná mu

možnosť účinne reagovať na takéto odvolanie, uviesť svoju procesnú obranu a procesný

útok ako aj svoj právny názor na vec. Týmto došlo k popretiu rovnakej miery možností

uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany žalobkyne (tak

ako ich mal žalovaný), čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nesprávnym

procesným postupom súdu bolo znemožnené žalobkyni, aby uskutočnila jej patriace

procesné práva, a to v takej dôležitej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.“.

6. Na tomto základe sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že napadnutým uznesením krajského súdu boli

porušené jej v záhlaví označené základné práva zaručené a dohovorom. Zároveň

navrhuje, aby ústavný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie

konanie, a priznal sťažovateľke náhradu trov konania.

II.

7. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd

v konaní o sťažnosti podľa je splnenie všeobecných a osobitných

náležitostí vyplývajúcich z § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), ako aj ďalších procesných podmienok vyplývajúcich z § 53 zákona o ústavnom

súde, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní návrhu na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa ( ). Návrhy vo

veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť ( ).

9. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti popri svojej argumentácii uviedla, že podáva

proti rozhodnutiu krajského súdu v zákonnej lehote dovolanie podľa .

Súčasne však podáva i ústavnú sťažnosť, pretože dovolanie proti rozhodnutiu o nároku na

náhradu trov konania nie je v zmysle prípustné. Ústavný súd následne

v súvislosti so skúmaním podmienok konania o podanej sťažnosti v rámci jej predbežného

prerokovania na okresnom súde overil a zistil, že sťažovateľka podala 28. júna 2018 proti

napadnutému uzneseniu krajského súdu mimoriadny opravný prostriedok, o ktorom

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) dosiaľ nerozhodol.

10. Vzhľadom na skutočnosť, že dovolacie konanie ešte nie je skončené, musela byť

sťažnosť sťažovateľky odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane v záhlaví

označených práv, ktorých porušenie namieta, bude rozhodovať najvyšší súd ako súd

dovolací. Súbežné podanie dovolania a sťažnosti ústavnému súdu totiž navodzuje situáciu,

keď princíp subsidiarity vyplývajúci z síce vylučuje právomoc

ústavného súdu, ale iba do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii

zodpovedá aplikácia , podľa ktorého sťažnosť nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Ústavný súd preto zaujal

názor (podobne napr. , , , ,

a iné), že v prípade podania opravného prostriedku (dovolania) a súbežne

podanej sťažnosti ústavnému súdu je sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí

o dovolaní.

11. Za daných okolností sa ústavný súd musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky bude

mať pre sťažovateľku prípadné posúdenie dovolania najvyšším súdom ako dovolania

neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd majúc na zreteli účel základného práva na

súdnu ochranu zaručeného a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru konštatuje, že v prípade procesného rozhodnutia

najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľke lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu

považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

krajského súdu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002

vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).

To však platí, len pokiaľ je sťažnosť uplatnená na ústavnom súde do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo dovolanie ako neprípustné odmietnuté.

12. V takomto prípade je však nevyhnutné, aby sťažnosť bola podaná v zákonnej

lehote nielen proti rozhodnutiu dovolacieho súdu, ale aj proti rozhodnutiu súdu odvolacieho,

ak ním došlo podľa názoru sťažovateľa k zásahu do jeho práv ().

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

14. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júla 2018