Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 109/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť M. O., M., a V. O., B., zastúpených advokátkou JUDr. J. F.,

B., vo veci namietaného porušenia a ich

základných práv podľa a 4 a ,

základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutiami Okresného

súdu Komárno sp. zn. z 11. mája 2009 a Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5

z 9. decembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. O. a V. O. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 18. februára

2010 doručená sťažnosť M. O. a V. O. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného

porušenia (ďalej len „“) a ich základných

práv podľa a 4 a a Listiny základných práv a

slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutiami Okresného súdu Komárno (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. z 11. mája 2009 a Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 9. decembra 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sa pôvodne domáhali žalobou na okresnom

súde vrátenia pôžičky v sume 170 000 Sk. Okresný súd po vykonaní dokazovania ich

žalobu rozsudkom sp. zn. z 11. mája 2009 v časti zamietol a v časti

(o zaplatenie 35 038 Sk, teda 11 163,04 €) po ich návrhu prednesenom na pojednávaní

konanom 28. novembra 2007 zastavil.

Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie v časti,

v ktorej bola ich žaloba zamietnutá. V ňom poukázali po podrobnom opísaní rozhodujúcich

skutočností ich prípadu najmä na to, že „súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam“, a tiež tvrdili, že rozhodnutie okresného súdu

„vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci“. Súčasne žiadali krajský súd, aby

rozsudok prvostupňového súdu zrušil „ako vecne i právne nesprávny podľa “

a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd však rozhodol o ich odvolaní jednak bez nariadenia pojednávania, čím

došlo k tomu „že neboli splnené podmienky pre konanie bez nariadenia pojednávania

( ) a takto bola sťažovateľom odňatá možnosť pred odvolacím súdom

relevantne konať. To je prvá protiústavnosť v konaní porušovateľa základných práv

(citujeme z SR: „... každý má právo aby sa jeho vec prerokovala...v

jeho prítomnosti...)“.

Ďalšou skutočnosťou, ktorá mala mať podľa sťažovateľov za následok aj porušenie

ich práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bola tá, že aj keď

v konaní skutočne bolo preukázané poskytnutie pôžičky zo strany sťažovateľov žalovanému

v prvom rade a svedok v konaní „jednoznačne poprel, že by dostával peniaze od p. Z. C.;

teda bola na strane p. Z. C. v tejto súvislosti vylúčená akási jeho úloha kuriéra, či

sprostredkovateľa“, krajský súd „dokazovanie nedoplnil, ani vec nevrátil prvostupňovému

Okresnému súdu v Komárne (porušovateľovi 1) na doplnenie dokazovania“, čím im odňal

„možnosť dôkazy navrhovať, byť prítomný na vykonávaní dokazovania ( ),

vrátane práva klásť svedkom a účastníkom otázky ( ) a k navrhovaným a už

vykonávaným dôkazom sa vyjadrovať ( a )... Pokiaľ sa tak nestalo, je

takéto pochybenie možné označiť ako postup súdu, ktorým bola účastníkovi konania odňatá

možnosť konať pred súdom - “.

Okrem týchto skutočností sťažovatelia tvrdia, že rozhodnutie krajského súdu je tiež

arbitrárne, pretože „odvolací súd - v napadnutom rozsudku právne adekvátne nereagoval na

výhrady sťažovateľov, spochybňujúce zákonnosť prvostupňového súdneho konania pred OS

v Komárne“.

Súčasne v sťažnosti uvádzajú, „že v záujme legitímneho vyčerpania mimoriadnych

opravných prostriedkov, ale i v záujme pohybovať sa v rámci zákonných lehôt, podali

sťažovatelia aj podnet GP SR“.

Sťažovatelia v závere navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo M. O. a jeho manželky V. O. priznané čl. 1 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a

ods. 4 , Listiny základných práv a slobôd a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené rozhodnutím

Okresného súdu v Komárne v konaní vedenom pod sp. zn.: č. a rozhodnutím

Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod č. .

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Okresného súdu v Komárne

v konaní vedenom pod sp. zn.: č. a rozhodnutie Krajského súdu v Nitre v

konaní vedenom pod č. a vec vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu v

Komárne.

3. Okresný súd v Komárne a Krajský súd v Nitre sú povinné spoločne a nerozdielne

uhradiť manželom M. O. a V. O. trovy konania...“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti,

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

1. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 nebolo v jeho právomoci preskúmanie napadnutého rozsudku okresného súdu,

pretože na základe podaného odvolania to patrilo do právomoci krajského súdu. Z obsahu

sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia proti (v sťažnosti) namietanému rozhodnutiu okresného

súdu sp. zn. z 11. mája 2009 podali riadny opravný prostriedok 25. mája 2009

– odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd. Ústavný súd preto nemá právomoc na konanie

o tej časti sťažnosti, v ktorej sa namieta porušenie práv sťažovateľov predmetným

rozsudkom okresného súdu. Sťažnosť preto v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

2. Obdobne ústavný súd odmietol i časť sťažnosti sťažovateľov, ktorou namietajú

rozsudok krajského súdu sp. zn. z 9. decembra 2009 a jeho postup pri

vykonávaní dokazovania (hodnotení skutkového stavu) a z toho vyplývajúcich právnych

záverov z dôvodu, že sa im javia ako arbitrárne. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených

príloh totiž vyplýva, že v danom prípade sťažovatelia nevyčerpali všetky prostriedky, ktoré

im zákon na ochranu ich základných práv a slobôd v systéme všeobecných súdov účinne

poskytuje, keďže nepodali dovolanie proti namietanému rozhodnutiu krajského súdu, a to

napriek tomu, že v sťažnosti tvrdený dôvod (odňatá možnosť konať pred súdom) je

dovolacím dôvodom podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) (k podobným záverom už ústavný súd dospel

vo veciach napr. , , , ).

Podľa uvedenej právnej normy dovolanie je tiež prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú

povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Právomoc ústavného súdu je

preto subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m.

).

Sťažovatelia sa v petite svojej sťažnosti domáhajú vyslovenia porušenia čl. 1 ods. 1

, ako aj svojich základných práv podľa a 4 a podľa

listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (a v odôvodnení sťažnosti i ochrany svojho

základného práva byť prítomný na pojednávaní a základného práva vyjadriť sa k

vykonávaným dôkazom podľa ), ktoré bolo spôsobené postupom

krajského súdu tým, že ten bez ďalšieho dokazovania a v ich neprítomnosti bez toho, aby sa

mohli vyjadriť k spôsobu hodnotenia dôkazov okresným súdom na základe ich podaného

odvolania, rozhodol o zamietnutí žaloby tým, že potvrdil rozhodnutie okresného súdu.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa ustálenej súdnej praxe proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je

prípustné dovolanie v prípadoch uvedených v . Ide o prípady závažných

nedostatkov konania, keď je dovolanie prípustné, aj keď nie sú splnené podmienky uvedené

v . Okrem iného ide aj o prípad, ak bola postupom súdu účastníkovi konania

odňatá možnosť konať pred súdom [ ].

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle stabilnej súdnej praxe (pozri

napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2001 sp. zn.

) rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých

procesných práv, ktoré mu poskytuje . K odňatiu možnosti konať

pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj

samotným rozhodnutím ().

V inej veci najvyšší súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol (rozsudok najvyššieho

súdu z 28. februára 2001 sp. zn. ): „Podľa dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, a tiež zakladá samostatný

dovolací dôvod podľa aj vtedy, ak účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom

treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní

realizácia jeho procesných práv priznaných mu za účelom

obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.“

Dovolací súd má vždy povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v

a popri skúmaní podmienok prípustnosti podľa a sa vždy

zaoberá aj prípadnou prípustnosťou dovolania z dôvodu závažných procesných vád konania

vymenovaných v (obdobne napr. ).

Podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu

ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred

všeobecným súdom vlastnými dovolenými a ustanovenými

procesnými úkonmi (podobne napr. , , ).

Sťažovatelia v sťažnosti výslovne uvádzajú, že im v napadnutom konaní bola

postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť konať pred súdom z viacerých dôvodov, čo je

v danom prípade dovolacím dôvodom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa

ustanovenia . Z obsahu sťažnosti sa dá vyvodiť, že sťažovatelia nevyužili

možnosť podania tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý im Občiansky súdny

poriadok poskytuje na ochranu ich práv, a priamo sa obrátili so sťažnosťou na ústavný súd

(hoci uviedli, že súčasne podali podnet Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na

podanie mimoriadneho dovolania, ktorý aj priložili k svojej sťažnosti).

Právomoc Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho súdu rozhodnúť

o námietke sťažovateľov založenej na argumentácii, že im bola odvolacím súdom odňatá

„možnosť konať pred súdom“, uplatnenej aj v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu,

vzhľadom na princíp subsidiarity vylučuje, aby o nej rozhodoval ústavný súd. ani

() nepripúšťajú, aby si účastník konania zvolil medzi

súdnymi orgánmi ochrany porušení základných práv a slobôd, naopak,

jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých účastníkovi dostupných a účinných prostriedkov

nápravy ešte predtým, ako sa obráti na ústavný súd ( obdobne ).

Keďže proti rozhodnutiu odvolacieho súdu bolo možné zo sťažovateľmi tvrdeného

dôvodu podať dovolanie [ ], právomoc poskytnúť ochranu označeným

základným právam sťažovateľov mal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací,

čím bola zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu konať o tejto otázke.

Z uvedených dôvodov bola preto táto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania uznesením

odmietnutá pre neprípustnosť ( v spojení s a

).

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľov uplatnenými v ich sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2010