Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 88/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júla 2002

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. R. a D. R., obaja bytom K. – L., zastúpených

advokátom JUDr. J. M., K., vo veci porušenia vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1

a práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

uznesením Okresného súdu Košice I č. k. -42 z 2. mája 2001 a uzneseniami

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. a z 26. marca 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. V. R. a D. R. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júna 2002

doručená sťažnosť Ing. V. R. a D. R., obaja bytom K. – L., zastúpených advokátom JUDr.

J. M., K. Z obsahu podania vyplynulo, že navrhovatelia vidia porušenie svojich práv v tom,

že Okresný súd Košice I rozhodnutím č. k. -42 zamietol návrh na obnovu

konania vedeného na vyššie uvedenom súde pod sp. zn. . V danom konaní bolo

zrušené podielové spoluvlastníctvo navrhovateľov a Ing. M. Z. k nehnuteľnostiam

zapísaným v katastri nehnuteľností na LV č. 190, kat. úz. Lorinčík ako parc. č. 229, 231,

232, 233 a 234. Návrh na obnovu konania bol zdôvodnený tým, že navrhovatelia predložili

súdu nový znalecký posudok súdneho znalca Ing. J. B. č. 151/2000 z 24. novembra 2000, z

ktorého jednoznačne vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré pripadli do výlučného vlastníctva Ing.

M. Z., sú vyššej hodnoty ako nehnuteľnosti, ktoré pripadli do bezpodielového

spoluvlastníctva navrhovateľov. Za nový dôkaz považujú grafickú časť územného plánu,

v ktorom je zakreslené umiestnenie siedmich rodinných domov na parcele č. 234.

Navrhovatelia nemali vedomosti o tom, ako je plánované rozmiestnenie siedmich rodinných

domov na parcele č. 234. Uvádzajú, že ani v súdnom spise nie je založená grafická časť

územného plánu, z ktorého vyplýva, že všetky rodinné domy na parcele č. 234 sú

lokalizované len na novovytvorenú parcelu (234/1), ktorá rozhodnutím súdu pripadla Ing.

Z., a navrhovateľom nepripadla žiadna stavebná parcela, na ktorej by si mohli postaviť

rodinný dom.

Sťažovatelia tvrdia, že v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci

súdom boli znevýhodnení najmenej vo výške 859 220 Sk, čo vyplýva z predloženého

znaleckého posudku súdneho znalca Ing. J. B. č. 151/2000. Súčasťou znaleckého posudku je

aj geometrický plán č. 48/2000 zo 16. októbra 2000, ktorý zvýrazňuje nepomer parciel

č. 234/1 a 234/2 v neprospech navrhovateľov.

Navrhovatelia ďalej tvrdia, že rozhodnutie súdu nevychádzalo z riadne zisteného

skutkového stavu veci.

Ústavný súd je podľa (ďalej len „“)

oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ústavný súd nie je oprávnený konať o sťažnosti,

ktorou fyzická osoba namieta porušenie svojich základných práv a slobôd, ak o ochrane

týchto práv je oprávnený rozhodovať všeobecný súd.

Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým

prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov tejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnou

zmluvou. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy,

ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (pozri

obdobne napr. a ).

Pokiaľ ide o namietané porušenie vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1

, ústavný súd konštatuje, že vlastníckemu právu navrhovateľov už bola poskytnutá

súdna ochrana prostredníctvom všeobecných súdov, ktoré rozhodli vo veci zrušenia

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k.

-147 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. -185.

Ak by bol postup súdu protiprávny, a tým by bola postupom súdu navrhovateľom

odňatá možnosť domáhať sa ustanoveným postupom ich práva na súde, tak ako to vyplýva

z , v tom prípade je potrebné takýto postup považovať za dovolací dôvod

podľa .

Uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. -24 zo 7. marca 2001

zamietajúce návrh žalobcov (v konaní na ústavnom súde navrhovateľov) na vydanie

predbežného opatrenia a uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. -42

z 2. mája 2001, ktorým bol zamietnutý návrh na obnovu konania vo vyššie uvedenej veci,

boli preskúmané Krajským súdom v Košiciach, ktorý potvrdil obidve uznesenia súdu

prvého stupňa. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. -56 a sp. zn.

z 26. marca 2002 nemožno považovať za svojvoľné alebo zjavne

neodôvodnené, pretože Krajský súd Košice sa vysporiadal s námietkami navrhovateľov,

ktoré sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnili aj na ústavnom súde.

Preto podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov rozhodol ústavný súd tak, ako je to uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2002