Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 13 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)III. ÚS 88/02
PDF · 101.62 KB
No categories available
III. ÚS 88/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júla 2002
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. R. a D. R., obaja bytom K. – L., zastúpených
advokátom JUDr. J. M., K., vo veci porušenia vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1
a práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
uznesením Okresného súdu Košice I č. k. 15 C 1194/00-42 z 2. mája 2001 a uzneseniami
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 13 Co 239/01 a 13 Co 240/01 z 26. marca 2002 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. V. R. a D. R. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júna 2002
doručená sťažnosť Ing. V. R. a D. R., obaja bytom K. – L., zastúpených advokátom JUDr.
J. M., K. Z obsahu podania vyplynulo, že navrhovatelia vidia porušenie svojich práv v tom,
že Okresný súd Košice I rozhodnutím č. k. 15 C 1194/00-42 zamietol návrh na obnovu
konania vedeného na vyššie uvedenom súde pod sp. zn. 34 C 391/90. V danom konaní bolo
zrušené podielové spoluvlastníctvo navrhovateľov a Ing. M. Z. k nehnuteľnostiam
zapísaným v katastri nehnuteľností na LV č. 190, kat. úz. Lorinčík ako parc. č. 229, 231,
232, 233 a 234. Návrh na obnovu konania bol zdôvodnený tým, že navrhovatelia predložili
súdu nový znalecký posudok súdneho znalca Ing. J. B. č. 151/2000 z 24. novembra 2000, z
ktorého jednoznačne vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré pripadli do výlučného vlastníctva Ing.
M. Z., sú vyššej hodnoty ako nehnuteľnosti, ktoré pripadli do bezpodielového
spoluvlastníctva navrhovateľov. Za nový dôkaz považujú grafickú časť územného plánu,
v ktorom je zakreslené umiestnenie siedmich rodinných domov na parcele č. 234.
Navrhovatelia nemali vedomosti o tom, ako je plánované rozmiestnenie siedmich rodinných
domov na parcele č. 234. Uvádzajú, že ani v súdnom spise nie je založená grafická časť
územného plánu, z ktorého vyplýva, že všetky rodinné domy na parcele č. 234 sú
lokalizované len na novovytvorenú parcelu (234/1), ktorá rozhodnutím súdu pripadla Ing.
Z., a navrhovateľom nepripadla žiadna stavebná parcela, na ktorej by si mohli postaviť
rodinný dom.
Sťažovatelia tvrdia, že v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci
súdom boli znevýhodnení najmenej vo výške 859 220 Sk, čo vyplýva z predloženého
znaleckého posudku súdneho znalca Ing. J. B. č. 151/2000. Súčasťou znaleckého posudku je
aj geometrický plán č. 48/2000 zo 16. októbra 2000, ktorý zvýrazňuje nepomer parciel
č. 234/1 a 234/2 v neprospech navrhovateľov.
Navrhovatelia ďalej tvrdia, že rozhodnutie súdu nevychádzalo z riadne zisteného
skutkového stavu veci.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že ústavný súd nie je oprávnený konať o sťažnosti,
ktorou fyzická osoba namieta porušenie svojich základných práv a slobôd, ak o ochrane
týchto práv je oprávnený rozhodovať všeobecný súd.
Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým
prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov tejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou
zmluvou. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy,
ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (pozri
obdobne napr. I. ÚS 24/00 a I. ÚS 15/01).
Pokiaľ ide o namietané porušenie vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1
ústavy, ústavný súd konštatuje, že vlastníckemu právu navrhovateľov už bola poskytnutá
súdna ochrana prostredníctvom všeobecných súdov, ktoré rozhodli vo veci zrušenia
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k.
34 C 391/90-147 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 16 Co 214/97-185.
Ak by bol postup súdu protiprávny, a tým by bola postupom súdu navrhovateľom
odňatá možnosť domáhať sa ustanoveným postupom ich práva na súde, tak ako to vyplýva
z čl. 46 ods. 1 ústavy, v tom prípade je potrebné takýto postup považovať za dovolací dôvod
podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.
Uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 15 C 1194/00-24 zo 7. marca 2001
zamietajúce návrh žalobcov (v konaní na ústavnom súde navrhovateľov) na vydanie
predbežného opatrenia a uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 15 C 1194/00-42
z 2. mája 2001, ktorým bol zamietnutý návrh na obnovu konania vo vyššie uvedenej veci,
boli preskúmané Krajským súdom v Košiciach, ktorý potvrdil obidve uznesenia súdu
prvého stupňa. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 13 Co 236/01-56 a sp. zn.
13 Co 240/01 z 26. marca 2002 nemožno považovať za svojvoľné alebo zjavne
neodôvodnené, pretože Krajský súd Košice sa vysporiadal s námietkami navrhovateľov,
ktoré sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnili aj na ústavnom súde.
Preto podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov rozhodol ústavný súd tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. júla 2002