Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 420/2017
PDF · 147.25 KB
No categories available
I. ÚS 420/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2017
predbežne prerokoval sťažnosť Rozhlasu a televízie Slovenska, Mlynská dolina, Bratislava,
zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o.,
Dvořákovo nábrežie 7571/8A, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát
Mgr. Marián Masarik, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a na rovnosť účastníkov podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 Sžf 1/2014 a jeho rozsudkom z 27. apríla 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Rozhlasu a televízie Slovenska o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
3. augusta 2016 doručená sťažnosť Rozhlasu a televízie Slovenska (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2
a na rovnosť účastníkov podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 Sžf 1/2014 z 27. apríla 2016 a jeho rozsudkom z 27. apríla 2016 (ďalej aj
„napadnutý postup a rozsudok najvyššieho súdu“).
2. Po obsiahlom opísaní skutkového a právneho stavu vo veci preskúmania
rozhodnutí príslušných daňových orgánov týkajúcich sa odpočtu dane z pridanej hodnoty
vo vzťahu k sťažovateľovi za zdaňovacie obdobie (september 2005) v správnom súdnictve
(namieta nesprávnu aplikáciu § 38 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov a nedostatočné odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu,
pozn.) sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie jeho
označených práv napadnutým postupom a rozsudkom najvyššieho súdu (v bode 1), zruší
predmetný rozsudok najvyššieho súdu a vráti mu vec na ďalšie konanie. Okrem toho sa
domáha priznania náhrady trov konania v sume 6 589,99 €.
3. V závere sťažnosti z 1. augusta 2016 sa uvádza: „Rozhlas a televízia Slovenska
právne zastúpený Advokátskou kanceláriou RELEVANS s. r. o., substitučne Mgr. Pavol
Mattoš, advokát“ (s jeho pripojeným podpisom, pozn.). V záhlaví sťažnosti na prvej strane
je uvedené, že sťažovateľa zastupuje „Advokátska kancelária RELEVANS, s. r. o.“.
4. Z obsahu k sťažnosti priložených splnomocnení a sťažovateľom podpísaného
splnomocnenia zo 4. júla 2016 vyplýva, že sťažovateľ – v rozsahu predmetu konania
v konaní pred ústavným súdom splnomocnil na zastupovanie uvedenú advokátsku
kanceláriu, za ktorú podpísal prijatie splnomocnenia Mgr. Marián Masarik, advokát
a konateľ obchodnej spoločnosti (podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra je okrem
uvedeného konateľa a advokáta ďalším konateľom tejto obchodnej spoločnosti
JUDr. Alexander Kadela, , pozn.). Títo advokáti ako konatelia
obchodnej spoločnosti už aj pred tým zastupovali sťažovateľa v konaní pred ústavným
súdom vo veciach sp. zn. I. ÚS 450/2016 a sp. zn. III. US 491/2014.
V závere splnomocnenia je uvedené: „Splnomocniteľ podpisom tohto plnomocenstva
potvrdzuje, že bol Advokátskou spoločnosťou poučený o tom, že výsledok právnej veci,
zastupovanie v ktorej je predmetom tohto plnomocenstva, je veľmi neistý.“
5. K tomuto splnomocneniu bolo pripojené ďalšie „Substitučné plnomocenstvo“
z 22. júla 2016 (udelené iba v čase od „22.07.2016 do 01.08.2016“, pozn.), v ktorom
Mgr. Marián Masarik ako právny zástupca sťažovateľa splnomocňuje splnomocnenca
Mgr. Pavla Mattoša, advokáta, , zapísaného v zozname
advokátov pod č. 5288 „na podpísanie a podanie (a prípadné doplnenie ústavnej sťažnosti
RTVS proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.04.2016,
sp. zn. 3 Sžf/1/2014 (156-163). Advokátska spoločnosť zostáva zástupcom RTVS v konaní
pred Ústavným súdom SR.“.
V závere „plnomocenstva“ je uvedené: „Plnomocenstvo prijímam.“
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom
zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
7. Ústavný súd vychádzajúc z obsahu sťažnosti konštatuje, že sťažnosť napriek tomu,
že sťažovateľ je zastúpený advokátom, ktorý koná v mene advokátskej kancelárie
(obchodnej spoločnosti), nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred
ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde.
8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom. Ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu
vzťahuje aj na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.
9. Z už uvedeného (body 7 a 8) vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone
o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie
viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1
ústavy, § 20 a § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde). Inak povedané, každý návrh bez
výnimky musí spĺňať všeobecné náležitosti. Všeobecné náležitosti sa týkajú formy a obsahu
návrhu.
10. V prípadoch obligatórneho zastúpenia navrhovateľa advokátom v konaní pred
ústavným súdom (čo platí aj v danej veci, pozn.) je základným procesným prameňom práva
ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde (bod 8). Citované zákonné ustanovenie
procesného poriadku (vo vzťahu k iným právnym predpisom ide o predpis lex specialis)
vymedzuje nevyhnutné náležitosti právneho zastupovania v konaní pred ústavným súdom,
ktoré musia byť splnené a ktoré nie je možné zmluvne ani inak obmedziť. Napríklad podľa
Jána Drgonca advokát zastupujúci pred Ústavným súdom Slovenskej republiky sa nemôže
nechať zastúpiť podľa zákona o advokácii, lebo zákon o ústavnom súde takú možnosť
nepozná. Je to logický dôsledok významu ochrany ústavnosti, pri ktorej nemôže byť priestor
na obštrukciu pri zastupovaní účastníka konania (pozri Drgonec J. Ochrana ústavnosti
Ústavným súdom Slovenskej republiky. Paneurópska vysoká škola. 2010, s. 148).
11. V tejto veci je na prvý pohľad zrejmé, že konateľ a advokát obchodnej
spoločnosti, ktorej predmetom bolo poskytovanie právnych služieb, a ktorý mal podpísané
splnomocnenie od sťažovateľa na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, bez
právneho dôvodu a neodôvodnene nahrádza originárne splnomocnenie od sťažovateľa
(pozri bod 4 in fine), čo je v konaní pred ústavným súdom vylúčené [možno aj pre dôvod,
ktorý bol uvedený v splnomocnení (bod 4), že „výsledok právnej veci, zastupovanie v ktorej
je predmetom tohto plnomocenstva, je veľmi neistý“, pozn.]. Oprávnenosť substituenta
(iného advokáta Mgr. Pavla Mattoša) vypracovať návrh a podpísať ho v mene sťažovateľa,
ktorý ho na to výslovne nesplnomocnil, teda nemožno v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
pred ústavným súdom v žiadnom prípade akceptovať.
12. Ústavný súd v tejto veci na základe uvedeného uzatvára (bez toho, aby sa
zaoberal námietkami sťažovateľa pozn.), že vzhľadom na nerešpektovanie lex specialis
(§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde) treba považovať substitučné splnomocnenie
z 22. júla 2016 (pozri bod 5 in fine) prima facie za zákonne neprípustné, pretože predložená
sťažnosť bola vypracovaná a podpísaná výlučne advokátom, ktorého nesplnomocnil priamo
sťažovateľ na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom v súlade s požiadavkou
uvedenou v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Návrh, ktorý nemá všetky zákonom
ustanovené náležitosti (podpísanie návrhu na to určenou osobou takouto náležitosťou
nepochybne je, pozn.), nie je spôsobilý vyvolať začatie konania. Ústavný súd má právo taký
návrh odmietnuť.
13. K podobným záverom (bod 12 in fine) už ústavný súd dospel napr. vo veciach
sp. zn. I. ÚS 339/2012 a I. ÚS 422/2015. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že takýto
nedostatok návrhu (sťažnosti) nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti, ak
sťažovateľ disponuje kvalifikovaným právnym zastúpením – advokátom. Uvedený záver
vyplýva zo stabilnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/08,
I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010,
II. ÚS 309/2010, III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,
III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010...).
14. Ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005
uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,
a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína
konanie pred ústavným súdom.“ Aj tu naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura
scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr.
advokáta).
15. Ústavný súd z uvedeného dôvodu a so zreteľom na kvalifikované právne
zastúpenie sťažovateľa konštatuje, že sťažnosť nespĺňa náležitosti predpísané zákonom
o ústavnom súde, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom
prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. augusta 2017