Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 420/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-48

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2017

predbežne prerokoval sťažnosť Rozhlasu a televízie Slovenska, Mlynská dolina, Bratislava,

zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o.,

Dvořákovo nábrežie 7571/8A, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát

Mgr. Marián Masarik, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

podľa a 2 a na rovnosť účastníkov podľa Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 27. apríla 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Rozhlasu a televízie Slovenska o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

3. augusta 2016 doručená sťažnosť Rozhlasu a televízie Slovenska (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2

a na rovnosť účastníkov podľa (ďalej len

„ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. z 27. apríla 2016 a jeho rozsudkom z 27. apríla 2016 (ďalej aj

„napadnutý postup a rozsudok najvyššieho súdu“).

2. Po obsiahlom opísaní skutkového a právneho stavu vo veci preskúmania

rozhodnutí príslušných daňových orgánov týkajúcich sa odpočtu dane z pridanej hodnoty

vo vzťahu k sťažovateľovi za zdaňovacie obdobie (september 2005) v správnom súdnictve

(namieta nesprávnu aplikáciu o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších predpisov a nedostatočné odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu,

pozn.) sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie jeho

označených práv napadnutým postupom a rozsudkom najvyššieho súdu (v bode 1), zruší

predmetný rozsudok najvyššieho súdu a vráti mu vec na ďalšie konanie. Okrem toho sa

domáha priznania náhrady trov konania v sume 6 589,99 €.

3. V závere sťažnosti z 1. augusta 2016 sa uvádza: „Rozhlas a televízia Slovenska

právne zastúpený Advokátskou kanceláriou RELEVANS s. r. o., substitučne Mgr. Pavol

Mattoš, advokát“ (s jeho pripojeným podpisom, pozn.). V záhlaví sťažnosti na prvej strane

je uvedené, že sťažovateľa zastupuje „Advokátska kancelária RELEVANS, s. r. o.“.

4. Z obsahu k sťažnosti priložených splnomocnení a sťažovateľom podpísaného

splnomocnenia zo 4. júla 2016 vyplýva, že sťažovateľ – v rozsahu predmetu konania

v konaní pred ústavným súdom splnomocnil na zastupovanie uvedenú advokátsku

kanceláriu, za ktorú podpísal prijatie splnomocnenia Mgr. Marián Masarik, advokát

a konateľ obchodnej spoločnosti (podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra je okrem

uvedeného konateľa a advokáta ďalším konateľom tejto obchodnej spoločnosti

JUDr. Alexander Kadela, , pozn.). Títo advokáti ako konatelia

obchodnej spoločnosti už aj pred tým zastupovali sťažovateľa v konaní pred ústavným

súdom vo veciach sp. zn. a sp. zn. .

V závere splnomocnenia je uvedené: „Splnomocniteľ podpisom tohto plnomocenstva

potvrdzuje, že bol Advokátskou spoločnosťou poučený o tom, že výsledok právnej veci,

zastupovanie v ktorej je predmetom tohto plnomocenstva, je veľmi neistý.“

5. K tomuto splnomocneniu bolo pripojené ďalšie „Substitučné plnomocenstvo“

z 22. júla 2016 (udelené iba v čase od „22.07.2016 do 01.08.2016“, pozn.), v ktorom

Mgr. Marián Masarik ako právny zástupca sťažovateľa splnomocňuje splnomocnenca

Mgr. Pavla Mattoša, advokáta, , zapísaného v zozname

advokátov pod č. 5288 „na podpísanie a podanie (a prípadné doplnenie ústavnej sťažnosti

RTVS proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.04.2016,

sp. zn. (156-163). Advokátska spoločnosť zostáva zástupcom RTVS v konaní

pred Ústavným súdom SR.“.

V závere „plnomocenstva“ je uvedené: „Plnomocenstvo prijímam.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25

ods. 2 návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

7. Ústavný súd vychádzajúc z obsahu sťažnosti konštatuje, že sťažnosť napriek tomu,

že sťažovateľ je zastúpený advokátom, ktorý koná v mene advokátskej kancelárie

(obchodnej spoločnosti), nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred

ústavným súdom ustanovené v a .

8. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom. Ustanovenie sa v celom rozsahu

vzťahuje aj na sťažnosť podľa a nasl. .

9. Z už uvedeného (body 7 a 8) vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone

o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie

viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1

, a a nasl. ). Inak povedané, každý návrh bez

výnimky musí spĺňať všeobecné náležitosti. Všeobecné náležitosti sa týkajú formy a obsahu

návrhu.

10. V prípadoch obligatórneho zastúpenia navrhovateľa advokátom v konaní pred

ústavným súdom (čo platí aj v danej veci, pozn.) je základným procesným prameňom práva

ustanovenie (bod 8). Citované zákonné ustanovenie

procesného poriadku (vo vzťahu k iným právnym predpisom ide o predpis lex specialis)

vymedzuje nevyhnutné náležitosti právneho zastupovania v konaní pred ústavným súdom,

ktoré musia byť splnené a ktoré nie je možné zmluvne ani inak obmedziť. Napríklad podľa

Jána Drgonca advokát zastupujúci pred Ústavným súdom Slovenskej republiky sa nemôže

nechať zastúpiť podľa zákona o advokácii, lebo takú možnosť

nepozná. Je to logický dôsledok významu ochrany ústavnosti, pri ktorej nemôže byť priestor

na obštrukciu pri zastupovaní účastníka konania (pozri Drgonec J. Ochrana ústavnosti

Ústavným súdom Slovenskej republiky. Paneurópska vysoká škola. 2010, s. 148).

11. V tejto veci je na prvý pohľad zrejmé, že konateľ a advokát obchodnej

spoločnosti, ktorej predmetom bolo poskytovanie právnych služieb, a ktorý mal podpísané

splnomocnenie od sťažovateľa na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, bez

právneho dôvodu a neodôvodnene nahrádza originárne splnomocnenie od sťažovateľa

(pozri bod 4 in fine), čo je v konaní pred ústavným súdom vylúčené [možno aj pre dôvod,

ktorý bol uvedený v splnomocnení (bod 4), že „výsledok právnej veci, zastupovanie v ktorej

je predmetom tohto plnomocenstva, je veľmi neistý“, pozn.]. Oprávnenosť substituenta

(iného advokáta Mgr. Pavla Mattoša) vypracovať návrh a podpísať ho v mene sťažovateľa,

ktorý ho na to výslovne nesplnomocnil, teda nemožno v konaní podľa

pred ústavným súdom v žiadnom prípade akceptovať.

12. Ústavný súd v tejto veci na základe uvedeného uzatvára (bez toho, aby sa

zaoberal námietkami sťažovateľa pozn.), že vzhľadom na nerešpektovanie lex specialis

( ) treba považovať substitučné splnomocnenie

z 22. júla 2016 (pozri bod 5 in fine) prima facie za zákonne neprípustné, pretože predložená

sťažnosť bola vypracovaná a podpísaná výlučne advokátom, ktorého nesplnomocnil priamo

sťažovateľ na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom v súlade s požiadavkou

uvedenou v . Návrh, ktorý nemá všetky zákonom

ustanovené náležitosti (podpísanie návrhu na to určenou osobou takouto náležitosťou

nepochybne je, pozn.), nie je spôsobilý vyvolať začatie konania. Ústavný súd má právo taký

návrh odmietnuť.

13. K podobným záverom (bod 12 in fine) už ústavný súd dospel napr. vo veciach

sp. zn. a . V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že takýto

nedostatok návrhu (sťažnosti) nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti, ak

sťažovateľ disponuje kvalifikovaným právnym zastúpením – advokátom. Uvedený záver

vyplýva zo stabilnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (napr. ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , ...).

14. Ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005

uviedol: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.“ Aj tu naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura

scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr.

advokáta).

15. Ústavný súd z uvedeného dôvodu a so zreteľom na kvalifikované právne

zastúpenie sťažovateľa konštatuje, že sťažnosť nespĺňa náležitosti predpísané zákonom

o ústavnom súde, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom

prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2017