Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 422/2015
PDF · 377.57 KB
No categories available
I. ÚS 422/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. októbra 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátkou JUDr. Klaudiou Azariovou, Advokátska kancelária AZARIOVÁ
& RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 43/2014 (pôvodne vedenom pod sp. zn.
17 Ro 314/2011) a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
16. septembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 43/2014 (pôvodne vedenom pod sp. zn.
2. Po obsiahlom opísaní skutkového a právneho stavu sťažovateľ navrhol, aby
ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie jeho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v predmetnom konaní a prikázal okresnému súdu v tomto konaní konať bez zbytočných
prieťahov. Okrem toho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 800 €
a náhrady trov konania v sume 187,94 €.
3. Sťažnosť z 9. septembra 2015 bola podpísaná advokátom JUDr. Lukášom
Labašom, podpisu predchádzala jeho mechanická identifikácia (formou pečiatky)
a v záhlaví sťažnosti na prvej strane je uvedené, že sťažovateľ je zastúpený: „Azariová &
Ružbašan Law firm s. r. o., so sídlom Kmeťova 26, Košice... konajúca prostredníctvom
JUDr. Lukáš Labaš, na základe priložených plných mocí.“
4. Z obsahu k sťažnosti priloženého a sťažovateľom podpísaného splnomocnenia
z 15. mája 2015 vyplýva, že sťažovateľ – v rozsahu predmetu konania uvedeného v bode 1 –
v konaní pred ústavným súdom splnomocnil na zastupovanie uvedenú advokátsku
kanceláriu. V poslednom odseku tohto splnomocnenia je uvedené: „Súhlasím, aby
splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu, a ak ich ustanoví viac súhlasím, aby
každý z nich konal samostatne. Uvedené potvrdzujem podpisom tohto plnomocenstva.“
V závere „plnomocenstva“ je uvedené: „Prijímam plnomocenstvo a splnomocňujem ďalej
v rovnakom rozsahu.“ K tomu je pripojená pečiatka advokátskej kancelárie s podpisom
advokátky JUDr. Klaudie Azariovej, konateľky Advokátskej kancelárie Azariová
& Ružbašan Law firm s. r. o. (ďalšie substitučné splnomocnenie k sťažnosti nebolo
pripojené, pozn.).
5. Ústavným súdom posudzovaná sťažnosť bola vypracovaná a podpísaná výlučne
advokátom JUDr. Lukášom Labašom.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom
zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
7. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, konštatuje, že sťažnosť napriek tomu,
že sťažovateľ je zastúpený advokátom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona o ústavnom súde.
8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný
návrhom na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje aj na sťažnosť podľa
§ 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.
9. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.
10. Z už uvedeného (body 6, 8 a 9) vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone
o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie
viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1
ústavy, § 20 a § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde). Inak povedané, každý návrh bez
výnimky musí spĺňať všeobecné náležitosti. Všeobecné náležitosti sa týkajú formy a obsahu
návrhu. Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný
návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
11. V prípadoch obligatórneho zastúpenia navrhovateľa advokátom v konaní pred
ústavným súdom (čo platí aj v danej veci, pozn.) je základným procesným prameňom práva
ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde (bod 8). Citované zákonné ustanovenie
procesného poriadku (vo vzťahu k iným právnym predpisom ide o predpis lex specialis)
vymedzuje nevyhnutné náležitosti právneho zastupovania v konaní pred ústavným súdom,
ktoré musia byť splnené a ktoré nie je možné zmluvne ani inak obmedziť (pozri body 4 in
fine a 12). Napr. podľa Jána Drgonca „zákon, ktorý nie je predmetom odkazu zákona
o ústavnom súde, nepredstavuje prameň práva vo veciach ochrany ústavnosti. Týka sa to
predovšetkým zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii... a jeho úpravy umožňujúcej advokátovi
nechať sa zastupovať iným advokátom alebo advokátskym koncipientom... Advokát
zastupujúci pred ústavným súdom SR sa nemôže nechať zastúpiť podľa zákona o advokácii,
lebo zákon o ústavnom súde takú možnosť nepozná. Je to logický dôsledok významu
ochrany ústavnosti, pri ktorej nemôže byť priestor na obštrukciu pri zastupovaní účastníka
konania.“ (pozri Drgonec J. Ochrana ústavnosti Ústavným súdom Slovenskej republiky.
Paneurópska vysoká škola. 2010, s. 148). K subsidiárnemu použitiu Občianskeho súdneho
poriadku, resp. Trestného poriadku (pozri bod 9) Ján Drgonec ďalej hovorí, že
„k primeranému použitiu Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku
v konaní pred Ústavným súdom SR nemôže dôjsť vždy, keď to platný právny poriadok
nevylučuje, či dokonca keď to nezakazuje..., musí existovať právny dôvod pre uplatnenie
danej normy v konaní pred ústavným súdom“ (tamtiež s. 132 a 144).
12. Zmyslom a účelom substitučného (náhradného) splnomocnenia nemôže byť
(z povahy veci) úplne nahradenie originárneho splnomocnenia. Podľa názoru ústavného
súdu preto náležite nezdôvodnené a/alebo neobmedzené substitučné (náhradné)
splnomocnenie, ktoré vo svojej podstate nahrádza originárne splnomocnenie (pozri bod 4
in fine), je v konaní pred ústavným súdom vylúčené. Ústavný súd v okolnostiach
posudzovanej veci ďalej uvádza, že „oprávnenosť“ substituenta (advokáta JUDr. Lukáša
Labaša) vypracovať návrh a podpísať ho v mene sťažovateľa, ktorý ho na to výslovne
nesplnomocnil, nemožno ústavne konformným spôsobom oprieť ani o substitučnú doložku
obsiahnutú v pôvodnom splnomocnení sťažovateľa pre advokátku JUDr. Klaudiu Azariovú
(bod 4 in fine), a to už len z toho dôvodu, že v rámci tejto doložky bol rozsah substitučného
splnomocnenia neprípustným spôsobom založený na nerešpektovaní/obmedzení
relevantných právnych predpisov, teda aj zákona o ústavnom súde, ale tiež napr. pre
subsidiárne použitie Občianskeho súdneho poriadku („Splnomocnenec je oprávnený udeliť
inej osobe plnomocenstvo... v rozsahu, v ktorom výkon substitučných oprávnení... nie je
obmedzený... právnymi predpismi... upravujúcimi zastupovanie pred Ústavným súdom...“).
Ústavný súd preto uzatvára, že vzhľadom na (i) nezdôvodnenosť a/alebo neobmedzenosť
substitučného splnomocnenia, (ii) nerešpektovanie/zmluvné obmedzenie predovšetkým lex
specialis (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ale aj iných zákonov, ako aj (iii)
nenaplnenie zákonom ustanovenej podmienky „povahy veci“ v zmysle § 31a zákona
o ústavnom súde pre prípadné subsidiárne použitie Občianskeho súdneho poriadku (jeho
§ 25 ods. 3) treba považovať substitučnú doložku uvedenú v „plnomocenstve“ z 15. mája
2015 prima facie za zákonne neprípustnú, a teda nespôsobilú na dosiahnutie zmluvných
substitučných účinkov. V neposlednom rade je potrebné dodať, že okrem substitučnej
doložky zákonný alebo zmluvný podklad na substitučné zastupovanie v prospech advokáta
JUDr. Lukáša Labaša v posudzovanom prípade neexistoval (splnomocnenie k sťažnosti
nebolo pripojené).
13. Ústavný súd zistil, že predložená sťažnosť bola vypracovaná a podpísaná výlučne
advokátom JUDr. Lukášom Labašom (bod 5), teda nebola podpísaná sťažovateľom alebo
ním splnomocnenou advokátkou JUDr. Klaudiou Azariovou [bod 4 (v súlade s požiadavkou
§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže byť sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom
zastúpený advokátom, a teda nie spoločnosťou s ručením obmedzeným, pozn.)]. Táto
zákonná podmienka vyplýva z už citovaného ustanovenia § 20 ods. 1 poslednej vety a 2
zákona o ústavnom súde (bod 8). Návrh, ktorý nemá všetky zákonom ustanovené náležitosti
(podpísanie návrhu na to určenou osobou takouto náležitosťou nepochybne je, pozn.), nie je
spôsobilý vyvolať začatie konania. Ústavný súd má právo taký návrh odmietnuť.
14. K podobným záverom (bod 13 in fine) už ústavný súd dospel napr. vo veci sp. zn.
Rvp 1996/09, keď návrh doručený ústavnému súdu podpísala namiesto advokáta jeho
koncipientka, a tiež vo veci sp. zn. I. ÚS 339/2012. V tejto súvislosti ústavný súd
pripomína, že takýto nedostatok návrhu (sťažnosti) nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti, ak sťažovateľka disponuje kvalifikovaným právnym zastúpením – advokátom.
Uvedený záver vyplýva zo stabilnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (napr.
IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010,
III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010, III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010, I. ÚS 162/2010,
IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010,
IV. ÚS 134/2010...).
15. Ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005
uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,
a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne
to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred
ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura
scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr.
advokáta).
16. Ústavný súd z uvedeného dôvodu a so zreteľom na kvalifikované právne
zastúpenie sťažovateľa konštatuje, že sťažnosť nespĺňa náležitosti predpísané zákonom
o ústavnom súde, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom
prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
17. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka
veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol (prekážka res iudicata) okrem prípadov, v ktorých sa
rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli
splnené (m. m. II. ÚS 93/2011). Na základe uvedeného má sťažovateľ stále možnosť
za predpokladu splnenia všetkých náležitostí obrátiť sa na ústavný súd s novým podaním.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. októbra 2015