Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 422/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. októbra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Klaudiou Azariovou, Advokátska kancelária AZARIOVÁ

& RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

) a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. septembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

)

2. Po obsiahlom opísaní skutkového a právneho stavu sťažovateľ navrhol, aby

ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v predmetnom konaní a prikázal okresnému súdu v tomto konaní konať bez zbytočných

prieťahov. Okrem toho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 800 €

a náhrady trov konania v sume 187,94 €.

3. Sťažnosť z 9. septembra 2015 bola podpísaná advokátom JUDr. Lukášom

Labašom, podpisu predchádzala jeho mechanická identifikácia (formou pečiatky)

a v záhlaví sťažnosti na prvej strane je uvedené, že sťažovateľ je zastúpený: „Azariová &

Ružbašan Law firm s. r. o., so sídlom Kmeťova 26, Košice... konajúca prostredníctvom

JUDr. Lukáš Labaš, na základe priložených plných mocí.“

4. Z obsahu k sťažnosti priloženého a sťažovateľom podpísaného splnomocnenia

z 15. mája 2015 vyplýva, že sťažovateľ – v rozsahu predmetu konania uvedeného v bode 1 –

v konaní pred ústavným súdom splnomocnil na zastupovanie uvedenú advokátsku

kanceláriu. V poslednom odseku tohto splnomocnenia je uvedené: „Súhlasím, aby

splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu, a ak ich ustanoví viac súhlasím, aby

každý z nich konal samostatne. Uvedené potvrdzujem podpisom tohto plnomocenstva.“

V závere „plnomocenstva“ je uvedené: „Prijímam plnomocenstvo a splnomocňujem ďalej

v rovnakom rozsahu.“ K tomu je pripojená pečiatka advokátskej kancelárie s podpisom

advokátky JUDr. Klaudie Azariovej, konateľky Advokátskej kancelárie Azariová

& Ružbašan Law firm s. r. o. (ďalšie substitučné splnomocnenie k sťažnosti nebolo

pripojené, pozn.).

5. Ústavným súdom posudzovaná sťažnosť bola vypracovaná a podpísaná výlučne

advokátom JUDr. Lukášom Labašom.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25

ods. 2 návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

7. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, konštatuje, že sťažnosť napriek tomu,

že sťažovateľ je zastúpený advokátom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom ustanovené v , a .

8. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom. Podľa ústavný súd je viazaný

návrhom na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Ustanovenie sa v celom rozsahu vzťahuje aj na sťažnosť podľa

a nasl. .

9. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

alebo .

10. Z už uvedeného (body 6, 8 a 9) vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone

o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie

viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1

, a a nasl. ). Inak povedané, každý návrh bez

výnimky musí spĺňať všeobecné náležitosti. Všeobecné náležitosti sa týkajú formy a obsahu

návrhu. Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný

návrhom na začatie konania ( ).

11. V prípadoch obligatórneho zastúpenia navrhovateľa advokátom v konaní pred

ústavným súdom (čo platí aj v danej veci, pozn.) je základným procesným prameňom práva

ustanovenie (bod 8). Citované zákonné ustanovenie

procesného poriadku (vo vzťahu k iným právnym predpisom ide o predpis lex specialis)

vymedzuje nevyhnutné náležitosti právneho zastupovania v konaní pred ústavným súdom,

ktoré musia byť splnené a ktoré nie je možné zmluvne ani inak obmedziť (pozri body 4 in

fine a 12). Napr. podľa Jána Drgonca „zákon, ktorý nie je predmetom odkazu zákona

o ústavnom súde, nepredstavuje prameň práva vo veciach ochrany ústavnosti. Týka sa to

predovšetkým o advokácii... a jeho úpravy umožňujúcej advokátovi

nechať sa zastupovať iným advokátom alebo advokátskym koncipientom... Advokát

zastupujúci pred ústavným súdom SR sa nemôže nechať zastúpiť podľa zákona o advokácii,

lebo takú možnosť nepozná. Je to logický dôsledok významu

ochrany ústavnosti, pri ktorej nemôže byť priestor na obštrukciu pri zastupovaní účastníka

konania.“ (pozri Drgonec J. Ochrana ústavnosti Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Paneurópska vysoká škola. 2010, s. 148). K subsidiárnemu použitiu Občianskeho súdneho

poriadku, resp. (pozri bod 9) Ján Drgonec ďalej hovorí, že

„k primeranému použitiu alebo

v konaní pred Ústavným súdom SR nemôže dôjsť vždy, keď to platný právny poriadok

nevylučuje, či dokonca keď to nezakazuje..., musí existovať právny dôvod pre uplatnenie

danej normy v konaní pred ústavným súdom“ (tamtiež s. 132 a 144).

12. Zmyslom a účelom substitučného (náhradného) splnomocnenia nemôže byť

(z povahy veci) úplne nahradenie originárneho splnomocnenia. Podľa názoru ústavného

súdu preto náležite nezdôvodnené a/alebo neobmedzené substitučné (náhradné)

splnomocnenie, ktoré vo svojej podstate nahrádza originárne splnomocnenie (pozri bod 4

in fine), je v konaní pred ústavným súdom vylúčené. Ústavný súd v okolnostiach

posudzovanej veci ďalej uvádza, že „oprávnenosť“ substituenta (advokáta JUDr. Lukáša

Labaša) vypracovať návrh a podpísať ho v mene sťažovateľa, ktorý ho na to výslovne

nesplnomocnil, nemožno ústavne konformným spôsobom oprieť ani o substitučnú doložku

obsiahnutú v pôvodnom splnomocnení sťažovateľa pre advokátku JUDr. Klaudiu Azariovú

(bod 4 in fine), a to už len z toho dôvodu, že v rámci tejto doložky bol rozsah substitučného

splnomocnenia neprípustným spôsobom založený na nerešpektovaní/obmedzení

relevantných právnych predpisov, teda aj , ale tiež napr. pre

subsidiárne použitie („Splnomocnenec je oprávnený udeliť

inej osobe plnomocenstvo... v rozsahu, v ktorom výkon substitučných oprávnení... nie je

obmedzený... právnymi predpismi... upravujúcimi zastupovanie pred Ústavným súdom...“).

Ústavný súd preto uzatvára, že vzhľadom na (i) nezdôvodnenosť a/alebo neobmedzenosť

substitučného splnomocnenia, (ii) nerešpektovanie/zmluvné obmedzenie predovšetkým lex

specialis ( ), ale aj iných zákonov, ako aj (iii)

nenaplnenie zákonom ustanovenej podmienky „povahy veci“ v zmysle § 31a zákona

o ústavnom súde pre prípadné subsidiárne použitie (jeho

§ 25 ods. 3) treba považovať substitučnú doložku uvedenú v „plnomocenstve“ z 15. mája

2015 prima facie za zákonne neprípustnú, a teda nespôsobilú na dosiahnutie zmluvných

substitučných účinkov. V neposlednom rade je potrebné dodať, že okrem substitučnej

doložky zákonný alebo zmluvný podklad na substitučné zastupovanie v prospech advokáta

JUDr. Lukáša Labaša v posudzovanom prípade neexistoval (splnomocnenie k sťažnosti

nebolo pripojené).

13. Ústavný súd zistil, že predložená sťažnosť bola vypracovaná a podpísaná výlučne

advokátom JUDr. Lukášom Labašom (bod 5), teda nebola podpísaná sťažovateľom alebo

ním splnomocnenou advokátkou JUDr. Klaudiou Azariovou [bod 4 (v súlade s požiadavkou

môže byť sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom

zastúpený advokátom, a teda nie spoločnosťou s ručením obmedzeným, pozn.)]. Táto

zákonná podmienka vyplýva z už citovaného ustanovenia § 20 ods. 1 poslednej vety a 2

(bod 8). Návrh, ktorý nemá všetky zákonom ustanovené náležitosti

(podpísanie návrhu na to určenou osobou takouto náležitosťou nepochybne je, pozn.), nie je

spôsobilý vyvolať začatie konania. Ústavný súd má právo taký návrh odmietnuť.

14. K podobným záverom (bod 13 in fine) už ústavný súd dospel napr. vo veci sp. zn.

, keď návrh doručený ústavnému súdu podpísala namiesto advokáta jeho

koncipientka, a tiež vo veci sp. zn. . V tejto súvislosti ústavný súd

pripomína, že takýto nedostatok návrhu (sťažnosti) nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti, ak sťažovateľka disponuje kvalifikovaným právnym zastúpením – advokátom.

Uvedený záver vyplýva zo stabilnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (napr.

, , , , ,

, , , , ,

, , , ,

...).

15. Ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005

uviedol: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne

to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred

ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura

scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr.

advokáta).

16. Ústavný súd z uvedeného dôvodu a so zreteľom na kvalifikované právne

zastúpenie sťažovateľa konštatuje, že sťažnosť nespĺňa náležitosti predpísané zákonom

o ústavnom súde, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom

prerokovaní ( ).

17. Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka

veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol (prekážka res iudicata) okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené (m. m. ). Na základe uvedeného má sťažovateľ stále možnosť

za predpokladu splnenia všetkých náležitostí obrátiť sa na ústavný súd s novým podaním.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2015