Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 93/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v ,

základného práva na právnu pomoc v konaní zaručeného v Slovenskej

republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva na

účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní pod sp. zn. 20

a jeho uzneseniami vydanými v tomto konaní z 9. septembra 2009 a 22. februára

2010, ako aj uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -109 zo 17. júna

2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. decembra

2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na právnu pomoc v konaní zaručeného v

, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako

aj práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 dohovoru postupom Okresného

súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a

tiež uzneseniami vydanými v tomto konaní z 9. septembra 2009 a z 22. februára 2010, ako

aj uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -109

zo 17. júna 2010.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn.

sa žalobou podanou okresnému súdu 22. októbra 2007 sťažovateľ proti

žalovanej spoločnosti B., spol. s r. o., domáhal vyslovenia neplatnosti „... hlasovania na

schôdzi vlastníkov bytov bytového domu...“. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta, že

okresný súd v tejto jeho veci relevantne nekonal, vo veci sa podľa sťažovateľa často menili

zákonné sudkyne, ktoré mali svoju činnosť obmedziť iba na vymáhanie súdnych poplatkov

od sťažovateľa, a to aj napriek tomu, že podľa jeho názoru mal byť od platenia súdneho

poplatku oslobodený priamo zo zákona. Okrem tohto sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že

okresný súd mu bráni nahliadnuť do spisu, a tiež, že okresný súd stále nezabezpečil pre

konanie podstatný dôkaz, a to „... zápisnica a prezenčná listina...“.

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí jeho

sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„II.A. Okresný sud Bratislava II porušuje základné práva D. B. garantované čl. 46

ods. 1, a a a

Dohovoru.

II.B. Ústavný súd zrušuje uznesenie -84 z dňa 09. 09. 2009, uznesenie

-102 Okresného súdu Bratislava II ako protizákonné; Ústavný súd zrušuje

uznesenie -109 z dňa 17. 06. 2010 odvolacieho súdu Krajský sud Bratislava.

II.C. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava II zaplatiť 10.000 EUR ako

satisfakciu za marenie práva na súdnu ochranu opakovane spôsobom persekúcie D. B. a

protizákonným rozhodovaním v súčinnosti s odvolacím súdom.

Okresný súd je povinný zaplatiť satisfakciu a trovy konania v lehote 15 dní. V

prípade omeškania je povinný zaplatiť úroky z omeškania vo výške 200 EUR denne za každý

deň omeškania od dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia.

II.D. Vzhľadom na veľký počet sťažnosti proti Okresnému súdu Bratislava II Ústavný

súd upozorňuje, že opakovane porušovania základných práv D. B. bude trestať

zdvojnásobovaním satisfakcii do budúcna, ide o circa 50 sťažnosti, ktoré dávajú najavo

skutočnú persekúciu D. B. týmto súdom.

II.E. Okresný súd Bratislava II, týmto spôsobom zasahuje do zdravia sťažovateľa

neobyčajne hrubým spôsobom, keď odpor tohto súdu spočíva na porušovaní všetkých

základných práv a marení akejkoľvek spravodlivosti, keď súd používa falsifikáty ako základ

pre rozsudok (v konaniach , , , ) odmieta

zabezpečiť dôkazy a tak kryje trestné činy, rozhoduje sústavne protizákonne a krajsky súd

mu to schvaľuje, marí dovolacie konanie neustanovením advokáta...“

Sťažovateľ sa súčasne domáha, aby mu pre účely konania pred ústavným súdom bol

z dôvodu jeho nepriaznivých majetkových pomerov ustanovený advokát.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol (prekážka res iudicata), okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené.

V zmysle judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) rozhodnutie o odmietnutí návrhu na začatie konania pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť je rozhodnutím „o konaní“, ktoré má na mysli citované ustanovenie § 24

písm. a) . Nejde však o podmienku konania, ktorú možno

dodatočne splniť v ďalšom návrhu, ktorým sa napáda to isté konanie, ktoré bolo napadnuté

už v predchádzajúcom návrhu, ktorý bol odmietnutý ako zjavne neopodstatnený.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa ústavný súd zistil, že o identickej

sťažnosti sťažovateľa, predmetom ktorej boli namietané zbytočné prieťahy v konaní

okresného súdu vedenom pod sp. zn. , už ústavný súd konal a rozhodol

v konaní vedenom pod sp. zn. , pričom uznesením č. k. -11

z 22. apríla 2010 (sťažovateľovi bolo doručené 16. júna 2010) bola táto sťažnosť

odmietnutá z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť

sťažovateľa v časti namietaných prieťahov v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn.

na čas do rozhodnutia ústavného súdu (do 22. apríla 2010) je neprípustná,

a preto ju pri predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení

s .

Pokiaľ ide o postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

v čase, resp. v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. -11 z 22. apríla

2010, ústavný súd zistil, že 17. júna 2010 krajský súd uznesením č. k. -109

ako vecne správne potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. -102

z 22. februára 2010, ktorým okresný súd zastavil predmetné konanie pre nezaplatenie

súdneho poplatku (uznesenie okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu

nadobudlo právoplatnosť 6. augusta 2010). Písomným podaním doručeným okresnému súdu

30. augusta 2010 sťažovateľ podal proti uzneseniu krajského súdu dovolanie a uznesením

č. k. -115 zo 6. októbra 2010 okresný súd priznal sťažovateľovi oslobodenie

od súdnych poplatkov v dovolacom konaní (vychádzajúc z aktuálneho rozhodnutia Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave z 26. júla 2010, v zmysle ktorého je sťažovateľ

občanom v hmotnej núdzi) a súčasne mu pre dovolacie konanie ustanovil právneho zástupcu

z radov advokátov (JUDr. A. C., B.). Predmetné uznesenie zo 6. októbra 2010, ako aj

dovolanie sťažovateľa okresný súd doručoval sťažovateľovi ustanovenému advokátovi 20.

októbra 2010, avšak z dôvodu nevrátenia sa doručenky z tohto doručovania, okresný súd

22. novembra 2010 inicioval reklamačné konanie na pošte, ktoré bolo skončené 2. decembra

2010. Medzičasom však bola okresnému súdu 18. novembra 2010 vrátaná nedoručená

zásielka adresovaná advokátovi, ktorý si ju neprevzal, a preto ju okresný súd opätovne

zasielal advokátovi 24. novembra 2010, avšak aj táto zásielka bola 21. decembra 2010

vrátaná okresnému súdu ako nedoručená. Následne okresný súd po tretíkrát doručoval

predmetnú zásielku sťažovateľovi ustanovenému advokátovi, a to 17. februára 2011 poštou

a 22. februára 2011 aj faxom.

Z uvedeného prehľadu procesných úkonov vykonávaných okresným súdom v období

po skoršom rozhodnutí ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ústavný

súd v tomto skúmanom postupe okresného súdu nezistil žiadne obdobia nečinnosti, ktoré by

bolo možné vyhodnotiť ako zbytočné prieťahy v zmysle sťažovateľom označeného čl. 48

ods. 2 .

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, , , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom

prerokovaní aj v tejto časti odmietol, a to ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

2. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu zaručeného

v , základného práva na právnu pomoc v konaní zaručeného v

ods. 2 , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v dohovoru,

ako aj práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 dohovoru

uzneseniami okresného súdu č. k. -84 z 9. septembra 2009 a č. k.

-102 z 22. februára 2010

Vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva

z citovaného , môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu

právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická

osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred iným štátnym

orgánom Slovenskej republiky (vrátane všeobecných súdov).

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného základného práva

alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po

predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých

práv, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, neposkytuje iný všeobecný súd na základe

sťažovateľovi dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne

prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv označenými uzneseniami okresného

súdu.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ mal možnosť domáhať sa

preskúmania sťažnosťou pred ústavným súdom napadnutých uznesení okresného sudu

č. k. -84 z 9. septembra 2009 a č. k. -102 z 22. februára 2010

využitím riadneho opravného prostriedku, a to odvolania, o možnosti využitia ktorého bol

v týchto rozhodnutiach aj riadne poučený. Tento opravný prostriedok sťažovateľ napokon aj

využil.

O odvolaní proti uzneseniu okresného súdu č. k. -84 z 9. septembra

2009, ktorým okresný súd nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov,

rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 29. októbra 2009, a to tak, že

uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil (uznesenie nadobudlo právoplatnosť

10. februára 2010). O odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-102 z 22. februára 2010, ktorým okresný súd pre nezaplatenie súdneho

poplatku konanie zastavil, rozhodol krajský súd uznesením č. k. -109 zo

17. júna 2010 tak, že aj toto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil

(uznesenie nadobudlo právoplatnosť 6. augusta 2010).

V dôsledku využitia riadneho opravného prostriedku proti sťažovateľom napádaným

uzneseniam okresného súdu sa odvolací krajský súd v rozsahu svojho preskúmavacieho

oprávnenia odvolacieho súdu musel v podstate vysporiadať s rovnakými skutkovými

a právnymi argumentmi, ako sťažovateľ uvádza aj v konaní pred ústavným súdom.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (, ), ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre

nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie ( ).

3. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu zaručeného

v , základného práva na právnu pomoc v konaní zaručeného v

ods. 2 , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v dohovoru,

ako aj práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 dohovoru uznesením

krajského súdu č. k. -109 zo 17. júna 2010

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní

pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení

alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

V uvedených súvislostiach ústavný súd uvádza, že krajský súd napádaným

uznesením č. k. -109 zo 17. júna 2010 ako vecne správne potvrdil uznesenie

okresného súdu č. k. -102 z 22. februára 2010, ktorým okresný súd z dôvodu

nezaplatenia súdneho poplatku sťažovateľom konanie zastavil, pričom toto uznesenie

krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 6. augusta 2010.

Od 6. augusta 2010, keď sťažnosťou sťažovateľa napádané uznesenie krajského súdu

č. k. -109 zo 17. júna 2010 nadobudlo právoplatnosť, do 17. decembra 2010,

keď bola sťažnosť sťažovateľa adresovaná ústavnému súdu podaná na poštovú prepravu

(ústavnému súdu bola doručená 21. decembra 2010), už nepochybne uplynula dvojmesačná

lehota podľa .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namietal

porušenie ním označených práv uznesením krajského súdu č. k. -109

zo 17. júna 2010, už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene (§ 25

ods. 2 ).

4. K namietanému porušeniu práv okresným súdom v konaniach vedených pod

sp. , sp. zn. a sp. zn.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ označené konania okresného súdu uviedol

iba v petite sťažnosti bez tohto, aby to akýmkoľvek spôsobom odôvodnil v sťažnosti,

ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí podľa v spojení s ,

podľa ktorého návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí obsahovať odôvodnenie

návrhu.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo

slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd o tejto časti sťažnosti,

ktorou sa sťažovateľ domáhal jeho priznania, už nerozhodoval.

Ústavný súd tiež podotýka, že kvôli odmietnutiu sťažnosti sťažovateľa ako celku,

bolo tiež bez právneho významu rozhodovať o žiadosti sťažovateľa ustanoviť mu v konaní

pred ústavným súdom právneho zástupcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2010