Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 616/2016
PDF · 113.36 KB
No categories available
I. ÚS 616/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. októbra 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , a
, všetci bytom , a ,
, , zastúpených advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou,
Advokátska kancelária, Čajakova 5, Košice, vo veci namietaného porušenia základných
práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresnej
prokuratúry Košice I sp. zn. 3 Pv 392/15/8802 z 27. júna 2016 a konaním, ktoré mu
predchádzalo, a takto
rozhodol:
Sťažnosť , ,
a o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
13. septembra 2016 doručená sťažnosť ,
, a (ďalej len „sťažovatelia“),
ktorou namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresnej prokuratúry Košice I
(ďalej len „okresná prokuratúra“) sp. zn. 3 Pv 392/15/8802 z 27. júna 2016 a konaním, ktoré
mu predchádzalo.
2. Po obsiahlom opísaní skutkového a právneho stavu veci sťažovatelia navrhli, aby
ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví, že uznesením okresnej prokuratúry a konaním,
ktoré mu predchádzalo, boli porušené ich označené základné práva (pozri bod 1) podľa
ústavy. Okrem toho sa domáhajú zrušenia predmetného rozhodnutia okresnej prokuratúry
a úhrady trov konania.
3. Ústavný súd zistil, že sťažovatelia spolu so sťažnosťou nedoručili splnomocnenie
na ich zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, aj keď v sťažnosti túto skutočnosť
deklarovali, a tieto splnomocnenia neboli ústavnému súdu doručené ani do času jeho
rozhodovania.
4. Sťažnosť zo 7. septembra 2016 nebola podpísaná sťažovateľmi, ale len v úvode
sťažnosti ich advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou, ktorej podpis bol uvedený
na pečiatke jej advokátskej kancelárie. Prílohou sťažnosti mali byť „Plnomocenstvá“
sťažovateľov.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom
zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
6. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, konštatuje, že sťažnosť napriek
tomu, že ju koncipovala advokátka, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
7. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
8. Z už uvedeného (body 6 a 7) vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone
o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie
viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1
ústavy, § 20 a § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde). Inak povedané, každý návrh bez
výnimky musí spĺňať všeobecné náležitosti. Všeobecné náležitosti sa týkajú formy a obsahu
návrhu. Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný
návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde).
9. V prípadoch obligatórneho zastúpenia navrhovateľa advokátom v konaní pred
ústavným súdom (čo platí aj v danej veci, pozn.) je základným procesným prameňom práva
ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde (bod 7). Citované zákonné ustanovenie
procesného poriadku (vo vzťahu k iným právnym predpisom ide o predpis lex specialis)
vymedzuje nevyhnutné náležitosti právneho zastupovania v konaní pred ústavným súdom,
ktoré musia byť splnené.
10. Ústavný súd zistil, že k predloženej sťažnosti nebola priložená plná moc
na zastupovanie sťažovateľov, a keďže táto zákonná podmienka nebola splnená, návrh nemá
všetky zákonom ustanovené náležitosti (splnomocnenie advokáta na to určenou osobou
takouto náležitosťou nepochybne je, pozn.), a preto nie je spôsobilý vyvolať začatie
konania. Ústavný súd má právo taký návrh odmietnuť.
11. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 10) ústavný súd pripomína, že tento
nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej
činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok
zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08,
I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,
III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd
v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol:
„Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd
nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony
boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky
zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“
Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,
t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
12. Ústavný súd z uvedeného dôvodu a so zreteľom na kvalifikované právne
zastúpenie sťažovateľov konštatuje, že sťažnosť nespĺňa náležitosti predpísané zákonom
o ústavnom súde, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom
prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
13. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka
veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol (prekážka res iudicata) okrem prípadov, v ktorých sa
rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli
splnené (m. m. II. ÚS 93/2011). Na základe uvedeného majú sťažovatelia stále možnosť
za predpokladu splnenia všetkých náležitostí obrátiť sa na ústavný súd s novým podaním.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. októbra 2016