Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 594/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2017

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti AIRAM s. r. o., Jas 939, Galanta, zastúpenej

Mgr. Dávidom Štefankom, Kutlíkova 17, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky a podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv slobôd, ako aj práva podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracoviska Banská Bystrica sp. zn.

BB z 24. júla 2017 a postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 31. augusta 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti AIRAM s. r. o. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. novembra 2017 doručená sťažnosť spoločnosti AIRAM s. r. o., Jas 939, Galanta (ďalej

len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných

práv podľa , a (ďalej len

„ústava“) a podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv slobôd (ďalej len „listina“), ako aj

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom a uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracoviska

Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný trestný súd“) sp. zn. z 24. júla

2017 a postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 31. augusta 2017.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka písomne požiadala špecializovaný trestný

súd o zrušenie zaistenia nároku poškodeného podľa , pretože

v prebiehajúcej trestnej veci vedenej na špecializovanom trestnom súde pod sp. zn.

BB boli sťažovateľke zaistené finančné prostriedky pochádzajúce zo Štátnej

pokladnice a vyplatené Finančnou správou Slovenskej republiky ako vratky nadmerného

odpočtu DPH za obdobie február až apríl 2010 a september až december 2010 na základe

riadne uzatvorených a potvrdených daňových kontrol.

3. Uznesením špecializovaného trestného súdu sp. zn. z 24. júla

2017 (ďalej len „uznesenie špecializovaného trestného súdu“) bola žiadosť sťažovateľky

zamietnutá, a preto podala proti predmetnému rozhodnutiu sťažnosť, v ktorej uviedla, že nie

je možné stotožniť sa s názorom špecializovaného trestného súdu, že zmena vlastníka

obchodnej spoločnosti dotknutej zaistením nároku poškodeného nemá žiadny vplyv na

zmenu alebo zrušenie zaistenia nároku poškodeného. Nový spoločník nadobudnutím

obchodného podielu síce prevzal obchodnú spoločnosť so všetkými jej právami

a záväzkami, avšak obmedzenia, ktoré sa toho času obchodnej spoločnosti týkali, mu

nemôžu byť na ujmu.

4. Podľa názoru sťažovateľky z je zrejmé, že veci

patriace inej osobe ako obvinenému alebo právnickej osobe uvedenej v § 50 ods. 1

sa vyjmú zo zaistenia. V súčasnosti obchodná spoločnosť AIRAM

s. r. o. nepatrí obvinenej osobe v prebiehajúcom trestnom konaní vedenom na

špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. BB , aj keď v minulosti tomu tak

bolo. V tejto súvislosti je však potrebné posudzovať aktuálny stav a na ten aplikovať § 51

ods. 2 . Trestné konanie vedené proti obvinenej pred špecializovaným

trestným súdom nemôže byť na úkor tretej osoby, resp. na úkor nového vlastníka obchodnej

spoločnosti, a preto zaistenie jeho nároku ako poškodeného nemá oporu v zákone a je

spôsobilé zapríčiniť súčasnému spoločníkovi a majiteľovi ujmu.

5. Následne bolo 28. augusta 2017 špecializovaným trestným súdom sťažovateľke

doručené vyjadrenie prokurátora k ňou podanej sťažnosti, ku ktorému sa mohla vyjadriť

v lehote piatich pracovných dní od jeho doručenia. Sťažovateľka sa k predmetnému

vyjadreniu prokurátora vyjadrila podaním z 30. augusta 2017, ako aj podaním

zo 4. septembra 2017. V tomto vyjadrení sťažovateľka jasne uviedla, že zaistené finančné

prostriedky nemohli pochádzať z trestnej činnosti obvinenej v trestnom konaní, pretože boli

riadne preverené daňovými kontrolami, o čom doložila protokoly Daňového úradu

Bratislava.

6. Sťažovateľke bolo 13. októbra 2017 doručené uznesenie najvyššieho súdu,

z ktorého je zrejmé, že jej bola postupom špecializovaného trestného súdu a najvyššieho

súdu odopretá možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu prokurátora zo 17. augusta 2017, keďže

najvyšší súd rozhodoval v čase, keď sťažovateľke ešte neuplynula lehota na toto vyjadrenie

a jej vyjadrenie ani nebolo najvyššiemu súdu predložené.

7. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo Sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru konaním a Uznesením Špecializovaného

trestného súdu - pracovisko Banská Bystrica pod sp. zn.: BB zo dňa 24.07.2017

a konaním a Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.:

zo dňa 31.08.2017 porušené bolo.

Základné právo Sťažovateľa na práva na ochranu vlastníckeho práva v zmysle čl. 20

ods. 1 SR a podľa Listiny základných práv a slobôd Uznesením

špecializovaného trestného súdu - pracovisko Banská Bystrica pod sp. zn.: BB

zo dňa 24.07.2017 a Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.:

zo dňa 31.08.2017 porušené bolo.

Základné právo sťažovateľa na rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 3

SR, Uznesením Špecializovaného trestného súdu - pracovisko Banská Bystrica pod

sp. zn.: BB zo dňa 24.07.2017 a Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pod sp. zn.: zo dňa 31.08.2017 porušené bolo.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.: zo dňa

31.08.2017 a Uznesenie Špecializovaného trestného súdu - pracovisko Banská Bystrica pod

sp. zn.: BB zo dňa 24.07.2017 sa zrušujú a vec sa vracia Špecializovanému

trestnému súdu - pobočka Banská Bystrica na nové konanie a rozhodnutie.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

187,40 EUR, ktorá je splatná do 15 dni od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho

zástupcu sťažovateľa vedený v Tatra banka, a.s., .“

Vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 1. decembra 2017 predseda

špecializovaného trestného súdu uviedol, že dôvody, pre ktoré špecializovaný trestný súd

rozhodol o zamietnutí žiadosti poškodeného o zrušenie zaistenia majetku, sú podrobne

uvedené v jeho rozhodnutí.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

10. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

11. Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie základných práv

podľa , a , listiny a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a napadnutým uznesením špecializovaného trestného súdu,

ktorým bola jej žiadosť o zrušenie zaistenia nároku poškodeného zamietnutá, ako aj

postupom a uznesením najvyššieho súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu

špecializovaného trestného súdu zamietol.

12. Podľa (a podľa listiny) každý má právo vlastniť

majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa

každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky. Podľa všetci účastníci sú si v konaní. Podľa

ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

13. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že napadnuté rozhodnutia

všeobecných súdov sú v rozpore s ustanovením , pretože

v prebiehajúcej trestnej veci vedenej na špecializovanom trestnom súde pod sp. zn.

BB zanikli zákonné predpoklady ustanovené v

pre ďalšie trvanie zaistenia, keďže obvinená v súčasnosti nie je

spoločníčkou ani konateľkou spoločnosti AIRAM s. r. o., teda sťažovateľky. Zmena

vlastníka obchodnej spoločnosti je podľa názoru sťažovateľky dôvodom na zrušenie

zaistenia nároku poškodeného. Súčasne sťažovateľka uviedla, že bola porušená zásada

rovnosti zbraní, pretože jej síce bolo doručené vyjadrenie prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky k jej sťažnosti, bola jej však

odopretá možnosť vyjadriť sa k jeho stanovisku. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že

najvyšší súd rozhodoval v čase, keď sťažovateľke ešte neuplynula ani lehota na podanie

vyjadrenia, ktoré nebolo najvyššiemu súdu predložené.

K namietanému porušeniu označených práv postupom a uznesením

špecializovaného trestného súdu

14. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že princíp subsidiarity

právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická

osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí

rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je

kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne

, , , ).

15. Sťažovateľka bola v prvostupňovom konaní v zmysle príslušných ustanovení

oprávnená dovolávať sa ochrany svojich práv a slobôd v rámci konania

o sťažnosti na najvyššom súde, ktorému ako súdu sťažnostnému prislúchalo preskúmavať

postup špecializovaného trestného súdu. Túto možnosť sťažovateľka využila, a preto

uplatňujúc princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného , ústavný

súd nemá právomoc preskúmavať postup špecializovaného trestného súdu, pretože jeho

namietaný postup a aj rozhodnutie preskúmal najvyšší súd, ktorý rozhodol o sťažnosti

sťažovateľky.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a uznesením najvyššieho súdu

16. Článok 46 ods. 1 a dohovoru je prvotným východiskom pre

zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na

poskytovanie právnej ochrany zaručenej v siedmom oddiele druhej hlavy

( až ). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa

, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru je poskytnúť

uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné

podmienky súdneho konania. Zmyslom tohto základného práva je umožniť každému reálny

prístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu konať vo veci. K jeho porušeniu by

mohlo dôjsť v tom prípade, ak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, teda pokiaľ by súd odmietol konať

a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby ().

17. Ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, v ktorej už viackrát

zdôraznil, že vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných súdov, nie je alternatívnou

ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (, , ).

Ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa je

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Kompetencie ústavného súdu preto

nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných súdov a nepoužívajú sa ani na skúmanie

namietanej vecnej nesprávnosti. Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä

intenzita, akou malo byť zasiahnuté do alebo kvalifikovanou medzinárodnou

zmluvou zaručených základných práv a slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že

v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k porušeniu, resp. odopretiu

základných práv alebo slobôd ().

18. V nadväznosti na to ústavný súd v zásade nie je oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a aplikácii právnych

predpisov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (, ,

). Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, , ).

19. Z týchto hľadísk ústavný súd pristúpil aj k preskúmaniu namietaného postupu

a uznesenia najvyššieho súdu, ktorý napadnutým uznesením zamietol sťažnosť

sťažovateľky proti uzneseniu špecializovaného trestného súdu, ktorý nevyhovel jej návrhu

na zrušenie zaistenia, a preto podstatným pre rozhodnutie v tejto veci bolo zistenie prípadnej

existencie zákonných dôvodov zrušenia zaistenia majetku sťažovateľky.

20. Podľa ak je dôvodná obava, že

uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom bude

marené alebo sťažované, možno nárok až do pravdepodobnej výšky škody zaistiť na

majetkových právach právnickej osoby, v ktorej obvinený

a) má majetkovú účasť alebo

b) je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom iného orgánu,

prokuristom, vedúcim organizačnej zložky podniku, ktorý je zapísaný do obchodného

registra, alebo vedúcim podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného

registra,

c) ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný

čin, za ktorý je trestne stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo v prospech tejto

právnickej osoby.

Podľa zaistenie sa zruší,

a) ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo o zaistení rozhodnuté,

b) ak bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené alebo ak sa skončilo právoplatným

oslobodzujúcim rozsudkom alebo

c) ak uplynuli dva mesiace odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok,

ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo odo dňa, v ktorom nadobudlo

právoplatnosť uznesenie, ktorým bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa zaistenie treba obmedziť, ak sa ukáže, že nie je

potrebné v rozsahu, v akom bolo nariadené. Ak boli zaistením postihnuté veci patriace inej

osobe ako obvinenému alebo právnickej osobe uvedenej v § 50 ods. 1, vyjmú sa

zo zaistenia.

21. Z uznesenia špecializovaného trestného súdu vyplýva, že dôvodom zaistenia

majetku sťažovateľky je uspokojenie nároku poškodeného ‒Finančnej správy Slovenskej

republiky na majetkových právach k peňažným prostriedkom vedených na bankovom účte

sťažovateľky, ktoré boli poukázané do úschovy na účet špecializovaného trestného súdu

z toho dôvodu, že predchádzajúca jediná spoločníčka a konateľka sťažovateľky (obvinená

) je jednou z obvinených, ktorí si mali v rámci organizovanej skupiny

neoprávnene nárokovať od príslušných správcov dane vrátenie nadmerného odpočtu dane

z pridanej hodnoty na základe fiktívnych zdaniteľných plnení, pričom k zaisteniu nároku

poškodeného došlo v čase, keď obvinená bola jedinou spoločníčkou

a konateľkou sťažovateľky. Špecializovaný trestný súd ustálil, že zmena vlastníka

obchodnej spoločnosti dotknutej zaistením nároku poškodeného nemá žiadny vplyv na

zmenu alebo zrušenie tohto zaistenia nároku poškodeného.

22. Najvyšší súd vo svojom uznesení, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľky proti

uzneseniu špecializovaného trestného súdu, k námietkam sťažovateľky uviedol:

„Najvyšší súd po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloženého

doposiaľ získaného spisového materiálu zistil, že prokurátor podal 1. augusta 2016 na

Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica obžalobu na

a spol. (ďalších 9 osôb) pre pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného podľa

§ 277 ods. 1 alinea druhá, ods. 2 písm. a/ v spojení s § 138 písm. i/, ods. 4 Tr. zák. účinného

do 30. septembra 2012, ktorej trestnej činnosti sa mali dopustiť na skutkovom základe

uvedenom v obžalobe. Podľa obžaloby mali obžalovaní v 293 prípadoch uplatniť

neoprávnený nadmerný odpočet DPH v celkovej výške 7.566.236,82,- €, z ktorého bola pri

vyplatení viacerými daňovými úradmi v úhrne 4.887.821,76,- €, spôsobená škoda v celkovej

výške 4.248.488,69,- €. Spoločnosť AIRAM, s.r.o. sa podľa obžaloby podieľala na skutkoch

pod bodmi 31 až 43 a neoprávnene si mala uplatniť nadmerný odpočet DPH v celkovej

výške 353.456,33,- €, z ktorého jej bola daňovými úradmi vyplatená suma 277.405,95,- €.

Uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR zo 16. októbra 2014

sp. zn. VII/1 Gv 205/11/1000-205 v spojení s uznesením sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z 15. decembra 2014

sp. zn. 98/2014 boli podľa v predmetnej trestnej veci

zaistené finančné prostriedky spoločnosti AIRAM, s.r.o. so sídlom Galanta, Jas 939, IČO:

44923813, nachádzajúce sa na internom účte spoločnosti v banke Oberbank AG, pobočka

zahraničnej banky v SR č. 6161026858/8370. Zároveň podľa boli

zakázané spoločnosti AIRAM, s.r.o. akékoľvek dispozície s peňažnými prostriedkami na

uvedenom účte do výšky 277.252,60,- €. V čase zaistenia boli na tomto účte finančné

prostriedky vo výške 113.929,11,- € a disponentom bola v tom čase obvinená

, konateľka spoločnosti.

V predmetnej veci už senát najvyššieho súdu rozhodoval, a to o sťažnosti

prokurátora proti uzneseniu špecializovaného trestného súdu z 21. októbra 2016, ktorým

špecializovaný trestný súd zaistenie zrušil a na základe sťažnosti prokurátora senát

najvyššieho súdu uznesením z 12. januára 2017 sp. zn. napadnuté uznesenie

podľa zrušil, čím zaistenie nároku zostalo naďalej v platnosti.

Sťažnostný súd ďalej zistil, že k prevodu obchodného podielu spoločnosti z

na došlo na základe zmluvy, ktorá bola do obchodného registra

príslušného súdu doručená 21. marca 2017 a jediným konateľom spoločnosti AIRAM, s.r.o.

sa stal . Z uvedeného vyplýva, že k prevodu obchodného podielu spoločnosti

a tým aj ku zmene jej konateľa došlo krátko po rozhodnutí najvyššieho súdu. V tejto

súvislosti sťažnostný súd pripomína, že zmena vlastníka v obchodnej spoločnosti nemá vplyv

na zrušenie zaistenia. Nový spoločník nadobudnutím obchodného podielu prevzal obchodnú

spoločnosť so všetkými právami a záväzkami spoločnosti, ako aj obmedzeniami, na ktorú

skutočnosť správne poukázal aj prokurátor vo svojom vyjadrení k návrhu na zrušenie

zaistenia. Súd prvého stupňa preto postupoval v súlade so zákonom, keď návrh nového

konateľa spoločnosti zamietol.“

23. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že najvyšší súd sa stotožnil

s názorom špecializovaného trestného súdu, že naďalej sú splnené podmienky pre zaistenie

majetku sťažovateľky, keď za rozhodujúci považoval moment, kedy došlo k zaisteniu

majetku. Podľa názoru ústavného súdu sa nemožno stotožniť s názorom sťažovateľky, že

dôvodom zrušenia zaistenia jej majetku je skutočnosť, že v súčasnej dobe nie sú splnené

zákonné podmienky pre zaistenie jej majetku, pretože existencia týchto podmienok bola

relevantná len v čase rozhodovania o zaistení. Zmena podmienok, ktoré tu boli v čase

zaistenia nároku poškodeného, nie je dôvodom zrušenia zaistenia podľa § 51 ods. 1 alebo

ods. 2 .

24. Z týchto dôvodov preto ústavný súd považuje postup najvyššieho súdu, ktorým

zamietol sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu špecializovaného trestného súdu, na

základe ktorého bola zamietnutá jej žiadosť o zrušenie zaistenia jej majetku, keď nezistil

dôvod na jeho zrušenie, za súladný s , a teda ústavne akceptovateľný.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, podľa ktorej postup súdu,

ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi konania

v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať za porušenie základného

práva na súdnu ochranu vyjadreného v a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, ).

25. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v časti

namietaného porušenia jej základného práva podľa a jej práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu a jemu predchádzajúcim

postupom pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom a uznesením najvyššieho súdu

26. Vo vzťahu k sťažovateľkou namietanému porušeniu jej základného práva podľa

z dôvodu, že sťažovateľke síce bolo doručené vyjadrenie prokurátora

k jej sťažnosti, avšak nemala možnosť naň reagovať v súdom stanovenej lehote, pretože

najvyšší súd rozhodol o sťažnosti v čase, keď jej ani neuplynula lehota na podanie tohto

vyjadrenia, ústavný súd poukazuje na to, že pri posudzovaní dodržania základných práv

a slobôd ústavný súd štandardne vo svojej judikatúre uplatňuje zásadu priority materiálneho

prístupu k ochrane ústavnosti, resp. ochrane základných práv a slobôd (napr.

, , , , ).

Z uznesenia najvyššieho súdu je zrejmé, že konanie o zrušenie zaistenia majetku v trestnej

veci iniciovala svojím podaním sťažovateľka, ktorá v ňom mala možnosť uviesť všetky

argumenty, ktoré považovala za významné a potrebné a ktoré tvorili podstatu rozhodovacej

činnosti špecializovaného trestného súdu. Súčasne sťažovateľka mala možnosť svoje

argumenty prípadne rozšíriť a doplniť v sťažnosti podanej proti uzneseniu špecializovaného

trestného súdu, na základe ktorej rozhodoval sťažnostný súd. Najvyšší súd v odôvodnení

svojho uznesenia napokon uviedol, na ktoré skutočnosti uvedené prokurátorom vo vyjadrení

k sťažnosti sťažovateľky prihliadal, pričom z ich obsahu nevyplývajú žiadne také (nové)

podstatné faktické a právne skutočnosti, ktoré nemohli byť sťažovateľke už známe a ktorých

uplatnenie prokurátorom by sťažovateľka nemohla predpokladať. Z uvedeného dôvodu

sťažovateľkou namietané pochybenie v postupe najvyššieho súdu v napadnutom konaní

podľa názoru ústavného súdu nedosahuje taký ústavnoprávny rozmer, ktorý by vytváral

priestor pre možnosť vyslovenia porušenia sťažovateľkou označeného práva, a preto

sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a podľa

čl. 11 ods. 1 listiny postupom a uznesením najvyššieho súdu

27. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade nebolo porušené

základné právo sťažovateľky podľa ani právo podľa

dohovoru z dôvodu namietanej nezákonnosti napadnutého uznesenia, v nadväznosti na to

nemohlo dôjsť ani k porušeniu základného práva sťažovateľky na ochranu majetku podľa

a podľa listiny. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že

inštitút zaistenia je považovaný za preventívne opatrenie, ktorým štát využíva možnosť

zabezpečiť právo poškodeného účinne uplatniť svoj nárok na náhradu škody spôsobenej

trestným činom, zaistením majetku obvineného, resp. zaistením jeho majetkových práv.

Záujem na zachovaní majetku obvineného na účel odškodnenia poškodeného patrí

k nespochybniteľným legitímnym účelom, resp. dôvodom zasahovania do vlastníckeho

práva, ktoré je realizované prostredníctvom ustanovení ().

Uvedené nepochybne platí aj v prípade, ak je nárok poškodeného zaistený na majetkových

právach právnickej osoby uvedenej v . Na tomto základe

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní aj túto časť sťažnosti sťažovateľky odmietol ako

zjavne neopodstatnenú ( ).

28. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. decembra 2017