Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tost/46/2016

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu

JUDr. Petra Szaba a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci

obžalovaného Ing. M. Z . a spol. pre pokračovací zločin neodvedenia dane

a poistného podľa § 277 ods. 1 alinea druhá, ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. v spojení

s § 138 písm. i/ Tr. zák. účinného do 30.09.2012, o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu Špecializovaného

trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 21. októbra 2016, sp. zn.

BB – , na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 12. januára 2017 takto

rozhodol:

Podľa sa napadnuté uznesenie z r u š u j e.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica

senát tohto súdu podľa rozhodol, že zrušuje uznesenie prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry GP SR zo dňa 16. októbra 2014 sp. zn. VII/1 Gv 205/11/1000-205,

v spojení s uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu,

pracovisko Banská Bystrica z 15. decembra 2014 sp. zn. 98/2014, lebo nemožno zaistiť

nárok, ktorý nemožno v trestnom konaní uplatniť.

Svoje uznesenie v podstate odôvodnil tým, že po podaní obžaloby senát svojím

uznesením z 21. októbra 2016 sp. zn. BB – podľa

nepripustil do konania poškodenú stranu Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky

s nárokom na náhradu škody, pretože v trestnom konaní, predmetom ktorého je prejednanie

2

a rozhodovanie daňových a poistných podvodov, si nemôže právo poškodeného v adhéznom

konaní uplatňovať žiadny subjekt.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť prokurátor

Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR (ďalej len prokurátor). V dôvodoch svojej sťažnosti

(č.l. 19970-19972/zv. 70) uviedol, že s rozhodnutím súdu nesúhlasí, pretože bolo vydané

v rozpore so zákonom, je vecne nesprávne a neopodstatnené.

Pripomenul, že v predmetnej trestnej veci bolo vedené prípravné konanie a podaná

obžaloba pre pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 alinea

druhá, ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. účinného

do 30.09.2012. S poukazom na uvedené zákonné ustanovenie je 10 obvineným osobám

kladené za vinu, že organizovanou skupinou ako závažnejším spôsobom a pokračovacím

konaním neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnili nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty

v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Na základe vykonaného

dokazovania bolo zistené, že podvodným spôsobom bola v dôsledku čiastočného vyplatenia

uplatnených vratiek z nadmerných odpočtov spôsobená škoda štátnemu rozpočtu.

S poukazom na doterajšiu justičnú prax pri podvodoch na DPH má za to, že téza

senátu špecializovaného trestného súdu v danej veci je nesprávna. Zastáva názor,

že vyplatením vratky z nadmerného odpočtu DPH, ktorý bol podaním daňového priznania

uplatnený neoprávnene, teda protiprávne napr. predstieraním, predkladaním falošných

nepravdivých údajov o DPH na vstupe a na výstupe, bola aj spôsobená majetková škoda,

a to vo výške výplaty takého neoprávneného nadmerného odpočtu DPH.

Z legislatívneho a logického výkladu usudzuje, že pri trestnom čine podľa § 277 ods. 1

alinea druhá v skutočnosti nejde o daňový delikt (ako trestný čin nezaplatenia dane alebo

neodvedenia dane), pri ktorom sa nezaplatená alebo neodvedená daňová povinnosť

nepovažuje za škodu, ktorú možno uplatniť v trestnom konaní. V danom prípade ide

o úmyselný daňový podvodný čin a túto je možné uplatniť v trestnom konaní.

Okrem toho namietal, že senát pri svojom rozhodovaní aplikoval nesprávne

ustanovenie . Rozhodnutie prokurátora o zaistení nároku poškodeného

bolo v druhom stupni preskúmavané sudcom pre prípravné konanie. Zaistenie nároku

3

poškodeného sa môže zrušiť zo zákonných dôvodov podľa S poukazom

na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie podľa zrušiť

a uložiť súdu prvého stupňa, aby vo veci pripustil poškodenú stranu Finančné riaditeľstvo SR

do trestného konania s nárokom na náhradu škody.

Podaním došlým na súd prvého stupňa 25. novembra 2016 (č.l. 19989-19991/zv. 70)

prokurátor doplnil dôvody sťažnosti, kde uviedol, že v prípade vyplatenia neoprávnene

uplatneného nadmerného odpočtu DPH ide o reálne ukrátenie na majetku štátu, a síce

zmenšenie príjmovej časti štátneho rozpočtu založeného na výbere dane z pridanej hodnoty,

keďže výplaty vratiek z DPH pochádzajú z finančných prostriedkov pripísaných

na bankových účtoch príslušných správcov dane, kompetentných rozhodovať o priznaní

nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, z prijatých platieb DPH.

Nadmerný odpočet DPH treba odlíšiť od vlastnej daňovej povinnosti. Oba tieto právne

inštitúty predstavujú výsledný vzťah dane na vstupe a s daňou na výstupe. V ďalšej časti

svojho podania zotrval na dôvodoch uvedených v pôvodnej sťažnosti.

K dôvodom sťažnosti prokurátora sa vyjadrila z obžalovaných obž. M. Z., ktorá

v podaní došlom súdu prvého stupňa 29. novembra 2016 (č.l. 19992/zv. 70) uviedla,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne. Názor, že právo poškodeného

si nemôže v trestnom konaní pri jej kladených trestných činoch za vinu uplatňovať žiadny

subjekt, je správny. Finančné riaditeľstvo SR a ani štát v tomto prípade nepožívajú práva

a povinnosti poškodeného v trestnom konaní. Navrhla preto sťažnosť prokurátora ako

nedôvodnú zamietnuť.

Podaním došlým najvyššiemu súdu 11. januára 2017 sa obžalovaná M. Z. vyjadrila

k sťažnosti prokurátora aj prostredníctvom obhajcu Dávida Štefanka. Zopakovala, že názor

súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení považuje za správny, pričom na podporu svojho

názoru k vyjadreniu doložila kópiu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16.

augusta 2012 sp. zn. .

4

K sťažnosti prokurátora sa vyjadrilo i Finančné riaditeľstvo SR podaním došlým

12. decembra 2016 (č.l. 20000-20001/zv. 70). Podľa ich názoru je rozhodnutie súdu prvého

stupňa nesprávne a plne si osvojujú argumentáciu prokurátora uvedenú v sťažnosti.

Na podklade včas podanej sťažnosti najvyšší súd podľa

preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ mohol podať

sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil,

že sťažnosť prokurátora je dôvodná.

Najvyšší súd po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloženého doposiaľ

získaného spisového materiálu zistil, že prokurátor podal 1. augusta 2016 na Špecializovanom

trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica obžalobu na Ing. M. Z. a spol. (ďalších 9 osôb)

pre pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 alinea druhá, ods. 2

písm. a/, ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 138 písm. i/ Tr. zák. účinného do 30.09.2012, ktorej

trestnej činnosti sa mali dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Podľa

obžaloby mali obžalovaní v 293 prípadoch uplatniť neoprávnený nadmerný odpočet DPH

v celkovej výške 7.566.236,82 €, z ktorého bola pri vyplatení viacerými daňovými úradmi

v úhrne 4.887.821,76 €, spôsobená škoda v celkovej výške 4.248.488,69 €.

Sťažnostný súd si plne osvojil dôvody uvedené v sťažnosti prokurátora. Súd prvého

stupňa pri svojom rozhodovaní zrejme opomenul, že obžalovaní sú síce trestne stíhaní

pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák., avšak alinea druhá -

za tzv. daňový podvod. K zmene došlo , ktorým sa zmenil a doplnil

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom čl. IV

uvedeného zákona sa zmenil i s účinnosťou od 1.10.2012 a trestné činy daňové

boli rozšírené o ustanovenie § 277a - daňový podvod.

Zo skutkovej vety obžaloby vyplýva, že obžalovaní si neoprávnene uplatnili vratky

DPH, pričom z celkovej uplatnenej sumy im bola zo štátneho rozpočtu vyplatená čiastka

4.248.488,69 €, ktorá skutočnosť v zmysle ustálenej praxe znamená, že činu sa dopustili

vo veľkom rozsahu. Neobstojí tvrdenie súdu prvého stupňa, že nevznikla škoda.

Argumentácia uvedená v napadnutom uznesení sa vzťahuje na prípady, kedy páchateľ zadržal

a neodviedol do štátneho rozpočtu príslušné dane. Vtedy skutočne štátu nevznikla škoda,

ktorú možno uplatňovať v adhéznom konaní, nakoľko ide o nárok štátu vyplývajúci priamo

5

zo zákona. Na vymoženie daňového nedoplatku má štát voči povinnému iné zákonom

stanovené možnosti.

Rovnako neprijateľná je i argumentácia obžalovanej M. Z. uvedená

vo vyššie uvedených vyjadreniach k sťažnosti prokurátora. Závery najvyššieho súdu uvedené

v rozhodnutí zo 16. augusta 2012 sp. zn. nemožno v danom prípade aplikovať.

Trestná činnosť uvedená v tomto rozhodnutí najvyššieho súdu sa vzťahovala práve

na prípad, kedy bol obvinený trestne stíhaný pre prečin nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1,

ods. 2 Tr. zák., pretože neodviedol štátu dane z pridanej hodnoty. V posudzovanej veci

si však obvinení uplatnili voči štátu neoprávnené vratky z dane pridanej hodnoty na základe

fiktívnych údajov.

Taktiež treba súhlasiť s námietkou prokurátora, že súd prvého stupňa nesprávne

aplikoval ustanovenie Zaistenie nároku poškodeného sa môže

zo zákonných dôvodov zrušiť podľa

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a preto zaistenie nároku

poškodeného naďalej trvá.

Čo sa týka uznesenia, ktorým súd prvého stupňa nepripustil do konania poškodenú

stranu Finančné riaditeľstvo SR, toto rozhodnutie je právoplatné. Išlo o procesný postup súdu,

pričom proti takému rozhodnutiu zákon opravný prostriedok nepripúšťa. Tým však nároky

poškodenej strany nie sú dotknuté.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 12. januára 2017

JUDr. Peter S z a b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová