Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 536/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

KONCEPT

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. februára 2018

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom, advokátska kancelária,

Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo

v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. ,

p o r u š e n é n e b o l i .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-11 zo 4. apríla 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Námestovo (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. ,

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti predovšetkým vyplynulo:

„... Na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. , prebieha

odo dňa 11.9.2013 do súčasnosti dedičské konanie po neb. rod.

, , zomr. 6.9.2013, posledne bytom . I napriek

skutočnosti, že odo dňa začatia tohto konania do súčasnosti uplynuli už 2 roky a 9

mesiacov, nie je toto konanie právoplatne skončené. Do dnešného dňa nebolo vo veci

vydané žiadne meritórne rozhodnutie...

... Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní a tým aj k porušeniu základného práva podľa článku 48 ods. 2 Slovenskej

republiky a práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach podľa svojich nálezov /,

, III. ÚS 142/03/ zohľadňuje 3 základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania počas konania pred

všeobecným súdom a spôsob, akým všeobecný súd v konaní postupoval.

1./ Právna a faktická zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje nezbavuje

všeobecný súd zodpovednosti za prieťahy v konaní.

V konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. ,

nejde o právne zložitú vec, keďže ide o vec dedičského konania, ku ktorej

existuje rozsiahla súdna judikatúra. Dedičské konanie tvorí súčasť bežnej rozhodovacej

činnosti odporcu ako všeobecného súdu, pričom výklad a používanie právnej úpravy

v dedičských veciach sú stabilizované a preto ich z právneho hľadiska nemožno v zásade

považovať za zložité /II. ÚS 181/2010/.

2./ Správanie účastníka konania /sťažovateľa/ počas konania pred všeobecným

súdom.

Zo spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. , je zrejmé

že prieťahy v tomto konaní spôsobila súdna komisárka JUDr. Božena Loneková a súdny

komisár JUDr. Andrej Lonek svojou nečinnosťou. Pre moju neúčasť nebolo odročené

žiadne pojednávanie v tejto veci. Žiadnym mojím správaním a konaním som neprispel

k predlžovaniu tohto dedičského konania.

Účasti na pojednávaniach v tejto dedičskej veci sa vyhýbala dedička

a právny zástupca dedičky , ktorý naviac nereagoval na výzvy súdnej

komisárky JUDr. Boženy Lonekovej. Súd neuložil dedičke a ani právnemu

zástupcovi dedičky poriadkové pokuty za to, že boli vo veci nečinní a tým

predlžoval toto dedičské konanie.

3./ Spôsob, akým všeobecný súd v konaní postupoval.

... V tomto dedičskom konaní sú opakované prieťahy spôsobené bývalou súdnou

komisárkou JUDr. Boženou Lonekovou a súčasným súdnym komisárom JUDr. Andrejom

Lonekom. Tým sa toto dedičské konanie neúmerne predlžuje. Samotná skutočnosť, že toto

konanie trvá 2 roky a 9 mesiacov preukazuje porušenie môjho práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. Takáto dĺžka konania predlžuje stav mojej právnej neistoty do tej

miery, že moje právo na súdnu ochranu sa stáva iba iluzórnym právom.

Odporca toleruje prieťahy spôsobené súdnymi komisármi v tejto dedičskej veci a aj

v iných dedičských veciach, pretože dedičská agenda je na okraji záujmu odporcu ako

všeobecného súdu. Dôvodom je skutočnosť, že dedičskú agendu vybavujú notári ako súdny

komisári a vyšší súdny úradníci odporcu. Iba na Krajskom súde v Žiline ako odvolacom

súde dedičskú agendu vybavujú sudcovia. Rozhodnutia Krajského súdu v Žiline súdny

komisári rešpektujú iba v danej konkrétnej veci a vôbec ich nerešpektujú ako judikáty, takže

problémy v dedičských veciach sa neustále opakujú. Dôsledkom toho je skutočnosť, že

v dedičských veciach sa inak postupuje na jednotlivých všeobecných súdoch na území

Slovenskej republiky, pretože sa vychádza z tradície t.j. z toho, ako sa veci robili

v minulosti, pričom sa nerešpektuje platná právna úprava a ani najnovšie judikáty súdov.

V období od pojednávania konaného dňa 21.3.2014 do pojednávania konaného dňa

5.5.2015 sa v tejto dedičskej veci riadne nekonalo. Ustanovenie znalca

odporcom bolo nedôvodné vzhľadom na skutočnosť, že som súdu predložil znalecký

posudok č. 34/2014 zo dňa 13.3.2014 znalca ktorým boli ocenené

nehnuteľnosti patriace do dedičstva. Keďže dedička s týmto mnou

predloženým znaleckým posudkom nesúhlasila mala si ona sama /a nie odporca/ dať

vypracovať nový znalecký posudok na svoje vlastné náklady. Naviac 2 uznesenia odporcu o

nariadení znaleckého dokazovania sp. zn. -78 zo dňa 5.5.2014 a sp. zn. 2 D

189/2013-101 zo dňa 11.9.2014 boli nesprávne, keďže boli na moje odvolania zrušené

uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. -116 zo dňa 27.11.2014.

V období odo dňa 30.6.2015 do dňa 15.3.2016 sa vo veci neuskutočnilo žiadne

pojednávanie. Odporca sám priznal že v období od septembra 2015 do februára 2016 nebol

vo veci vykonaný žiadny úkon smerujúci k ukončeniu tejto dedičskej veci.

Posledné pojednávanie vo veci sa konalo dňa 26.4.2016, na ktorom nebolo vydané

meritórne rozhodnutie.

Súdny komisári v tejto dedičskej veci postupujú spôsobom, ktorému chýba účelnosť

a efektívnosť, čo má výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku tohto dedičského konania. Podľa

nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach /sp. zn. ,

, I. ÚS 7/2011/, nielen nečinnosť ale aj neefektívna činnosť súdu alebo iného

štátneho orgánu môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, ak činnosť súdu alebo iného štátneho orgánu nesmerovala

k odstráneniu právnej neistoty.

Vo veci bol predsedníčkou súdu odporcu v mesiaci február 2016 nariadený dohľad

v pravidelných trojmesačných lehotách. I napriek uplynutiu tejto trojmesačnej lehoty nie je

vec skončená. To znamená, že odporca nevykonáva riadne dozor nad plynulosťou tohto

dedičského konania.

... Od Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach požadujem priznať finančné

zadosťučinenie v sume 2.000,- EUR ako náhradu nemateriálnej ujmy, ktorá mi bola

spôsobená. Už 2 roky a 9 mesiacov nemám možnosť riadne užívať majetok, ktorý je

predmetom dedičstvom po mojej manželke rod. , keďže bez

právoplatného rozhodnutia o nadobudnutí dedičstva pretrváva stav právnej neistoty o tom,

čo som ako dedič nadobudol po smrti neb. rod. . Takýto stav je

v právnom štáte ústavne neakceptovateľný a hrubým spôsobom zasahuje do mojich

vlastníckych práv...

Na základe týchto skutočností navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky

v Košiciach vydal tento nález:

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

článku 48 ods. 2 a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. ,

porušené bolo.

Okresnému súdu Námestovo prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

, konal bez zbytočných prieťahov.

priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.000,-EUR, ktoré mu je

Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Námestovo je povinný zaplatiť trovy konania v sume

303,16 EUR na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd,

zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. z 28. septembra 2017, z ktorého

vyplynula chronológia úkonov vykonaných v napadnutom konaní a tieto relevantné

skutočnosti:

„... Po preštudovaní spisu som zistila, že dedičské konanie po poručiteľke

, rod. , , naposledy bytom zomr. dňa

06.09.2013 vedené pod sp. zn. , je právoplatne skončené.

Uznesenie o zastavení konania o dedičstve zo dňa 30.06.2016 nadobudlo právoplatnosť dňa

28.07.2016.

... V predmetnom dedičskom konaní bol vykonávaný dohľad nad plynulosťou konania

v pravidelných trojmesačných lehotách v súvislosti s podanou sťažnosťou dediča

, ktorú som vyhodnotila ako opodstatnenú s tým, že v období od septembra 2015 do

februára 2016 nebol vo veci urobený žiadny úkon smerujúci k ukončeniu veci, čo však bolo

spôsobené nečinnosťou právneho zástupcu dedičky a tiež s ukončením

činnosti pôvodne poverenej notárky - súdnej komisárky JUDr. Boženy Lonekovej

k 31.12.2015 a následným prerozdelením spisov (dodatkom k rozvrhu práce, poverením

notára ako súdneho komisára a naštudovanie spisu novým povereným notárom), čo

nemožno hodnotiť ako zbytočné prieťahy v konaní.

K sťažnosti sťažovateľa uvádzam, že z pohľadu skutkovej a právnej zložitosti sporu

ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov. K čiastočnému predĺženiu

konania prispela skutočnosť, že dedičia sa nevedeli dohodnúť na hodnote nehnuteľnosti,

za ktorým účelom nemohlo byť rozhodnuté na prvom pojednávaní dedičov. V zmysle intencií

krajského súdu dedičia boli vyzvaní na vyjadrenie sa k hodnote nehnuteľností

so zohľadnením znaleckého posudku predloženého jedným z dedičov a tiež na doloženie

stanovísk realitných kancelárií. Z tohto dôvodu došlo aj k zrušeniu uznesenia okresného

súdu v spojení s opravným uznesením, ktorým ustanovil súdneho znalca na podanie

znaleckého posudku, na určenie všeobecnej (trhovej) hodnoty nehnuteľnosti. Zastávam však

názor, že sám sťažovateľ nespôsobil zbytočné prieťahy v konaní.

Zároveň Vám oznamujem, že súhlasím s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti ...“

4. Sťažovateľ (jeho právny zástupca) napriek opakovanej výzve ústavného súdu

z 5. októbra 2017 a z 18. januára 2018 netrval na ústnom pojednávaní v danej veci

a nezaujal k vyjadreniu okresného súdu žiadne stanovisko.

5. Ústavný súd podľa upustil v danej veci od

ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

6. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

dedičského konania vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. ,

:

Dňa 11. septembra 2013 bolo okresnému súdu doručené oznámenie o úmrtí (úmrtný

list) neb. (ďalej len „poručiteľka“) – „návrh na začatie dedičského

konania“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. a pridelená na rozhodnutie

sudcovi JUDr. Miroslavovi Jagnešákovi. Okresný súd poveril notárku JUDr. Boženu

Lonekovú (ďalej len „notárka“) ako súdnu komisárku na vykonanie úkonov a v prípade

splnenia podmienok na vydanie osvedčenia o dedičstve.

Dňa 26. septembra 2013 notárka previedla lustráciu v Notárskom centrálnom registri

závetov.

Dňa 24. októbra 2013 bola na Notárskom úrade JUDr. Boženy Lonekovej

v Námestove spísaná zápisnica o predbežnom vyšetrení, na ktorej bol prítomný manžel

poručiteľky – sťažovateľ.

Dňa 25. októbra 2013 bola Okresnému úradu Námestovo (správe katastra) doručená

žiadosť notárky o vyhotovenie výpisov z listu vlastníctva.

Dňa 31. októbra 2013 bola Centrálnemu depozitáru cenných papierov SR, a. s.,

doručená žiadosť notárky o výpis z účtu majiteľky cenných papierov (poručiteľky).

Dňa 12. novembra 2013 bolo notárke doručené prihlásenie pohľadávky do dedičstva

od Sociálnej poisťovne.

Dňa 15. novembra 2013 bol notárke doručený výpis z účtu majiteľky cenných

papierov (poručiteľky).

Dňa 21. januára 2014 bola Okresnému úradu Námestovo (správe katastra) doručená

opätovná žiadosť notárky o vyhotovenie výpisov z listu vlastníctva.

Dňa 5. februára 2014 bol notárke doručený výpis z listov vlastníctva.

Dňa 18. februára 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 3. marec 2014.

Dňa 3. marca 2014 bolo dedičské pojednávanie odročené na 5. marec 2014, pretože

sa nedostavila matka poručiteľky (ďalej len „dedička“).

Dňa 5. marca 2014 bolo pojednávanie odročené na neurčito, pretože sa na

pojednávaní nezúčastnil sťažovateľ z dôvodu práceneschopnosti. Notárke bol predložený

znalecký posudok č. 34/2014 na ocenenie rodinného domu patriaceho do

dedičstva.

Dňa 21. marca 2014 sa uskutočnilo dedičské pojednávanie, na ktorom právny

zástupca dedičky nesúhlasil so znaleckým posudkom č. 34/2014. Pojednávanie bolo

odročené na neurčito.

Dňa 15. apríla 2014 bol notárke doručený dedičkin návrh dohody o vyporiadaní

medzi dedičmi a vyjadrenie k určeniu všeobecnej hodnoty majetku.

Dňa 16. apríla 2014 bolo notárke doručené vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa

k návrhu dohody o vyporiadanie majetku medzi dedičmi.

Dňa 5. mája 2014 okresný súd uznesením č. k. -78 ustanovil súdneho

znalca na vyhotovenie znaleckého posudku na hodnotu rodinného domu

patriaceho do dedičstva.

Dňa 9. júna 2014 bola okresnému súdu doručená námietka sťažovateľa proti

zaujatosti znalca .

Dňa 12. júna 2014 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti

uzneseniu okresného súdu č. k. -78.

Dňa 27. júna 2014 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“), aby rozhodol o opravnom prostriedku sťažovateľa.

Dňa 11. septembra 2014 bol spis vrátený okresnému súdu bez rozhodnutia, pretože

v napadnutom uznesení bol vo výrokovej časti nesprávne uvedený dátum smrti poručiteľky.

V rovnaký deň okresný súd opravným uznesením č. k. -101 opravil svoje

uznesenie č. k. -78.

Dňa 27. októbra 2014 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti

opravnému uzneseniu okresného súdu č. k. -101 z 11. septembra 2014.

Dňa 3. novembra 2014 bolo právnemu zástupcovi dedičky doručené odvolanie

sťažovateľa proti opravnému uzneseniu okresného súdu č. k. -101.

Dňa 4. novembra 2014 bolo znalcovi doručené odvolanie

sťažovateľa proti opravnému uzneseniu okresného súdu č. k. -101.

Dňa 13. novembra 2014 bol spis predložený krajskému súdu.

Dňa 27. novembra 2014 krajský súd uznesením č. k. -116 rozhodol

tak, že uznesenie okresného súdu č. k. -78 v spojení s opravným uznesením

č. k. -101 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 26. januára 2015 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 6. februára 2015 bolo okresnému súdu doručené oznámenie sťažovateľa, že

v predmetnej veci nemôže dedičku zastupovať advokátsky koncipient, pretože dedička

k tomu nedala súhlas. Sťažovateľ v oznámení žiadal o nariadenie nového termínu

pojednávania a trval na osobnej účasti dedičky na pojednávaní, ktorej opätovne navrhol

uloženie poriadkovej pokuty.

Dňa 13. marca 2015 bol notárke predložený spis na ďalšie konanie.

Dňa 30. marca 2015 bolo vo veci nariadené dedičské pojednávanie na 5. máj 2015.

Dňa 5. mája 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 26. máj 2015

na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa pre účely uzavretia možnej dedičskej dohody.

Dňa 26. mája 2015 sa uskutočnilo dedičské pojednávanie, ktoré bolo odročené na

30. jún 2015 pre účely predloženia dedičskej dohody.

Dňa 29. júna 2015 bolo notárke doručené ospravedlnenie právneho zástupcu dedičky,

že sa nezúčastní na nariadenom pojednávaní, a zároveň bol doručený návrh na rozhodnutie

v predmetnej veci, keďže nedošlo k dohode medzi dedičmi.

Dňa 30. júna 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Právnemu zástupcovi sťažovateľa sa uložila povinnosť predložiť doklad o zaplatení

pohľadávky Sociálnej poisťovni a ohodnotení nehnuteľností realitnou kanceláriou.

Dňa 10. júla 2015 bolo notárke doručené späťvzatie prihlásenej pohľadávky

Sociálnej poisťovne.

Dňa 19. augusta 2015 bolo notárke doručené ohodnotenie nehnuteľností realitnou

kanceláriou.

Dňa 27. augusta 2015 bolo dedičke doručené ohodnotenie nehnuteľností realitnou

kanceláriou a výzva, aby sa vyjadrila, či súhlasí s cenami uvedenými v ohodnotení.

Dňa 8. septembra 2015 bolo notárke doručené vyjadrenie dedičky, že nesúhlasí

s ocenením nehnuteľností realitnou kanceláriou.

Dňa 11. septembra 2015 bola dedičke doručená výzva od notárky, aby predložila

ocenenie nehnuteľností, keďže nesúhlasí s ocenením nehnuteľností realitnou kanceláriou.

Dňa 14. januára 2016 okresný súd poveril notára Mgr. Andreja Loneka (ďalej len

„notár“) ako súdneho komisára na vykonanie úkonov vo veci prejednania dedičstva po

poručiteľke.

Dňa 19. februára 2016 bolo vo veci nariadené dedičské pojednávanie na 15. marec

2016.

Dňa 15. marca 2016 bolo notárovi doručené ospravedlnenie právneho zástupcu

dedičky, že sa nezúčastní pojednávania.

Dňa 15. marca 2016 sa uskutočnilo dedičské pojednávanie, ktoré bolo odročené na

26. apríl 2016 pre účely predloženia ďalších dokladov k pohrebným trovám a ďalšieho

potvrdenia realitnej kancelárie o cene nehnuteľností.

Dňa 20. apríla 2016 bola notárovi prostredníctvom e-mailu doručená žiadosť od

právneho zástupcu dedičky o odročenie pojednávania z dôvodu, že na okresnom súde

prebieha konanie vedené pod sp. zn. , ktoré nie je právoplatne ukončené

a môže mať vplyv na rozhodnutie v predmetnej veci.

Dňa 21. apríla 2016 bolo právnemu zástupcovi dedičky oznámené, že sa musí

zúčastniť nariadeného pojednávania.

Dňa 26. apríla 2016 sa uskutočnilo dedičské pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnil

právny zástupca sťažovateľa a svoju neúčasť neospravedlnil. Právny zástupca dedičky

vyhlásil, že súhlasí s ocenením pozemkových nehnuteľností a zároveň súhlasil s tým, aby

okresný súd zastavil dedičské konanie a vydal majetok nepatrnej hodnoty tomu, kto sa

postaral o pohreb poručiteľky.

Dňa 30. júna 2016 okresný súd uznesením č. k. -179 dedičské konanie

zastavil, pretože poručiteľka zanechala majetok nepatrnej hodnoty, ktorý sa vydáva

dedičovi, ktorý sa postaral o pohreb poručiteľky. Toto uznesenie vo výrokoch I. (bod 2, 3, 5,

7 – 28) a II. (bod 2, 3, 5, 7 – 28) nadobudlo právoplatnosť 28. júla 2016.

Dňa 20. júla 2016 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na vydanie

opravného uznesenia k uzneseniu okresného súdu č. k. -179.

Dňa 11. augusta 2016 bola Okresnému úradu Námestovo (správe katastra) doručená

žiadosť notára o vyhotovenie výpisov z listu vlastníctva.

Dňa 19. septembra 2016 a 3. októbra 2016 bola okresnému súdu doručená opätovná

žiadosť sťažovateľa o doručenie opravného uznesenia.

Dňa 7. novembra 2016 bol notárovi doručený výpis z listu vlastníctva.

Dňa 23. novembra 2016 okresný súd opravným uznesením č. k. -256

opravil uznesenie č. k. -179 z 30. júna 2016. Uvedené opravné uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 21. decembra 2016.

III.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. , dochádzalo

k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného a práva podľa dohovoru.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

10. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

11. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48

ods. 2 a v dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

12. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného dedičského konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti

veci. Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na

skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

13. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa v zásade nezúčastňoval a jeho

právny zástupca sa opakovane nezúčastňoval na nariadených dedičských pojednávaniach

a 26. apríla 2016 svoju neprítomnosť ani neospravedlnil. Okrem uvedeného sťažovateľ

opakovane využil možnosť podať opravné prostriedky podľa aktuálne platného

, avšak využitie možností daných účastníkom konania

procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práv v konaní spôsobuje síce

predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom

sú zbytočné prieťahy (mutatis mutandis ). Využitím svojich práv na podanie

opravných prostriedkov teda sťažovateľ neprispel svojím správaním k zbytočným

prieťahom, avšak musel si byť vedomý toho, že tým prirodzene dochádza k oddialeniu

rozhodnutia v jeho veci.

14. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej

dedičskej veci a predovšetkým poukazuje na to, že ako to z chronológie úkonov uvedených

v bode II/6 tohto nálezu vyplýva, napadnuté konanie sa začalo 11. septembra 2013

a skončené bolo 30. júna 2016, avšak bolo vydané opravné uznesenie, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 21. decembra 2016. Odhliadnuc od odvolacieho konania, ktoré sťažovateľom

napadnuté nebolo, posudzované konanie trvalo takmer 3 roky.

Z prehľadu procesných úkonov tiež vyplýva, že okresný súd (súdny komisár) konal

vo veci v podstate priebežne okrem obdobia od 11. septembra 2015 do 19. februára 2016,

keď bol päť mesiacov bez akýchkoľvek relevantných dôvodov vo veci nečinný. Okrem toho

ústavný súd pripúšťa, že k určitému nesústredenému konaniu zo strany okresného súdu

(súdneho komisára) došlo v danej veci aj pri ustanovení znalca, avšak postup okresného

súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle a dohovoru.

Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr. ,

, ), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v . Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v

ods. 2 je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým

materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí

vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ). Ústavný súd už

vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj

v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr.

). Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že aj keď postup okresného

súdu v napadnutom konaní nebol vždy bez prieťahov, nebolo možné z hľadiska

komplexného posúdenia posudzovaného konania považovať postup okresného súdu v ňom

za porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

15. Z uvedených dôvodov a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou

ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

16. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia označených základných práv navrhol,

aby ústavný súd svojím rozhodnutím prikázal okresnému súdu konať vo veci bez

zbytočných prieťahov, a domáhal sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia

a trov právneho zastúpenia.

V zmysle ak sa základné právo alebo

sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo

opatrenie zruší. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia môže

ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané

finančné zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že tieto výroky sú viazané na vyhovenie

vo veci samej. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd vyslovil, že základné právo, ktorého

porušenie sťažovateľ namietal, porušené nebolo, uvedenými návrhmi sa pri svojom

rozhodovaní už nemusel zaoberať.

17. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže sťažovateľ v konaní neuspel,

nepripadalo do úvahy, aby sa ústavný súd zaoberal jeho návrhom na náhradu trov konania.

18. Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2018