Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 217/2013
PDF · 258.27 KB
No categories available
II. ÚS 217/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. novembra 2013
v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa
Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť M. D., Francúzsko, zastúpeného advokátom
JUDr. M. M., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod
sp. zn. 18 C 23/2010 a takto
rozhodol:
Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 23/2010 v období od
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 434/2011-26 z 23. novembra
2011 n e p o r u š i l základné právo M. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 217/2013-12 zo 4. apríla 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 23/2010 v období po
rozhodnutí ústavného súdu č. k. II. ÚS 434/2011-26 z 23. novembra 2011.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo najmä, že
„(...) Sťažovateľ sa ako navrhovateľ návrhom na začatie konania zo dňa
03. 02. 2010, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 03. 02. 2010 domáhal vydania
rozsudku, ktorým odporcovi uloží povinnosť zaplatiť sumu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
ako aj zaplatenia náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom v trestnom konaní a náhrady trov konania.
Odo dňa podania návrhu dňa 03. 02. 2010 na Okresnom súde Bratislava I sa ku
dnešnému dňu vôbec nekonalo a vo veci nie je vykonaný žiaden úkon, a to aj napriek
skutočnosti, že dňa 23. 11. 2011 Ústavný súd(...) vydal Nález sp. zn. II ÚS 434/2011-26,
ktorým rozhodol, že Okresný súd Bratislava I v predmetnom konaní vedenom pod sp. zn.
18C 23/2010 porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) a súčasne
Ústavný súd(...) prikázal Okresnému súdu Bratislava I, aby vo veci sp. zn. 18C 23/2010
konal bez zbytočných prieťahov. Zároveň Ústavný súd(...) priznal sťažovateľovi primerané
finančné zadosťučinenie v sume 1.000 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
314,18 eur. Odo dňa vydania Nálezu Ústavného súdu(...) sp. zn. II. ÚS 434/2011-26
k dnešnému dňu Okresný súd Bratislava I v predmetnej veci sp. zn. 18 C 23/2010 nekoná,
a to aj napriek povinnosti uloženej Ústavným súdom(...) konať bez zbytočných prieťahov.
(...) Pri posudzovaní zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry Ústavného
súdu SR potrebné prihliadať na tri kritéria: 1. právna a faktická zložitosť vecí, 2. správanie
účastníka súdneho konania, 3. postup samotného súdu.
Z vyhodnotenia uvedených kritérií možno mať jednoznačne za to, že prieťahy
v predmetnom konaní neboli spôsobené právnou a faktickou zložitosťou veci (spory
o náhradu škody z titulu zaplatenej odmeny advokátovi súdy bežne prejednávajú
a rozhodujú). Taktiež zo správania sťažovateľa nemožno vyvodiť záver, že svojim konaním
spôsobil prieťahy v súdnom konaní, keďže súd sťažovateľa ani vôbec nekontaktoval. Máme
za to, že prieťahy v súdnom konaní boli spôsobené postupom všeobecného súdu, keďže
Okresný súd Bratislava I nevykonal žiaden právne relevantný úkon, ktorý by smeroval
k meritórnemu prejednaniu a rozhodnutiu veci.
Sťažovateľ v súlade s ustanovením čl. 127 ods. 2 Ústavy SR žiada o priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia. Podľa ustanovenia § 56 ods. 4 zákona č. 38/1993
Z. z. uvádza, že finančné zadosťučinenie žiada vo výške 2.000,- EUR a svoj návrh
odôvodňuje tým, že toto finančné zadosťučinenie je protihodnotou utrpenej ujmy spôsobenej
zbytočnými prieťahmi v konaní vedenom pod spis. zn. 18C/23/2010.
V uvedenom konaní vznikli zbytočné prieťahy vytvárajúce stav právnej neistoty, ktorý
trvá už takmer 3 roky (takmer 1 rok odo dňa vydania Nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 434/2011-26 zo dňa 23. 11. 2011, ktorým bola Okresnému súdu
Bratislava I uložená povinnosť konať bez zbytočných prieťahov) a vzhľadom na správanie
sa súdu nie je možné predpokladať, kedy sa pretrvávajúci stav právnej neistoty sťažovateľa
odstráni.
Sťažovateľ sa nachádza v stave právnej neistoty, najmä vzhľadom na tú skutočnosť,
že všeobecný súd v danej veci vôbec nekoná, čo v jeho prípade zvyšuje pocity neistoty
a narušenie dôvery k všeobecnému súdnictvu.
Okrem týchto okolností poukazujeme aj na okolnosti, že samotné trestné stíhanie
zasiahlo do súkromného a osobného života sťažovateľa, do jeho cti a dobrej povesti, a to
tým viac, že išlo o obvinenie nepreukázané, čo bolo potvrdené právoplatným zastavením
trestného stíhania, podľa ktorého skutok, z ktorého bol sťažovateľ obvinený a obžalovaný,
nebol trestným činom.
Uvedené skutočnosti sa v predmetnej veci prejavujú o to výraznejšie, že predsedníčka
súdu o podanej sťažnosti vôbec nekonala, sťažnosť odložila, vychádzajúc zo zjavne
svojvoľného a arbitrárneho záveru, že plnomocenstvo vystavené pre advokáta musí byť
úradne overené. Po tom, čo sa sťažovateľ obrátil so svojou sťažnosťou na Ústavný súd(...),
ktorého Nálezom sp. zn. II. ÚS 434/2011-26 zo dňa 23. 11. 2011 bolo vyslovené porušenie
práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy(...) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...)
a zároveň Okresnému súdu Bratislava I bola uložená povinnosť konať bez zbytočných
prieťahov, všeobecný súd aj napriek uvedenému k dnešnému dňu stále vo veci nekoná.
Opísané okolnosti podľa nášho názoru jednoznačne odôvodňujú priznanie
finančného zadosťučinenia v peniazoch.
Súčasne si uplatňujeme aj náhradu trov konania, ktoré vzniknú sťažovateľovi
v dôsledku právneho zastúpenia v tomto konaní pred Ústavným súdom SR.
Na základe vyššie uvedených skutočností preto navrhujeme, aby Ústavný súd(...)
po zistení skutkového a právneho stavu veci v súlade s ustanovením § 25 ods. 2 zákona
č. 38/1993 Z. z. po predbežnom prerokovaní tohto návrhu rozhodol uznesením, ktorým by
prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie, a vydal nasledovný nález:
1. Základné právo sťažovateľa M. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru(...) postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.:
18C/23/2010 v čase po právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu(...) sp. zn.
II. ÚS 434/2011-26 zo dňa 23. 11. 2011 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby vo veci vedenej pod spis. zn.:
18C/23/2010 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi M. D. priznáva finančné zadosťučinenie 2.000,- EUR(...), ktoré je
Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
4. Sťažovateľovi M. D. priznáva náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd
Bratislava I povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3369/2013
zo 16. mája 2013 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu
okresného súdu z 30. mája 2013.
2.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronologický prehľad úkonov
vykonaných okresným súdom v danej veci v napadnutom období a uviedla tieto relevantné
skutočnosti:
„(...) dovoľujem si Vám v úvode môjho vyjadrenia ku konaniu vedenom na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 18C 23/2010 oznámiť, že netrvám na ústnom prejednaní
doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993
Z. z.(...) Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje
k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
(...) V prípade, ak súd Ústavný súd SR dospeje, k záveru že bolo porušené právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že
zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom
na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd
Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného
zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.
Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej
republiky.“
2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu
okresného súdu uviedol tieto podstatné skutočnosti:
„V právnej veci sťažovateľa(...), sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu oznamuje, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.
V prípade úspechu si uplatňujeme náhradu trov konania vo výške 323,50 Eur (podľa
§ 11 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.), a to za prípravu a prevzatie právnej veci, ako aj za
vypracovanie ústavnej sťažnosti za rok 2012 (t. j. 2 x úkon právnej služby: 127,16 € bez
DPH + režijný paušál 7,63 € + 20 % DPH) a túto uhradiť na môj účet(...)
K vyjadreniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.05.2013 si dovoľujem uviesť
nasledovné skutočnosti:
Máme za to, že v danej veci ani napriek predchádzajúcemu Nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky, spis. zn. II. ÚS 434/2011-26 zo dňa 23. 11. 2011 Okresný súd
Bratislava I nekoná plynulo. Uvedený súd síce vykonáva formálne úkony, avšak tieto
nevedú k odstráneniu právnej neistoty. Takýmto úkonom je napríklad výzva súdu zo dňa
06. 05. 2013, ktorým súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na oznámenie, či sťažovateľ
ovláda slovenský jazyk slovom a písmom. V uvedenej veci pritom táto skutočnosť nikdy
nebola sporná. Uvedenou výzvou súd súčasne žiadal právneho zástupcu o opravu zástupcu
štátu, ktorý má byť pasívne legitimovaný s ohľadom na zmenu zákona č. 514/2003 Z. z.
(takúto povinnosť však sťažovateľ nemá, pričom poukazujeme na § 21 ods. 4 O. s. p.).
Ďalším neefektívnym úkonom bolo doposiaľ jedno nariadené pojednávanie, ktoré sa
konalo dňa 25. 04. 2013, ktoré podľa tvrdenia predsedníčky Okresného súdu Bratislava I
malo byť odročené z dôvodu nedoručenia predvolania na pojednávanie sťažovateľovi ako i
z dôvodu jeho neúčasti.
Právny zástupca sťažovateľa pritom v dostatočnom predstihu (a to podaním zo dňa
11. 02. 2013) požiadal Okresný súd Bratislava I inter alia o odôvodnenie účasti sťažovateľa
na nariadenom pojednávaní, a to najmä s ohľadom na výšku istiny uplatňovanej v tomto
súdnom konaní a s tým súvisiace cestovné náklady. Právny zástupca sťažovateľa súčasne
uviedol, že účastnícky výsluch navrhovateľa nenavrhoval ani sťažovateľ, ani protistrana,
pričom súd môže v civilnom sporovom konaní vykonať len výnimočne dôkazné prostriedky
nenavrhnuté účastníkom konania a o takýto prípad sa nejedná. Navyše sťažovateľ má
v danom prípade postavenie žalobcu, ktorý znáša dôkazné bremeno a s tým spojené právne
dôsledky (v prípade jeho nepreukázania). Okresný súd Bratislava I sa však k tomuto
podaniu vôbec nevyjadril (t. j. neuviedol, či naďalej trvá na účasti na sťažovateľa na
nariadenom pojednávaní).
Pojednávanie určené na deň 25. 04. 2013 nemalo byť podľa nášho názoru odročené,
keďže sťažovateľ bol riadne zastúpený právnym zástupcom a súd mohol vykonávať procesné
úkony aj bez účasti navrhovateľa (t. j. pokúsiť sa o súdny zmier, vykonať dokazovať
oboznámením listinami a pod.).
Okresný súd Bratislava I však odročil pojednávanie len z dôvodu neúčasti
sťažovateľa na nariadenom pojednávaní a naďalej bezpodmienečne trval na jeho účasti,
pričom sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu vopred oznámil, že účastnícky
výsluch nenavrhoval, na budúce pojednávanie sa síce dostaví, ale využije svoje právo ako
účastník konania nevypovedať.
Vzhľadom na tieto skutočnosti sme preto požiadali Okresný súd Bratislava I
(podaním zo dňa 15. 05. 2013) o oznámenie, či naďalej trvá na účasti sťažovateľa na
budúcom pojednávaní. Ak Okresný súd Bratislava I neodpovie na danú výzvu, tak
sťažovateľ sa na pojednávanie dostaví, avšak vypovedať nebude.
Máme preto za to, že úkony všeobecného súdu nie efektívne a nesmerujú
k odstráneniu stavu právnej neistoty. Okresný súd Bratislava I sa len snaží navodiť dojem,
že vo veci koná.
Z uvedených dôvodov preto trváme na podanej ústavnej sťažnosti.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 18 C 23/2010 najmä v období od
rozhodnutia ústavného súdu č. k. II. ÚS 434/2011-26 z 23. novembra 2011:
Dňa 3. februára 2010 sa sťažovateľ domáhal na okresnom súde vydania rozsudku,
ktorým odporcovi uloží povinnosť zaplatiť sumu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako aj
zaplatenia náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom v trestnom konaní a náhrady trov konania. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn.
(...)
Dňa 23. novembra 2011 ústavný súd vydal nález č. k. II. ÚS 434/2011-26, ktorým
rozhodol, že okresný súd v predmetnom konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 23/2010 porušil
základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, a súčasne prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných
prieťahov. Zároveň ústavný súd priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie
v sume 1 000 €, ako i náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 314,18 €.
Dňa 30. novembra 2011 Okresná prokuratúra Bratislava I (ďalej len „okresná
prokuratúra“) oznámila okresnému súdu, že trestné stíhanie proti sťažovateľovi bolo
uznesením zastavené. Toto uznesenie sa stalo právoplatným 30. septembra 2008.
Dňa 20. decembra 2011 vyšší súdny úradník dal kancelárii pokyn na predloženie
spisu sudcovi na ďalšie konanie.
Dňa 13. januára 2012 bol spis vrátený vyššiemu súdnemu úradníkovi s pokynom
sudcu, aby urobil úpravu nachádzajúcu sa na č. l. 37 súdneho spisu (t. j. na účely posúdenia
prípadnej litispendencie zabezpečiť spisy osobne nahliadnutím do spisu, spísať o tom
úradný záznam a zabezpečiť trestný spis).
Dňa 14. februára 2012 sťažovateľ opätovne žiadal poukázať úhradu finančného
zadosťučinenia priznaného ústavným súdom na bankový účet, ktorý označil vo svojej
elektronickej správe z 22. decembra 2011.
Dňa 23. februára 2012 vyšší súdny úradník žiadal zapožičanie spisu okresnej
prokuratúry sp. zn. 2 Pv 552/2006 a zapožičanie spisov okresného súdu sp. zn.
19 C 54/2009 a sp. zn. 9 C 110/2006. Spis okresného súdu sp. zn. 19 C 54/2009 bol
zapožičaný 26. februára 2012 a spis sp. zn. 9 C 110/2006 bol zapožičaný 28. februára 2012.
K vylúčeniu označených spisov došlo 9. mája 2012.
Dňa 1. marca 2012 okresná prokuratúra zaslala okresnému súdu odpoveď totožnú
s obsahom svojej odpovede z 29. novembra 2011 s poukazom na § 55 zákona č. 153/2001
Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého požadovaný dozorový
denník sp. zn. 2 Pv 552/2006 nie je možné zapožičať.
Dňa 3. mája 2012 vyšší súdny úradník nahliadol do spisu sp. zn. 9 C 110/2006
a sp. zn. 19 C 54/2009 a zistil, že „aj keď vo všetkých konaniach vystupujú rovnakí
účastníci konania, nejde o prekážku litispendencie”.
Dňa 3. mája 2012 vyšší súdny úradník požiadal o zapožičanie vyšetrovacieho spisu
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave (ďalej len „okresné riaditeľstvo”)
ČVS: ORP-586/2-OVK-B1-2006-PL.
Dňa 5. augusta 2012 okresné riaditeľstvo zaslalo okresnému súdu požadovaný
vyšetrovací spis.
Dňa 3. septembra 2012 vyšší súdny úradník predložil spis zákonnému sudcovi.
Dňa 8. februára 2013 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené predvolanie
na pojednávanie nariadené na 25. apríl 2013. Zároveň okresný súd právneho zástupcu
vyzval, aby zabezpečil prítomnosť sťažovateľa na pojednávaní a aby v lehote 10 dní doručil
všetky uznesenia o začatí konaní a obvinení.
Dňa 13. februára 2013 sa právny zástupca sťažovateľa obrátil na okresný súd
so žiadosťou o spresnenie výzvy z 31. januára 2013, z ktorej nie je zrejmé, aké uznesenia
o začatí konania požaduje okresný súd doručiť. Zároveň požiadal o odôvodnenie dôvodnosti
predloženia okresným súdom požadovaných podkladov, ako aj účasti sťažovateľa na
pojednávaní.
Dňa 27. februára 2013 vyšší súdny úradník oznámil okresnej prokuratúre začatie
konania návrhom doručeným okresnému súdu 3. februára 2010.
Dňa 4. apríla 2013 ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 217/2013-12 rozhodol o tom,
že sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 23/2010 v období po rozhodnutí ústavného súdu
č. k. II. ÚS 434/2011-26 z 23. novembra 2011, prijíma na ďalšie konanie.
Dňa 25. apríla 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu
neprítomnosti sťažovateľa a jeho nevykázaného doručenia predvolania, s tým, že právny
zástupca sťažovateľa predstaví žalobcu na pojednávaní nariadenom na 3. október 2013.
Okresný súd zároveň vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby „opravil zastupujúci
orgán SR vzhľadom na zmenu zákona”. V rovnaký deň dal sudca pokyn na predvolanie
účastníkov konania na nariadené pojednávanie a na pripojenie spisov sp. zn. 9 C 54/2009,
sp. zn. 19 C 54/2009 a sp. zn. 24 C 63/2008 a ich následné predloženie.
Dňa 29. apríla 2013 právny zástupca sťažovateľa podal okresnému súdu žiadosť
o opravu zápisnice z 25. apríla 2013 tak, aby zodpovedala priebehu pojednávania,
a o upustenie od vykonania výsluchu sťažovateľa.
Dňa 29. apríla 2013 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené predvolanie na
pojednávanie pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty pre nedostavenie sa sťažovateľa.
Dňa 30. apríla 2013 kancelária okresného súdu žiadala zapožičanie spisov sp. zn.
9 C 110/2006, sp. zn. 19 C 54/2009 a sp. zn. 24 C 63/2008 na základe pokynu sudcu
z 25. apríla 2013.
Dňa 6. mája 2013 okresný súd vydal uznesenie č. k. 18 C 23/2010-91, ktorým
zamietol návrh na vydanie opravného uznesenia z 29. apríla 2013. V rovnaký deň okresný
súd opätovne vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby „v lehote 5 dní opravil zástupcu
pasívne legitimovaného žalobcu vzhľadom na zmenu § 4 zák. 514/2003 Z. z.” a súčasne aby
oznámil okresnému súdu, či sťažovateľ ovláda slovenský jazyk slovom a písmom.
Dňa 6. mája 2013 okresný súd pripojil spis sp. zn. 9 C 110/2006 k spisu sp. zn.
Dňa 7. mája 2013 bol k spisu sp. zn. 18 C 23/2010 pripojený aj spis sp. zn.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 23/2010 v období po rozhodnutí ústavného súdu
č. k. II. ÚS 434/2011-26 z 23. novembra 2011 dochádza k porušovaniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni.
K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným
zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako
právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. I. ÚS 41/02).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný
súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný
súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd – rovnako ako v náleze sp. zn.
II. ÚS 434/2011 – konštatuje, že dĺžka posudzovaného konania ani v napadnutom období
nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka
okresného súdu vo svojom vyjadrení ani v súčasnosti nepoukázala na skutkovú alebo
právnu zložitosť predmetnej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v posudzovanom
období, treba konštatovať, že na odročení nariadeného pojednávania mal svoj podiel aj
sťažovateľ, pretože napriek výslovnému upozorneniu súdu nebol súčinnostný a nedostavil
sa na pojednávanie, hoci okresný súd jeho účasť považoval za potrebnú, pričom aj
vo vyjadrení k tejto veci trval na tom, že jeho účasť na tomto pojednávaní nie je účelná, a ak
sa na nariadené pojednávanie nedostavil, využíva iba svoje procesné práva. Samozrejme,
využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi (napr. Občianskym súdnym
poriadkom) na uplatňovanie a presadzovanie jeho práva v napadnutom súdnom konaní
nemožno kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy, avšak aj
sťažovateľ si musí byť vedomý toho, že takéto úkony spôsobujú predĺženie priebehu
konania (mutatis mutandis I. ÚS 31/01).
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v období po
rozhodnutí ústavného súdu č. k. II. ÚS 434/2011-26 z 23. novembra 2011 a konštatuje, že
z prehľadu procesných úkonov opísaných zo súdneho spisu, ktorý bol ústavným súdom
zapožičaný, vyplýva, že okresný súd od doručenia uvedeného rozhodnutia ústavného súdu
konal vo veci v podstate priebežne. Ústavný súd pripúšťa, že v prvých mesiacoch
v posudzovanom období (keď sa zisťovalo, či nepripadá do úvahy litispendencia
v predmetnej veci) neboli úkony súdu vždy efektívne, avšak k tomu došlo aj
nesúčinnostným správaním sťažovateľa. Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie
každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis
I. ÚS 47/03 a v ňom odkaz na predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu). V okolnostiach
danej veci krátkodobý neefektívny postup okresného súdu neovplyvnil podľa názoru
ústavného súdu skutočnosť, že vec nebola doteraz skončená, a preto tento prieťah nemožno
ani považovať za príčinu neodstránenia stavu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ
nachádza v dôsledku trvania tohto konania. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje,
že nebolo možné z hľadiska komplexného posúdenia inkriminovaného konania považovať
postup okresného súdu v ňom za porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Postup okresného súdu, aj keď nebol vždy efektívny, sa zjavne nevyznačuje takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle
čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z uvedených dôvodov a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou
ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.
4. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia označených práv navrhol, aby ústavný súd
svojím rozhodnutím prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,
a domáhal sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia a trov právneho
zastúpenia.
V zmysle ustanovenia § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde ak sa základné
právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie
alebo opatrenie zruší. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde
môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj
primerané finančné zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že tieto výroky sú viazané na
vyhovenie vo veci samej. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd vyslovil, že základné
práva, ktorých porušenie sťažovateľ namietal, porušené neboli, uvedenými návrhmi sa pri
svojom rozhodovaní už podrobnejšie nezaoberal.
5. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti
uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže sťažovateľ v konaní neuspel, ústavný
súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ani jeho návrhom na náhradu trov konania.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. novembra 2013