Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 65/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2018 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej

a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpenej advokátskou kanceláriou KubalaLegal s. r. o., Mlynárska 16, Košice,

v mene ktorej koná advokát JUDr. Jozef Kubala, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 25. januára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice II (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti predovšetkým vyplynulo:

„... Doterajší priebeh konania pred okresným súdom:

1. sťažovateľka podala dňa 08.11.2016 prostredníctvom právneho zástupcu na

Okresný súd Košice II žalobu o zaplatenie 1659,70 EUR s príslušenstvom a návrh na

vydanie platobného rozkazu;

2. konajúci súd vydal dňa 29.11.2016 vo veci platobný rozkaz (doručený právnemu

zástupcovi sťažovateľky dňa 5.12.2016);

3. proti platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 9.12.2016 odpor, ktorý bol

doručený na okresný súd dňa 14.12.2016;

4. konajúci súd doručil právnemu zástupcovi sťažovateľky dňa 02.03.2017

nasledovné písomné rozhodnutia a podania:

a. uznesenie vydané dňa 30.1.2017, v ktorom vyzval sťažovateľku, aby sa v lehote 15

dní vyjadrila k odporu žalovaného;

b. odpor žalovaného zo dňa 9.12.2016;

c. uznesenie vydané dňa 24.2.2017, ktorým konajúci súd zrušil platobný rozkaz;

d. poučenie o procesných právach a povinnostiach datované k 30.1.2016 (zjavná

chyba v dátume, správny dátum mal byť 30.1.2017), v ktorom (okrem iného) vyzval

sťažovateľku, aby sa vyjadrila, či súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania

podľa ust. ;

5. sťažovateľka dňa 17.03.2017 (na základe výzvy okresného súdu doručenej dňa

02.03.2017) predložila okresnému súdu vyjadrenie k odporu, v ktorom okrem iného

okresnému súdu oznámila, že s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania podľa ust.

súhlasí;

6. sťažovateľka doručila dňa 28.08.2017 okresnému súdu písomné podanie -

urgencia vo veci, v ktorej vyzvala súd na poskytnutie informácií, aké procesné prekážky

bránia ďalšiemu konaniu vo veci, resp. aké procesné úkony boli v uvedenej právnej veci

vykonané a súčasne vyzvala konajúci súd, aby v predmetnej právnej veci konal a vo veci

rozhodol;

7. sťažovateľka doručila dňa 02.10.2017 okresnému súdu sťažnosť na postup súdu

proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov;

8. okresný súd doručil právnemu zástupcovi sťažovateľky dňa 9.10.2017 odpoveď

predsedu okresného súdu na sťažnosť;

9. z odpovede predsedu okresného súdu na sťažnosť vyplýva, že až dňa 6.9.2017 (t.j.

po doručení urgencie žalobcu zo dňa 28.8.2017) dal zákonný sudca pokyn pre doručenie

vyjadrenia žalobcu zo dňa 17.3.2017 žalovanému;

10. dňa 11.10.2017 doručil okresný súd do elektronickej schránky právneho zástupcu

sťažovateľky oznámenie o tom, že konanie v predmetnej právnej veci vedenej pod sp. zn.

je zo zákona prerušené z dôvodu, že žalovaný je v konkurze;

11. podľa údajov zverejnených v obchodnom vestníku nebolo ku dňu podania tejto

ústavnej sťažnosti (19.10.2017) ani len začaté konkurzné konanie proti žalovanému ani

vyhlásený konkurz na žalovaného.

... K právnej a skutkovej zložitosti veci vrátane jej povahy treba uviesť, že

sťažovateľka v rozkaznom konaní uplatnila nárok zo spotrebiteľského vzťahu, ktorý bol

nesporný a okrem listinných dôkazov nevyžadoval žiadne dokazovanie. Právne posúdenie

skutkového stavu je jednoduché, v podstate ide o právny vzťah zo životného poistenia, ktorý

bol založený zmluvou o poistení. Dokazuje to aj obsah odporu.

Sťažovateľka sa žiadnym spôsobom nepričinila o zbytočné prieťahy. Na všetky úkony

súdu odpovedala bez zbytočného odkladu.

Z postupu okresného súdu však vyplývajú dva ústavne významné zbytočné prieťahy.

Doručenie odporu trvalo takmer tri mesiace. Napriek tomu, že podaním zo 17. marca 2017

sťažovateľka súhlasila s rozhodnutím vo veci samej bez nariadenia pojednávania,

do podania tejto sťažnosti nebolo vo veci rozhodnuté; okresný súd dokonca nepravdivo

tvrdil, že konanie bolo prerušené pre začatia konkurzné konania, čo ku dňu podania

sťažnosti sa ešte nemohlo stať.

... Sťažovateľka sa domáha, po vyslovení porušenia jej základných práv aj

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1000 eur. Svoju požiadavku odôvodňuje

tým, že v skutkovo a právne jednoduchej veci bol okresný súd, až na vydanie platobného

rozkazu, úplne nečinný a aj jednoduchý úkon doručenia odporu mu trval takmer tri

mesiace. Keďže vo veci samej už hrozí prerušenie konania pre začatie konkurzu voči

žalovanej spoločnosti tak sťažovateľka príde aj o možnosť uplatňovania svojej pohľadávky

ako prednostnej; ak by okresný súd totiž rozhodol, rozsudok by zakladal iné, výhodnejšie

poradie pri uspokojovaní z konkurznej podstaty.“

2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a jej právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Okresnému súdu Košice II prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1000 €

(slovom tisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu.

Okresný súd Košice II je povinný nahradiť sťažovateľke trovy

právneho zastúpenia v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov)

na účet jej právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn.

z 19. februára 2018 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného

súdu zo 7. marca 2018.

3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení popísal chronológiu úkonov

vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„... Po oboznámení sa s obsahom predmetného spisu, v ktorom sú namietané

prieťahy a podanej sťažnosti, Vám predkladám nasledujúce stanovisko zamerané na Vami

položené otázky:

- z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti možno spor hodnotiť ako súčasť

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

- procesné úkony od podania návrhu doposiaľ:

- žaloba o zaplatenie 1659,70 € s príslušenstvom bola sťažovateľkou podaná na

tunajšom súde dňa 8.11.2016.

- dňa 29.11.2016 bol vo veci vydaný platobný rozkaz.

- dňa 14.12.2016 podala žalovaná poisťovňa proti platobnému rozkazu odpor,

- na základe podaného odporu bol platobný rozkaz uznesením zo dňa 24.2.2017

zrušený.

- uznesením zo dňa 30.1.2017 bola sťažovateľka vyzvaná na vyjadrenie sa

k podanému odporu, uvedenie ďalších skutočností a preukázanie dôkazov na preukázanie

svojich tvrdení. Obe vyššie uznesenia prevzal právny zástupca sťažovateľky dňa 2.3.2017.

- dňa 17.3.2017 sa sťažovateľka cestou svojho právneho zástupcu k podanému

odporu vyjadrila.

- dňa 28.8.2017 podala sťažovateľka cestou svojho právneho zástupcu urgenciu

vo veci.

- dňa 6.9.2017 dal zákonný sudca pokyn pre doručenie vyjadrenia sťažovateľky

zo dňa 17.3.2017 žalovanej, ktorá zásielku prevzala 18.9.2017.

- dňa 2.10.2017 podala sťažovateľka predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

- dňa 11.10.2017 oznámil konajúci sudca sťažovateľke, že dané konanie je zo zákona

prerušené, nakoľko žalovaná je v konkurze.

- dňa 19.10.2017 oznámil konajúci sudca sťažovateľke, že žalovaná nie je v

konkurze, ale v nútenej správe.

- v novembri 2017 bolo v danej veci určené pojednávanie na deň 12.2.2018.

- dňa 9.2.2018 bolo pojednávanie, určené na deň 12.2.2018, zrušené zo zdravotných

dôvodov sudcu. Navyše toto pojednávanie bez ohľadu na zdravotný stav zákonného sudcu

by sa vzhľadom na ust. veta prvá nemohlo uskutočniť.

- prekážky postupu konania podľa a nasl.

( a nasl. ) neboli zistené.

- prieťahy spôsobené sťažovateľkou neboli zistené.

- zo strany súdu došlo k ojedinelému prieťahu, a to odo dňa 22.3.2017, kedy bola na

uznesení zo dňa 24.2.2017 vyznačená právoplatnosť, do dňa 6.9.2017, kedy dal zákonný

sudca pokyn pre doručenie vyjadrenia zo dňa 17.3.2017 žalovanej.

- záver, či tento jediný prieťah v trvaní 5 mesiacov a 14 dní je zbytočným prieťahom,

ponechávam na zvážení ústavného súdu.

- záverom uvádzam, že po podaní sťažnosti predsedovi súdu bol vo veci určený

termín pojednávania, preto podanie takejto sťažnosti považujem za postačujúcu nápravu aj

za predpokladu, že vyššie uvedený prieťah by bol vyhodnotený ako zbytočný prieťah.

Celkovú dĺžku predmetného konania možno tiež považovať za prijateľnú a ústavne

akceptovateľnú. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že na majetok žalovanej

spoločnosti bol dňa 29.1.2018 vyhlásený konkurz (Obchodný vestník 20/2018), preto

vzhľadom na vyššie citované je sťažnosť v časti,

ktorou sťažovateľka žiada prikázať tunajšiemu súdu v danej veci konať bez zbytočných

prieťahov, bezpredmetná...

Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na

ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.“

3.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom podaní k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu uviedol:

«Právnemu zástupcovi sťažovateľky bolo dňa 01.03.2018 doručené vyjadrenie

okresného súdu Košice II k sťažnosti datované ku dňu 19.2.2018, v ktorom je uvedené,

okrem iného, že zo strany okresného súdu došlo k ojedinelému prieťahu v konaní v trvaní 5

mesiacov a 14 dní. V predmetnom vyjadrení následne predseda okresného súdu uvádza, že

„po podaní sťažnosti predsedovi súdu bol vo veci určený termín pojednávania, preto

podanie takejto sťažnosti považujem za postačujúcu nápravu... Celkovú dĺžku predmetného

konania možno tiež považovať za prijateľnú a ústavne akceptovateľnú“.

Ani s jedným z uvedených tvrdení nemôžeme súhlasiť a nad rámec toho, čo už bolo

uvedené v sťažnosti zo dňa 19.10.2017, k veci uvádzame:

Sťažnosť na postup súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov doručila sťažovateľka predsedovi okresného súdu 02.10.2017, čomu

predchádzala urgencia vo veci doručená tomuto súdu dňa 28.08.2017. Termín

pojednávania bol však podľa predvolania na pojednávanie určený až dňa 23.11.2017

(predvolanie bolo doručené sťažovateľke dňa 30.11.2017). Aj v tomto prípade je potrebné

konštatovať, že jednoduchý úkon určenia termínu pojednávania vo veci trval okresnému

súdu od predchádzajúceho procesného úkonu súdu (pokyn zákonného sudcu zo dňa

6.9.2018 pre doručenie vyjadrenia žalobcu zo dňa 17.3.2017 žalovanému) takmer tri

mesiace. Nestotožňujeme sa preto s tvrdením predsedu okresného súdu o dostatočnosti

vykonanej nápravy.

Od vydania uznesenia o zrušení platobného rozkazu (24.2.2017) do určenia termínu

pojednávania (23.1.2017) ubehlo deväť mesiacov, preto ani tvrdenie o prijateľnosti a

ústavnej akceptovateľnosti celkovej dĺžky konania nemožno považovať za adekvátne.

S odvolaním sa na doposiaľ uvedené sme názoru, že Okresný súd Košice II pri prerokovaní

veci vedenej pod sp. zn. nepostupoval bez zbytočných prieťahov.

V nadväznosti na výzvu Ústavného súdu týmto oznamujeme, že netrváme na tom, aby

sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie.

Súčasne oznamujeme súdu, že sťažovateľka si uplatňuje náhradu trov právneho

zastúpenia v celkovej sume 475,05 EUR (štyristosedemdesiatpäť eura päť centov).»

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

5. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní, ktorá je

uvedená v bode I./3.1 tohto nálezu, možno konštatovať, že tieto skutkové okolnosti sa

spornými nestali, keďže ani sťažovateľka vo svojej replike nemala námietky proti takto

opísanému skutkovému stavu. Rovnaké relevantné skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu

súvisiaceho spisu, preto pri posudzovaní napadnutého konania z týchto vychádzal, avšak

opomenul duplicitné opísanie týchto úkonov.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

Okresného súdu Košice II v konaní „o zaplatenie 1 659,70 € s príslušenstvom“ vedenom

pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a jej práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v a v dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na

konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných

kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ).

V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

11. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon

ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu

zložitosť predmetnej veci.

12. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť zohľadnená

na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní

k zbytočným prieťahom, teda neprimeraná dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná

správaním sťažovateľky.

13. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým poukazuje na to, že ako to z chronológie úkonov uvedených vo vyjadrení

predsedu okresného súdu v bode I./3.1 tohto nálezu vyplýva, okresný súd bol v danej veci

nečinný od 17. marca 2017 do 6. septembra 2017. V uvedenom období teda minimálne šesť

mesiacov nebol postup okresného súdu v napadnutom konaní bez prieťahov.

Ústavný súd však poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr. ,

, ), podľa ktorej nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Pojem „zbytočné

prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať

a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá

nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. ). Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že aj keď

postup okresného súdu v napadnutom konaní nebol vždy efektívny, nebolo možné z hľadiska

komplexného posúdenia inkriminovaného konania považovať postup okresného súdu v ňom

za porušenie práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z uvedených dôvodov a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou

ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

14. Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia označených základných práv navrhla,

aby ústavný súd svojím rozhodnutím prikázal okresnému súdu konať vo veci bez

zbytočných prieťahov, a domáhala sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia

a trov právneho zastúpenia.

14.1 Pokiaľ ide o návrh sťažovateľky, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu

postupovať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, ústavný súd pripomína svoju

konštantnú judikatúru, podľa ktorej ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku existencie

zákonnej prekážky jeho postupu, tak ako je to v prípade prerušenia konania, neposudzuje

v zásade ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. , ,

). Vzhľadom na to, že na majetok žalovanej spoločnosti bol 29. januára 2018

vyhlásený konkurz, teda zo zákona došlo k prerušeniu napadnutého konania (§ 47 ods. 1

prvá veta o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), neprichádzalo už ani do úvahy

v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa .

14.2 V zmysle ak sa základné právo

alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo

opatrenie zruší. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia môže

ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané

finančné zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že tieto výroky sú viazané na vyhovenie

vo veci samej. Keďže v predmetnom prípade ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľky

na vyslovenie porušenia označených práv, uvedenými návrhmi sa pri svojom rozhodovaní

už nemusel zaoberať.

14.3 Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže sťažovateľka v konaní neuspela,

ústavný súd nemohol sťažovateľke priznať náhradu trov konania.

15. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2018