Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 506/2017
PDF · 245.21 KB
No categories available
II. ÚS 506/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2017
v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Briškovou Dominovou, advokátska
kancelária, Štefánikova 6453/2C, Piešťany, vo veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 P 50/2015 a takto
rozhodol:
Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 P 50/2015 p o r u š e n é
n e b o l i .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 506/2017-10 z 3. augusta 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 P 50/2015 [pôvodne pod
sp. zn. 5 P 39/2015; (ďalej aj „napadnuté konanie“)].
2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo:
«... Dňa 01.07.2015 podal sťažovateľ na Okresnom súde Piešťany Návrh na zníženie
výživného pre mal. , a plnoletú ,
(ďalej len „Návrh“), nakoľko u navrhovateľa (sťažovateľa) došlo k podstatnej
zmene pomerov, ktoré spôsobili, že viac nie je v jeho schopnostiach, možnostiach
a majetkových pomeroch uhrádzať výživné v rozsahu ustanovenom Rozsudkom Krajského
súdu v Trnave č. k. 24CoP 111/2012 zo dňa 20.02.2013 (ďalej len „Rozsudok“).
Už pri samotnom podaní bol Návrh prerozdelený podľa odporcov na dve samostatné
konania, a to 5P/39/2015 o zníženie výživného pre mal. a 5C/121/2015
o zníženie výživného pre plnoletú .
Zákonná sudkyňa následne až po takmer dvoch mesiacoch dňa 25.08.2015 vydala
Uznesenie č. k. 5C/121/2015 (ďalej len „Uznesenie“), v ktorom rozhodla, že konanie
o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného na maloletého vylučuje na
samostatné konanie.
Dňa 02.12.2015, vzhľadom na to, že od podania Návrhu uplynulo viac ako 5
mesiacov, a od vydania Uznesenia uplynuli viac ako 3 mesiace, podal sťažovateľ v konaní
vedenom pod č. 5P/39/2015 na príslušnom súde urgenciu.
Súd však ani napriek uvedenému žiadnym spôsobom nekonal, a tak dňa 07.03.2016
podal sťažovateľ na príslušnom súde Sťažnosť navrhovateľa na postup Okresného súdu
Piešťany, ktorým spôsobuje prieťahy v konaní (ďalej len „Sťažnosť“).
Následne dňa 13.04.2016 bolo sťažovateľovi doručené Upovedomenie o spôsobe
vybavenia sťažnosti, v ktorom predsedníčka súdu JUDr. Andrea Kondllová uviedla, že za
účelom prešetrenia Sťažnosti požiadala zákonnú sudkyňu o vyjadrenie. Zákonná sudkyňa
uviedla, že vec jej bola pridelená v januári 2016 po preložení sudkyne Mgr. Arnouldovej na
Krajský súd v Trnave, termín pojednávania vytýčila na 27.04.2016. Predsedníčka súdu
ďalej uviedla, že Sťažnosť považuje za opodstatnenú, pričom nevykonala iné opatrenia.
... sťažovateľ [sa] domnieva, že postupom Okresného súdu Piešťany bolo porušené
jeho základné právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj jeho právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky...
Vzhľadom na celkovú dĺžku predmetného konania vedeného pred Okresným súdom
Piešťany s poukazom na skutočnosť, že nejde o vec, ktorá by sa vyznačovala zložitosťou či
nadmernou náročnosťou, pričom sa radí medzi veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré
má súd riešiť prednostne, domáha sa sťažovateľ primeraného finančného zadosťučinenia
v rozsahu 360,- € (slovom: tristošesťdesiat eur).
Sťažovateľ sa uvedeného primeraného finančného zadosťučinenia domáha
predovšetkým tiež z dôvodu, že konaním, resp. nekonaním zo strany Okresného súdu
Piešťany sa dlhodobo, už takmer jeden rok, nachádza v stave právnej neistoty. Nekonaním
príslušného súdu sa sťažovateľ nie vlastnou vinou ocitol v situácii, kedy už takmer jeden
rok, napriek tomu, že v čase podania Návrhu už nastali na jeho strane výrazné zmeny
pomerov, predovšetkým, oženil sa a so súčasnou manželkou sa mu narodila dcéra
, čím mu nesporne vznikli nové náklady v nezanedbateľnej výške, prispieva na
výživu mal. nad svoje pomery. Sťažovateľ napriek svojej zlej finančnej
situácie túto svoju povinnosť riadne a včas plní, avšak je potrebné uviesť, že len za cenu
neustáleho sa zadlžovania voči svojej matke a rodinným príslušníkom. Takýto stav je pre
sťažovateľa a jeho novú rodinu veľmi zaťažujúci a nepôsobí na rodinné prostredie
priaznivo, obzvlášť v čase, kedy jeho manželka nie je objektívne schopná vzhľadom na
starostlivosť o mal. , sama sa živiť, toho času poberá už len
rodičovský príspevok.
Vo svojom Návrhu sťažovateľ žiada znížiť jeho vyživovaciu povinnosť k mal.
zo sumy 90,- € na sumu 60,- € mesačne, ktorá je vzhľadom na jeho ďalšie
vyživovacie povinnosti preňho únosná a reálne plniteľná. Sťažovateľ sa doteraz nevyhýbal
ani sa nechce vyhýbať svojim zákonným vyživovacím povinnostiam, avšak jeho schopnosti,
možnosti a majetkové pomery mu to v rozsahu ako boli určené Rozsudkom bohužiaľ
objektívne neumožňujú. Sťažovateľ v súlade s uvedeným preto žiada priznať primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 360,-€, ktorá zodpovedá rozdielu určeného mesačného
výživného a žiadaného poníženia mesačného výživného na mal. za jeden rok
prieťahov.
V súlade s vyššie uvedeným navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal
tento nález:
1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5P/39/2015
porušené bolo.
2. Okresnému súdu Piešťany sa v konaní vedenom pod sp. zn. 5P/39/2015 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 360,-€
(slovom: tristošesťdesiat eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia
vo výške 303,16 € (slovom: tristotri eur šestnásť centov) na účet jeho právnej zástupkyne do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
... Sťažovateľ si týmto zároveň uplatňuje nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia... vo výške 303,16 €.»
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
okresný súd zastúpený jeho predsedníčkou listom sp. zn. Spr. 542/17 z 30. augusta 2017
a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu
z 19. septembra 2017.
3.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných
okresným súdom v danej veci a uviedla nasledovné relevantné skutočnosti:
„... Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vedeného pod sp. zn.
5P/39/2015 ako aj ústavnou sťažnosťou uvádzam nasledovné skutočnosti:
V prvom rade si dovoľujem uviesť, že konanie pod sp. zn. 5 P/39/2015 na základe
návrhu sťažovateľa ( ) bolo začaté dňom 1.7.2015 a pridelené sudkyni Mgr.
Kataríne Arnouldovej, pričom podľa úradného záznamu sudkyne z 25.8.2015 bolo
predmetné konanie skončené inakom z dôvodu, že porovnaním obsahu spisu sp. zn.
5P/39/2015 a sp. zn. 5C/121/2015 bolo zistené, že ide o dva totožné návrhy, ktoré boli
v podateľni nesprávne zapísané ako dva rôzne návrhy pod dve rôzne spisové značky. Vo
veci 5P/39/2015 sa tak od 26.8.2015 nekonalo, ale o totožnom návrhu sťažovateľa
doručenom súdu sa konalo na súde pod sp. zn. 5C/121/2015.
K úkonom súdu v roku 2015 si dovoľujem uviesť, že sudkyňa Mgr. Katarína
Arnouldová po zistení, že vo veci sú zapísané rovnaké podania pod dve rôzne spisové
značky a po vylúčení z návrhu konanie o maloletom dieťati na samostatné konanie, už
nestihla vo veci nariadiť termín pojednávania, nakoľko v októbri 2015 bolo rozhodnuté o jej
preložení od 1.1.2016 na súd vyššieho stupňa, pričom dopojednávala len veci už medzi
časom vytýčené a staršie. Následne boli všetky spisy Mgr. Arnouldovej spolu so spismi
JUDr. Mihalíkovej, ktorá bola taktiež od 1.1.2016 preložená na iný súd prerozdelené medzi
zostávajúcich sudcov Okresného súdu Piešťany, čo znamenalo nárast o viac ako 100 vecí
v senáte každého sudcu, čo objektívne znemožnilo vo všetkých prerozdelených veciach
konať okamžite prihliadnuc aj na skutočnosť, že sudcovia mali rozpojednávané, či vytýčené
veci zo svojho senátu.
K dôvodom sťažnosti sťažovateľa, že nekonaním zo strany súdu, keďže sa mu zmenila
rodinná situácia, narodila sa mu ďalšia dcéra a ocitol sa tak v zlej finančnej situácii, si
dovoľujem podotknúť, že oba jeho návrhy na zníženie výživného tak vo vzťahu k plnoletej
dcére aj maloletému synovi, boli zamietnuté, resp. bolo zmierom stranami dohodnuté
ponechanie výšky výživného na plnoletú dcéru v rovnakom rozsahu, teda ani jeden z jeho
návrhov sa s ohľadom aj na zvyšujúce sa potreby oboch detí nepreukázal ako dôvodný.
Netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od
ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže od ústneho
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“
3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky
okresného súdu zaujala nasledovné stanovisko:
«... Ako sme už v Ústavnej sťažnosti zo dňa 25.04.2016 uviedli, sťažovateľ dňa
01.07.2015 podal na Okresnom súde Piešťany Návrh na zníženie výživného pre mal.
, a plnoletú , (ďalej len
„Návrh“), kedy už pri samotnom podaní bol Návrh prerozdelený na dve samostatné
konania, a to konanie o zníženie výživného pre mal. , ktorému bola pridelená sp. zn.
5P/39/2015 a konanie o zníženie výživného pre plnoletú , ktorému bola pridelená
sp. zn. 5C/121/2015, pričom obe veci boli pridelené na rozhodnutie sudkyni Mgr. Kataríne
Arnouldovej.
Zákonná sudkyňa následne až po takmer dvoch mesiacoch dňa 25.08.2015 vydala
Uznesenie č. k. 5C/121/2015, v ktorom rozhodla, že konanie o návrhu navrhovateľa na
zníženie výživného na maloletého vylučuje na samostatné konanie.
Neuviedla pritom spisovú značku, ktorá bola konaniu pridelená, t. j. sťažovateľ mal za to, že
ide aj naďalej o určenú sp. zn. 5P/39/2015, ku ktorej následne podal dňa 02.12.2015
urgenciu a dňa 07.03.2015 sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní. Dňa 13.04.2016 bolo
sťažovateľovi doručené upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti, kde súd už uviedol
sp. zn. 5P/50/2015.
Podľa Vyjadrenia OS Piešťany, konanie pod sp. zn. 5P/39/2015 na základe návrhu
sťažovateľa začaté dňom 01.07.2015 a pridelené sudkyni Mgr. Kataríne Arnouldovej, malo
skončiť „inakom“ z dôvodu, že porovnaním obsahu spisu sp. zn. 5P/39/2015 a sp. zn.
5C/121/2015 bolo zistené, že ide o dva totožné návrhy, ktoré boli v podateľni nesprávne
zapísané ako dva rôzne návrhy pod dve rôzne spisové značky, pričom taktiež uviedol, že
vo veci 5P/39/2015 sa od 26.08.2015 nekonalo, ale o totožnom návrhu sťažovateľa sa malo
konať na súde pod sp. zn. 5C/121/2015.
Z vyššie uvedeného je zrejmé pochybenie súdu, ktorý pri prijatí návrhu vec rozdelil
na dve samostatné konania s dvoma rozdielnymi spisovými značkami, kedy následne
vychádzajúc z Vyjadrenia konanie sp. zn. 5P/39/2015 malo byť skončené, dovoľujeme si
podotknúť bez akéhokoľvek informovania sťažovateľa, ktorý podával urgenciu a sťažnosť
pod sp. zn. 5P/39/2015, pričom následne po takmer dvoch mesiacoch dňa 25.08.2015
zákonná sudkyňa vydala Uznesenie č. k. 5C/121/2015, v ktorom rozhodla, že konanie
o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného na maloletého vylučuje na
samostatné konanie. Uvedeným konaním súdu nepochybne došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, ako aj k zbytočným zmätočnostiam.
Taktiež neobstojí tvrdenie OS Piešťany, že vo veci 5P/39/2015 sa nekonalo, lebo
o totožnom návrhu sťažovateľa sa konalo pod sp. zn. 5C/121/2015, nakoľko ako už bolo
uvedené, konanie o zníženie výživného na mal. bolo uznesením súdu vylúčené na
samostatné konanie, t. j. konalo sa o ňom samostatne.
Čo sa týka súdom uvedenému rozpisu procesných úkonov vo veci 5C/121/2015, tento
považujeme vzhľadom na uvedené za irelevantný.
Dovoľujem si podotknúť, že podľa nášho názoru personálne zmeny na príslušnom
súde nemôžu byť dôvodom na spôsobovanie zbytočných prieťahov v konaní.
Sťažovateľ podal návrh na zníženie výživného pre mal. a pre plnoletú
odôvodnene, nakoľko od ostatného určenia výživného uňho došlo k podstatnej
zmene pomerov, kedy uzatvoril manželstvo, narodila sa mu dcéra mal taktiež
zdravotné ťažkosti, s ktorými mal spojené zvýšené náklady na liečbu a zároveň znížené
príjmy, nakoľko bol dlhodobo PN. Nie je pravdou, že oba návrhy boli zamietnuté.
Zamietnutý bol návrh otca na zníženie výživného pre mal. (sp. zn. 5P/50/2015),
pričom si dovolíme zdôrazniť, že zároveň bol zamietnutý aj návrh matky na zvýšenie
výživného. Taktiež si dovoľujeme súdu poukázať na skutočnosť, že návrh bol podaný dňa
01.07.2015, pričom súd vo veci rozhodol rozsudkom až dňa 30.09.2016, t. j. po 15
mesiacoch, kedy pomery účastníkov boli od podania návrhu zmenené (od 01.09.2016 začal
mal. navštevovať 1. ročník SŠ konzervatória vo s čím sa mu zvýšili výdavky, pričom
sám súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že mal v konaní za preukázané, že u mal. za
predmetné obdobie od 01.10.2015 do 31.08.2016 nedošlo k výraznej zmene pomerov od
posledného rozhodovania o výživnom, k zmene došlo s účinnosťou od 01.09.2016).
Z uvedeného je teda zrejmé, že sťažovateľ podal návrh dôvodne, avšak zbytočnými
prieťahmi v konaní bol dlhodobo vystavený ťažkej životnej situácii, kedy sa musel zadlžovať
voči svojim blízkym, voči svojej matke, aby mohol zabezpečiť výživu svojej rodine, nakoľko
z objektívnych dôvodov, t. j. z jeho príjmu mu po úhrade výživného pre mal. a
plnoletú , nezostávalo dostatok finančných prostriedkov pre jeho dcéru a
na živobytie, podotýkame na zabezpečenie základných životných potrieb. Domnievame sa
však, že skutkové okolnosti prípadu, nie sú predmetom konania pre Ústavným súdom SR,
ktorý v prejednávanej veci rieši porušenie základných práv sťažovateľa na prejednanie veci
bez zbytočných prieťahov.
V stanovenej lehote Vám zároveň oznamujeme, že na ústnom pojednávaní
v prejednávanej veci netrváme.»
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh
a stav konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 5 P 39/2015 a pod sp. zn.
Dňa 1. júla 2015 podal sťažovateľ na okresnom súde návrh „na zníženie výživného“
pre svojho maloletého syna (ďalej aj „maloletý“) a pre svoju plnoletú dcéru
.
Konanie o návrhu na zníženie výživného pre maloletého bolo
zaevidované pod sp. zn. 5 P 39/2015 a bolo pridelené na rozhodnutie sudkyni Mgr. Kataríne
Arnouldovej.
Konanie o návrhu na zníženie výživného pre plnoletú bolo
zaevidované pod sp. zn. 5 C 121/2015 a bolo pridelené na rozhodnutie taktiež sudkyni Mgr.
Kataríne Arnouldovej.
Dňa 25. augusta 2015 okresný súd uznesením č. k. 5 C 121/2015-15 konanie
o návrhu na zníženie výživného pre maloletého vylúčil na samostatné
konanie. Tejto veci bola pridelená nová sp. zn. 5 P 50/2015 a bola pridelená na rozhodnutie
sudkyni Mgr. Kataríne Arnouldovej.
Dňa 26. januára 2016 bola vec pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Jane Tvrdej.
Dňa 16. marca 2016 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 27. apríl 2016.
Dňa 22. marca 2016 okresný súd ustanovil maloletému opatrovníka, uznesením
poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, vyžiadal si informácie
o zárobkových a majetkových pomerov sťažovateľa a matky maloletého.
Dňa 27. apríla 2016 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
8. jún 2016 pre účely doplnenia dokazovania.
Dňa 8. júna 2016 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
30. september 2016 pre účely doplnenia dokazovania.
Dňa 30. septembra 2016 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bol
vyhlásený rozsudok č. k. 5 P 50/2015-169, ktorým okresný súd návrh otca na zníženie
výživného (a návrh matky na zvýšenie výživného) pre maloletého zamietol.
Dňa 27. októbra 2016 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.
Dňa 12. decembra 2016 sťažovateľ zobral svoje odvolanie späť.
Dňa 31. januára 2017 Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 24 CoP 9/2017-200
odvolacie konanie zastavil.
Dňa 17. februára 2017 nadobudol právoplatnosť rozsudok okresného súdu č. k.
5 P 50/2015-169 z 30. septembra 2016.
III.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom
Okresného súdu Piešťany v konaní o zníženie výživného na maloletého vedenom pod
sp. zn. 5 P 50/2015 (pôvodne pod sp. zn. 5 P 39/2015) došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd konštatuje, že predmet tohto konania pred ústavným súdom bol
vymedzený uznesením č. k. II. ÚS 506/2017-10 z 3. augusta 2017 o prijatí veci na ďalšie
konanie tak, že napadnuté konanie v zmysle petitu sťažnosti bolo identifikované sp. zn.
5 P 39/2015, avšak zo zapožičaného spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že od
25. augusta 2015 je toto konanie vedené pod sp. zn. 5 P 50/2015, preto aj v predmetnom
náleze sa napadnuté konanie označuje v prvom rade pod sp. zn. 5 P 50/2015.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na
konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných
kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02).
V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
11. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon
ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo
právnu zložitosť predmetnej veci.
12. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanej veci ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť zohľadnená
na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní
k zbytočným prieťahom, teda neprimeraná dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná
správaním sťažovateľa.
13. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a poukazuje predovšetkým na to, že ako to vyplýva z chronológie úkonov uvedených v bode
II/5 tohto nálezu, napadnuté konanie sa začalo doručením návrhu na začatie konania
okresnému súdu 1. júla 2015 a 30. septembra 2016 bolo konanie rozsudkom okresného súdu
č. k. 5 P 50/2015-169 skončené. Napadnuté konanie pred okresným súdom trvalo teda 1 rok
a 2 mesiace.
Z prehľadu procesných úkonov vychádzajúcich zo súdneho spisu tiež vyplýva, že
okresný súd od 26. januára 2016 konal vo veci v podstate priebežne. Pozornosti ústavného
súdu však neušlo, že v prvých mesiacoch po podaní návrhu boli úkony okresného súdu
zmätočné, totiž 25. augusta 2015 okresný súd konanie o návrhu na zníženie výživného pre
maloletého vylúčil na samostatné konanie (zaevidované pod sp. zn. 5 P 50/2015) napriek
tomu, že aj pôvodne bolo toto konanie vedené samostatne (pôvodne pod sp. zn.
5 P 39/2015). Od 1. júla 2015 do 26. januára 2016 (šesť mesiacov) teda nebol postup
okresného súdu v napadnutom konaní bez prieťahov.
Ústavný súd však poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr. I. ÚS 46/01,
II. ÚS 57/01, II. ÚS 217/2013), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48
ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým
materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí
vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už
vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj
v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.
I. ÚS 42/01). Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že aj keď postup okresného
súdu v napadnutom konaní nebol vždy efektívny, nebolo možné z hľadiska komplexného
posúdenia inkriminovaného konania považovať postup okresného súdu v ňom za porušenie
práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru.
14. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia označených práv navrhol, aby ústavný
súd svojím rozhodnutím prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,
a domáhal sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia a trov právneho
zastúpenia.
V zmysle ustanovenia § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde ak sa základné
právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie
alebo opatrenie zruší. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde
môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj
primerané finančné zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že tieto výroky sú viazané na
vyhovenie vo veci samej. Keďže v predmetnom prípade ústavný súd vyslovil, že základné
právo, ktorého porušenie sťažovateľ namietal, porušené nebolo, uvedenými návrhmi sa pri
svojom rozhodovaní už nemusel zaoberať.
15. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti
uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže sťažovateľ v konaní neuspel,
nepripadalo do úvahy, aby ústavný súd sťažovateľovi priznal náhradu trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. decembra 2017