Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 506/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Briškovou Dominovou, advokátska

kancelária, Štefánikova 6453/2C, Piešťany, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

n e b o l i .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 3. augusta 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. [pôvodne pod

sp. zn. ; (ďalej aj „napadnuté konanie“)].

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo:

«... Dňa 01.07.2015 podal sťažovateľ na Okresnom súde Piešťany Návrh na zníženie

výživného pre mal. , a plnoletú ,

(ďalej len „Návrh“), nakoľko u navrhovateľa (sťažovateľa) došlo k podstatnej

zmene pomerov, ktoré spôsobili, že viac nie je v jeho schopnostiach, možnostiach

a majetkových pomeroch uhrádzať výživné v rozsahu ustanovenom Rozsudkom Krajského

súdu v Trnave č. k. zo dňa 20.02.2013 (ďalej len „Rozsudok“).

Už pri samotnom podaní bol Návrh prerozdelený podľa odporcov na dve samostatné

konania, a to o zníženie výživného pre mal. a

o zníženie výživného pre plnoletú .

Zákonná sudkyňa následne až po takmer dvoch mesiacoch dňa 25.08.2015 vydala

Uznesenie č. k. (ďalej len „Uznesenie“), v ktorom rozhodla, že konanie

o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného na maloletého vylučuje na

samostatné konanie.

Dňa 02.12.2015, vzhľadom na to, že od podania Návrhu uplynulo viac ako 5

mesiacov, a od vydania Uznesenia uplynuli viac ako 3 mesiace, podal sťažovateľ v konaní

vedenom pod č. na príslušnom súde urgenciu.

Súd však ani napriek uvedenému žiadnym spôsobom nekonal, a tak dňa 07.03.2016

podal sťažovateľ na príslušnom súde Sťažnosť navrhovateľa na postup Okresného súdu

Piešťany, ktorým spôsobuje prieťahy v konaní (ďalej len „Sťažnosť“).

Následne dňa 13.04.2016 bolo sťažovateľovi doručené Upovedomenie o spôsobe

vybavenia sťažnosti, v ktorom predsedníčka súdu JUDr. Andrea Kondllová uviedla, že za

účelom prešetrenia Sťažnosti požiadala zákonnú sudkyňu o vyjadrenie. Zákonná sudkyňa

uviedla, že vec jej bola pridelená v januári 2016 po preložení sudkyne Mgr. Arnouldovej na

Krajský súd v Trnave, termín pojednávania vytýčila na 27.04.2016. Predsedníčka súdu

ďalej uviedla, že Sťažnosť považuje za opodstatnenú, pričom nevykonala iné opatrenia.

... sťažovateľ [sa] domnieva, že postupom Okresného súdu Piešťany bolo porušené

jeho základné právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj jeho právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa ...

Vzhľadom na celkovú dĺžku predmetného konania vedeného pred Okresným súdom

Piešťany s poukazom na skutočnosť, že nejde o vec, ktorá by sa vyznačovala zložitosťou či

nadmernou náročnosťou, pričom sa radí medzi veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré

má súd riešiť prednostne, domáha sa sťažovateľ primeraného finančného zadosťučinenia

v rozsahu 360,- € (slovom: tristošesťdesiat eur).

Sťažovateľ sa uvedeného primeraného finančného zadosťučinenia domáha

predovšetkým tiež z dôvodu, že konaním, resp. nekonaním zo strany Okresného súdu

Piešťany sa dlhodobo, už takmer jeden rok, nachádza v stave právnej neistoty. Nekonaním

príslušného súdu sa sťažovateľ nie vlastnou vinou ocitol v situácii, kedy už takmer jeden

rok, napriek tomu, že v čase podania Návrhu už nastali na jeho strane výrazné zmeny

pomerov, predovšetkým, oženil sa a so súčasnou manželkou sa mu narodila dcéra

, čím mu nesporne vznikli nové náklady v nezanedbateľnej výške, prispieva na

výživu mal. nad svoje pomery. Sťažovateľ napriek svojej zlej finančnej

situácie túto svoju povinnosť riadne a včas plní, avšak je potrebné uviesť, že len za cenu

neustáleho sa zadlžovania voči svojej matke a rodinným príslušníkom. Takýto stav je pre

sťažovateľa a jeho novú rodinu veľmi zaťažujúci a nepôsobí na rodinné prostredie

priaznivo, obzvlášť v čase, kedy jeho manželka nie je objektívne schopná vzhľadom na

starostlivosť o mal. , sama sa živiť, toho času poberá už len

rodičovský príspevok.

Vo svojom Návrhu sťažovateľ žiada znížiť jeho vyživovaciu povinnosť k mal.

zo sumy 90,- € na sumu 60,- € mesačne, ktorá je vzhľadom na jeho ďalšie

vyživovacie povinnosti preňho únosná a reálne plniteľná. Sťažovateľ sa doteraz nevyhýbal

ani sa nechce vyhýbať svojim zákonným vyživovacím povinnostiam, avšak jeho schopnosti,

možnosti a majetkové pomery mu to v rozsahu ako boli určené Rozsudkom bohužiaľ

objektívne neumožňujú. Sťažovateľ v súlade s uvedeným preto žiada priznať primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 360,-€, ktorá zodpovedá rozdielu určeného mesačného

výživného a žiadaného poníženia mesačného výživného na mal. za jeden rok

prieťahov.

V súlade s vyššie uvedeným navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal

tento nález:

1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Piešťany sa v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 360,-€

(slovom: tristošesťdesiat eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia

vo výške 303,16 € (slovom: tristotri eur šestnásť centov) na účet jeho právnej zástupkyne do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

... Sťažovateľ si týmto zároveň uplatňuje nárok na náhradu trov právneho

zastúpenia... vo výške 303,16 €.»

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd zastúpený jeho predsedníčkou listom sp. zn. Spr. 542/17 z 30. augusta 2017

a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

z 19. septembra 2017.

3.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných

okresným súdom v danej veci a uviedla nasledovné relevantné skutočnosti:

„... Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vedeného pod sp. zn.

ako aj ústavnou sťažnosťou uvádzam nasledovné skutočnosti:

V prvom rade si dovoľujem uviesť, že konanie pod sp. zn. na základe

návrhu sťažovateľa ( ) bolo začaté dňom 1.7.2015 a pridelené sudkyni Mgr.

Kataríne Arnouldovej, pričom podľa úradného záznamu sudkyne z 25.8.2015 bolo

predmetné konanie skončené inakom z dôvodu, že porovnaním obsahu spisu sp. zn.

a sp. zn. bolo zistené, že ide o dva totožné návrhy, ktoré boli

v podateľni nesprávne zapísané ako dva rôzne návrhy pod dve rôzne spisové značky. Vo

veci sa tak od 26.8.2015 nekonalo, ale o totožnom návrhu sťažovateľa

doručenom súdu sa konalo na súde pod sp. zn. .

K úkonom súdu v roku 2015 si dovoľujem uviesť, že sudkyňa Mgr. Katarína

Arnouldová po zistení, že vo veci sú zapísané rovnaké podania pod dve rôzne spisové

značky a po vylúčení z návrhu konanie o maloletom dieťati na samostatné konanie, už

nestihla vo veci nariadiť termín pojednávania, nakoľko v októbri 2015 bolo rozhodnuté o jej

preložení od 1.1.2016 na súd vyššieho stupňa, pričom dopojednávala len veci už medzi

časom vytýčené a staršie. Následne boli všetky spisy Mgr. Arnouldovej spolu so spismi

JUDr. Mihalíkovej, ktorá bola taktiež od 1.1.2016 preložená na iný súd prerozdelené medzi

zostávajúcich sudcov Okresného súdu Piešťany, čo znamenalo nárast o viac ako 100 vecí

v senáte každého sudcu, čo objektívne znemožnilo vo všetkých prerozdelených veciach

konať okamžite prihliadnuc aj na skutočnosť, že sudcovia mali rozpojednávané, či vytýčené

veci zo svojho senátu.

K dôvodom sťažnosti sťažovateľa, že nekonaním zo strany súdu, keďže sa mu zmenila

rodinná situácia, narodila sa mu ďalšia dcéra a ocitol sa tak v zlej finančnej situácii, si

dovoľujem podotknúť, že oba jeho návrhy na zníženie výživného tak vo vzťahu k plnoletej

dcére aj maloletému synovi, boli zamietnuté, resp. bolo zmierom stranami dohodnuté

ponechanie výšky výživného na plnoletú dcéru v rovnakom rozsahu, teda ani jeden z jeho

návrhov sa s ohľadom aj na zvyšujúce sa potreby oboch detí nepreukázal ako dôvodný.

Netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od

ústneho pojednávania v zmysle ust. , keďže od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky

okresného súdu zaujala nasledovné stanovisko:

«... Ako sme už v Ústavnej sťažnosti zo dňa 25.04.2016 uviedli, sťažovateľ dňa

01.07.2015 podal na Okresnom súde Piešťany Návrh na zníženie výživného pre mal.

, a plnoletú , (ďalej len

„Návrh“), kedy už pri samotnom podaní bol Návrh prerozdelený na dve samostatné

konania, a to konanie o zníženie výživného pre mal. , ktorému bola pridelená sp. zn.

a konanie o zníženie výživného pre plnoletú , ktorému bola pridelená

sp. zn. , pričom obe veci boli pridelené na rozhodnutie sudkyni Mgr. Kataríne

Arnouldovej.

Zákonná sudkyňa následne až po takmer dvoch mesiacoch dňa 25.08.2015 vydala

Uznesenie č. k. , v ktorom rozhodla, že konanie o návrhu navrhovateľa na

zníženie výživného na maloletého vylučuje na samostatné konanie.

Neuviedla pritom spisovú značku, ktorá bola konaniu pridelená, t. j. sťažovateľ mal za to, že

ide aj naďalej o určenú sp. zn. , ku ktorej následne podal dňa 02.12.2015

urgenciu a dňa 07.03.2015 sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní. Dňa 13.04.2016 bolo

sťažovateľovi doručené upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti, kde súd už uviedol

sp. zn. .

Podľa Vyjadrenia OS Piešťany, konanie pod sp. zn. na základe návrhu

sťažovateľa začaté dňom 01.07.2015 a pridelené sudkyni Mgr. Kataríne Arnouldovej, malo

skončiť „inakom“ z dôvodu, že porovnaním obsahu spisu sp. zn. a sp. zn.

bolo zistené, že ide o dva totožné návrhy, ktoré boli v podateľni nesprávne

zapísané ako dva rôzne návrhy pod dve rôzne spisové značky, pričom taktiež uviedol, že

vo veci sa od 26.08.2015 nekonalo, ale o totožnom návrhu sťažovateľa sa malo

konať na súde pod sp. zn. .

Z vyššie uvedeného je zrejmé pochybenie súdu, ktorý pri prijatí návrhu vec rozdelil

na dve samostatné konania s dvoma rozdielnymi spisovými značkami, kedy následne

vychádzajúc z Vyjadrenia konanie sp. zn. malo byť skončené, dovoľujeme si

podotknúť bez akéhokoľvek informovania sťažovateľa, ktorý podával urgenciu a sťažnosť

pod sp. zn. , pričom následne po takmer dvoch mesiacoch dňa 25.08.2015

zákonná sudkyňa vydala Uznesenie č. k. , v ktorom rozhodla, že konanie

o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného na maloletého vylučuje na

samostatné konanie. Uvedeným konaním súdu nepochybne došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, ako aj k zbytočným zmätočnostiam.

Taktiež neobstojí tvrdenie OS Piešťany, že vo veci sa nekonalo, lebo

o totožnom návrhu sťažovateľa sa konalo pod sp. zn. , nakoľko ako už bolo

uvedené, konanie o zníženie výživného na mal. bolo uznesením súdu vylúčené na

samostatné konanie, t. j. konalo sa o ňom samostatne.

Čo sa týka súdom uvedenému rozpisu procesných úkonov vo veci , tento

považujeme vzhľadom na uvedené za irelevantný.

Dovoľujem si podotknúť, že podľa nášho názoru personálne zmeny na príslušnom

súde nemôžu byť dôvodom na spôsobovanie zbytočných prieťahov v konaní.

Sťažovateľ podal návrh na zníženie výživného pre mal. a pre plnoletú

odôvodnene, nakoľko od ostatného určenia výživného uňho došlo k podstatnej

zmene pomerov, kedy uzatvoril manželstvo, narodila sa mu dcéra mal taktiež

zdravotné ťažkosti, s ktorými mal spojené zvýšené náklady na liečbu a zároveň znížené

príjmy, nakoľko bol dlhodobo PN. Nie je pravdou, že oba návrhy boli zamietnuté.

Zamietnutý bol návrh otca na zníženie výživného pre mal. (sp. zn. ),

pričom si dovolíme zdôrazniť, že zároveň bol zamietnutý aj návrh matky na zvýšenie

výživného. Taktiež si dovoľujeme súdu poukázať na skutočnosť, že návrh bol podaný dňa

01.07.2015, pričom súd vo veci rozhodol rozsudkom až dňa 30.09.2016, t. j. po 15

mesiacoch, kedy pomery účastníkov boli od podania návrhu zmenené (od 01.09.2016 začal

mal. navštevovať 1. ročník SŠ konzervatória vo s čím sa mu zvýšili výdavky, pričom

sám súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že mal v konaní za preukázané, že u mal. za

predmetné obdobie od 01.10.2015 do 31.08.2016 nedošlo k výraznej zmene pomerov od

posledného rozhodovania o výživnom, k zmene došlo s účinnosťou od 01.09.2016).

Z uvedeného je teda zrejmé, že sťažovateľ podal návrh dôvodne, avšak zbytočnými

prieťahmi v konaní bol dlhodobo vystavený ťažkej životnej situácii, kedy sa musel zadlžovať

voči svojim blízkym, voči svojej matke, aby mohol zabezpečiť výživu svojej rodine, nakoľko

z objektívnych dôvodov, t. j. z jeho príjmu mu po úhrade výživného pre mal. a

plnoletú , nezostávalo dostatok finančných prostriedkov pre jeho dcéru a

na živobytie, podotýkame na zabezpečenie základných životných potrieb. Domnievame sa

však, že skutkové okolnosti prípadu, nie sú predmetom konania pre Ústavným súdom SR,

ktorý v prejednávanej veci rieši porušenie základných práv sťažovateľa na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov.

V stanovenej lehote Vám zároveň oznamujeme, že na ústnom pojednávaní

v prejednávanej veci netrváme.»

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. a pod sp. zn.

:

Dňa 1. júla 2015 podal sťažovateľ na okresnom súde návrh „na zníženie výživného“

pre svojho maloletého syna (ďalej aj „maloletý“) a pre svoju plnoletú dcéru

.

Konanie o návrhu na zníženie výživného pre maloletého bolo

zaevidované pod sp. zn. a bolo pridelené na rozhodnutie sudkyni Mgr. Kataríne

Arnouldovej.

Konanie o návrhu na zníženie výživného pre plnoletú bolo

zaevidované pod sp. zn. a bolo pridelené na rozhodnutie taktiež sudkyni Mgr.

Kataríne Arnouldovej.

Dňa 25. augusta 2015 okresný súd uznesením č. k. -15 konanie

o návrhu na zníženie výživného pre maloletého vylúčil na samostatné

konanie. Tejto veci bola pridelená nová sp. zn. a bola pridelená na rozhodnutie

sudkyni Mgr. Kataríne Arnouldovej.

Dňa 26. januára 2016 bola vec pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Jane Tvrdej.

Dňa 16. marca 2016 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 27. apríl 2016.

Dňa 22. marca 2016 okresný súd ustanovil maloletému opatrovníka, uznesením

poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, vyžiadal si informácie

o zárobkových a majetkových pomerov sťažovateľa a matky maloletého.

Dňa 27. apríla 2016 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

8. jún 2016 pre účely doplnenia dokazovania.

Dňa 8. júna 2016 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

30. september 2016 pre účely doplnenia dokazovania.

Dňa 30. septembra 2016 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bol

vyhlásený rozsudok č. k. -169, ktorým okresný súd návrh otca na zníženie

výživného (a návrh matky na zvýšenie výživného) pre maloletého zamietol.

Dňa 27. októbra 2016 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.

Dňa 12. decembra 2016 sťažovateľ zobral svoje odvolanie späť.

Dňa 31. januára 2017 Krajský súd v Trnave uznesením č. k. -200

odvolacie konanie zastavil.

Dňa 17. februára 2017 nadobudol právoplatnosť rozsudok okresného súdu č. k.

-169 z 30. septembra 2016.

III.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní o zníženie výživného na maloletého vedenom pod

sp. zn. (pôvodne pod sp. zn. ) došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd konštatuje, že predmet tohto konania pred ústavným súdom bol

vymedzený uznesením č. k. -10 z 3. augusta 2017 o prijatí veci na ďalšie

konanie tak, že napadnuté konanie v zmysle petitu sťažnosti bolo identifikované sp. zn.

, avšak zo zapožičaného spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že od

25. augusta 2015 je toto konanie vedené pod sp. zn. , preto aj v predmetnom

náleze sa napadnuté konanie označuje v prvom rade pod sp. zn. .

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v a v dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na

konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných

kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ).

V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

11. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon

ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo

právnu zložitosť predmetnej veci.

12. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť zohľadnená

na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní

k zbytočným prieťahom, teda neprimeraná dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná

správaním sťažovateľa.

13. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a poukazuje predovšetkým na to, že ako to vyplýva z chronológie úkonov uvedených v bode

II/5 tohto nálezu, napadnuté konanie sa začalo doručením návrhu na začatie konania

okresnému súdu 1. júla 2015 a 30. septembra 2016 bolo konanie rozsudkom okresného súdu

č. k. -169 skončené. Napadnuté konanie pred okresným súdom trvalo teda 1 rok

a 2 mesiace.

Z prehľadu procesných úkonov vychádzajúcich zo súdneho spisu tiež vyplýva, že

okresný súd od 26. januára 2016 konal vo veci v podstate priebežne. Pozornosti ústavného

súdu však neušlo, že v prvých mesiacoch po podaní návrhu boli úkony okresného súdu

zmätočné, totiž 25. augusta 2015 okresný súd konanie o návrhu na zníženie výživného pre

maloletého vylúčil na samostatné konanie (zaevidované pod sp. zn. ) napriek

tomu, že aj pôvodne bolo toto konanie vedené samostatne (pôvodne pod sp. zn.

). Od 1. júla 2015 do 26. januára 2016 (šesť mesiacov) teda nebol postup

okresného súdu v napadnutom konaní bez prieťahov.

Ústavný súd však poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr. ,

, ), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v . Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v

ods. 2 je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým

materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí

vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ). Ústavný súd už

vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj

v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr.

). Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že aj keď postup okresného

súdu v napadnutom konaní nebol vždy efektívny, nebolo možné z hľadiska komplexného

posúdenia inkriminovaného konania považovať postup okresného súdu v ňom za porušenie

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru.

14. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia označených práv navrhol, aby ústavný

súd svojím rozhodnutím prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,

a domáhal sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia a trov právneho

zastúpenia.

V zmysle ustanovenia ak sa základné

právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie

alebo opatrenie zruší. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia

môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj

primerané finančné zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že tieto výroky sú viazané na

vyhovenie vo veci samej. Keďže v predmetnom prípade ústavný súd vyslovil, že základné

právo, ktorého porušenie sťažovateľ namietal, porušené nebolo, uvedenými návrhmi sa pri

svojom rozhodovaní už nemusel zaoberať.

15. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže sťažovateľ v konaní neuspel,

nepripadalo do úvahy, aby ústavný súd sťažovateľovi priznal náhradu trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2017