Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 538/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. februára 2018

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť , ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom, advokátska kancelária,

Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Liptovský

Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. ,

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Liptovský Mikuláš p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 303,16 €

(slovom tristotri eur a šestnásť centov), ktorú j e Okresný súd Liptovský Mikuláš

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Jána Vajdu, advokátska kancelária,

Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-12 z 12. septembra 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš

(ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , (ďalej

aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti predovšetkým vyplynulo:

„Na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. , D/not. 218/2006

odo dňa 22.5.2006 do súčasnosti prebieha dedičské konanie po neb. rod.

.. ktorá bola mojou matkou. I napriek skutočnosti, že odo dňa začatia tohto

konania uplynulo už 10 rokov a 2 mesiace, do dnešného dňa nie je toto konanie právoplatne

skončené a vo veci samej nebolo vydané žiadne meritórne rozhodnutie.

... Pri uplatnení tohto môjho ústavného práva som využil všetky právne prostriedky,

ktoré mi poskytujú právne predpisy na jeho ochranu.

... Základnou povinnosťou odporcu, zákonného sudcu odporcu a súdnej komisárky

JUDr. Mileny Geškovej bolo zabezpečiť taký procesný postup v konaní, ktorý čo najskôr

odstráni stav mojej právnej neistoty v tomto dedičskom konaní.

... 1./ Právna a faktická zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje nezbavuje

všeobecný súd zodpovednosti za prieťahy v konaní.

V konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. ,

D/not. 218/2006 nejde o právne zložitú vec. Ide o dedičskú vec, ktorá tvorí súčasť bežnej

rozhodovacej činnosti odporcu ako všeobecného súdu. Výklad a používanie právnej úpravy

v oblasti sú stabilizované a preto ich z právneho hľadiska nemožno považovať za zložité.

V tejto oblasti existuje rozsiahla súdna judikatúra, ktorá je stabilná od účinnosti zákona

č. t.j. po dobu viac ako 50 rokov.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach sp.zn.

zo dňa 27.5.2010, dedičské konanie patrí k štandardnej agende všeobecných súdov,

ku ktorej existuje stabilizovaná judikatúra všeobecných súdov.

2./ Správanie účastníka konania /sťažovateľa/ počas konania pred všeobecným

súdom. Zo spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. , D/not. 218/2006

je zrejmé že ja, sťažovateľ v tomto konaní nespôsobujem prieťahy.

Prieťahy v tomto konaní spôsobuje spoludedička rod.

... bytom /a jej advokát /, ktorá opakovane

podáva návrhy na prerušenie tohto konania a odporca týmto jej návrhom 2 x vyhovel. Tým

došlo k vytvoreniu stavu, že za 10 rokov a 2 mesiace nebolo v tomto konaní vydané žiadne

meritórne rozhodnutie vo veci samej. Odporca bezdôvodne toleruje prieťahy spôsobené

spoludedičkou rod. .

V tomto konaní som podal 2 sťažnosti na prieťahy v konaní, ale situácia sa vôbec

nezlepšila a k odstráneniu prieťahov v tomto dedičskom konaní nedošlo.

3./... V tomto občianskom súdnom konaní sú opakované prieťahy, čím sa toto konanie

neúmerne predlžuje. Samotná skutočnosť, že toto konanie trvá 10 rokov a 2 mesiace

preukazuje porušenie môjho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takáto

dĺžka konania predlžuje stav mojej právnej neistoty do tej miery, že moje právo na súdnu

ochranu sa stáva iba iluzórnym právom. Zo spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn.

, D/not. 218/2006 je zrejmé, že odporca tieto zákonné ustanovenia v tomto

konaní nerešpektuje odvolávajúc sa na nečinnosť súdnej komisárky JUDr. Mileny Geškovej.

Tým sa toto dedičské konanie neúmerne predlžuje.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave sp.zn.

zo dňa 23.6.2011, v konaní o dedičstve súd poveruje notára, aby ako súdny

komisár vykonal všetky úkony potrebné pre postup v konaní o dedičstve /vrátane vypočutia

účastníkov, obstarania podkladov pre rozhodnutie, získania potrebných informácií,

vykonania dokazovania/, prejednal dedičstvo a v prípadoch, keď sú splnené podmienky

uvedené v a vydal osvedčenie o dedičstve / /. Úkony notára

podľa sa považujú za úkony súdu / /, preto aj účasť dedičov

na vykonávaní týchto úkonov súdneho komisára sa považuje za ich účasť na vykonávaní

úkonov súdu. Z toho vyplýva, že realizácia procesných práv dediča pri úkonoch

vykonávaných pri prejednaní dedičstva povereným súdnym komisárom je zároveň

realizáciou procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania /konania o dedičstve/.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach sp.zn.

zo dňa 6.10.2015, všeobecný súd je povinný zabezpečiť aj v súvislosti

s úkonmi, ktoré realizuje poverený notár /súdny komisár/ rýchlosť a efektívnosť dedičského

konania.

Odporca teda zodpovedá za prieťahy spôsobené notárkou JUDr. Milenou Geškovou,

ktorú poveril úkonmi súdneho komisára v tejto dedičskej veci...

Je mi známe, že súdna komisárka JUDr. Milena Gešková v dedičských veciach

opakovane robí prieťahy a odporca túto situáciu nijako nerieši, pretože dedičská agenda je

na okraji záujmu odporcu ako všeobecného súdu. Dôvodom je skutočnosť, že dedičskú

agendu vybavujú notári ako súdny komisári a vyšší súdny úradníci odporcu. Iba na

Krajskom súde v Žiline ako odvolacom súde dedičskú agendu vybavujú sudcovia v

senátoch. Rozhodnutia Krajského súdu v Žiline súdny komisári rešpektujú iba v danej

konkrétnej dedičskej veci a vôbec ich nerešpektujú ako judikáty, takže problémy v

dedičských veciach sa neustále opakujú...

Konanie odporcu a súdnej komisárky JUDr. Mileny Geškovej v tomto konaní je

možné pokladať za konanie spôsobom, ktorému chýba účelnosť a efektívnosť, čo má výrazný

vplyv na doterajšiu dĺžku tohto dedičského konania. Podľa nálezov Ústavného súdu

Slovenskej republiky v Košiciach /sp.zn. . sp.zn. , sp.zn.

I. ÚS 7/2011/, nielen nečinnosť ale aj neefektívna činnosť súdu alebo iného štátneho orgánu

môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, ak činnosť súdu alebo iného štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol.

V tomto dedičskom konaní mohlo byť /a malo byť/ podľa § 114 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku rozhodnuté na pojednávaní konanom dňa 27.3.2008. Súdna komisárka

JUDr. Milena Gešková nariaďuje pojednávania, ktoré nevedú k meritórnemu prejednaniu

a rozhodnutiu veci.

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zn. -206 zo dňa

18.11.2013 súd toto dedičské konanie prerušil do právoplatného skončenia konania

Okresného súdu Liptovský Mikuláš vedeného pod spisovou značkou . Toto

občianske súdne konanie právoplatne skončilo dňa 11.5.2016, čo je odporcovi známe

a napriek tomu v tejto dedičskom konaní nekoná.

... Od Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach požadujem priznať

primerané finančné zadosťučinenie v sume 9.000,-EUR ako náhradu nemateriálnej ujmy,

ktorá mi bola spôsobená.

V dôsledku tohto dlhotrvajúceho dedičského konania nemôžem riadne užívať

majetok, ktorý je predmetom tohto dedičského konania po mojej matke

rod. a zabezpečiť ochranu tohto majetku. Predmetom dedičstva je aj

poľnohospodárska a lesná pôda, za ktorú nepoberám dividendy a nájomné, hoci na ne mám

zákonný nárok, pretože sa nemôžem preukázať osvedčením o dedičstve a ani uznesením

o dedičstve ako dokladmi o vlastníctve. Tým dochádza k poškodzovaniu mojich majetkových

práv, keďže nemám možnosť reálne disponovať s hnuteľnými a nehnuteľnými vecami

patriacimi do dedičstva.

Mám vysoký vek - mám 70 rokov a vážne zdravotné problémy. V mesiaci október

2015 som bol na operácii bedrového kĺbu v nemocnici v Poprade a v mesiaci apríl 2016

som sa podrobil kúpeľnej liečbe v Piešťanoch. Môj súčasný zdravotný stav je veľmi zlý.

Na môj zdravotný stav nepriaznivo vplývajú dlhotrvajúce súdne konania, ktoré vyvoláva

spoludedička rod. /moja sestra/ a toto dlhotrvajúce

dedičské konanie. rod. je notorická sťažovateľka, ktorá sa

so mnou opakovane súdi na súde odporcu. Takýto postup odporcu, ktorý v tejto veci a aj

v iných súdnych konaniach riadne a plynulo nekoná je možné pokladať za odmietnutie

spravodlivosti. Odôvodnene sa obávam že sa nedožijem právoplatného skončenia tohto

dedičského konania, čo je cieľom spoludedičky rod. ,

pretože sa nesprávne domnieva že ak ja zomriem pred skončením tohto dedičského konania

tak ona zdedí všetok majetok po rod. ako jediná žijúca dedička.

... Bez právoplatného rozhodnutia o nadobudnutí dedičstva už viac ako 10 rokov a 2

mesiace pretrváva stav mojej právnej neistoty o tom, čo som ako dedič nadobudol po smrti

neb. rod. . Takýto stav je v právnom štáte ústavne

neakceptovateľný a hrubým spôsobom zasahuje do mojich vlastníckych práv, keďže podľa

sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa.

... Na základe týchto skutočností navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky

v Košiciach vydal tento nález:

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

článku 48 ods. 2 a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp.zn.

, D/not. 218/2006 porušené bolo.

Okresnému súdu Liptovský Mikuláš prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp.zn.

, D/not. 218/2006 konal bez zbytočných prieťahov.

sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 9.000,-EUR, ktoré mu je

Okresný súd Liptovský Mikuláš povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

Okresný súd Liptovský Mikuláš je povinný zaplatiť trovy konania

v sume 303,16 EUR na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu... do 2 mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd,

zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr 1015/17 zo 4. októbra 2017, z ktorého

vyplynula chronológia úkonov vykonaných v napadnutom konaní a tieto relevantné

skutočnosti:

„... V zmysle SR súhlasím s upustením od

verejného ústneho pojednávania.

... Mám za to, že v konaní nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní

vedenom pod sp. zn. , D not./218/2006. Z... chronológie jednotlivých úkonov

vykonaných v konaní vyplýva, že zákonná sudkyňa, súdna komisárka, ako aj ostatní

pracovníci súdu, poverení jednotlivými úkonmi, konali v lehotách, ktoré sú primerané

právnej zložitosti veci. Úkony boli vykonávané efektívne, smerujúce k riadnemu skončeniu

veci. Vykonávať úkony v konaní nebolo možné z objektívnych dôvodov a to pre prebiehajúce

iné súdne konania, ktorých rozhodnutia súviseli s dedičským konaním sp. zn. ,

čo bolo konštatované aj v liste zákonnej sudkyne JUDr. Žiškovej zo dňa 21.9.2016 o

neodňatí veci notárke... Na Okresnom súde Liptovský Mikuláš prebiehali súvisiace konania:

- na pojednávaní dňa 27. 03. 2008 notárka JUDr. Milena Gešková odkázala dedičku

na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení;

o tomto nároku prebiehalo na Okresnom súde Liptovský Mikuláš konanie pod spis. zn.

od 24. 04. 2008 do 19. 08. 2010, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok

Okresného súdu Liptovský Mikuláš -260 zo dňa 30. 06. 2010,

- na návrh dedičky zo dňa 01. 07. 2011 (v písomnom podaní

zo dňa 14. 08. 2011 vyslovil s týmto návrhom súhlas aj dedič , zastúpený

advokátom JUDr. Jánom Vajdom), notárka uznesením -147. D/not 18/2006 zo

dňa 13.09.2011 prerušila dedičské konanie do skončenia konania vedeného

na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. ; toto konanie bolo

právoplatne skončené dňa 14. 05. 2013, kedy nadobudlo v celosti právoplatnosť uznesenie

-723 zo dňa 18. 12. 2012,

- na návrh dedičky , zastúpenej advokátom

, Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením -206 zo dňa 18.11.2013

prerušil dedičské konanie do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Liptovský

Mikuláš pod sp. zn. ; vo veci bolo rozhodnuté uznesením zo dňa

02.05.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 11. 05. 2016 a notárke JUDr. Milene

Geškovej bolo doručené dňa 20. 06. 2016.

Nariadené pojednávania (16. 08. 2011, 16. 06. 2013, 16. 08. 2016) tieto sa

neuskutočnili z dôvodov na strane dedičov. Taktiež z vyššie uvedenej chronológie vyplýva,

že nariadené pojednávania na prejednanie veci sa neuskutočnili, respektíve boli odročené,

najmä pre správanie účastníkov dedičského konania, ktorí nepreberali doručované zásielky.

Notárka vykonávala úkony, potrebné pre rozhodnutie vo veci a termíny pojednávaní

nariaďovala hneď ako zistila, že sa pojednávanie nemôže uskutočniť, respektíve odročila na

najbližší možný termín, zohľadňujúc potrebu doručenia predvolania. (Napríklad

pojednávanie určené na deň 16. 08. 2016 sa neuskutočnilo pre prekážky na strane dedičov,

ktoré boli oznámené notárke dva dni pred pojednávaním, právny zástupca JUDr. Ján Vajda

ospravedlnil neúčasť na pojednávaní dňa 7. 2. 2017 emailom len v tento deň, kedy sa malo

pojednávanie uskutočniť). Niektoré pojednávania sa nemohli uskutočniť z dôvodu

ospravedlnenia sa sťažovateľa, z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu. Na dĺžku

konania malo tiež vplyv uplatňovanie si procesných návrhov zo strany účastníkov

dedičského konania.

Od môjho nástupu do funkcie predsedu súdu dňa 1.4. 2015 som pravidelne

vykonávala kontroly, v rámci dohľadu predsedu súdu, jednotlivých notárskych úradov

v obvode Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Stav reštančných vecí som kontrolovala

k 31.12.2014, 31.8.2015, 31.1.2016, 31.8.2016, 31.1.2017 a 31.8.2017. Ani pri jednej

z týchto kontrol som v spise , D not. 218/2006 nezistila prieťahy v konaní.“

4. Sťažovateľ (jeho právny zástupca) napriek opakovanej výzve ústavného súdu

z 10. októbra 2017 a z 18. januára 2018 netrval na ústnom pojednávaní v danej veci a

nezaujal k vyjadreniu okresného súdu žiadne stanovisko.

5. Ústavný súd podľa upustil v danej veci od

ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

6. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

dedičského konania vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn.

, :

Dňa 18. mája 2006 bolo okresnému súdu doručené oznámenie o úmrtí (úmrtný list)

po neb. (ďalej len „poručiteľka“) – „návrh na začatie dedičského

konania“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. a pridelená na rozhodnutie

sudkyni JUDr. Ivete Žiškovej.

Dňa 22. mája 2006 okresný súd poveril notárku JUDr. Milenu Geškovú (ďalej aj

„notárka“) ako súdnu komisárku na vykonanie úkonov vo veci prerokovania dedičstva po

poručiteľke a v prípade splnenia podmienok na vydanie osvedčenia o dedičstve.

Dňa 18. septembra 2006 sa dostavila na Notárskom úrade JUDr. Mileny Geškovej

(ďalej len „notársky úrad“) dcéra poručiteľky (ďalej len „dedička“),

s ktorou bola spísaná zápisnica o predbežnom šetrení.

Dňa 19. septembra 2006 bol notárke na jej žiadosť doručený výpis z listov

vlastníctva na meno poručiteľky.

Dňa 9. októbra 2006 bolo notárke na jej žiadosť doručené oznámenie o majetkovom

podiele poručiteľky v družstve „COOP Jednota Liptovský Mikuláš“.

Dňa 28. novembra 2006 bola na notárskom úrade spísaná zápisnica. Na notárskom

úrade sa dostavil sťažovateľ (syn poručiteľky), ktorý predložil ručne písaný závet.

Dňa 1. marca 2007 notárka požiadala okresný súd o oznámenie, či prebieha konanie

o určenie vlastníckeho práva, kde je poručiteľka účastníčkou konania.

Dňa 9. marca 2007 bolo notárke na jej žiadosť doručené oznámenie okresného súdu,

že konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pod sp. zn. bolo už

právoplatne zastavené.

Dňa 5. marca 2008 bolo vo veci nariadené dedičské pojednávanie na 20. marec 2008.

Dňa 20. marca 2008 sa uskutočnilo dedičské pojednávanie, ktoré bolo odročené na

27. marec 2008 z dôvodu predloženia ďalšieho závetu dedičkou.

Dňa 27. marca 2008 sa uskutočnilo dedičské pojednávanie. Súd odkázal dedičku na

podanie žaloby o neplatnosť závetu, ktorý bol predložený sťažovateľom.

Dňa 14. apríla 2008 bol notárke na jej žiadosť doručený výpis z účtu (poručiteľky)

cenných papierov.

Dňa 9. mája 2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť notárky o oznámenie, či

dedička podala žalobu o určenie neplatnosti závetu.

Dňa 3. júna 2008 bolo notárke doručené oznámenie okresného súdu, že dedička

podala žalobu o určenie neplatnosti závetu 24. apríla 2008.

Dňa 25. septembra 2008 bola notárke doručená žiadosť okresného súdu

o zapožičanie dedičského spisu.

Dňa 29. septembra 2008 bol okresnému súdu doručený dedičský spis.

Dňa 1. decembra 2008 bola notárke doručená žiadosť okresného súdu o zapožičanie

originálu závetu, ktorý predložil sťažovateľ.

Dňa 14. septembra 2009 bola notárke doručená žiadosť okresného súdu o predloženie

dedičského spisu spolu s uvedením dôvodov nekonania vo veci.

Dňa 30. septembra 2009 bolo okresnému súdu doručené oznámenie notárky, že

dedičské konanie nie je možné ukončiť, pretože na súde prebieha konanie pod sp. zn.

– žaloba o určenie neplatnosti závetu, ktorú podala dedička. Notárka zároveň

oznámila, že spis sp. zn. predložila ku konaniu vedenému na okresnom súde

pod sp. zn. .

Dňa 28. júla 2009 bol notárke vrátený spis od okresného súdu.

Dňa 27. augusta 2010 bola notárke doručená odpoveď okresného súdu na jej žiadosť,

že konanie o určenie neplatnosti závetu pod sp. zn. bolo právoplatne skončené

19. augusta 2010.

Dňa 28. augusta 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 8. september 2010.

Dňa 8. septembra 2010 sa neuskutočnilo pojednávanie, pretože predvolania

účastníkom konania boli poštou vrátené.

Dňa 6. novembra 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 16. november 2010.

Dňa 16. novembra 2010 sa neuskutočnilo pojednávanie, pretože sa na pojednávanie

nikto nedostavil.

Dňa 23. februára 2011 okresný súd uznesením č. k. -94 vykonal súpis

aktív a pasív majetku poručiteľky.

Dňa 14. marca 2011 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti

uvedenému uzneseniu.

Dňa 29. marca 2011 bola registru obyvateľov Slovenskej republiky doručená žiadosť

okresného súdu o oznámenie trvalého alebo prechodného pobytu dedičky, pretože sa jej

nepodarilo doručiť uznesenie ani výzvu na vyjadrenie sa k odvolaniu sťažovateľa.

Dňa 4. apríla 2011 bola okresnému súdu doručená adresa trvalého pobytu dedičky.

Dňa 16. mája 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie dedičky k odvolaniu

sťažovateľa.

Dňa 26. mája 2011 okresný súd uznesením č. k. -120 zrušil svoje

uznesenie č. k. -94 z 23. februára 2011.

Dňa 7. júla 2011 bol notárke doručený návrh dedičky na prerušenie napadnutého

konania.

Dňa 8. júla 2011 bola notárke doručená žiadosť dedičky o odročenie pojednávania

nariadeného na 18. júl 2011.

Dňa 1. augusta 2011 okresný súd určil nový termín pojednávania na 16. august 2011.

Dňa 16. augusta 2011 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie neúčasti

sťažovateľa na pojednávaní.

Dňa 13. septembra 2011 notárka uznesením č. k. -147 prerušila

dedičské konanie z dôvodu prebiehajúceho konania na okresnom súde pod sp. zn.

o určenie vlastníctva a zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

medzi sťažovateľom, dedičkou a jej deťmi.

Dňa 5. marca 2012 bola okresnému súdu doručená žiadosť notárky o oznámenie,

v akom štádiu sa nachádza konanie pod sp. zn. .

Dňa 8. marca 2012 bola notárke doručená odpoveď, že konanie pod sp. zn.

nebolo dosiaľ právoplatne skončené.

Dňa 24. septembra 2012 bola okresnému súdu doručená žiadosť notárky

o oznámenie, či už bolo právoplatne skončené konanie pod sp. zn. .

Dňa 5. októbra 2012 bola notárke doručená odpoveď, že konanie pod sp. zn.

nebolo dosiaľ právoplatne skončené.

Dňa 18. decembra 2012 okresný súd uznesením č. k. -723 schválil

zmier medzi účastníkmi konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

medzi sťažovateľom, dedičkou a jej deťmi. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť

11. februára 2013.

Dňa 30. apríla 2013 bol notárke na jej žiadosť doručený výpis z listov vlastníctva po

poručiteľke.

Dňa 17. júna 2013 bola notárke doručená žiadosť sťažovateľa o odročenie

pojednávania nariadeného na 19. jún 2013. Notárka určila nový termín pojednávania na

8. august 2013, keď sa uskutočnilo dedičské pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa 27. septembra 2013 bola notárke doručená žiadosť dedičky o prerušenie

napadnutého dedičského konania z dôvodu prebiehajúceho konania na okresnom súde pod

sp. zn. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorého účastníkmi sú sťažovateľ

a dedička.

Dňa 18. novembra 2013 okresný súd uznesením č. k. -206 prerušil

napadnuté dedičské konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn.

. Uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť 18. decembra 2013.

Dňa 13. júna 2016 bola okresnému súdu doručená žiadosť notárky o oznámenie,

v akom štádiu sa nachádza konanie pod sp. zn. .

Dňa 20. júna 2016 bola notárke doručená odpoveď, že konanie pod sp. zn.

bolo súdnym zmierom právoplatne skončené 11. mája 2016.

Dňa 14. augusta 2016 bolo notárke e-mailom doručené ospravedlnenie sťažovateľa

za neúčasť na pojednávaní nariadenom na 16. august 2016 a žiadosť o jeho odročenie.

Dňa 16. augusta 2016 sa uskutočnilo dedičské pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito pre účely opätovného predvolania dedičov.

Dňa 26. augusta 2016 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa proti

konaniu notárky v napadnutom konaní spolu s návrhom na odňatie tejto veci notárke.

Dňa 7. septembra 2016 bola notárke doručená žiadosť okresného súdu, aby sa

vyjadrila k sťažnosti a k návrhu na odňatie dedičskej veci.

Dňa 16. septembra 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie notárky

k sťažnosti a k návrhu na odňatie dedičskej veci.

Dňa 21. septembra 2016 okresný súd písomným úkonom č. k. -262

neodňal dedičskú vec notárke.

Dňa 28. októbra 2016 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti

písomnému úkonu okresného súdu č. k. -262.

Dňa 14. novembra 2016 bolo sťažovateľovi doručené oznámenie okresného súdu, že

podanie označené ako odvolanie proti „listu okresného súdu č. k. -262“

považuje za bezpredmetné, pretože neodňatie veci notárovi nie je súdnym rozhodnutím.

Dňa 20. januára 2017 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 7. február 2017.

Dňa 7. februára 2017 bolo okresnému súdu e-mailom doručené ospravedlnenie

neúčasti sťažovateľa na pojednávaní nariadenom na 7. február 2017.

Dňa 7. februára 2017 sa uskutočnilo dedičské pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito pre účely opätovného predvolania dedičov.

Dňa 31. marca 2017 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 10. máj 2017.

Dňa 10. mája 2017 notárka vydala so súhlasom dedičky aj sťažovateľa osvedčenie

o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26. mája 2017.

III.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. , došlo

k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

10. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

11. Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej činnosti judikoval, že úkony

notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno

spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd (napr.

, ).

12. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48

ods. 2 , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka

konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

12.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd je toho názoru, že po faktickej

a právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov (činnosti notárov ako súdnych komisárov).

Pozornosti ústavného súdu však neušlo, že paralelne s napadnutým dedičským konaním

prebiehali na okresnom súde tri súvisiace konania (sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. ) a bez právoplatného ukončenia uvedených vecí nebolo

možné v posudzovanom konaní pokračovať.

12.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, treba poukázať predovšetkým na to, že ako to z chronológie úkonov

vykonaných v napadnutom konaní vyplýva (bod II tohto nálezu), k predĺženiu napadnutého

konania prispel aj samotný sťažovateľ a jeho právny zástupca najmä tým, že opakovane

(minimálne štyrikrát) požiadali o odročenie pojednávaní (16. novembra 2010, 16. augusta

2011, 16. augusta 2016 a 7. februára 2017). Pokiaľ sťažovateľ využil svoje práva a podal

napr. návrh na odvolanie konajúcej notárky, treba poukázať na to, že využitie možností

daných účastníkom konania procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich

práv v konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať

ako postup, dôsledkom ktorého sú zbytočné prieťahy (napr. , ).

12.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu – notárky ako

súdnej komisárky v posudzovanom dedičskom konaní a predovšetkým konštatuje, že

napadnuté konanie bolo začaté 18. mája 2006 a právoplatne skončené 26. mája 2017, teda

celkove trvalo 11 rokov.

Z chronológie vykonaných úkonov v napadnutom konaní (bod II tohto nálezu)

vyplýva, že napadnuté konanie bolo fakticky prerušené od 27. marca 2008 do 19. augusta

2010 (dva roky a päť mesiacov), pretože súd odkázal dedičku na podanie žaloby

o neplatnosť závetu, a účastníci konania toto prerušenie rešpektovali. Aj podľa názoru

ústavného súdu bolo zrejmé, že bez právoplatného skončenia súvisiaceho konania (sp. zn.

) nebolo možné pokračovať v napadnutom dedičskom konaní, avšak

poznamenáva, že z pohľadu právnej korektnosti a čistoty malo byť napadnuté konanie

v uvedenom období aj formálne prerušené.

V období od 13. septembra 2011do 11. februára 2013 (jeden rok a päť mesiacov),

ako aj od 18. novembra 2013 do 11. mája 2016 (štyri roky a šesť mesiacov) bolo napadnuté

dedičské konanie právoplatne prerušené, pretože na okresnom súde prebiehali súvisiace

sporové konania o určenie vlastníctva (sp. zn. ) a o určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy (sp. zn. ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti (napr. , ,

) konštatuje, že prerušenie konania možno považovať za prekážku konania.

Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania, nemožno v prerušenom konaní

vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov,

a tým aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a dohovoru.

Vzhľadom na uvedené okolnosti na strane okresného súdu (notárka ako súdnej

komisárky) teda minimálne 8 rokov existovala ústavne tolerovateľná prekážka jeho postupu,

ktorá spočívala v prerušenom konaní.

Ústavný súd však konštatuje, že okresný súd bol pred uvedenými prerušeniami

v napadnutom dedičskom konaní od 9. marca 2007 do 5. marca 2008 bez akýchkoľvek

zákonných alebo iných relevantných dôvodov nečinný. Uvedená nečinnosť okresného súdu

nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas jedného roka okresný súd (notárka ako súdna

komisárka) nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľ počas dedičského konania nachádzal, čo je základným účelom práva

zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti,

a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania

účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

13. Pretože vo veci bolo 10. mája 2017 vydané osvedčenie o dedičstve (ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 26. mája 2017), ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľa

podľa a o tomto jeho návrhu rozhodol tak, ako

to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.

14. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie v sume 9 000 €, pretože „bez

právoplatného rozhodnutia o nadobudnutí dedičstva už viac ako 10 rokov a 2 mesiace

pretrváva stav mojej právnej neistoty... Takýto stav je v právnom štáte ústavne

neakceptovateľný a hrubým spôsobom zasahuje do mojich vlastníckych práv, keďže podľa

sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie

podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti

s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa a vzhľadom aj na

doterajšiu dĺžku napadnutého konania, ako i na správanie sťažovateľa (jeho právneho

zástupcu) považuje za primerané vo výške 1 000 €. Ústavný súd pritom prihliadol na to, že

cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie

prípadná náhrada škody (napr. ), ako aj na skutočnosť, že napadnuté dedičské

konanie bolo už právoplatne skončené.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

15. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za

dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 3. augusta

2016). Za dva úkony vykonané v roku 2016 patrí odmena v sume dvakrát po 143 € a režijný

paušál v sume dvakrát po 8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 303,16 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

16. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2018