Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 727/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

zastúpenej JUDr. Jaroslavom Lovaššom, Aequitas s. r. o., Dolná 19,

Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom Okresného

súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š i l základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

2. Okresnému súdu Banská Bystrica p r i k a z u j e , aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom

štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Banská Bystrica p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 508,99 €

(slovom päťstoosem eur a deväťdesiatdeväť centov) ktoré j e Okresný súd Banská Bystrica

p o v i n n ý vyplatiť na účet Aequitas s. r. o., Dolná 19, Banská Bystrica, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

z 28. októbra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.1 Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:

«V dôsledku konania Súdneho komisára a Okresného súdu došlo k porušeniu

základného práva Sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a jej

prejednanie v primeranej lehote vzhľadom na viac ako desať a pol roka trvajúce dedičské

konanie.

(...) Súdny komisár vedome nepostupuje v súlade so zásadou rýchlosti súdneho

konania a z prílišnej opatrnosti si všetky úkony necháva odobriť OS BB, vo veci nevyvíja

iniciatívu a nepostupuje tak, aby bolo dedičské konanie ukončené v najkratšom možnom

čase. Je pravdou, že Súdny komisár pravidelne vykonáva úkony, väčšinu z nich však vôbec

nebolo potrebné vykonať. Pri previerkach súdneho spisu bolo síce skonštatované, že

procesné úkony boli vykonávané pravidelne a smerujú k ukončeniu dedičského konania,

avšak od roku 2010 Súdny komisár vo veci nezistil žiadnu novú skutočnosť, neurčil žiadnym

2

spôsobom hodnotu poručiteľovho majetku a neustále vedie konanie smerom k uzatvoreniu

dedičskej dohody. Takýto postup Súdneho komisára je Okresným súdom evidentne

tolerovaný a to napriek skutočnosti, že vo veci prebiehajú prieťahy v konaní a aktuálny stav

dedičskej veci je v porovnaní so stavom z roku 2010 rovnaký. Okresnému súdu musí byť

zrejmé, že pokiaľ sa dedičia nedohodnú na vyporiadaní dedičstva v priebehu prvých pár

rokov po smrti poručiteľa, s ťažkosťami sa dohodnú po desiatich rokoch.

Skutočnosť, že Súdny komisár nepostupuje s odbornou starostlivosťou a nevyužíva

všetky inštitúty občianskeho konania skonštatoval sám Okresný súd, ktorý Súdneho

komisára upozornil na možnosť ukladania poriadkových pokút v prípade nevyjadrenia sa

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica (ÚPSVaR BB) vo veci Okresný súd

poukázal na skutočnosť, že Súdny komisár mal využiť uvedený inštitút už pri úkone zo dňa

20. 03. 2013 a rovnako aj pri úkone zo dňa 26. 03. 2013. Súdny komisár však opätovne

zrejme z opatrnosti najskôr poslal ÚPSVaR BB urgenciu zo dňa 29. 04. 2013 a až následne,

potom čo sa ÚPSVaR BB vo veci nevyjadril, uložil poriadkovú pokutu. Takéto konanie

Súdneho komisára ako aj Okresného súdu, ktorý vo veci koná len prostredníctvom

upozornení nikdy nemôže viesť k skorému ukončeniu dedičského konania.

Dedičia v dedičskej veci sa už desať rokov nachádzajú v stave právnej neistoty

a predlžovaním dedičského konania sa hodnota poručiteľovho majetku znižuje (každý

mesiac narastajú úroky a poplatky z úveru poskytnutého poručiteľovi Slovenskou

sporiteľňou, a. s., čím sa zvyšujú pasíva dedičstva, v priebehu dedičského konania boli

zrušené spoločnosti poručiteľa, ktorých obchodný podiel mal byť predmetom dedičského

konania). Je v záujme dedičov, ktorým je aj sťažovateľka, aby sa odstránil stav právnej

neistoty a dedičské konanie, ktoré dedičov zaťažuje už desať rokov bolo právoplatne

skončené.

Na základe uvedeného je možné skonštatovať, že Okresný súd spôsoboval svojím

neodborným prístupom prieťahy v dedičskej veci, nakoľko nedokonalo poznal obsah

samotnej podstaty veci (v hospodárení a ohodnocovaní obchodných spoločností podľa

nášho názoru súd podstatu veci nepoznal), Okresný súd v zastúpení Súdnym komisárom

neodborne viedol jednotlivé pojednávania a nariaďoval dokazovanie bez náležitého zistenia

procesné významných skutočností pre toto dokazovanie. Okresný súd už v roku 2004 vedel,

že ohodnotenie Spoločností nebude prostredníctvom znaleckých posudkov možné. Pokiaľ by

to aj Okresný súd nebol schopný zistiť, najneskôr v roku 2005, kedy nebola súdom

schválená dedičská dohoda mal zabezpečiť vykonanie všetkých dôkazov potrebných na

konanie vo veci. Okresný súd tak mal povinnosť pristúpiť k ohodnoteniu Spoločností už

v roku 2005, t. j. päť rokov skôr. Po objektívnom preskúmaní úkonov Súdneho komisára,

konajúceho v mene súdu je možné zreteľne vidieť, že Súdny komisár nevykonal žiadny

potrebný úkon z vlastnej iniciatívy. Vždy postupoval z úkonu na úkon, nepredvídal, konal

len na základe pokynov Okresného súdu a to tak, aby v prípade previerky súdneho spisu

bolo možné argumentovať, že vo veci bol v danom čase úkon vykonaný.

Na základe uvedeného je zrejmé, že Okresný súd mal aj v prípade nečinnosti

účastníkov konania viesť dedičské konanie k skorému ukončeniu a nečakať, kedy sa

účastníci konania vo veci vyjadrenia a či sa vôbec vyjadria. Okresný súd mal k dispozícii

prostriedky, na základe ktorých mohol účastníkov dedičského konania zákonne prinútiť

vo veci konať, využil ich však až v prípade ÚPSVaR v roku 2013. V súvislosti s prípadným

nekonaním účastníkov súčasne poukazujeme na nález Ústavného súdu SR č

zo dňa 28. 02. 1997, ktorý stanovuje, že „správaním sa účastníka konania sa súd môže

zbaviť zodpovednosti za prieťahy v konaní, len ak v dôsledku správania sa účastníka došlo

k spomaleniu postupu v konaní. Prieťahy v konaní, ktoré zapríčinil aj účastník konania,

nevylučujú však a priori zodpovednosť súdneho orgánu, ktorý vo veci koná, ak o právach

účastníka konania rozhoduje dlhšie, než je primerané podľa povahy veci, alebo ak ide

o zbytočný prieťah zapríčinený súčasne i nesprávnym postupom súdu.“

Vzhľadom k tomu, že ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha

odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv ( zo dňa 25. 10. 1995)

a dedičské konanie vo veci poručiteľa nie je ani po takmer jedenástich rokoch právoplatne

ukončené a to z dôvodu činnosti resp. nečinnosti Okresného súdu, sme toho názoru, že

vo veci bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Na základe uvedeného je zrejmé, že Okresný súd vo veci konal neúčinne, keďže

toleroval neefektívne konanie Súdneho komisára, ktorý vykonával úkony nepotrebné pre

ukončenie dedičského konania(...)

4

Vyššie uvedené konanie Okresného súdu považujeme za nedostatočne efektívne

a razantné predovšetkým z dôvodu, že Okresný súd do dnešného dňa nepristúpil

k vyporiadaniu dedičstva v súlade s , t. j. vyporiadanie dedičstva rozhodnutím

súdu podľa jeho úvahy. Uvedené konanie Okresného súdu priviedlo sťažovateľku

k myšlienke vzdania sa svojich dedičských podielov (práve z dôvodu neprimerane dlhého

dedičského konania), ktoré oznámila Súdnemu komisárovi v Stanovisku k dedičskému

konaniu zo dňa 03. 06. 2010. Už samotná skutočnosť, že niektorý z účastníkov konania je

ochotný vzdať sa dedičstva, na ktorý má zákonný nárok po tom, čo sa sedem rokov

zúčastňuje pojednávaní v dedičskom konaní, predkladá z vlastnej iniciatívy dokumenty

a znalecké posudky, osobne vycestuje do Rakúska za účelom urýchlenia konania vo veci

zistenia zostatku na zahraničnom bankovom účte, znamená, že dedič rezignoval

v uplatňovaní svojich zákonných práv. (...)

Napriek urgenciám a upozornenia sťažovateľky na umelo predlžované a neefektívne

vedené dedičské konanie Okresný súd vo veci nekonal razantnejšie s úmyslom ochrániť

práva dedičov, medzi ktorými sú aj maloleté deti a vo veci postupoval bez zmeny spôsobu

konania, čím spôsobil neprimerané prieťahy v dedičskom konaní.

V súvislosti s prieťahmi v dedičskom konaním podala sťažovateľka sťažnosť zo dňa

13. 11. 2012, ktorú predseda Okresného súdu Banská Bystrica považoval za nedôvodnú,

pričom predseda Okresného súdu Banská Bystrica skonštatoval, že „súdny komisár

postupuje v konaní bez prieťahov a pravidelne vykonáva procesné úkony k ukončeniu

dedičského konania... za posledné dva roky som v konaní nezistil ani nečinnosť okresného

súdu, keďže v úkonoch predložených súdnym komisárom postupoval súd plynule a bez

zbytočných prieťahov. Do priebehu konania z hľadiska vykonaného dokazovania

a procesného postupu v konaní ako predseda súdu nemám právomoc zasahovať, preto som

vašu sťažnosť prešetroval len z hľadiska plynulosti konania.“ Odpoveď predsedu Okresného

súdu Banská Bystrica tak zodpovedá vyššie uvedenému, t. j. že Okresný súd vo veci

pravidelne koná, avšak či koná neefektívne a z tohto dôvodu spôsobuje prieťahy v konaní,

predseda Okresného súdu Banská Bystrica neobjasnil.

Voči vyjadreniu predsedu Okresného súdu Banská Bystrica podala sťažovateľka

žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti zo dňa 11. 02. 2013, ktorú ani predseda Krajského

súdu v Banskej Bystrici nepovažoval za dôvodnú. Predseda KS BB opätovne skonštatoval,

že „súd ako aj notár súdny komisár vykonávajú vo veci priebežne úkony, napriek tomu sa

vec nepodarilo skončiť v primeranej lehote...“ Predseda KS BB sa však rovnako napriek

argumentom uvedeným v žiadosti sťažovateľky zaoberal len pravidelnosťou úkonov a nie ich

skutočnou efektivitou. (...)

Vyššie uvedeným postupom Okresného súdu v dedičskom konaní sťažovateľke vznikla

ujma daná neprimeranou dĺžkou dedičského konania po svojom manželovi. Sťažovateľka po

desiatich rokoch odo dňa začatia dedičského konania chce a potrebuje ukončiť túto etapu

svojho života. Neefektívne konanie Okresného súdu jej v tom však objektívne bráni, pričom

vzhľadom k tomu, že ujmu sťažovateľky nie je možné zo strany Okresného súdu nahradiť

inak, sťažovateľka požaduje zaplatenie peňažnej sumy. Pri určení výšky ujmy sťažovateľka

vychádza najmä zo závažnosti vzniknutej ujmy, ktorá je daná neadekvátnou dĺžkou

neefektívne vykonávaných úkonov Okresného súdu v dedičskom konaní. Spomínanému

konaniu, ktoré bolo charakterizované vyššie s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam,

za ktorých k porušeniu práva sťažovateľky došlo, je podľa sťažovateľky adekvátna náhrada

ujmy vo výške minimálne 30.000 EUR.

Vo veci súčasne vyčísľujeme trovy právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 3 vyhl. MS

SR č. v platnom znení(...)

Na základe uvedených skutočností žiadame Ústavný súd SR, aby po oboznámení sa

s predloženými dôkazmi vydal vo veci tento nález

„Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky bolo konaním Okresného súdu Banská Bystrica v dedičskom

konaní(...) pod č. k. porušené.

Okresný súd Banská Bystrica je povinný do jedného mesiaca od dňa doručenia

nálezu zaplatiť na účet sťažovateľa sumu vo výške 30.000 EUR.

Okresný súd Banská Bystrica je povinný do jedného mesiaca od dňa doručenia

nálezu zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa náhradu trov právneho zastúpenia

vo výške 331,12 EUR.“»

6

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom, listom sp. zn. Spr 4010/2014

zo 17. decembra 2014 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 19. januára 2015.

2.1 Podpredseda okresného súdu k svojmu vyjadreniu priložil chronológiu úkonov

vykonaných súdom v danej veci, ako aj vyjadrenie súdneho komisára a sudcu v danej veci,

pričom uviedol tieto relevantné skutočnosti:

«(...) Zo sťažnosti sťažovateľky vyplýva, že sťažnosť smeruje proti porušovaniu práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vzhľadom na viac ako desať a pol roka

trvajúce dedičské konanie pod spis. zn. . Sťažovateľka uvádza, že postupom

súdneho komisára, ktoré sa považuje za postup súdu, dochádza k zbytočným prieťahom

v konaní, a to najmä z dôvodu neúčinného a neefektívneho postupu v konaní.

Sťažovateľka podala dňa 13. 11. 2012 predsedovi tunajšieho súdu sťažnosť v zmysle §

62 ods. 1 o súdoch proti porušeniu práva na zbytočné prieťahy

v napadnutom súdnom konaní . V odpovedi na sťažnosť pod č. Spr 3058/2012

zo dňa 11. 12. 2012 predseda súdu na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru,

že súd (ako aj súdny komisár) postupuje v konaní bez prieťahov a pravidelne vykonáva

procesné úkony smerujúce k ukončeniu dedičského konania, sťažnosť vyhodnotil ako

nedôvodnú. Na základe žiadosti sťažovateľky o prešetrenie vybavenia sťažnosti predseda

krajského súdu vyhodnotil vybavenie sťažnosti predsedom okresného súdu Spr 3058/2012

z 11. 12. 2012 za správne a považoval sťažnosť za nedôvodnú.

Súhlasím s tvrdením sťažovateľky, že konanie trvá neprimerane dlho. Dĺžka konania

je však spôsobená najmä rozsiahlym a pomerne komplikovaným znaleckým dokazovaním za

účelom určenia všeobecnej ceny poručiteľovho majetku, pričom doposiaľ nebolo možné

dospieť ani k dedičskej dohode.

V dňoch 10. 10. 2011, 14. 06. 2012 a 16. 04. 2013 boli zákonným sudcom v uvedenej

reštančnej veci vykonané previerky, pri ktorých bolo sudcom konštatované, že súdny

komisár postupuje vo veci bez prieťahov, pravidelne vykonáva procesné úkony smerujúce

k ukončeniu dedičského konania. Pri poslednej previerke dňa 16. 04. 2013 sudca dal do

pozornosti poverenému súdnemu komisárovi možnosť uložiť poriadkovú pokutu osobám,

ktoré nespolupracujú, resp. sa nevyjadria v stanovenej lehote.

Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení okrem iného uviedla, že v predmetnej veci,

ktorá je skutkovo a právne zložitejšia, súd (aj súdny komisár) vykonával úkony pravidelne

a bez zbytočných prieťahov. V predmetnej veci sa sudca v primeranej lehote zaoberal

všetkými návrhmi uznesení predložených notárom na rozhodnutie, pričom tie, ktoré boli po

vecnej stránke nesprávne, vrátil notárovi s pokynom na doplnenie. Napriek tomu, že súdna

komisárka je oprávnená viesť samostatne a podľa vlastného uváženia konanie o dedičstve,

sudca jej odporučil využívať viac poriadkové opatrenia v zmysle

Primeranosť dĺžky dedičského konania treba skúmať a preverovať v každom prípade

osobitne a v rámci konkrétnych okolností prerokovávanej veci skutková a právna zložitosť,

obtiažnosť dokazovania, správanie účastníkov a postup súdu v konaní. Dotknutá dedičská

vec síce trvá neprimerane dlho, ale z objektívnych príčin, ktoré je potrebné pričítať

skutkovej a právnej zložitosti, charakteru okruhu účastníkov (mal. deti) a rozsiahlosti

dokazovania všeobecnej hodnoty poručiteľovho majetku. Aj keď má súd v konaní dosť

procesných inštitútov, aby každé konanie bolo právoplatne skončené v primeranej dobe bez

zbytočných prieťahov, nie vždy je možné vec rýchlo právoplatne skončiť. V aktuálnom

postupe súd dňa 05. 12. 2014 vydal uznesenie č. k. , ktorým určil všeobecnú

cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva. Uznesenie bolo účastníkom konania

odoslané dňa 08. 12. 2014.

Na základe zisteného skutkového stavu veci som dospel k záveru, že súd (ako aj

súdny komisár) vykonáva úkony v konaní priebežne a v primeranej dobe, keďže súd (súdny

komisár) okrem tejto veci musí pravidelne a plynule konať aj v iných jemu pridelených

veciach. Neprimeranú dĺžku konania nemožno pričítať súdu a konštatujem, že k zbytočným

subjektívnym prieťahom súdu nedošlo.

(...) oznamujem, že súhlasím s tým, aby ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady SR č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov upustil od

ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

8

2.1.1 Zákonná sudkyňa sa k danej veci vyjadrila takto:

(...) Podľa prvá veta , na základe poverenia súdu je notár ako súdny

komisár oprávnený viesť samostatne konanie o dedičstve smerujúce k vydaniu osvedčenia

o dedičstve alebo k predloženiu veci súdu na vydanie uznesenia podľa § 175zd.

V zmysle , ak sa prejednanie dedičstva neskončilo vydaním

osvedčenia o dedičstve, notár pripraví všetky potrebné podklady na vydanie uznesenia súdu

a návrh na uznesenie súdu a vyúčtuje svoju odmenu a hotové výdavky. Ak podklady nie sú

úplné alebo návrh na uznesenie súdu nie je po vecnej stránke správny, súd môže vec vrátiť

notárovi s pokynom na doplnenie konania alebo na zmenu návrhu uznesenia; pokynom súdu

je notár viazaný.

V predmetnej veci sa sudca v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov zaoberal

všetkými návrhmi uznesení predložených notárom na rozhodnutie, pričom tie, ktoré boli po

vecnej stránke nesprávne, vrátil notárovi s pokynom na doplnenie. V primeranej lehote

vydal sudca aj uznesenia, ktorých návrh nepripravil notár.

Podľa môjho názoru z rozboru veci možno vyvodiť záver, že súd vo veci vykonával

úkony plynule a bez zbytočných prieťahov.

Sudca poznamenáva, že vzhľadom na to, že súdny register nie je elektronicky

prepojený na notárske úrady, zisťovanie stavu konania v dedičských spisoch,

nachádzajúcich sa u notárov, je možné efektívne a účinne vykonávať len fyzickým

predložením všetkých spisov súdu. Tunajší súd pravidelne vykonával takéto previerky tak,

že vyzval všetkých notárov v obvode súdu na predloženie reštančných vecí. V predmetnej

veci, ktorá je skutkovo a právne zložitejšia, súdna komisárka vykonávala úkony pravidelne

a bez zbytočných prieťahov. Napriek tomu, že súdna komisárka je oprávnená viesť

samostatne a podľa vlastného uváženia konanie o dedičstve, súd jej odporučil využívať viac

poriadkové opatrenia v zmysle »

2.2 Právny zástupca sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie podpredsedu

okresného súdu zaujal toto stanovisko:

«V danej veci sa pridržiavam skutočností uvedených v sťažnosti zo dňa 29.10.2013

a uvádzam nasledovné.

(...) S tvrdením Okresného súdu Banská Bystrica, že súd (ako aj súdny komisár) (pre

Okresný súd Banská Bystrica ako aj súdneho komisára ďalej spolu len „OS BB“) vykonával

úkony v dedičskom konaní po poručiteľovi vedenom OS BB pod sp. zn.

priebežne a v primeranej dobe nesúhlasím.

Zo samotného chronologického prehľadu úkonov v spise, ktorý k svojmu vyjadreniu

predložil OS BB vyplýva, že OS BB úkony nevykonával priebežne a pravidelne, pričom

zdôrazňujem, že záznamy uvedené v predmetnom prehľade týkajúce sa doručených podaní

OS BB nie je pre účely posudzovania prieťahov v konaní podľa môjho názoru možné

považovať úkony OS BB a rovnako ich nie je možné považovať za úkony potvrdzujúce, že sa

v dedičskom konaní skutočne konalo.

(...) V roku 2003(...) OS BB od mája vykonával úkony, ktoré mohol a mal vykonať

v oveľa kratšej dobe. OS BB až po tom, čo vo veci 23.06.2003 vykonal úkon s opatrovníkom,

predvolal ďalšiu osobu, s ktorou vykonal ďalší úkon. Nič mu však nebránilo v tom, aby

úkony tak s opatrovníkom ako aj s navrhovaným správcom dedičstva vykonal v júni 2003

a v priebehu toho istého mesiaca aj stanovil správcu dedičstva spolu s opatrovníkom mal.

.

OS BB však tieto úkony vykonával 6 mesiacov, čo súd zrejme považuje za priebežné

a pravidelné vykonávanie úkonov v súdnom konaní, v žiadnom prípade sa však nejedná

o efektívne vedenie súdneho konania s dodržaním základných zásad konania a to jeho

rýchlosti a hospodárnosti.

(...) Skutočnosť, že OS BB prakticky do mája 2004 vo veci nič neurobil, pričom aj

ostatné uvedené úkony za tento rok mohol uskutočniť v prvej polovici kalendárneho roka

preukazuje, že súd síce približne raz za mesiac úkon robil, avšak opätovne ich vykonával

neefektívne a úradnícky.

(...) Skutočnosť, že OS BB vo veci od 02.11.2004 do 26.02.2005 nevykonal žiadny

úkon, pričom od 14.03.2005 do 22.07.2005 upravoval návrh dohody o vyporiadaní

dedičstva a do konca roka 2005 vykonal jediný úkon znovu preukazuje, že OS BB vo veci

nekonal priebežne a pravidelne ako tvrdí vo svojom vyjadrení zo dňa 17.12.2014.

(...) Pokiaľ by sme pripustili, že v období, kedy OS BB čakal na vyhotovenie

znaleckého posudku, nemohol vo veci konať, v roku 2006 tri mesiace vydával uznesenie,

10

ktorým by stanovil znalca, pričom od mája 2006 vo veci vykonal jediný relevantný úkon a to

pojednávanie v auguste 2006.

(...) OS BB opätovne od októbra 2006 do mája 2007 stanovoval vo veci znalca,

pričom vo zvyšku kalendárneho roka vo veci vykonal jeden relevantný úkon a to

pojednávané v októbri 2007.

(...) V priebehu roku 2008 tak OS BB vykonal vo veci tri pojednávania a vydal dve

uznesenia o priznaní znalečného. Takýto postup OS BB síce na prvý pohľad navodzuje, že

OS BB vo veci priebežne koná, avšak skutočnosťou je, že vo veci postupuje absolútne

neefektívne.

V tejto súvislosti okrem skutočností uvedených v sťažnosti poukazujeme napríklad na

to, že OS BB v októbri 2008 vyzýval veriteľov poručiteľa o vyčíslenie aktuálnej výšky

pohľadávky voči poručiteľovi, pričom mu z platných právnych predpisov bolo známe, že

akákoľvek odpoveď na takúto výzvu je v dedičskom konaní bezpredmetná, keďže

v dedičskom konaní sa zisťuje hodnota majetku poručiteľa ku dňu jeho smrti.

(...) Úkony vykonané OS BB v roku 2009(...) opäť preukazujú, že OS BB vo veci

takmer pol roka koncipoval uznesenie a vykonal dve pojednávania a v roku 2010 takmer

dva mesiace koncipoval uznesenie a vo veci vykonal tri úkony s tretími osobami. OS BB tak

v žiadnom prípade nemohol vo veci konať priebežne a pravidelne, ako to tvrdí vo svojom

vyjadrení.

(...) V priebehu roka 2011 tak OS BB neurobil absolútne žiadny úkon, ktorý by viedol

k ukončeniu niekoľko rokov vedeného dedičského konania, čo opäť potvrdzuje tú skutočnosť,

že OS BB vo veci nekoná priebežne a pravidelne, ako tvrdí vo svojom vyjadrení.

(...) V priebehu roka 2012 OS BB opakovane zisťoval stav majetku po poručiteľovi,

pričom však podľa nášho názoru vykonával úkony, ktoré mohol vykonať v priebehu jedného

mesiaca, čím by sa neprimerane dlho trvajúce dedičské konanie skrátilo.

(...) V priebehu roku 2013(...) v celom dedičskom konaní nebol vykonaný žiadny úkon

smerujúci k tomu, aby sa dedičské konanie ukončilo a celý rok 2013 sa OS BB opakovanými

urgenciami snažil zabezpečiť vyjadrenie ÚPSVaR a to napriek tomu, že mal k dispozícií

viacero prostriedkov na to, aby takéto vyjadrenie zabezpečil.

Skutočnosť, že konanie OS BB bolo v danom prípade neefektívne potvrdzuje aj

samotný pokyn súdu smerujúci súdnemu komisárovi, v ktorom súd upozorňoval súdneho

komisára na možnosť využívania poriadkových opatrení.

(...) Vzhľadom na uvedené som toho názoru a vyplýva to aj z úkonov vykonaných OS

BB v roku 2014, že dedičské konanie mohlo byť ukončené už niekoľko rokov. OS BB

v predchádzajúcich rokoch neurobil žiadne úkony, na základe ktorých by nemohli byť

uznesenia vydané v roku 2014 vydané oveľa skôr. OS BB však v rozpore s touto možnosťou

vo veci vykonával neefektívne a opakované úkony, ktoré v dedičskom konaní neboli (tak ako

som uviedol v sťažnosti zo dňa 29.10.2013) vôbec potrebné.

Pokiaľ OS BB zistil a vyplývalo to aj zo správania účastníkov dedičského konania, že

k dohode medzi nimi nedôjde, mohol minimálne v roku 2006 vydať uznesenia, ktoré vydal

v roku 2014 a mohol vo veci rozhodnúť. OS BB však podľa môjho názoru zbytočne

predlžoval dedičské konanie a vykonával vo veci nadbytočné, opakované a neefektívne

úkony.

Súčasne zdôrazňujem, že Okresný súd Banská Bystrica vo svojom vyjadrení, zo dňa

17.12.2014 tvrdí len tú skutočnosť, že v dedičskej veci sa konalo, či a ako sa však vo veci

konalo čo je hlavným dôvodom podania sťažnosti zo strany sťažovateľky v predmetnom

vyjadrení absentuje. Môžem sa preto len domnievať, aké by bolo vyjadrenie súdu vo vzťahu

k efektívnosti vykonaných úkonov.

(...) Vo veci súčasne vyčísľujem trovy právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 3 vyhl.

MS SR č. v platnom znení, na náhradu ktorých žiadam OS BB zaviazať(...)

spolu vo výške 508,98 EUR.

Na základe uvedeného preto žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v súlade

s podanou sťažnosťou vydal vo veci nález,

„Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky bolo konaním Okresného súdu Banská Bystrica v dedičskom konaní

vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod č. k. porušené.

Okresný súd Banská Bystrica je povinný do jedného mesiaca odo dňa doručenia

nálezu zaplatiť na účet sťažovateľa sumu vo výške 30.000 EUR.

12

Okresný súd Banská Bystrica je povinný do jedného mesiaca odo dňa doručenia

nálezu zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa náhradu trov právneho zastúpenia

vo výške 508,98 EUR.“

Zároveň oznamujem, že súhlasím s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky podľa

v znení neskorších predpisov upustil od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti.»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 21. januára 2003 bol na okresnom súde prijatý úmrtný list/návrh na konanie

v dedičskej veci po neb. (ďalej aj „poručiteľ“). Poručiteľ bol manželom

sťažovateľky. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 21. januára 2003 okresný súd poveril notárku JUDr. Janu Nirházovú ako súdnu

komisárku (ďalej aj „notárka“ alebo „súdna komisárka“) na vykonanie potrebných úkonov

vo veci prerokovania dedičstva a v prípade splnenia zákonných podmienok na vydanie

osvedčenia o dedičstve.

Dňa 22. januára 2003 bolo v spise zaznamenané prerokovanie začatia dedičského

konania (po telefonickom dohodnutí termínu) so sťažovateľkou.

Dňa 24. januára 2003 notárka oznámila okresnému súdu dôvody svojej predpojatosti

a požiadala súd o jej vylúčenie z prerokúvania a rozhodovania v predmetnej dedičskej veci.

Dňa 27. januára 2003 sťažovateľka, ako aj ostatní dedičia požiadali o ustanovenie

správcu dedičstva.

Dňa 29. januára 2003 okresný súd uznesením č. k. 53 nevylúčil notárku

JUDr. Janu Nirházovú z úkonov súdneho komisára v danej veci.

Dňa 5. februára 2003 bolo vo veci nariadené dedičské pojednávanie na 12. február

2003.

Dňa 10. februára 2003 bolo súdu doručené podanie maloletého , ktorý

prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol prerušiť napadnuté dedičské konanie,

pretože na okresnom súde sa pod sp. zn. vedie konanie o určenie otcovstva

vo vzťahu k poručiteľovi.

Dňa 12. februára 2003 bola súdnou komisárkou spísaná zápisnica o predbežnom

vyšetrení. V rovnaký deň požiadala notárka súd o ustanovenie opatrovníka maloletej

dedičke .

Dňa 24. februára 2003 okresný súd uznesením č. k. 53 ustanovil

maloletej dedičke opatrovníka.

Dňa 11. marca 2003 sťažovateľka opakovane požiadala o ustanovenie správcu

dedičstva.

Dňa 28. marca 2003 maloletý prostredníctvom svojej zákonnej

zástupkyne požiadal o ustanovenie správcu majetku.

Dňa 1. apríla 2003 Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „daňový úrad“) prihlásil

svoju pohľadávku do dedičstva.

Dňa 2. apríla 2003 notárka požiadala Stredisko cenných papierov SR, a. s. (ďalej len

„SCP SR“), o vyhotovenie výpisu z účtu cenných papierov.

Dňa 3. apríla 2003 bolo v spise zaznamenané, že sa na notársky úrad dostavila

sťažovateľka, ktorá predložila informatívny výpis zverejnený na internete týkajúci sa účasti

poručiteľa v obchodných spoločnostiach. Notárka v rovnaký deň požiadala Okresný súd

Banská Bystrica, oddelenie obchodného registra (ďalej len „obchodný register“) o lustráciu

v obchodnom registri. Súdna komisárka požiadala tiež Slovenskú sporiteľňu, a. s. (ďalej len

„sporiteľňa“), Československú obchodnú banku, a. s. (ďalej len „obchodná banka“),

14

a Katastrálny úrad, Správu katastra Banská Bystrica (ďalej len „kataster nehnuteľností“)

o zaslanie súvisiacich informácií a listín.

Dňa 7. apríla 2003 sťažovateľkou označená osoba, ktorá mala byť správcom

dedičstva, svoj súhlas na ustanovenie za správcu zobrala späť.

Dňa 14. apríla 2003 obchodná banka reagovala na žiadosť súdnej komisárky.

Dňa 22. apríla 2003 obchodný register reagoval na žiadosť notárky.

Dňa 25. apríla 2003 SCP SR reagovalo na žiadosť súdnej komisárky.

Dňa 12. mája 2003 sporiteľňa reagovala na žiadosť notárky. V rovnaký deň súdna

komisárka nariadila termín dedičského pojednávania na 22. máj 2003.

Dňa 22. mája 2003 sa uskutočnilo vo veci dedičské pojednávanie. Notárka požiadala

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) o doručenie rozsudku, ktorý súvisí

s predmetným dedičstvom.

Dňa 23. mája 2003 sťažovateľka doložila do spisu znalecký posudok a sporiteľňa

prihlásila svoju pohľadávku do dedičstva.

Dňa 26. mája 2003 kataster nehnuteľností reagoval na žiadosť súdnej komisárky.

Dňa 12. júna 2003 sťažovateľka, ako aj ostatní dedičia požiadali o ustanovenie

správcu dedičstva.

Dňa 17. júna 2003 bola súdnou komisárkou predvolaná opatrovníčka maloletej

dedičky .

Dňa 20. júna 2003 krajský súd oznámil súdnej komisárke, že obchodnoprávna vec

vedená pod sp. zn. ešte nebola meritórne rozhodnutá.

Dňa 23. júna 2003 sa k súdnej komisárke dostavila opatrovníčka maloletej dedičky

, ktorá uviedla, že proti navrhovanému správcovi dedičstva nemá

námietky. V rovnaký deň bola súdnou komisárkou predvolaná navrhovaná správkyňa

dedičstva (ďalej aj „správkyňa dedičstva“).

Dňa 2. júla 2003 bol spísaný záznam o úkone so správkyňou dedičstva, ktorá

súhlasila so správcovstvom.

Dňa 2. septembra 2003 notárka predložila spis okresnému súdu s návrhom uznesenia

na ustanovenie správcu dedičstva.

Dňa 5. septembra 2003 súd vrátil spis notárke s tým, aby spresnila návrh uznesenia

na ustanovenie správcu dedičstva.

Dňa 8. septembra 2003 notárka predložila spis okresnému súdu so spresneným

návrhom uznesenia na ustanovenie správcu dedičstva.

Dňa 19. septembra 2003 okresný súd uznesením č. k. 178 ustanovil za

správkyňu dedičstva .

Dňa 15. októbra 2003 maloletý – prostredníctvom svojho zástupcu –

podal odvolanie proti uvedenému uzneseniu, ktoré bolo podrobne odôvodnené 3. novembra

2003.

Dňa 4. novembra 2003 súdna komisárka zaslala predmetné odvolanie ostatným

účastníkom konania na vyjadrenie.

Dňa 18. novembra 2003 sa k odvolaniu písomne vyjadrila správkyňa dedičstva.

Dňa 21. novembra 2003 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol

o podanom odvolaní.

Dňa 2. decembra 2003 krajský súd uznesením č. k. 191 napadnuté

uznesenie okresného súdu potvrdil.

Dňa 9. decembra 2003 bol spis vrátený súdnej komisárke.

Dňa 15. decembra 2003 okresný súd uznesením č. k. 192 ustanovil

Okresný úrad – odbor sociálnych vecí Banská Bystrica za opatrovníka maloletej

.

Dňa 10. februára 2004 bol spis predložený notárke.

Dňa 23. marca 2004 dedičia oznámili súdnej komisárke, že poručiteľ bol majiteľom

účtu v Rakúsku.

Dňa 30. marca 2004 súdna komisárka predložila spis okresnému súdu so žiadosťou

o zistenie zostatku účtu poručiteľa v Rakúsku.

Dňa 30. apríla 2004 bola súdom koncipovaná žiadosť o zistenie zostatku účtu

poručiteľa v Rakúsku. V rovnaký deň okresný súd uznesením č. k.

ustanovil vo veci tlmočníčku pre jazyk nemecký.

16

Dňa 8. mája 2004 tlmočníčka preložila žiadosť o zistenie zostatku účtu poručiteľa

v Rakúsku.

Dňa 12. mája 2004 súd požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

(ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“), ako aj Veľvyslanectvo Slovenskej republiky

v Rakúsku (ďalej len „veľvyslanectvo v Rakúsku“) o doručenie dožiadania príslušnému

rakúskemu súdu.

Dňa 13. mája 2004 okresný súd uznesením č. k. 206 priznal tlmočníčke

odmenu. V rovnaký deň sťažovateľka požiadala o vyžiadanie výpisu zo zoznamu

akcionárov z Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a. s. (ďalej len „centrálny

depozitár“).

Dňa 20. mája 2004 súdna komisárka požiadala centrálny depozitár o zaslanie výpisu

týkajúceho sa vlastníctva poručiteľa.

Dňa 3. júna 2004 sťažovateľka založila do spisu znalecký posudok č. 30/06/2004 na

ohodnotenie obchodných spoločností poručiteľa.

Dňa 18. júna 2004 bola súdnej komisárke doručená odpoveď centrálneho depozitára.

Dňa 23. júla 2004 ministerstvo spravodlivosti vrátilo okresnému súdu žiadosť

o doručenie dožiadania príslušnému rakúskemu súdu „na prepracovanie“.

Dňa 4. augusta 2004 sťažovateľka oznámila súdnej komisárke, že vycestovala do

Rakúska a v príslušnej banke zistila, že účet poručiteľa v zahraničnej banke bol

likvidovaný, preto je toho názoru, že „ďalšie pokračovanie zisťovania účtu je nepotrebné

a bezvýznamné, a ja ako aj ďalší dedičia na ňom netrváme“.

Dňa 8. septembra 2004 súdna komisárka telefonicky dohodla termín stretnutia

so zástupcom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici (ďalej len „úrad

práce a sociálnych vecí“) na 16. september 2004.

Dňa 16. septembra 2004 sa uskutočnilo stretnutie notárky so zástupkyňou úradu

práce a sociálnych vecí.

Dňa 17. septembra 2004 súdna komisárka vykonala dožiadania na sporiteľňu a RM

S Market, o. c. p., a. s.

Dňa 22. septembra 2004 sporiteľňa reagovala na dožiadanie súdnej komisárky.

Dňa 24. septembra 2004 RM S Market, o. c. p., a. s., tiež reagovala na dožiadanie

súdnej komisárky.

Dňa 27. októbra 2004 úrad práce a sociálnych vecí – opatrovník maloletej

– podal súdnej komisárke „žiadosť o zistenie nových skutočností“.

Dňa 2. novembra 2004 sťažovateľka bola oboznámená s uvedeným podaním úradu

práce a sociálnych vecí.

Dňa 10. novembra 2004 bolo do spisu založené podanie správkyne dedičstva po

poručiteľovi označené ako „Správa o stave dedičstva“.

Dňa 22. novembra 2004 bolo súdnej komisárke doručené podanie právneho zástupcu

sťažovateľky, ktorou žiada „o úpravu zápisnice o predbežnom vyšetrení“.

Dňa 14. decembra 2004 bolo súdnej komisárke doručené podanie právneho zástupcu

sťažovateľky, ktorou opakovane žiada „o úpravu zápisnice o predbežnom vyšetrení“.

Dňa 26. januára 2005 právny zástupca sťažovateľky urgoval „úpravu zápisnice

o predbežnom vyšetrení“.

Dňa 16. februára 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

15. marec 2005.

Dňa 14. marca 2005 bol do spisu doložený jedným z dedičov návrh dohody

o vyporiadaní dedičstva.

Dňa 15. marca 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bola uzatvorená

dedičská dohoda.

Dňa 29. marca 2005 súdna komisárka predložila spis okresnému súdu na schválenie

dedičskej dohody vo vzťahu k maloletým účastníkom konania.

Dňa 5. apríla 2005 okresný súd vrátil spis súdnej komisárke „bez vybavenia

vzhľadom k tomu, že v danej veci je potrebné podať dva podnety samostatne“.

Dňa 6. apríla 2005 súdna komisárka predložila okresnému súdu tri samostatné

podnety na účely schválenia dedičskej dohody vo vzťahu k maloletým účastníkom konania.

Dňa 22. apríla 2005 okresný súd uznesením č. k. 190 schválil právny

úkon matky maloletej , a to „dohodu o vyporiadaní dedičstva po

poručiteľovi“.

18

Dňa 3. mája 2005 okresný súd uznesením č. k. zastavil konanie

o schválenie právneho úkonu matky v mene maloletého dediča a vec bola

vrátená súdnej komisárke na opätovné prerokovanie dedičstva.

Dňa 2. júna 2005 okresný súd uznesením č. k. 20 zastavil konanie

o schválenie právneho úkonu matky v mene maloletej dedičky

a vec bola vrátená súdnej komisárke na opätovné prerokovanie dedičstva.

Dňa 2. júla 2005 bol spis vrátený súdnej komisárke.

Dňa 14. novembra 2005 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 24. november 2005.

Dňa 24. novembra 2005 sa uskutočnilo vo veci dedičské pojednávanie, ktoré bolo

odročené na neurčito.

Dňa 6. decembra 2005 právny zástupca jedného z dedičov oznámil súdnej

komisárke, že na znaleckú ohliadku sa nedostavili všetci dedičia, preto bude potrebné

nariadiť znalecké dokazovanie na ohodnotenie nehnuteľností súdom.

Dňa 3. januára 2006 notárka predložila spis okresnému súdu s návrhom uznesenia na

ustanovenie znalca z odboru oceňovania nehnuteľností.

Dňa 11. januára 2006 okresný súd vrátil spis súdnej komisárke s tým, že treba

spresniť návrh uznesenia na ustanovenie znalca.

Dňa 15. februára 2006 notárka opakovane predložila spis okresnému súdu

s opraveným návrhom uznesenia na ustanovenie znalca z odboru oceňovania nehnuteľností.

Dňa 3. marca 2006 okresný súd uznesením č. k. 401 ustanovil znalca na

oceňovanie nehnuteľností.

Dňa 6. apríla 2006 bolo v spise zaznamenané zloženie zálohy na znalca účastníkmi

konania.

Dňa 17. mája 2006 súd urgoval znalca na vyhotovenie znaleckého posudku.

Dňa 24. mája 2006 znalec doručil vyhotovený znalecký posudok č. 3/06.

Dňa 12. júna 2006 bol spis vrátený súdnej komisárke na ďalšie konanie.

Dňa 21. júla 2006 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 21. august 2006.

Dňa 21. augusta 2006 sa uskutočnilo vo veci dedičské pojednávanie.

Dňa 12. októbra 2006 súdna komisárka predložila spis okresnému súdu s návrhom

uznesenia na ustanovenie znalca na oceňovanie nehnuteľností.

Dňa 2. januára 2007 okresný súd vrátil spis súdnej komisárke na opravu

predloženého návrhu uznesenia.

Dňa 23. januára 2007 súdna komisárka predložila spis okresnému súdu s opraveným

návrhom uznesenia na ustanovenie znalca na oceňovanie nehnuteľností.

Dňa 10. mája 2007 okresný súd uznesením č. k. 446 ustanovil znalca na

oceňovanie nehnuteľností.

Dňa 11. júna 2007 ustanovený znalec prevzal dedičský spis na účely vyhotovenia

posudku.

Dňa 18. júna 2007 znalec doručil vyhotovený znalecký posudok č. 34/07.

Dňa 25. júna 2007 bol spis vrátený súdnej komisárke na ďalšie konanie.

Dňa 29. júna 2007 bol účastníkom konania doručovaný znalecký posudok.

Dňa 4. júla 2007 bola zásielka určená zákonnému dedičovi

ako nedoručená vrátená.

Dňa 18. júla 2007 súdna komisárka vyzvala , aby oznámila „terajšiu

adresu zákonného dediča “.

Dňa 23. júla 2007 bolo v spise zaznamenané, že oznámila aktuálnu

adresu zákonného dediča .

Dňa 25. júla 2007 bol znalecký posudok č. 34/07 zaslaný .

Dňa 27. júla 2007 súdna komisárka predložila spis súdu na účely revíznej previerky.

Dňa 8. augusta 2007 bol spis vrátený súdnej komisárke.

Dňa 4. septembra 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 4. október 2007.

Dňa 4. októbra 2007 bolo pojednávanie odročené na neurčito pre ospravedlnenú

neúčasť niektorých účastníkov konania a ich právnych zástupcov.

Dňa 5. októbra 2007 súdna komisárka sa informovala na okresnom súde, či

v prípade jedného z právnych zástupcov skutočne išlo o kolíziu pojednávaní.

20

Dňa 10. októbra 2007 bolo súdnej komisárke doručené lekárske potvrdenie

o dlhodobej práceneschopnosti jedného z právnych zástupcov dedičov.

Dňa 18. októbra 2007 okresný súd reagoval na žiadosť súdnej komisárky

z 5. októbra 2007.

Dňa 3. januára 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 29. január 2008.

Dňa 29. januára 2008 sa uskutočnilo vo veci dedičské pojednávanie, ktoré bolo

odročené na neurčito „za účelom opätovného určenia termínu pojednávania a predvolania

neprítomnej úč. konania , resp. jej právneho zástupcu“.

Dňa 30. januára 2008 bolo súdnej komisárke doručené podanie daňového úradu:

„Prihlásenie daňovej pohľadávky do dedičského konania.“

Dňa 6. februára 2008 notárka vyzvala správkyňu dedičstva, aby do 10 dní predložila

správu o majetku poručiteľa. Výzva bola vrátená ako nedoručená.

Dňa 11. februára 2008 notárka opätovne vyzvala správkyňu dedičstva, aby do 10 dní

predložila správu o majetku poručiteľa.

Dňa 14. marca 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 14. apríl 2008.

Dňa 14. apríla 2008 sa uskutočnilo vo veci dedičské pojednávanie, ktoré bolo

odročené na neurčito s tým, že s obsahom pojednávania bude oboznámený právny zástupca

mal. , ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní.

Dňa 16. apríla 2008 súdna komisárka predložila spis okresnému súdu s návrhmi na

priznanie znalečného a o nariadení podať správu o stave majetku správkyňou dedičstva.

Dňa 24. apríla 2008 súd vrátil spis notárke na dopracovanie návrhu uznesení.

Dňa 30. apríla 2008 súdna komisárka opakovane predložila spis okresnému súdu

s návrhmi na priznanie znalečného a vyzvala správkyňu dedičstva na podanie správy

o stave majetku.

Dňa 6. mája 2008 okresný súd uzneseniami č. k. a č. k.

533 priznal znalcom odmenu za vyhotovenie znaleckých posudkov.

Dňa 2. júna 2008 správkyňa dedičstva predložila správu o majetku poručiteľa.

Dňa 24. júna 2008 bolo súdnej komisárke doručené stanovisko „k aktívam

a pasívam“, s návrhom na nariadenie likvidácie dedičstva.

Dňa 14. júla 2008 bol spis predložený okresnému súdu na vymáhanie pohľadávok na

základe uznesení súdu č. k. a č. k. 533.

Dňa 21. júla 2008 bol spis vrátený súdnej komisárke.

Dňa 15. augusta 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 30. september 2008.

Dňa 30. septembra 2008 sa uskutočnilo vo veci dedičské pojednávanie, ktoré bolo

odročené na neurčito s tým, že opätovne bude volaný opatrovník mal. , ktorý

bol neprítomný na pojednávaní.

Dňa 3. októbra 2008 súdna komisárka vyzvala daňový úrad a sporiteľňu, aby

vyčíslili aktuálnu pohľadávku voči poručiteľovi.

Dňa 13. októbra 2008 a 17. októbra 2008 daňový úrad reagoval na uvedenú výzvu

notárky.

Dňa 31. októbra 2008 právny zástupca sťažovateľky zaujal písomné stanovisko

v danej dedičskej veci. V rovnaký deň požiadal okresný súd notárku o predloženie spisu.

Dňa 3. novembra 2008 súdna komisárka predložila spis súdu.

Dňa 14. novembra 2008 bol spis vrátený notárke.

Dňa 2. decembra 2008 bolo súdnej komisárke doručené písomné stanovisko

dedičov.

Dňa 29. januára 2009 bolo vo veci nariadené dedičské pojednávanie na 26. február

2009.

Dňa 26. februára 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

19. marec 2009 s tým, že sťažovateľka zaujme vo veci písomné stanovisko do 5 dní.

Dňa 3. marca 2009 právny zástupca maloletého požiadal notárku

„o predĺženie lehoty na vyjadrenie k návrhu na likvidáciu dedičstva“.

Dňa 18. marca 2009 právny zástupca maloletého podal písomné

„vyjadrenie k návrhu dedičov na likvidáciu dedičstva“.

Dňa 19. marca 2009 sa uskutočnilo vo veci dedičské pojednávanie.

Dňa 12. júna 2009 súdna komisárka predložila spis okresnému súdu s návrhom

uznesenia, ktorým súd „určuje všeobecnú cenu majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve

poručiteľa a pozostalej manželky“.

22

Dňa 4. augusta 2009 bol spis vrátený súdnej komisárke na dopracovanie uvedeného

návrhu uznesenia.

Dňa 30. septembra 2009 súdna komisárka opakovane predložila spis okresnému

súdu s doplneným návrhom uznesenia, ktorým súd „určuje všeobecnú cenu majetku

v bezpodielovom spoluvlastníctve poručiteľa a pozostalej manželky“.

Dňa 6. novembra 2009 bol spis znovu vrátený súdnej komisárke na dopracovanie

uvedeného návrhu uznesenia.

Dňa 4. februára 2010 bol v spise zaznamenaný úkon s právnym zástupcom

sťažovateľky.

Dňa 12. februára 2010 bolo vo veci nariadené dedičské pojednávanie na 25. február

2010.

Dňa 25. februára 2010 bolo dedičské pojednávanie odročené, pretože okrem dedičky

sa nikto na toto pojednávanie nedostavil.

Dňa 10. marca 2010 bolo vo veci nariadené dedičské pojednávanie na 23. marec

2010.

Dňa 12. marca 2010 bolo v spise zaznamenané, že notárka sa telefonicky

kontaktovala so správkyňou konkurznej podstaty .

Dňa 17. marca 2010 bolo súdnej komisárke doručené písomné oznámenie správkyne

konkurznej podstaty .

Dňa 19. marca 2010 súdna komisárka predvolala , na účely

„vyjadrenia sa ku konkrétnym aktívam tvoriacim predmet dedičstva“.

Dňa 5. apríla 2010 bolo v spise zaznamenané, že notárka sa telefonicky kontaktovala

s

Dňa 3. mája 2010 súdna komisárka predvolala správcu konkurznej podstaty

na došetrenie skutkového stavu dedičstva.

Dňa 21. mája 2010 správca konkurznej podstaty telefonicky

oznámil notárke, že vo veci podá písomné vyjadrenie.

Dňa 7. júna 2010 sťažovateľka zaujala písomné stanovisko v predmetnom dedičskom

konaní.

Dňa 24. júna 2010 bolo súdnej komisárke doručené podanie správcu konkurznej

podstaty .

Dňa 21. júla 2010 notárka predložila spis okresnému súdu so žiadosťou

„o upresnenie ďalšieho postupu vo veci“.

Dňa 26. augusta 2010 súd zaujal stanovisko k ďalšiemu postupu v danej dedičskej

veci.

Dňa 6. septembra 2010 bol spis vrátený notárke.

Dňa 5. októbra 2010 súdna komisárka predložila spis okresnému súdu s návrhom

uznesenia o ustanovení znalca – znaleckej organizácie, na stanovenie hodnoty obchodných

podielov a akcií patriacich do dedičstva.

Dňa 18. októbra 2010 súd vrátil notárke návrh uvedeného uznesenia, pretože na

vydanie uznesenia o ustanovení znalca – znaleckej organizácie je oprávnený samostatne

notár.

Dňa 2. novembra 2010 bol spis vrátený notárke.

Dňa 24. novembra 2010 súdna komisárka opakovane predložila spis okresnému

súdu s návrhom uznesenia o ustanovení znalca – znaleckej organizácie, na stanovenie

hodnoty obchodných podielov a akcií patriacich do dedičstva, pretože ide o „náročnú

a komplikovanú vec“.

Dňa 26. novembra 2010 okresný súd uznesením č. k. 664 ustanovil

vo veci znaleckú organizáciu.

Dňa 7. decembra 2010 sťažovateľka podala odvolanie proti uvedenému uzneseniu.

Dňa 13. decembra 2010 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol

o odvolaní sťažovateľky.

Dňa 21. decembra 2010 krajský súd uznesením č. k. 671 napadnuté

rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Dňa 21. januára 2011 bolo v spise zaznamenané zloženie platieb účastníkmi konania

na znalecké dokazovanie.

24

Dňa 10. mája 2011 bol v spise spísaný úradný záznam, z ktorého vyplýva, že

„vyššia súdna úradníčka bola notárkou oboznámená, že niektorí účastníci konania

a správkyňa dedičstva nespolupracujú pri dedičskom dokazovaní“.

Dňa 10. júna 2011 bol v spise spísaný úradný záznam, z ktorého vyplýva, že bol

dohodnutý ďalší postup v predmetnom dedičskom konaní – stretnutie účastníkov konania,

správkyne dedičstva a znaleckej organizácie.

Dňa 11. júla 2011 znalecká organizácia vrátila spis okresnému súdu pre nesúčinnosť

niektorých účastníkov konania (sťažovateľka spolupracovala) a najmä správkyne dedičstva.

Dňa 23. augusta 2011 bol spis vrátený súdnej komisárke na ďalší postup. Notárka

predvolala na došetrenie skutkového stavu na 13. október 2011 správkyňu dedičstva.

Dňa 18. októbra 2011 správkyňa dedičstva ospravedlnila svoju neúčasť na

pojednávaní zo zdravotných dôvodov. Notárka stanovila nový termín pojednávania na

26. október 2011.

Dňa 26. októbra 2011 sa správkyňa dedičstva dostavila na predvolanie notárky.

Dňa 4. januára 2012 notárka predvolala na 26. január 2012 znalkyňu

zo znaleckej organizácie na prerokovanie otázok súvisiacich so znaleckým

dokazovaním.

Dňa 26. januára 2012 bol so znalkyňu prerokovaný

ďalší postup vypracovania odborného posudku.

Dňa 10. februára 2012 súdna komisárka požiadala obchodný register o informácie

týkajúce sa obchodných spoločností poručiteľa. Ďalej požiadala daňové úrady a RM

S Market, o. c. p., a. s., o informácie a listinné dôkazy.

Dňa 7. marca 2012 obchodný register reagoval na žiadosť súdnej komisárky.

Dňa 26. marca 2012 daňový úrad a RM S Market, o. c. p., a. s., reagovali na žiadosť

súdnej komisárky.

Dňa 26. apríla 2012 súdna komisárka požiadala okresný súd o predloženie listiny,

na základe ktorej prebieha súvisiace exekučné konanie.

Dňa 13. júna 2012 súdna komisárka požiadala okresný súd o oznámenie likvidátora

obchodnej spoločnosti STROJSMALT HOLDING, a. s. v likvidácii.

Dňa 3. septembra 2012 okresný súd reagoval na uvedenú žiadosť súdnej komisárky.

Dňa 29. októbra 2012 súdna komisárka predvolala na pojednávanie na 20. november

2012 zákonnú zástupkyňu maloletého dediča a zástupcu úradu práce

a sociálnych vecí, kolízneho opatrovníka maloletej dedičky .

Dňa 20. novembra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie so zákonnou zástupkyňou

maloletého dediča a zástupcom úradu práce a sociálnych vecí, kolízneho

opatrovníka maloletej dedičky .

Dňa 11. januára 2013 bolo súdnej komisárke doručené – prostredníctvom zákonnej

zástupkyne – vyjadrenie maloletého dediča „k návrhu na ďalší postup

v dedičskom konaní“.

Dňa 21. februára 2013 súdna komisárka urgovala úrad práce a sociálnych vecí

na doručenie vyjadrenia k veci.

Dňa 26. februára 2013 notárka opakovane dôrazne urgovala úrad práce a sociálnych

vecí na doručenie vyjadrenia k veci.

Dňa 8. apríla 2013 súdna komisárka predložila spis súdu na previerku reštančnej

veci.

Dňa 16. apríla 2013 bola okresným súdom vykonaná kontrola spisu.

Dňa 22. apríla 2013 bol spis vrátený súdnej komisárke.

Dňa 29. apríla 2013 súdna komisárka urgovala úrad práce a sociálnych vecí na

doručenie vyjadrenia k veci pod následkom uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa 7. júna 2013 notárka predložila spis okresnému súdu s návrhom uznesenia

na uloženie poriadkovej pokuty úradu práce a sociálnych vecí, teda kolíznemu

opatrovníkovi maloletej dedičky .

Dňa 2. júla 2013 vyššia súdna úradníčka okresného súdu „vzhľadom na nečinnosť

kolízneho opatrovníka maloletej“ uznesením č. k. 795 uložila pokutu úradu

práce a sociálnych vecí.

Dňa 30. júla 2013 úrad práce a sociálnych vecí podal odvolanie proti uvedenému

uzneseniu.

26

Dňa 22. augusta 2013 okresný súd uznesením č. k. 804 opravil svoje

uznesenie č. k. .

Dňa 16. októbra 2013 sudkyňa okresného súdu sa v zmysle § 374 ods. 4

vyjadrila, že odvolaniu nemieni „v celom rozsahu

vyhovieť“.

Dňa 18. októbra 2013 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní

úradu práce a sociálnych vecí.

Dňa 1. januára 2014 bola vec pridelená súdnej komisárke

z dôvodu odchodu notárky do dôchodku.

Dňa 6. marca 2014 krajský súd uznesením č. k. 809 napadnuté

rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 7. marca 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 15. apríla 2014 bol spis vrátený súdnej komisárke. Vo veci bolo nariadené

dedičské pojednávanie na 24. júl 2014.

Dňa 24. júla 2014 sa uskutočnilo vo veci dedičské pojednávanie, ktoré bolo

odročené s tým, že súdna komisárka „pripraví návrh uznesenia na vyporiadanie BSM

a o určení všeobecnej hodnoty dedičstva, výšky pasív a čistej hodnoty dedičstva, ktorý

predloží“ okresnému súdu.

Dňa 4. augusta 2014 notárka predložila spis okresnému súdu s návrhom uznesenia

na vyporiadanie BSM, určenie všeobecnej ceny dedičstva, výšku dlhov dedičstva a čistej

hodnoty dedičstva.

Dňa 11. septembra 2014 okresný súd vrátil spis notárke na doplnenie návrhu

uznesenia.

Dňa 17. septembra 2014 bol spis vrátený notárke.

Dňa 26. septembra 2014 notárka po doplnení predložila spis okresnému súdu

s návrhom uznesenia o určenie všeobecnej ceny majetku v BSM a spôsob jeho

vyporiadania.

Dňa 13. októbra 2014 okresný súd uznesením č. k. 854 určil všeobecnú

cenu majetku v BSM a spôsob jeho vyporiadania.

Dňa 20. novembra 2014 bol spis (po doručení uvedeného uznesenia účastníkom

konania) vrátený súdnej komisárke.

Dňa 28. novembra 2014 bol dedičský spis predložený okresnému súdu s návrhom

uznesenia na určenie všeobecnej hodnoty dedičstva.

Dňa 5. decembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 863 určil všeobecnú

cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva.

Dňa 16. decembra 2014 sťažovateľka požiadala „o opravu chyby v písaní

a počítaní“.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušovaniu základného

28

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej činnosti judikoval, že úkony notára

ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno spôsobiť

zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd (napr. ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

v napadnutom dedičskom konaní je po skutkovej stránke zložité. Faktická zložitosť

preskúmavanej veci spočíva v tom, že poručiteľ bol akcionárom, resp. vlastnil obchodný

podiel minimálne v poltucte obchodných spoločností, z ktorých bol na niektoré uvalený

konkurz, niektoré boli v likvidácii, a preto ani úloha správcu dedičstva nebola jednoduchá

a vyžadovala si spoluprácu so súdnym komisárom. Určovanie hodnoty uvedených

obchodných spoločností si vyžadovalo znalecké dokazovanie. Okrem toho bol poručiteľ

majiteľom účtu aj v zahraničí, majiteľom cenných papierov a viacerých nehnuteľností. Táto

skutočnosť predpokladala súčinnosť s nespočetnými štátnymi i neštátnymi orgánmi. Tieto

skutočnosti ústavný súd neprehliadol a zohľadnil pri určení výšky finančného

zadosťučinenia. Po právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa

nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná

správaním sťažovateľky, aj keď sa nezúčastnila vždy na nariadených pojednávaniach (napr.

29. januára 2008 a 25. februára 2010). Sťažovateľke však nemožno vyčítať nesúčinnosť

so súdnou komisárkou. Naopak, pri zisťovaní stavu účtu v zahraničí bola iniciatívna

a vycestovala do Rakúska, a sama zistila skutočnosti dôležité pre rozhodovanie v danej veci.

Pokiaľ sťažovateľka využila svoje práva a podala napr. odvolanie proti uzneseniu okresného

súdu č. k. , treba poukázať na to, že využitie možností daných účastníkom

konania procesnými predpismi (napr. podľa )

na uplatňovanie a presadzovanie ich práv v konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu

konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, dôsledkom ktorého sú zbytočné

prieťahy (napr. ).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu – súdneho komisára

v napadnutom dedičskom konaní a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie

preskúmavaného konania už viac ako 12 rokov je už samo osebe celkom jednoznačne

neprimerané. Podľa názoru ústavného súdu dedičské konanie, ktoré trvá tak neobyčajne

dlho, ako to bolo v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia ako celku považovať

za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v .

Ústavný súd môže iba potvrdiť, že súdna komisárka v predmetnej veci skutočne

pravidelne vykonávala procesné úkony smerujúce k ukončeniu napadnutého dedičského

konania, avšak uvedená neospravedlniteľná zdĺhavosť konania predlžuje stav právnej

neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym,

a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (mutatis mutandis , ).

30

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

Ústavnému súdu neušlo pozornosti, že okresný súd/súdny komisár bol v danej veci

opakovane krátkodobo aj nečinný, konkrétne od 2. júla 2005 do 14. novembra 2005 (štyri

mesiace), od 2. januára 2007 do 10. mája 2007 (štyri mesiace), od 19. marca 2009

do 30. septembra 2009 (šesť mesiacov). V mesiaci september, október a november 2010,

ako aj v prvom polroku 2013, keď až po viacerých mesiacoch využila notárka prostriedok

nápravy, a to uloženie poriadkovej pokuty nečinnému opatrovníkovi maloletého dieťaťa.

Uvedené krátkodobé nečinnosti alebo neefektívne činnosti by samy osebe neznamenali

prieťahy v konaní, takýto charakter však rozhodne nadobúdajú v kontexte 12 rokov trvania

napadnutého konania.

Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach danej veci okresný súd minimálne

poldruha roka vo veci nekonal alebo nekonal efektívne, nevykonal úkony smerujúce

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako dedička počas napadnutého

súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných

článkoch a dohovoru (pozri napr. ). K prieťahom pritom nedošlo iba

v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale predovšetkým v dôsledku postupu

súdu. V tejto súvislosti pritom ústavný súd už opakovane uviedol, že v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a podľa konať

vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 30 000 €, pričom pri

„určení výšky ujmy sťažovateľka vychádza najmä zo závažnosti vzniknutej ujmy, ktorá je

daná neadekvátnou dĺžkou neefektívne vykonávaných úkonov Okresného súdu v dedičskom

konaní“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľky; na jednej strane najmä na neobyčajne zdĺhavé

trvanie napadnutého konania a na druhej strane na korektné úsilie súdnej komisárky na

skutočne pravidelné vykonávanie (i keď nie vždy efektívnych) procesných úkonov

smerujúcich k ukončeniu napadnutého dedičského konania, a vzhľadom aj na skutkovú

zložitosť veci považuje za primerané vo výške 4 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

32

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti

z 29. októbra 2013 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 19. januára 2015).

Za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume dvakrát po 130,16 € a režijný

paušál v sume dvakrát po 7,81 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena

v sume 139,83 € a režijný paušál v sume 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy

právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 424,16 €, ku ktorej bolo treba pripočítať

20 % DPH, teda sumu 84,83 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú

celkove sumu 508,99 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2015