Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 154/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201,

Námestovo, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom Okresného

súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu

Námestovo, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet

jej právneho zástupcu JUDr. Jána Vajdu, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. januára 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti, ako i z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd zistil, že sťažovateľka podala 2. marca 2011 návrh na začatie konania

o znovuobjavenom majetku poručiteľky . Konanie vedené okresným

súdom pod sp. zn. nie je dosiaľ právoplatne skončené.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

„V konaní sú opakovane neodôvodnené prieťahy, čím sa toto konanie neúmerne

predlžuje. Už iba samotná skutočnosť, že konanie v tejto veci trvá 3 roky a 10 mesiacov je

dôkazom porušenia môjho ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Takáto dĺžka konania predlžuje stav mojej právnej neistoty do tej miery, že moje právo na

súdnu ochranu sa stáva iba iluzórnym právom.“

Dňa 1. augusta 2014 podala sťažovateľka sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní

predsedníčke okresného súdu. Predsedníčka okresného súdu v odpovedi na sťažnosť

sťažovateľky na prieťahy okrem iného uviedla, že „v období od posledného pojednávania

10. 5. 2012 do súčasnosti nebol vo veci vykonaný žiadny úkon smerujúci k vybaveniu veci“.

Vo veci nariadila dohľad v pravidelných trojmesačných intervaloch.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky ... na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom Okresného

súd Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Námestovo sa prikazuje, aby v konaní vedenom na Okresnom súde

Námestovo pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke ... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume

5 000, EUR, ktoré je Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť sťažovateľke Johane

Chromčákovej... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľke ... sa priznávajú trovy tohto konania v sume

290,26 EUR, ktoré je Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť sťažovateľke

... na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu... do 2 mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedníčku okresného

súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala predsedníčka okresného

súdu v prípise sp. zn. Spr 155/15 z 11. februára 2015, v ktorom uvádza:

„Sťažovateľka podala dňa 2. 3. 2011 návrh na dodatočne (náhradne) dedičské

konanie. Súd navrhovateľku vyzval uznesením č. k. zo dňa 9. 4. 2011

na označenie a predloženie dôkazov, ktorých sa dovoláva, teda predloženie listín, ktorými

bude nesporne preukázaný novoobjavený majetok po poručiteľke. Navrhovateľka podala

proti tomuto uzneseniu odvolanie dňa 12. 5. 2011, ktoré bolo zrušené uznesením

č. k. zo dňa 3. 6. 2011.

Dňa 12. 7. 2011 bola navrhovateľka vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku

za podaný návrh, ktorý zaplatila dňa 26. 7. 2011. Súd následne dňa 4. 8. 2011 poveril

súdneho komisára JUDr. Vladimíra Šťastného vykonaním potrebných úkonov vo veci

prejednania dedičstva po poručiteľke , zomrelej dňa 11. 12. 1968,

naposledy bytom Oravská Polhora 235. Súdny komisár vyžiadal podklady zo Správy

katastra nehnuteľnosti Námestovo a vytýčil pojednávanie na deň 10. 5. 2012. Následne

nekonal až do 28. 6. 2013, kedy vyžiadal pôvodný dedičský spis z Notárskeho úradu JUDr.

Margity Kakačkovej. V súvislosti s úmrtím súdneho komisára JUDr. Vladimíra Šťastného,

v súlade s rozhodnutím o zmene Notárskeho rozvrhu práce notárov – súdnych komisárov

so sídlom v pôsobnosti Okresného súdu Námestovo na rok 2014 súčinnosťou od 11. 4. 2014

bola vec pridelená na vybavenie notárovi súdnemu komisárovi JUDr. Kristíne Štefánikovej,

Notársky úrad so sídlom v Tvrdošíne, ktorá po vykonaní úkonov za účelom zistenia majetku

poručiteľky predložila súdu dňa 26. 1. 2015 spis sp. zn. spolu s uznesením

o zastavení dodatočného dedičského konania. Uznesenie č. k. zo dňa 28. 1.

2015 bolo doručené účastníkom konania. Dedičské konanie nie je právoplatne skončené.

Sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v konaní dňa 7. 8. 2014. Po zistení, že

súdny komisár vo veci nekonal od 10. 5. 2012, som prijala opatrenie za účelom odstránenia

prieťahov konaní – dohľad nad priebehom tohto konania v pravidelných trojmesačných

lehotách.“

Ústavný súd zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. zistil, že

popis doterajšieho priebehu napadnutého konania obsiahnutý vo vyjadrení predsedníčky

okresného súdu zodpovedá obsahu označeného spisu, a preto z neho pri rozhodovaní

o sťažnosti sťažovateľky vychádzal.

Uznesením č. k. 14 z 10. marca 2015 ústavný súd prijal sťažnosť

sťažovateľky na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedníčku okresného

súdu, aby prípadne doplnila predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti

a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka

okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 280/15 zo 7. apríla 2015 oznámila, že súhlasí s tým,

aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadrenie

k sťažnosti nedoplnila.

Následne vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa vyjadril, či trvá

na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia predsedníčky okresného

súdu sp. zn. Spr 155/15 z 11. februára 2015 a sp. zn. Spr 280/15 zo 7. apríla 2015

na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právny zástupca sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 16. septembra

2015 oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, k vyjadreniam predsedníčky

okresného súdu nezaujal stanovisko.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod

na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že konania o návrhoch na uskutočnenie dodatočného dedičského konania

v prípade zistenia novoobjaveného majetku po poručiteľovi tvoria bežnú súčasť dedičskej

agendy všeobecných súdov. Ústavný súd preto nepovažuje prerokúvanú vec za právne

zložitú. Z predloženého vyjadrenia predsedníčky a spisu okresného súdu nevyplýva ani

skutková zložitosť napadnutého konania.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa . Ústavný súd

zo zapožičaného súdneho spisu nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorú by bolo potrebné

pripísať na ťarchu sťažovateľky, ktorá je účastníčkou konania, v súvislosti s doterajším

priebehom napadnutého konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného

súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k

odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Ústavný súd poukazuje na , podľa ktorého súd môže odňať vec

poverenému notárovi, ak napriek predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí zbytočné prieťahy

v súdnom konaní. Súd potom poverí úkonmi v konaní o dedičstve iného notára podľa

rozvrhu práce. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva povinnosť všeobecného súdu

zabezpečiť aj v súvislosti s úkonmi, ktoré realizuje poverený notár, rýchlosť a efektívnosť

dedičského konania.

Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že v doterajšom priebehu

napadnutého konania sa vyskytlo viacero období neodôvodnenej nečinnosti notára ako

súdneho komisára povereného úkonmi v tomto konaní (od 4. augusta 2011 do 10. mája

2012, od 10. mája 2012 do 28. júna 2013, od 11. apríla 2014 do 26. januára 2015).

Okresný súd v napadnutom konaní nevyužil procesné prostriedky, ktoré mu

poskytuje citované ustanovenie , čím došlo, prihliadnuc

na jeho celkovú dĺžku (4 a pol roka), k zbytočným prieťahom v konaní. Ústavný súd

konštatuje, že postup okresného súdu nesmeroval efektívne k odstráneniu stavu právnej

neistoty účastníčky konania, a preto nie je zlučiteľný so základným právom sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom

konaní bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa (bod 1 výroku

tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na charakter neefektívnej činnosti okresného súdu, berúc do úvahy

obdobia neodôvodnenej nečinnosti notára povereného úkonmi v dedičskom konaní

a doterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutého konania, dospel ústavný súd k záveru, že

v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 500 € primerané

konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátom

JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo. Ústavný súd vychádzal

pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 € (za 2 úkony urobené

v roku 2015).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Sťažovateľke priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu 139,83 €,

čo predstavuje sumu 279,66 €, a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané

v roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 296,44 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015