Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 249/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. apríla 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, , ,

, a , , zastúpených advokátom

JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, ktorou namietajú

porušenie svojho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť , , a

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca 2018

doručená sťažnosť , ,

, , , a ,

(ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. Jánom Vajdom,

Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, ktorou namietajú porušenie svojho základného

práva podľa (ďalej len „“) a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“) a Krajského súdu v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „odvolacie

konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi dedičského konania (manželka

a deti, pozn.) po zomrelom , ktoré začalo uznesením okresného súdu

zo 4. apríla 2014. Okresný súd vydal vo veci meritórne rozhodnutie – uznesenie sp. zn.

z 9. decembra 2016, ktoré bolo v odvolacom konaní uznesením krajského súdu

sp. zn. z 30. augusta 2017 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie

okresnému súdu. Spis bol okresnému súdu vrátený 9. októbra 2017.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:

„... I napriek skutočnosti, že odo dňa začatia tohto konania uplynuli už 3 roky

a 11 mesiacov, do dnešného dňa nie je toto konanie právoplatne skončené. Dňa 9. 12. 2016

bolo vo veci vydané meritórne rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu Námestovo sp. zn.

-320 zo dňa 9. 9. 2016, ktoré bolo na naše odvolanie zrušené uznesením

Krajského súdu v Žilina sp. zn. -359 zo dňa 30. 8. 2017. Odvtedy nebolo vo

veci vydané žiadne meritórne rozhodnutie.

Právna a faktická zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje nezbavuje

všeobecný súd zodpovednosti za prieťahy v konaní. V konaní vedenom na Okresnom súde

Námestovo pod sp. zn. , nejde o právne zložitú vec. Ide

o dedičskú vec, ktorá tvorí súčasť bežnej rozhodovacej činnosti odporcov v 1. a 2. rade ako

všeobecných súdov. Výklad a používanie právnej úpravy v oblasti dedenia sú stabilizované

a preto ich z právneho hľadiska nemožno považovať za zložité. V oblasti dedenia existuje

rozsiahla súdna judikatúra, ktorá je stabilná.

Táto dedičská vec nie je ani skutkovo zložitá.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach sp. zn.

zo dňa 6. 10. 2015, všeobecný súd je povinný zabezpečiť aj v súvislosti

s úkonmi, ktoré realizuje poverený notár /súdny komisár/ rýchlosť a efektívnosť dedičského

konania. Odporca v 1. rade teda zodpovedá za prieťahy spôsobené notárkou

, pretože ju poveril úkonmi súdneho komisára v tejto dedičskej

veci. Súdna komisárka nestihla súdom určenú lehotu na

vybavenie tejto dedičskej veci. Táto dedičská vec do dnešného dňa nie je skončená. Súdna

komisárka do dnešného dňa nevydala osvedčenie o dedičstve

a odporca v 1. rade nevydal uznesenie súdu o dedičstve.

Konanie súdnej komisárky v tejto veci je možné pokladať

za konanie spôsobom, ktorému chýba účelnosť a efektívnosť, čo má výrazný vplyv na

doterajšiu dĺžku konania v tejto dedičskej veci. Jediným cieľom konania súdnej komisárky

je navýšiť čistú hodnotu dedičstva a tým maximalizovať svoju

odmenu. V tejto dedičskej veci sú opakované prieťahy spôsobené súdnou komisárkou

, čím sa toto konanie neúmerne predlžuje. Samotná

skutočnosť, že toto dedičské konanie trvá už 3 roky a 11 mesiacov preukazuje porušenie

nášho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Právo nás, sťažovateľov v 1.

-4. rade na súdnu ochranu sa stáva iba iluzórnym právom.

Odporca v 2. rade až 10 mesiacov rozhodoval o našom odvolaní zo dňa 3. 10. 2016

proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo sp. zn. -320 zo dňa 9. 9. 2016, hoci

išlo o skutkovo a právne jednoduchú vec. Tým odporca v 2. rade zapríčinil prieťahy v tomto

konaní. Uznesením Krajského súdu v Žilina sp. zn. -359 zo dňa 30. 8. 2017,

ktoré bolo doručené odporcovi v 1. rade až dňa 9. 10. 2017, bolo zrušené uznesenie

Okresného súdu Námestovo sp. zn. -320 zo dňa 9. 9. 2016 a vec bola vrátená

na ďalšie konanie. Odvtedy nebolo vo veci vydané žiadne meritórne a ani žiadne procesné

rozhodnutie.

... je zrejmé že my, sťažovatelia v 1. - 4. rade sme v tomto dedičskom konaní

nespôsobili žiadne prieťahy. Prieťahy v tomto konaní opakovane spôsobuje notárka

ako súdna komisárka a znalec . Odporca

v 1. rade toto správanie súdnej komisárky a znalca

toleruje...

I napriek nášmu návrhu na odňatie veci táto dedičská vec nebola súdnej komisárke

odňatá. My, sťažovatelia v 1. - 4. rade sme využili zákonný

prostriedok na zmenu súdneho komisára v tejto dedičskej veci, čo je naše právo. Iný súdny

komisár by našu dedičskú dohodu o cene nehnuteľností patriacich do dedičstva akceptoval

a k vzniku prieťahov by nedošlo. Súdna komisárka v tejto veci

preukázateľne spôsobuje prieťahy čo podľa bolo dôvodom na odňatie

veci súdnej komisárke . I napriek tomu odporca v 1. rade

uznesením Okresného súdu Námestovo sp. zn. -224 zo dňa 26. 8. 2015 rozhodol

tak, že zamietol náš návrh na odňatie veci súdnej komisárke...

V tejto dedičskej veci mohlo byť rozhodnuté už na pojednávaní konanom dňa 29. 7.

2014. Súdna komisárka na tomto pojednávaní bezdôvodne

nerozhodla a nerešpektovala našu dedičskú dohodu podľa druhá veta

o cene nehnuteľností... Na pojednávaní konanom dňa 29. 1. 2018 súdna komisárka

akceptovala našu dedičskú dohodu o cene týchto nehnuteľností

v sume 30.000,-EUR, hoci nedošlo k žiadnej zmene skutkového stavu...

Pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 2. 8. 2016 nebol znalec

schopný preukázať pravdivosť svojich tvrdení o tom, že sme mu neumožnili

vstup do rodinného domu...

Za našu údajnú nespoluprácu so znalcom nám boli

uložené poriadkové pokuty uznesením Okresného súdu Námestovo sp. zn. -159

zo dňa 28. 4. 2015, voči ktorému sme riadne a včas podali odvolanie. O tomto našom

odvolaní odporca v 2. rade do dnešného dňa nerozhodol...

V súčasnosti je zrejmé, že toto znalecké dokazovanie bolo neúčelné a nehospodárne

a vznikli ním zbytočné výdavky v sume 330,67 EUR, ktoré máme zaplatiť my, sťažovatelia

v 1. - 4. rade.

Bolo naším právom podať námietku zaujatosti voči osobe znalca

, ale odporca v 1. rade túto našu námietku zaujatosti bezdôvodne zamietol...

nemá dostatočné odborné vedomosti a znalosti v odbore

stavebníctvo...

Bez právoplatného rozhodnutia o nadobudnutí dedičstva už 3 roky a 11 mesiacov

pretrváva stav našej právnej neistoty o tom, čo sme my, sťažovatelia v 1. - 4. rade ako

dedičia nadobudli po neb. . Takýto stav je v právnom štáte ústavne

neakceptovateľný a hrubým spôsobom zasahuje do našich vlastníckych práv, keďže podľa

sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. My, sťažovatelia

v 1. - 4. rade nemáme možnosť riadne užívať nehnuteľnosti patriace do dedičstva po neb.

, ktorý je naším nebohým otcom a manželom. Taktiež nemáme možnosť reálne

disponovať s týmito nehnuteľnosťami.

Ja, sťažovateľka v 1. rade vzhľadom na môj vysoký vek /59 rokov/ a moje vážne

zdravotné problémy odôvodnene predpokladám že sa nedožijem právoplatného skončenia

dedičského konania po mojom manželovi .“

Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovatelia navrhujú, aby ústavný

súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo , , a

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Námestovo a Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod

sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Námestovo prikazuje, aby v konaní vedenom na Okresnom súde

Námestovo pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.000,- EUR, ktoré sú jej

Okresný súd Námestovo a Krajský súd v Žiline povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne do

2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.000,- EUR, ktoré sú

jej Okresný súd Námestovo a Krajský súd v Žiline povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne

do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.000,- EUR, ktoré sú

mu Okresný súd Námestovo a Krajský súd v Žiline povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne

do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.000,-EUR, ktoré sú mu

Okresný súd Námestovo a Krajský súd v Žiline povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne do

2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Námestovo a Krajský súd v Žiline sú povinní zaplatiť spoločne

a nerozdielne , , a

trovy konania v sume 940,89 EUR...“

Prílohu sťažnosti tvorí aj vyjadrenie predsedníčky okresného súdu sp. zn.

Spr. 4524/2015 z 5. augusta 2015, z obsahu ktorej vyplýva nasledujúci priebeh konania

a hodnotenie sťažovateľmi namietaných prieťahov v napadnutom konaní predsedníčkou

okresného súdu:

„Zo spisu som zistila tieto skutočnosti:

- dňa 4. 4. 2014 bolo súdu doručené Mestom Trstená oznámenie o úmrtí ,

zomr.

- uznesením zo dňa 4. 4. 2014 súd začal konanie v dedičskej veci a zároveň

poverením zo dňa 4. 4. 2014 poveril notárku ako súdneho

komisára na vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi

- notárka dňa 8. 4. 2014 predvolala na deň 16. 4. 2014 na

predbežné šetrenie dňa 17. 4. 2014 bola spísaná zápisnica o predbežnom šetrení

- notárka požiadala o súčinnosť dňa 17. 4. 2014 , spol.

, Okresný úrad Tvrdošín - odbor katastrálny, pričom LV bol

z katastrálneho odboru doručený dňa 20. 5. 2014

- na deň 29. 7. 2014 bolo nariadené pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

- výzvou zo dňa 12. 8. 2014 adresovanou JUDr. Vajdovi na predloženie ocenenia ku

dňu smrti poručiteľa rod. domu sup. č. s pozemkom, na ktorú právny zástupca reagoval

oznámením doručeným notárskemu úradu 10. 9. 2014

- uznesením zo dňa 17. 9. 2014 súd ustanovil súdneho znalca na vypracovanie

znaleckého posudku a zároveň uložil účastníkom konania zložiť preddavok na trovy

znaleckého dokazovania

- dňa 8. 10. 2014 (doplnené 10. 10. 2014) podali dedičia prostredníctvom svojho

právneho zástupcu odvolanie voči uzneseniu a zároveň vzniesli námietku zaujatosti

ustanoveného znalca

- uznesením súdu č. k. -122 zo dňa 2. 1. 2015 súd ustanovil

na vypracovanie znaleckého posudku, zároveň uložil účastníkom konania -

dedičom, aby zložili preddavok na trovy znaleckého dokazovania dňa 12. 2. 2015 (doplnené

13. 2. 2015) dedičia prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali námietku zaujatosti

znalca

- uznesením súdu č. k. -131 súd rozhodol, že znalec

nie je vylúčený z vypracovania písomného znaleckého posudku oznámením doručeným súdu

dňa 26. 2. 2015 znalec oznámil, že mu nebolo umožnené zo strany dedičov vykonať miestne

šetrenie

- výzvou zo dňa 25. 2. 2015 súd vyzval dedičov pod hrozbou uloženia poriadkovej

pokuty, že ako účastníci dedičského konania sú povinní na výzvu znalca niečo vykonať

alebo znášať

- oznámením doručeným súdu dňa 16. 4. 2015 znalec opätovne oznámil súdu, že mu

opätovne nebolo umožnené dedičmi vykonať miesme šetrenie

- uznesením súdu č. k. -159 zo dňa 28. 4. 2015 bola uložená dedičom

poriadková pokuta, voči ktorému bolo podané dňa 14. 5. 2015 (doplnené 18. 5. 2015)

odvolanie zo strany dedičov

- dňa 22. 7. 2015 bol súdu doručený návrh dedičov na odňatie veci notárke, o ktorom

doteraz nebolo rozhodnuté.

Z prehľadu procesných úkonov som nezistila zbytočné prieťahy zapríčinené

konajúcim súdnym komisárom. Z prehľadu úkonov je zrejme, že na dĺžku konania v tomto

prípade mali vplyv viaceré skutočnosti: jednak využívanie procesných oprávnení Vás ako

dedičov (podanie námietky voči súdnemu znalcovi, konajúcemu súdnemu komisárovi)

a hrubé sťažovanie postupu v konaní, neuposlúchnutie príkazu súdu - umožnenie vstupu do

oceňovanej nehnuteľnosti súdnemu znalcovi, za čo Vám bolo uloženie poriadkové

opatrenia. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, považujem Vašu sťažnosť za neopodstatnenú.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného okrem iného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , , , ).

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv neexistujú zásadné odlišnosti (napr. ,

), čo umožňuje preskúmať ich namietané porušenie spoločne.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovatelia namietajú porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže

podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že k namietanému porušeniu

označených práv má dochádzať v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska

jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch

(, ).

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

).

Ústavný súd zastáva názor, že iba samotná dĺžka napadnutého konania (aj napriek

tomu, že okresný súd vo veci samej do času podania tejto sťažnosti právoplatne nerozhodol)

ešte sama osebe, aj vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci, nezakladá

dostatočné dôvody k vysloveniu porušenia sťažovateľmi označených práv o to viac, že

doterajšia dĺžka napadnutého konania nepredstavuje tak závažný a ústavne relevantný

zásah do podstaty a účelu základného práva sťažovateľov podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý by odôvodňoval prijatie sťažnosti na ďalšie konanie

(m. m. ).

Z obsahu spisu totiž vyplýva, že v napadnutom konaní okresný súd meritórne

rozhodol uznesením z 9. septembra 2016, ktoré bolo následne v odvolacom konaní zrušené

a vec vrátená krajským súdom na ďalšie konanie. Ústavný súd považuje za podstatné

z hľadiska posudzovania ústavnej akceptovateľnosti doterajšieho postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, že sťažovatelia nie bezvýznamným spôsobom prispeli k predĺženiu

napadnutého konania uplatňovaním námietok vo vzťahu k súdnej komisárke aj

ustanovenému znalcovi, ako aj žiadosťou o odňatie veci súdnej komisárke súdom.

Uplatňovanie procesných práv účastníkov konania síce nemôže byť na ťarchu účastníkov

konania, avšak je objektívne spôsobilé predĺžiť konanie, pričom za také predĺženie konania

nemôže niesť zodpovednosť ani okresný súd. Za ešte závažnejšiu považuje ústavný súd

skutočnosť, že okresný súd sťažovateľom uložil poriadkové opatrenie z dôvodu hrubého

sťažovania postupu súdu v konaní pre nesprístupnenie nehnuteľnosti pre účel jej ocenenia

znalcom.

Ústavný súd konštatuje, že po podaní odvolania sa spis nachádzal na krajskom súde

po dobu desiatich mesiacov a okresný súd v tomto období objektívne nemohol vo veci

konať.

Prihliadajúc na doterajšiu dĺžku napadnutého konania pred okresným súdom (viac

ako tri roky), k vydaniu meritórneho rozhodnutia a k opísaným okolnostiam danej veci

(výrazný podiel sťažovateľov na predlžení konania), ústavný súd konštatuje, že nezistil

v doterajšom postupe okresného súdu prieťahy takej ústavne relevantnej intenzity, že by ich

bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel

k záveru, že medzi namietaným postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a sťažovateľmi označeným základným právom podľa a právom podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by po prijatí ich sťažnosti

na ďalšie konanie mohla reálne viesť k vysloveniu ich porušenia. Ústavný súd preto

sťažnosť sťažovateľov v tejto časti na predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v odvolacom konaní

Sťažovatelia namietajú porušenie svojich práv aj postupom krajského súdu

v odvolacom konaní. V tejto súvislosti ústavný súdu zdôrazňuje, že predpokladom

vyslovenia porušenia sťažovateľov označených práv je trvajúce súdne konanie, v ktorom je

sťažovateľmi označený súd nečinný alebo je jeho postup neefektívny takým významným

spôsobom, že ide o stav, ktorý je nezlučiteľný s požiadavkami vyvoditeľnými z čl. 48 ods. 2

, resp. dohovoru.

Ústavný súd pri posudzovaní sťažností, ktorými sťažovatelia namietajú porušenie

svojho základného práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,

v zmysle ktorej poskytuje týmto právam ochranu len vtedy, ak bola sťažnosť pred ústavným

súdom uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu tohto práva ešte mohlo dochádzať

alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať (m. m. , ,

, ). Ak v čase, keď sťažnosť bola ústavnému súdu doručená, už

nemôže dochádzať k porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú podľa (napr. ). Uvedený

právny názor ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre uplatňuje aj vo vzťahu k právu

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorého vyslovenia porušenia sa sťažovatelia taktiež domáhajú.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia podali sťažnosť,

ktorou namietajú aj postup krajského súdu v napadnutom konaní v čase (9. marca 2018,

pozn.), keď krajský súd rozhodol o odvolaní (30. augusta 2017, pozn.) a zároveň vrátil spis

okresnému súdu na ďalšie konanie (9. októbra 2017, pozn.). Z uvedeného zistenia teda

vyplýva, že v sťažnosti označený porušovateľ v 2. rade – krajský súd už v čase podania

sťažnosti zjavne nemohol porušovať garantované základné práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov a ani práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že vo veci sťažovateľov v čase

podania sťažnosti už nešlo o trvajúci zásah zo strany krajského súdu, ktorého sťažovatelia

označili ako porušovateľa v 2. rade svojho základného práva podľa ,

resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo vylučuje, aby mohol po prípadnom prijatí tejto

časti sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť porušenie sťažovateľmi označených práv.

Ústavný súd preto sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľov, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľom obrátiť sa

opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní pred

okresným súdom podľa ich názoru naďalej dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2018