Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
787/363259.491cb0.pdf
PDF · 172.65 KB
No categories available
4Cdo/9/2011
Najvyšší súd 4 Cdo 9/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke J. K., rod. K.,
narodenej X., zomrelej X., naposledy bývajúcej v N.N., vedenej na Okresnom súde T.
pod sp. zn. 26 D 2432/2006, o dovolaní dediča M. K., bývajúceho v P., zastúpeného
v dovolacom konaní JUDr. I. H., advokátom v P., proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne
z 13. januára 2009, sp. zn. 5 CoD 27/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trenčín uznesením z 21. apríla 2008 č.k. 26 D 2432/2006-79 určil
všeobecnú aj čistú hodnotu dedičstva po poručiteľke sumou 170 178,-- Sk (5 648,X. Eur)
a potvrdil nadobudnutie dedičstva tak, ţe : nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Ľ., obec
2
N.N., zapísané na LV X. – EKN p.č. X. – trvalé trávne porasty o výmere X. mna poručiteľku
2
pod B11 v X., LV X. – EKN p.č. X. – orná pôda o výmere X. mna poručiteľku pod B9 v X.,
2
LV X. – EKN p.č. X. – orná pôda o výmere X. mna poručiteľku pod B10 v X., LV X. –
22
EKN p.č. X. – orná pôda o výmere X. m, EKN p.č. X. – orná pôda o výmere X. m
2
na poručiteľku pod B9 v X., LV X. – EKN p.č. X. – orná pôda o výmere X. mna poručiteľku
pod B12 v X., nehnuteľnosti v k.ú. N., obec N.N., zapísané na LV X. – EKN p.č. X. – trvalé
22
trávne porasty o výmere X. m, EKN p.č. X. – orná pôda o výmere X. mna poručiteľku
pod B41 v podiele X., nadobúda lng. S. K., N.X., bytom N., P. v celosti na podiel poručiteľky,
s povinnosťou vyplatiť ostatným dedičom sumu rovnajúcu sa ich zákonným dedičským
podielom z hodnoty nehnuteľností 27 066,-- Sk (898,62 Eur), a to M. K., nar. X., bytom P.,
sumu 4 511,-- Sk (149,73 Eur), M. K., nar. X., bytom P., sumu 4 511,-- Sk (149,73 Eur) a E.
S., X.N., bytom P., sumu 4 511,-- Sk (149,73 Eur), v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti
tohto uznesenia,
- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Ľ., obec N.N., zapísané na LV X. – EKN p.č. X. – orná
2
pôda o výmere X. mna poručiteľku pod B9 v X., LV X. – EKN p.č. X. – orná pôda o výmere
X. na poručiteľku pod B10 v X., LV X. – CKN p.č. X. – zastavané plochy a nádvoria
2
o výmere X. m, CKN p.č. X. – záhrady o výmere X. m2 na poručiteľku pod B2 v X.,
nehnuteľnosti v k.ú. N., obec N.N., zapísané na LV X. – CKN p.č. X. – záhrady o výmere X.
22
m, CKN p.č. X. – záhrady o výmere X. m, CKN p.č. X. – zastavané plochy a nádvoria
2
o výmere X. mna poručiteľku pod B1 v 1/1, nadobúdajú Ing. S. K., N.X., bytom N., P.,
v podiele ½ na podiel poručiteľky, M. K., nar. X., bytom P., v podiele 1/6 na podiel
poručiteľky, M. K., nar. X., bytom P., v podiele 1/6 na podiel poručiteľky a E. S., nar.
X., bytom P., v podiele 1/6 na podiel poručiteľky. Odmenu notárky, JUDr. B. O., ako súdnej
komisárky v tejto dedičskej veci stanovil podľa vyhlášky č. 31/1993 Z.z. v platnom znení vo
výške 4 157,-- Sk (137,98 Eur), ktorú uloţil dedičom zaplatiť súdnej komisárke v lehote 10
dní tak, ţe Ing. S. K. zaplatí sumu 2 078,-- Sk (68,97 Eur), M. K. sumu 693,-- Sk (23 Eur), M.
K. sumu 693,-- Sk (23 Eur) a E. S. sumu 693,-- Sk (23 Eur) a Ing. S. K., uloţil tieţ povinnosť
uhradiť doplatok súdneho poplatku vo výške 1 501,-- Sk (49,82 Eur) na účet okresného súdu
v lehote 15 dní. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe dedičstvo po poručiteľke bolo
uznesením Okresného súdu T. sp. zn. 21 D 1242/2002 z 21. marca 2003, zastavené
pre nemajetnosť. Dedičmi zo zákona v 1. skupine v zmysle § 473 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sú synovia Ing. S. K. v podiele ½ a Mgr. M. K. v podiele ½ . Mgr. M. K. dedičstvo
listom zo 16. januára 2007 odmietol, preto jeho dedičský podiel nadobudli v súlade s § 473
ods. 2 Občianskeho zákonníka jeho deti M. K. v podiele 1/6, M. K. v podiele 1/6 a E. S.
v podiele 1/6. V prejednávanej veci nedošlo medzi dedičmi k uzatvoreniu dedičskej dohody
o vyporiadaní dedičstva. Poukázal na ustanovenie § 23 ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z.z.,
podľa ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, nemôţe na základe právneho úkonu alebo
rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť
2
rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2000 mak
2
ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5000 mak ide o lesný
pozemok. Ak sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov uvedených v § 21 ods. 1
v súlade s podmienkami uvedenými v odseku 1, alebo ak v dôsledku týchto podmienok súd
nemôţe potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, súd rozhodne, ţe
pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie a
súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať sa s ostatnými dedičmi.
Zákaz drobenia poľnohospodárskej pôdy v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona č.
180/1995 Z.z., sa vzťahuje na nehnuteľnosti, ktoré vo výroku uznesenia prikázal v celosti
nadobúdateľovi Ing. S. K., pri ktorých súd nemôţe postupovať podľa ustanovení O.s.p. a
potvrdiť nadobudnutie týchto pozemkov dedičom podľa ich dedičských podielov, pričom
najlepšie predpoklady na obhospodarovanie týchto pozemkov súd videl u tohto dediča. Zákaz
drobenia poľnohospodárskej pôdy v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona č. 180/1995
Z.z. sa nevzťahuje na ostatné nehnuteľnosti tvoriace predmet dedičstva a preto súd vo vzťahu
k nim postupoval podľa ustanovení O.s.p. a potvrdil nadobudnutie týchto pozemkov dedičom
podľa ich dedičských podielov.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie dedičov M. K. a M. K., uznesením z 13. januára
2009 sp. zn. 5 CoD 27/2008 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
s poukazom na § 219 O.s.p. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa
správne stanovil všeobecnú aj čistú hodnotu dedičstva a zároveň aj správne pojal do dedičstva
jednotlivé nehnuteľnosti, tak ako sú definované vo výroku rozhodnutia. Za správny povaţoval
aj postup súdu prvého stupňa (keď medzi dedičmi nedošlo k dohode v súlade s ustanovením
§ 23 ods. 1,2 zákona č. 180/1995 Z.z. o zákaze drobenia poľnohospodárskej pôdy), ţe potvrdil
nadobudnutie dedičstva v prospech jedného z dedičov a tieţ za správny povaţoval názor, ţe
vzhľadom na to, ţe dedič Ing. S. K. má trvalé bydlisko v N., má najlepšie predpoklady na to,
aby mohol prevziať sporné nehnuteľnosti s tým, ţe vyplatí ostatných spoludedičov vo výške
ich zákonných dedičských podielov a rovnako správne dedičom potvrdil nadobudnutie
dedičstva vo výške dedičských podielov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v intraviláne,
ktorých sa zákaz drobenia pôdy netýka. K námietke odvolateľov týkajúcej sa započítania daru
a vybavenia dielne J. K. poukázal odvolací súd na to, ţe predmetné dedičské konanie prebieha
po poručiteľke J. K. a preto započítanie daru by mohlo prichádzať do úvahy jedine
pri prejednaní dedičstva po nebohom J. K. a nie v tomto dedičskom konaní.
Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie dedič M. K. a ţiadal napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Namietal, ţe postupom oboch súdov mu bola odňatá moţnosť vyjadriť sa k osobe
vyššieho súdneho úradníka a tieţ k osobám sudcov odvolacieho súdu a namietať ich
zaujatosť. Oba súdy bezprecedentným spôsobom mu zabránili aby bola vec prejednaná za
prítomnosti jeho advokáta a aby tak mal moţnosť predloţiť dôkazy a dokázať svoje tvrdenia,
a po podaní odvolania nemal moţnosť vyjadriť sa k tvrdeniam navrhovateľa (Ing. S. K. –
pozn. dovolacieho súdu), keď navrhovateľ mal moţnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu
ale dovolateľ uţ nemal moţnosť vyjadriť sa k tvrdeniam navrhovateľa uvedeným
vo vyjadrení k odvolaniu. Spôsob, akým súd rozdelil pozemky povaţuje za nevyhovujúci
nielen pre seba, ale aj pre navrhovateľa. Postupom súdu prvého stupňa a tieţ odvolacieho
súdu bola dovolateľovi a jeho advokátovi odňatá moţnosť konať pred súdom osobne,
výsledkom čoho je, ţe konanie má vady, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a boli tieţ porušené ustanovenia o predkladaní dôkazov a vykonávaní dokazovania.
Rozhodnutie okresného aj krajského súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a obe
vychádzajú z nesprávneho právneho hodnotenia dôkazov a trpia vadou nesprávneho
posúdenia veci.
Ostatní dedičia sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1, 3 O.s.p.), či
tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním.
Pri skúmaní prípustnosti dovolania vychádzal dovolací súd z toho, ţe dovolaním moţno
napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1
O.s.p.). Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (239 ods. 1
písm. a/ O.s.p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/
veta prvá O.s.p.), alebo ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je
dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239
2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Dovolanie dediča v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré
nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým je dovolanie
prípustné. Jeho dovolanie preto nie je v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné. Prípustnosť
tohto opravného prostriedku by prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád
uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Treba zdôrazniť, ţe § 237 O.s.p. nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte
rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska
prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je
konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Právne
relevantné ale nie je tvrdenie dovolateľa, ţe k vade takejto povahy došlo, ale iba zistenie, ţe
konanie je ňou skutočne zaťaţené.
Dovolateľ netvrdil, ţe by konanie bolo postihnuté vadou konania v zmysle § 237
písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. a vada tejto povahy ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali
dopustiť súdy oboch niţších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom
odvolacieho súdu nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom.
Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.
V konaní o dedičstve súd poveruje notára, aby ako súdny komisár vykonal všetky úkony
potrebné pre postup v konaní o dedičstve (vrátane vypočutia účastníkov, obstarania
podkladov pre rozhodnutie, získania potrebných informácií, vykonania dokazovania),
prejednal dedičstvo a v prípadoch, keď sú splnené podmienky uvedené v § 175zca, vydal
osvedčenie o dedičstve (viď § 38 ods. 1 O.s.p.). Úkony notára podľa § 38 ods. 1 O.s.p. sa
povaţujú za úkony súdu (§ 38 ods. 3 O.s.p.), preto aj účasť dedičov na vykonávaní týchto
úkonov súdneho komisára sa povaţuje za ich účasť na vykonávaní úkonov súdu. Účasť dediča
na "pojednávaní" pred súdnym komisárom (resp. na iných úkonoch, napr. spisovaní zápisnice
o predbeţnom vyšetrení, vykonávaní dokazovania, pri zisťovaní majetku a dlhov poručiteľa,
pri vykonávaní súpisu aktív a pasív, určení všeobecnej ceny majetku, výšky dlhov a čistej
hodnoty dedičstva, pri vydávaní osvedčenia o dedičstve) treba povaţovať za účasť účastníka
konania o dedičstve na súdnom pojednávaní. Tak isto úkon dediča urobený voči súdnemu
komisárovi treba povaţovať za úkon urobený voči súdu prejednávajúcemu dedičstvo. Z toho
vyplýva, ţe realizácia procesných práv dediča pri úkonoch vykonávaných pri prejednaní
dedičstva povereným súdnym komisárom je zároveň realizáciou procesných práv účastníka
občianskeho súdneho konania (konania o dedičstve).
Z obsahu spisu vyplýva, ţe na základe plnej moci zo 17. júla 2007 dovolateľa
pred súdnou komisárkou v prvostupňovom konaní zastupoval jeho otec Mgr. M. K. (por. č.l.
45), ktorý sa v priebehu tohto konania aktívne podieľal na zisťovaní skutkového stavu
a vyjadroval sa k predkladaným návrhom (por. č.l. 16 a nasl.). Zo zápisníc o pojednávaní na
notárskom úrade JUDr. B. O. v dňoch 19. júla 2007, 14. septembra 2007 a 19. novembra 2007
vyplýva, ţe splnomocnený zástupca dovolateľa Mgr. M. K. bol na všetkých pojednávaniach
prítomný a na poslednom pojednávaní pred notárkou prítomní účastníci zhodne prehlásili, ţe
k dohode dedičov nedošlo a pre odlišné postoje účastníkov ani v budúcnosti nedôjde, preto
trvajú na tom, aby o dedičstve rozhodol súd. Na základe toho notárka pripravila návrh
uznesenia súdu (§ 175zd ods. 1 O.s.p.) a okresný súd uznesením z 21. apríla 2008 č.k.
26 D 2432/2006-79 vo veci rozhodol, určil všeobecnú aj čistú hodnotu dedičstva a potvrdil
dedičstvo zákonným dedičom spôsobom vo výroku uvedeným.
Vychádzajúc z uvedeného moţno konštatovať, ţe postup súdu prvého stupňa nemal
za následok odňatie moţnosti dovolateľa konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237
písm. f/ O.s.p., pretoţe ním zvolený zástupca sa v konaní aktívne podieľal na uplatňovaní jeho
procesných práv. Dovolateľ teda neopodstatnene namietal, ţe okresný súd mu v konaní odňal
moţnosť pred súdom konať.
Dovolateľ ďalej tvrdil, ţe moţnosť konať pred súdom mu odňal aj Krajský súd
v Trenčíne tým, ţe rozhodol o jeho odvolaní bez jeho účasti a nebolo mu doručené vyjadrenie
Ing. S. K. k jeho odvolaniu, v dôsledku čoho nemohol naň reagovať.
Podľa § 209a ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom od 1. júla 2007), ak nejde o prípad
uvedený v § 209 ods. 1 druhej vete, doručí súd prvého stupňa bezodkladne odvolanie
ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve
účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili.
Podľa § 209a ods. 2 O.s.p., v tomto znení, len čo všetkým účastníkom uplynie lehota
na podanie odvolania a vyjadrenia k odvolaniu, predloţí súd vec bez zbytočného odkladu
odvolaciemu súdu.
Z uvedeného vyplýva, ţe v rámci odvolacieho konania je povinnosťou súdu prvého
stupňa po zistení, ţe odvolanie má predpísané náleţitosti, doručiť odvolanie ostatným
účastníkom konania, vyzvať ich, aby sa vyjadrili k odvolaniu ak odvolanie smeruje proti
rozhodnutiu vo veci samej a predloţiť spis odvolaciemu súdu. Túto povinnosť má súd prvého
stupňa splniť bez zbytočného odkladu potom, čo všetkým účastníkom uplynula lehota
na podanie odvolania a súčasne aj lehota na vyjadrenie sa k odvolaniu. Súd prvého stupňa
teda nemá povinnosť doručiť ostatným účastníkom vyjadrenie k odvolaniu. Dovolateľ preto
nedôvodne namieta, ţe tým, ţe mu nebolo doručené vyjadrenie Ing. S. K. na jeho odvolanie,
mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom od 15. októbra 2008), na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu
pojednávanie ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa
rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý
verejný záujem.
Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v tomto znení, v ostatných prípadoch môţe odvolací súd
rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania.
Princíp verejnosti konania, ktorý patrí k ústavným procesným zárukám práva na súdnu
ochranu, s ktorým úzko súvisí princíp ústnosti a bezprostrednosti a právo vyjadriť sa
k všetkým vykonávaným dôkazom, nie je absolútny. To znamená, ţe umoţňuje, aby zákon
stanovil z neho výnimky (pozri napr. II. ÚS 58/97).
Zo spisu vyplýva, ţe v prejednávanej veci odvolací súd rozhodol bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). V predmetnej veci je zrejmé, ţe odvolací súd sa stotoţnil
s dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa, teda mal za to, ţe súd prvého stupňa správne zistil
skutkový stav a o veci aj správne rozhodol. Súd prvého stupňa rozhodol v predmetnej veci
na pojednávaní a nejde tu ani o verejný záujem, keďţe nejde o veci týkajúce sa v rôznych
súvislostiach väčšieho okruhu osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku sídliska a pod.
Dohovor o ľudských právach a základných slobodách nevyţaduje a ani z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva nemoţno vysledovať, ţe by sa malo na všetkých súdnych
inštanciách pojednávanie vykonávať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa
na pojednávaní, odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe odvolací súd postupoval v súlade
so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu vo veci
samej dňa 13. januára 2009 bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Postup odvolacieho
súdu nemal za následok odňatie moţnosti dediča konať pred súdom v zmysle ustanovenia
§ 237 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe za postup súdu odnímajúci
účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia,
nie je moţné povaţovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami.
Nedošlo preto k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa dedičovi znemoţnila
realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Pokiaľ dovolateľ namietal i odňatie moţnosti vyjadriť sa k osobe vyššieho súdneho
úradníka a k osobám sudcov odvolacieho súdu a namietať ich zaujatosť v konaní, dovolací
súd konštatuje, ţe takýto postup z obsahu spisu nemoţno vyvodiť.
Podľa § 15a ods. 1 O.s.p., účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť
námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
Podľa § 15a ods. 2 O.s.p., účastník môţe uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1
najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní,
odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.
Podľa § 17 ods. 1 O.s.p., o tom, či je vylúčený zapisovateľ alebo iný pracovník súdu,
ako aj znalec alebo tlmočník, platia tieto ustanovenia primerane; rozhoduje o tom predseda
senátu alebo samosudca.
Právo účastníka uplatniť námietku zaujatosti patrí medzi procesné práva, ktorého
základ pramení priamo z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1). Zo znenia ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku moţno vyvodiť, ţe námietku zaujatosti (či uţ voči sudcovi
alebo inému pracovníkovi súdu) môţe účastník uplatniť počas celého konania, najneskôr však
do pätnástich dní, odkedy sa o dôvode vylúčenia mohol dozvedieť. Námietku zaujatosti je
dokonca moţné vzniesť aj po tom, čo bolo vo veci rozhodnuté, kedy tak odvolací, ako aj
dovolací súd k vylúčeniu sudcu prihliadnu z úradnej povinnosti a posudzujú ho bez ohľadu
na to, či o vylúčení bolo podľa § 16 O.s.p. aj rozhodnuté.
V dôvodoch dovolania však dovolateľ konkrétne dôvody pre vylúčenie či uţ vyššieho
súdneho úradníka alebo sudcov odvolacieho súdu neuvádza, a neuvádza ani okamih, kedy sa
mal o dôvodoch na ich vylúčenie dozvedieť. Vzhľadom na absenciu akýchkoľvek bliţších
skutočností týkajúcich dôvodov na vylúčenie vyššieho súdneho úradníka, príp. sudcov
odvolacieho súdu z prejednávania a rozhodovania tejto veci, na základe ktorého postupu súdu
mala byť dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237
písm. f/ O.s.p. (por. druhý odsek dovolania), dovolací súd dospel k záveru, ţe takýto postup
10 4 Cdo 9/2011
z obsahu spisu nemoţno vyvodiť a pre nedostatok akýchkoľvek iných konkrétnych dôvodov
nešlo ani o prípad, ktorý by bolo moţné podradiť pod ustanovenie § 237 písm. g/ O.s.p.
Pokiaľ dovolateľ namietal nedôsledné zisťovanie (a nesprávne právne posúdenie)
skutkových okolností v súvislosti s potvrdením nadobudnutia dedičstva (§ 242 ods. 2 písm. b/,
c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe opodstatnenosť týchto námietok by bolo moţné posúdiť
len v prípade, ţe by dovolanie bolo procesne prípustné (o tento prípad ale nejde). Tvrdené
neúplné zistenie rozhodujúcich skutkových zistení, prípadne aj nevykonanie niektorého
dôkazu môţe viesť k jeho nesprávnym skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj
k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. S otázkou
vykonania dôkazov súvisí problematika ich hodnotenia – pokiaľ dovolateľ namietal aj
nesprávne hodnotenie dôkazov, treba uviesť, ţe v prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov
(dovolací súd sa hodnotením dôkazov nezaoberal) nejde o dôvod, ktorý by zakladal
prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. Rovnako nemoţno vidieť dôvod zakladajúci
prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. v právnych záveroch, ku ktorým dospel odvolací
súd v napadnutom uznesení, lebo právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho
rozhodovacej činnosti a nezakladá dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolateľ neopodstatnene
namietal, ţe v konaní mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237
písm. f/ O.s.p.).
Keďţe v danom prípade nie je dovolanie dediča podľa § 239 O.s.p. prípustné a nevyšla
najavo procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky
odmietol jeho dovolanie ako procesne neprípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p.), pričom sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu
z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224 ods. 1
O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia.
11 4 Cdo 9/2011
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. júna 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová