Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/9/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke J. K., rod. K.,

narodenej X., zomrelej X., naposledy bývajúcej v N.N., vedenej na Okresnom súde T.

pod sp. zn. , o dovolaní dediča M. K., bývajúceho v P., zastúpeného

v dovolacom konaní JUDr. I. H., advokátom v P., proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne

z 13. januára 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín uznesením z 21. apríla 2008 č.k. -79 určil

všeobecnú aj čistú hodnotu dedičstva po poručiteľke sumou 170 178,-- Sk (5 648,X. Eur)

a potvrdil nadobudnutie dedičstva tak, ţe : nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Ľ., obec

2

N.N., zapísané na LV X. – EKN p.č. X. – trvalé trávne porasty o výmere X. mna poručiteľku

2

pod B11 v X., LV X. – EKN p.č. X. – orná pôda o výmere X. mna poručiteľku pod B9 v X.,

2

LV X. – EKN p.č. X. – orná pôda o výmere X. mna poručiteľku pod B10 v X., LV X. –

22

EKN p.č. X. – orná pôda o výmere X. m, EKN p.č. X. – orná pôda o výmere X. m

2

na poručiteľku pod B9 v X., LV X. – EKN p.č. X. – orná pôda o výmere X. mna poručiteľku

pod B12 v X., nehnuteľnosti v k.ú. N., obec N.N., zapísané na LV X. – EKN p.č. X. – trvalé

22

trávne porasty o výmere X. m, EKN p.č. X. – orná pôda o výmere X. mna poručiteľku

pod B41 v podiele X., nadobúda lng. S. K., N.X., bytom N., P. v celosti na podiel poručiteľky,

s povinnosťou vyplatiť ostatným dedičom sumu rovnajúcu sa ich zákonným dedičským

podielom z hodnoty nehnuteľností 27 066,-- Sk (898,62 Eur), a to M. K., nar. X., bytom P.,

sumu 4 511,-- Sk (149,73 Eur), M. K., nar. X., bytom P., sumu 4 511,-- Sk (149,73 Eur) a E.

S., X.N., bytom P., sumu 4 511,-- Sk (149,73 Eur), v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti

tohto uznesenia,

2

- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Ľ., obec N.N., zapísané na LV X. – EKN p.č. X. – orná

2

pôda o výmere X. mna poručiteľku pod B9 v X., LV X. – EKN p.č. X. – orná pôda o výmere

X. na poručiteľku pod B10 v X., LV X. – CKN p.č. X. – zastavané plochy a nádvoria

2

o výmere X. m, CKN p.č. X. – záhrady o výmere X. m2 na poručiteľku pod B2 v X.,

nehnuteľnosti v k.ú. N., obec N.N., zapísané na LV X. – CKN p.č. X. – záhrady o výmere X.

22

m, CKN p.č. X. – záhrady o výmere X. m, CKN p.č. X. – zastavané plochy a nádvoria

2

o výmere X. mna poručiteľku pod B1 v 1/1, nadobúdajú Ing. S. K., N.X., bytom N., P.,

v podiele ½ na podiel poručiteľky, M. K., nar. X., bytom P., v podiele 1/6 na podiel

poručiteľky, M. K., nar. X., bytom P., v podiele 1/6 na podiel poručiteľky a E. S., nar.

X., bytom P., v podiele 1/6 na podiel poručiteľky. Odmenu notárky, JUDr. B. O., ako súdnej

komisárky v tejto dedičskej veci stanovil podľa vyhlášky č. v platnom znení vo

výške 4 157,-- Sk (137,98 Eur), ktorú uloţil dedičom zaplatiť súdnej komisárke v lehote 10

dní tak, ţe Ing. S. K. zaplatí sumu 2 078,-- Sk (68,97 Eur), M. K. sumu 693,-- Sk (23 Eur), M.

K. sumu 693,-- Sk (23 Eur) a E. S. sumu 693,-- Sk (23 Eur) a Ing. S. K., uloţil tieţ povinnosť

uhradiť doplatok súdneho poplatku vo výške 1 501,-- Sk (49,82 Eur) na účet okresného súdu

v lehote 15 dní. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe dedičstvo po poručiteľke bolo

uznesením Okresného súdu T. sp. zn. z 21. marca 2003, zastavené

pre nemajetnosť. Dedičmi zo zákona v 1. skupine v zmysle § 473 ods. 1 Občianskeho

zákonníka sú synovia Ing. S. K. v podiele ½ a Mgr. M. K. v podiele ½ . Mgr. M. K. dedičstvo

listom zo 16. januára 2007 odmietol, preto jeho dedičský podiel nadobudli v súlade s § 473

ods. 2 jeho deti M. K. v podiele 1/6, M. K. v podiele 1/6 a E. S.

v podiele 1/6. V prejednávanej veci nedošlo medzi dedičmi k uzatvoreniu dedičskej dohody

o vyporiadaní dedičstva. Poukázal na ustanovenie , ,

podľa ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, nemôţe na základe právneho úkonu alebo

rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť

2

rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2000 mak

2

ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5000 mak ide o lesný

pozemok. Ak sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov uvedených v § 21 ods. 1

v súlade s podmienkami uvedenými v odseku 1, alebo ak v dôsledku týchto podmienok súd

nemôţe potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, súd rozhodne, ţe

pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie a

súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať sa s ostatnými dedičmi.

Zákaz drobenia poľnohospodárskej pôdy v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona č.

, sa vzťahuje na nehnuteľnosti, ktoré vo výroku uznesenia prikázal v celosti

3

nadobúdateľovi Ing. S. K., pri ktorých súd nemôţe postupovať podľa ustanovení a

potvrdiť nadobudnutie týchto pozemkov dedičom podľa ich dedičských podielov, pričom

najlepšie predpoklady na obhospodarovanie týchto pozemkov súd videl u tohto dediča. Zákaz

drobenia poľnohospodárskej pôdy v zmysle vyššie uvedených ustanovení

Z.z. sa nevzťahuje na ostatné nehnuteľnosti tvoriace predmet dedičstva a preto súd vo vzťahu

k nim postupoval podľa ustanovení a potvrdil nadobudnutie týchto pozemkov dedičom

podľa ich dedičských podielov.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie dedičov M. K. a M. K., uznesením z 13. januára

2009 sp. zn. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

s poukazom na V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa

správne stanovil všeobecnú aj čistú hodnotu dedičstva a zároveň aj správne pojal do dedičstva

jednotlivé nehnuteľnosti, tak ako sú definované vo výroku rozhodnutia. Za správny povaţoval

aj postup súdu prvého stupňa (keď medzi dedičmi nedošlo k dohode v súlade s ustanovením

, o zákaze drobenia poľnohospodárskej pôdy), ţe potvrdil

nadobudnutie dedičstva v prospech jedného z dedičov a tieţ za správny povaţoval názor, ţe

vzhľadom na to, ţe dedič Ing. S. K. má trvalé bydlisko v N., má najlepšie predpoklady na to,

aby mohol prevziať sporné nehnuteľnosti s tým, ţe vyplatí ostatných spoludedičov vo výške

ich zákonných dedičských podielov a rovnako správne dedičom potvrdil nadobudnutie

dedičstva vo výške dedičských podielov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v intraviláne,

ktorých sa zákaz drobenia pôdy netýka. K námietke odvolateľov týkajúcej sa započítania daru

a vybavenia dielne J. K. poukázal odvolací súd na to, ţe predmetné dedičské konanie prebieha

po poručiteľke J. K. a preto započítanie daru by mohlo prichádzať do úvahy jedine

pri prejednaní dedičstva po nebohom J. K. a nie v tomto dedičskom konaní.

Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie dedič M. K. a ţiadal napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Namietal, ţe postupom oboch súdov mu bola odňatá moţnosť vyjadriť sa k osobe

vyššieho súdneho úradníka a tieţ k osobám sudcov odvolacieho súdu a namietať ich

zaujatosť. Oba súdy bezprecedentným spôsobom mu zabránili aby bola vec prejednaná za

prítomnosti jeho advokáta a aby tak mal moţnosť predloţiť dôkazy a dokázať svoje tvrdenia,

a po podaní odvolania nemal moţnosť vyjadriť sa k tvrdeniam navrhovateľa (Ing. S. K. –

pozn. dovolacieho súdu), keď navrhovateľ mal moţnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu

ale dovolateľ uţ nemal moţnosť vyjadriť sa k tvrdeniam navrhovateľa uvedeným

4

vo vyjadrení k odvolaniu. Spôsob, akým súd rozdelil pozemky povaţuje za nevyhovujúci

nielen pre seba, ale aj pre navrhovateľa. Postupom súdu prvého stupňa a tieţ odvolacieho

súdu bola dovolateľovi a jeho advokátovi odňatá moţnosť konať pred súdom osobne,

výsledkom čoho je, ţe konanie má vady, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci a boli tieţ porušené ustanovenia o predkladaní dôkazov a vykonávaní dokazovania.

Rozhodnutie okresného aj krajského súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a obe

vychádzajú z nesprávneho právneho hodnotenia dôkazov a trpia vadou nesprávneho

posúdenia veci.

Ostatní dedičia sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (, ), či

tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním.

Pri skúmaní prípustnosti dovolania vychádzal dovolací súd z toho, ţe dovolaním moţno

napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1

). Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (239 ods. 1

písm. a/ ), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/

veta prvá ), alebo ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je

dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239

2 písm. a/ ), alebo ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ).

Dovolanie dediča v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré

nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým je dovolanie

prípustné. Jeho dovolanie preto nie je v zmysle a prípustné. Prípustnosť

tohto opravného prostriedku by prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád

uvedených v ustanovení

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Treba zdôrazniť, ţe nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte

rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska

prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je

konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Právne

relevantné ale nie je tvrdenie dovolateľa, ţe k vade takejto povahy došlo, ale iba zistenie, ţe

konanie je ňou skutočne zaťaţené.

Dovolateľ netvrdil, ţe by konanie bolo postihnuté vadou konania v zmysle § 237

písm. a/ aţ e/ a g/ a vada tejto povahy ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy oboch niţších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom

odvolacieho súdu nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

).

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

6

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.

V konaní o dedičstve súd poveruje notára, aby ako súdny komisár vykonal všetky úkony

potrebné pre postup v konaní o dedičstve (vrátane vypočutia účastníkov, obstarania

podkladov pre rozhodnutie, získania potrebných informácií, vykonania dokazovania),

prejednal dedičstvo a v prípadoch, keď sú splnené podmienky uvedené v § 175zca, vydal

osvedčenie o dedičstve (viď ). Úkony notára podľa sa

povaţujú za úkony súdu ( ), preto aj účasť dedičov na vykonávaní týchto

úkonov súdneho komisára sa povaţuje za ich účasť na vykonávaní úkonov súdu. Účasť dediča

na "pojednávaní" pred súdnym komisárom (resp. na iných úkonoch, napr. spisovaní zápisnice

o predbeţnom vyšetrení, vykonávaní dokazovania, pri zisťovaní majetku a dlhov poručiteľa,

pri vykonávaní súpisu aktív a pasív, určení všeobecnej ceny majetku, výšky dlhov a čistej

hodnoty dedičstva, pri vydávaní osvedčenia o dedičstve) treba povaţovať za účasť účastníka

konania o dedičstve na súdnom pojednávaní. Tak isto úkon dediča urobený voči súdnemu

komisárovi treba povaţovať za úkon urobený voči súdu prejednávajúcemu dedičstvo. Z toho

vyplýva, ţe realizácia procesných práv dediča pri úkonoch vykonávaných pri prejednaní

dedičstva povereným súdnym komisárom je zároveň realizáciou procesných práv účastníka

občianskeho súdneho konania (konania o dedičstve).

Z obsahu spisu vyplýva, ţe na základe plnej moci zo 17. júla 2007 dovolateľa

pred súdnou komisárkou v prvostupňovom konaní zastupoval jeho otec Mgr. M. K. (por. č.l.

45), ktorý sa v priebehu tohto konania aktívne podieľal na zisťovaní skutkového stavu

a vyjadroval sa k predkladaným návrhom (por. č.l. 16 a nasl.). Zo zápisníc o pojednávaní na

notárskom úrade JUDr. B. O. v dňoch 19. júla 2007, 14. septembra 2007 a 19. novembra 2007

vyplýva, ţe splnomocnený zástupca dovolateľa Mgr. M. K. bol na všetkých pojednávaniach

prítomný a na poslednom pojednávaní pred notárkou prítomní účastníci zhodne prehlásili, ţe

k dohode dedičov nedošlo a pre odlišné postoje účastníkov ani v budúcnosti nedôjde, preto

trvajú na tom, aby o dedičstve rozhodol súd. Na základe toho notárka pripravila návrh

uznesenia súdu ( ) a okresný súd uznesením z 21. apríla 2008 č.k.

-79 vo veci rozhodol, určil všeobecnú aj čistú hodnotu dedičstva a potvrdil

dedičstvo zákonným dedičom spôsobom vo výroku uvedeným.

Vychádzajúc z uvedeného moţno konštatovať, ţe postup súdu prvého stupňa nemal

za následok odňatie moţnosti dovolateľa konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237

písm. f/ , pretoţe ním zvolený zástupca sa v konaní aktívne podieľal na uplatňovaní jeho

procesných práv. Dovolateľ teda neopodstatnene namietal, ţe okresný súd mu v konaní odňal

moţnosť pred súdom konať.

Dovolateľ ďalej tvrdil, ţe moţnosť konať pred súdom mu odňal aj Krajský súd

v Trenčíne tým, ţe rozhodol o jeho odvolaní bez jeho účasti a nebolo mu doručené vyjadrenie

Ing. S. K. k jeho odvolaniu, v dôsledku čoho nemohol naň reagovať.

Podľa (v znení účinnom od 1. júla 2007), ak nejde o prípad

uvedený v § 209 ods. 1 druhej vete, doručí súd prvého stupňa bezodkladne odvolanie

ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve

účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili.

Podľa , v tomto znení, len čo všetkým účastníkom uplynie lehota

na podanie odvolania a vyjadrenia k odvolaniu, predloţí súd vec bez zbytočného odkladu

odvolaciemu súdu.

Z uvedeného vyplýva, ţe v rámci odvolacieho konania je povinnosťou súdu prvého

stupňa po zistení, ţe odvolanie má predpísané náleţitosti, doručiť odvolanie ostatným

účastníkom konania, vyzvať ich, aby sa vyjadrili k odvolaniu ak odvolanie smeruje proti

rozhodnutiu vo veci samej a predloţiť spis odvolaciemu súdu. Túto povinnosť má súd prvého

stupňa splniť bez zbytočného odkladu potom, čo všetkým účastníkom uplynula lehota

na podanie odvolania a súčasne aj lehota na vyjadrenie sa k odvolaniu. Súd prvého stupňa

teda nemá povinnosť doručiť ostatným účastníkom vyjadrenie k odvolaniu. Dovolateľ preto

nedôvodne namieta, ţe tým, ţe mu nebolo doručené vyjadrenie Ing. S. K. na jeho odvolanie,

mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom.

Podľa (v znení účinnom od 15. októbra 2008), na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa

rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý

verejný záujem.

Podľa v tomto znení, v ostatných prípadoch môţe odvolací súd

rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

Princíp verejnosti konania, ktorý patrí k ústavným procesným zárukám práva na súdnu

ochranu, s ktorým úzko súvisí princíp ústnosti a bezprostrednosti a právo vyjadriť sa

k všetkým vykonávaným dôkazom, nie je absolútny. To znamená, ţe umoţňuje, aby zákon

stanovil z neho výnimky (pozri napr. ).

Zo spisu vyplýva, ţe v prejednávanej veci odvolací súd rozhodol bez nariadenia

pojednávania ( ). V predmetnej veci je zrejmé, ţe odvolací súd sa stotoţnil

s dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa, teda mal za to, ţe súd prvého stupňa správne zistil

skutkový stav a o veci aj správne rozhodol. Súd prvého stupňa rozhodol v predmetnej veci

na pojednávaní a nejde tu ani o verejný záujem, keďţe nejde o veci týkajúce sa v rôznych

súvislostiach väčšieho okruhu osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku sídliska a pod.

Dohovor o ľudských právach a základných slobodách nevyţaduje a ani z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva nemoţno vysledovať, ţe by sa malo na všetkých súdnych

inštanciách pojednávanie vykonávať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa

na pojednávaní, odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe odvolací súd postupoval v súlade

so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu vo veci

samej dňa 13. januára 2009 bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Postup odvolacieho

súdu nemal za následok odňatie moţnosti dediča konať pred súdom v zmysle ustanovenia

Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe za postup súdu odnímajúci

účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia,

nie je moţné povaţovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami.

Nedošlo preto k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa dedičovi znemoţnila

9

realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom

obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov v zmysle

Pokiaľ dovolateľ namietal i odňatie moţnosti vyjadriť sa k osobe vyššieho súdneho

úradníka a k osobám sudcov odvolacieho súdu a namietať ich zaujatosť v konaní, dovolací

súd konštatuje, ţe takýto postup z obsahu spisu nemoţno vyvodiť.

Podľa , účastníci majú právo z dôvodov podľa uplatniť

námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Podľa , účastník môţe uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1

najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní,

odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.

Podľa , o tom, či je vylúčený zapisovateľ alebo iný pracovník súdu,

ako aj znalec alebo tlmočník, platia tieto ustanovenia primerane; rozhoduje o tom predseda

senátu alebo samosudca.

Právo účastníka uplatniť námietku zaujatosti patrí medzi procesné práva, ktorého

základ pramení priamo z (). Zo znenia ustanovení

moţno vyvodiť, ţe námietku zaujatosti (či uţ voči sudcovi

alebo inému pracovníkovi súdu) môţe účastník uplatniť počas celého konania, najneskôr však

do pätnástich dní, odkedy sa o dôvode vylúčenia mohol dozvedieť. Námietku zaujatosti je

dokonca moţné vzniesť aj po tom, čo bolo vo veci rozhodnuté, kedy tak odvolací, ako aj

dovolací súd k vylúčeniu sudcu prihliadnu z úradnej povinnosti a posudzujú ho bez ohľadu

na to, či o vylúčení bolo podľa aj rozhodnuté.

V dôvodoch dovolania však dovolateľ konkrétne dôvody pre vylúčenie či uţ vyššieho

súdneho úradníka alebo sudcov odvolacieho súdu neuvádza, a neuvádza ani okamih, kedy sa

mal o dôvodoch na ich vylúčenie dozvedieť. Vzhľadom na absenciu akýchkoľvek bliţších

skutočností týkajúcich dôvodov na vylúčenie vyššieho súdneho úradníka, príp. sudcov

odvolacieho súdu z prejednávania a rozhodovania tejto veci, na základe ktorého postupu súdu

mala byť dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237

písm. f/ (por. druhý odsek dovolania), dovolací súd dospel k záveru, ţe takýto postup

10

z obsahu spisu nemoţno vyvodiť a pre nedostatok akýchkoľvek iných konkrétnych dôvodov

nešlo ani o prípad, ktorý by bolo moţné podradiť pod ustanovenie

Pokiaľ dovolateľ namietal nedôsledné zisťovanie (a nesprávne právne posúdenie)

skutkových okolností v súvislosti s potvrdením nadobudnutia dedičstva (§ 242 ods. 2 písm. b/,

c/ ), dovolací súd uvádza, ţe opodstatnenosť týchto námietok by bolo moţné posúdiť

len v prípade, ţe by dovolanie bolo procesne prípustné (o tento prípad ale nejde). Tvrdené

neúplné zistenie rozhodujúcich skutkových zistení, prípadne aj nevykonanie niektorého

dôkazu môţe viesť k jeho nesprávnym skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj

k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k vade konania v zmysle S otázkou

vykonania dôkazov súvisí problematika ich hodnotenia – pokiaľ dovolateľ namietal aj

nesprávne hodnotenie dôkazov, treba uviesť, ţe v prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov

(dovolací súd sa hodnotením dôkazov nezaoberal) nejde o dôvod, ktorý by zakladal

prípustnosť dovolania podľa Rovnako nemoţno vidieť dôvod zakladajúci

prípustnosť dovolania podľa v právnych záveroch, ku ktorým dospel odvolací

súd v napadnutom uznesení, lebo právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho

rozhodovacej činnosti a nezakladá dôvod prípustnosti dovolania podľa

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolateľ neopodstatnene

namietal, ţe v konaní mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

Keďţe v danom prípade nie je dovolanie dediča podľa prípustné a nevyšla

najavo procesná vada konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky

odmietol jeho dovolanie ako procesne neprípustné ( v spojení s

ods. 1 písm. c/ ), pričom sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s a

, keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia.

11

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. júna 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová