Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 385/08

Legal thesis Official

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-100

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2010 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra

Brňáka v konaní o sťažnosti Mgr. J. H., B., zastúpeného advokátkou JUDr. R. M., B.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 31 D

1834/2003 takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. J. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Mgr. J. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť Mgr. J. H. trovy právneho

zastúpenia v sume 336,43 € (slovom tristotridsaťšesť eur a štyridsaťtri centov) na účet

právnej zástupkyne JUDr. R. M. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 25. apríla

2007 doručená sťažnosť Mgr. J. H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. R. M., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa (ďalej len „“),

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na rovnosť účastníkov

v konaní podľa a listiny, základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , základného práva na informácie

podľa a 2 a dohovoru, základného práva vlastniť majetok

podľa a Dodatkového protokolu k dohovoru postupom súdnych

komisárok a Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

2. Ústavný súd uznesením č. k. -52 z 26. novembra 2008 prijal

na konanie sťažnosť v časti týkajúcej sa namietaného porušenia práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol.

3. Zo sťažnosti a z jej príloh, ako aj zo spisu Okresného súdu Pezinok vyplýva,

že dedičské konanie po nebohom M. H., začalo a aj v súčasnom období je vedené na

okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. . V predmetnom dedičskom konaní

sa sťažovateľ domáha vydania rozhodnutia o nadobudnutí majetku z dedičstva po svojom

nebohom synovi, pričom tvrdí, že v tomto konaní boli konajúcimi notárkami – súdnymi

komisárkami Mgr. M. K., JUDr. M. M. a okresným súdom opakovane porušené jeho práva.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie sťažovateľ pôvodnú sťažnosť doplnil podaním

z 8. decembra 2008 so zvukovým záznamom.

4. Dňa 25. júna 2008 podal sťažovateľ na ústavnom súde ďalšiu sťažnosť, ktorou

okrem porušenia iných práv namieta prieťahy v dedičskom konaní vedenom na okresnom

súde pod sp. zn. po dátume podania prvej sťažnosti ústavnému súdu, t. j.

po 20. apríli 2007. Ústavný súd sťažnosť v uvedenej časti uznesením č. k. -29

zo 7. augusta 2009 prijal na ďalšie konanie a následne uznesením č. k. PLs. -7

zo 14. októbra 2009 spojil sťažnosti sťažovateľa vedené pod sp. zn.

a sp. zn. na spoločné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. .

5. Ústavný súd v konaní o prvej sťažnosti vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril

ku vhodnosti ústneho pojednávania, a Okresný súd Pezinok na vyjadrenie k prijatej

sťažnosti a vhodnosti ústneho pojednávania, a to z dôvodu, že mu vec bola postúpená ako

miestne príslušnému súdu. V ďalšom období došlo k opätovnému postúpeniu spisu

na konanie okresnému súdu. Sťažovateľ podaním z 5. marca 2009 oznámil, že vo veci trvá

na ústnom pojednávaní a zároveň požiadal o spojenie vecí do jedného konania. Okresný súd

listom sp. zn. Spr. 3119/09 z 27. apríla 2009 zaslal ústavnému súdu vyjadrenie konajúcej

notárky k sťažnosti a zároveň oznámil, že mu nemôže predložiť spis z dedičského konania,

ktorý predkladá Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie,

pretože zastáva názor, že na konanie vo veci je príslušný Okresný súd Pezinok. Následne,

16. júna 2009 okresný súd doručil ústavnému súdu vyjadrenie krajského súdu, ktorý

potvrdil, že na konanie je príslušný okresný súd. Listom z 27. októbra 2009 sťažovateľ

doplnil svoju sťažnosť a upresnil petit, ktorého sa domáha v konaní pred ústavným súdom.

Na základe oznámenia notárskeho úradu, okresného súdu, ako aj krajského súdu ústavný

súd zistil, že vec je právoplatne rozhodnutá 19. marca 2010. Proti rozhodnutiu podal

sťažovateľ dovolanie, na základe čoho sa spis v súčasnom období nachádza na Najvyššom

súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

6. Okresný súd ústavnému súdu oznámil, že vo veci netrvá na ústnom pojednávaní.

Právna zástupkyňa sťažovateľa listom z 3. marca 2010 ústavnému súdu oznámila, že sa po

zvážení všetkých skutočností vzdáva ústneho pojednávania. Vzhľadom na uvedené a podľa

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd sťažnosť prerokoval

na neverejnom zasadnutí senátu.

II.

7. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom oboch sťažností spojených na spoločné

konanie, s vyjadreniami vo veci konajúcej sudkyne a súdnej komisárky, podpredsedníčky

okresného súdu, ako aj so skutočnosťami vyplývajúcimi z opakovane predloženého spisu

okresného súdu sp. zn. 31 D 1834/2003 zistil tento priebeh konania:

Okresný úrad Bratislava oznámil 8. októbra 2003 okresnému súdu úmrtie M. H., ku

ktorému došlo v G. v R.. Okresný súd vydal uznesenie o začatí dedičského konania

21. októbra 2003. Konaním vo veci bola poverená súdna komisárka Mgr. M. K.. Prvé

pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 26. novembra 2003 za účasti matky nebohého J. H.,

s ktorou bola spísaná zápisnica o predbežnom vyšetrení. V období po tomto pojednávaní

uskutočňovala súdna komisárka úkony pre účely zistenia poručiteľovho majetku. Dožiadaný

bol Katastrálny úrad v Senci pre účely identifikácie nehnuteľností vo vlastníctve poručiteľa,

Fond národného majetku k cene dlhopisu, Zdravotná poisťovňa Dôvera k výške pohľadávky

– nezaplateného poistného, ako aj ďalšie subjekty pre účely zistenia aktív a pasív dedičstva.

Súdna komisárka vyhotovila prvý súpis aktív a pasív dedičstva 15. decembra 2003

a následne na základe ďalších predložených dokladov 12. februára 2004. Na pojednávaní

uskutočnenom 12. februára 2004 J. H. odmietla dedičstvo. Sťažovateľ podal okresnému

súdu žiadosť o odňatie veci konajúcej notárke Mgr. K.. Okresný súd 29. apríla 2004 vec

pridelil notárke JUDr. M. M., o čom sťažovateľa upovedomil. V období po prevzatí veci

vykonávala konajúca notárka ďalšie úkony na ustálenie rozsahu dedičstva po poručiteľovi,

uskutočnilo sa viacero pojednávaní. Sťažovateľ spochybnil dedičskú spôsobilosť J. H.

a podal na okresnom súde návrh na rozhodnutie o jej nespôsobilosti na dedenie a na vrátenie

neoprávneného majetkového prospechu. Zároveň požiadal súd o prerušenie dedičského

konania. Napriek skutočnosti, že dedičmi po poručiteľovi boli iba jeho rodičia, teda dve

osoby, k určeniu, že okresný súd bude konať s J. H. a Mgr. J. H. ako s osobami, u ktorých

dôvodne možno predpokladať, že sú dedičmi, došlo až uznesením sp. zn. ,

zo 4. júla 2006 (právoplatné 4. augusta 2006). Po súpise aktív a pasív

dedičstva k 30. novembru 2006 bolo uznesením č. k. -250 zo 6. februára

2007 nariadené znalecké dokazovanie z odboru oceňovania nehnuteľností a okresnému súdu

bol podaný návrh na nariadenie znaleckého dokazovania na určenie ceny hnuteľných vecí.

V uvedenom období sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu o nariadení znaleckého

dokazovania, predsedovi okresného súdu podal sťažnosť na prieťahy v dedičskom konaní

a zároveň uplatnil námietku zaujatosti konajúcej notárky. Okresný súd na námietku

zaujatosti neprihliadol, vec bola vrátená konajúcej notárke na ďalšie konanie. Dňa

25. apríla 2007 podal sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu. Ďalšie obdobie, v ktorom podľa

sťažovateľa dochádzalo opätovne k prieťahom v konaní, bolo predmetom druhej

sťažovateľom podanej sťažnosti na ústavnom súde 25. júna 2008. Sťažovateľ opakovane

uplatnil námietku zaujatosti konajúcej notárky, na ktorú súd neprihliadol, žiadal okresný súd

o prijatie opatrení na zabránenie vzniku škôd a znehodnotenia dedičstva. Na ocenenie vecí

boli ustanovení súdni znalci z odboru bytového zariadenia, energetiky, stavebníctva

a elektrotechniky, okresný súd sa musel zaoberať žiadosťami účastníkov, ako

aj odvolaniami k podaným znaleckým posudkom a odmene za ich vykonanie. Viacerými

dožiadaniami okresný súd zisťoval posledný pobyt a bydlisko poručiteľa. Po vykonaní

dokazovania v dedičskej veci a vzhľadom na skutočnosť, že konanie pre nesúhlas

sťažovateľa nebolo možné ukončiť dohodou a vydaním osvedčenia o nadobudnutí

dedičstva, podala konajúca notárka 12. októbra 2009 okresnému súdu návrh na vydanie

uznesenia o potvrdení zákonných podielov sťažovateľa a J. H.. Okresný súd vydal

osvedčenie v decembri 2009, proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd o ňom

rozhodol 26. januára 2010, rozhodnutie sa stalo právoplatným 19. marca 2010. Spis bol

26. apríla 2010 postúpený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní, ktoré podal

sťažovateľ.

III.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , čo platí aj o dohovoru, vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

V posudzovanej veci sú spoločne hodnotené postupy súdnej komisárky a okresného

súdu, pretože podľa ustanovenia úkony súdneho

komisára sú úkonmi súdu.

Základnou povinnosťou súdu, sudcu a súdneho komisára je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu, sudcu a súdneho komisára vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1, podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca (súdny komisár) je podľa povinný

robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné

vykonanie dôkazov.

9. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého

kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

9.1 Predmetom namietaného konania je dedičské konanie, v ktorom bolo potrebné

ustáliť dedičov a majetok po poručiteľovi a zároveň stanoviť dedičské podiely. Dedičské

konanie patrí k štandardnej agende všeobecných súdov, ku ktorej existuje stabilizovaná

judikatúra všeobecných súdov. Na právnu alebo skutkovú zložitosť veci okresný súd ani

konajúca súdna komisárka nepoukázali. Vzhľadom na charakter majetku po poručiteľovi

(nehnuteľný majetok, zvieratá a hnuteľný majetok) možno konanie vzhľadom na potrebu

vykonať vo veci znalecké dokazovanie považovať po vecnej stránke za zložitejšie. Doterajší

priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať len na vrub faktickej

náročnosti prerokovávanej veci. Ani podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení

nenamietala zložitosť napadnutej veci. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí

k štandardnej agende všeobecných súdov, a nie je právne zložitá.

9.2 Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu zistil, že správanie

sťažovateľa možno označiť za také, ktoré malo zásadný vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

Sťažovateľ totiž počas trvania dedičského konania opakovane uplatnil námietku zaujatosti

súdnej komisárky (jednej z nich bolo vyhovené a došlo k zmene konajúcej súdnej

komisárky), zmenil svojho právneho zástupcu, namietol dedičskú spôsobilosť J. H.

a okresnému súdu podal žalobu o určenie jej dedičskej nespôsobilosti a žiadal aj

o odročenie pojednávania.

9.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, bol postup súdnej komisárky a okresného súdu, ktorý vo veci konal.

Konanie vedené okresným súdom začalo z úradnej moci po oznámení úmrtia poručiteľa.

Základné úkony vo veci boli vykonané súdnou komisárkou a okresným súdom tak, ako to je

uvedené v časti II. bod 7. V súčasnom období je konanie právoplatne ukončené.

Rozhodnutie vo veci sa stalo právoplatným 19. marca 2010, z čoho vyplýva, že celkovo

konanie na okresnom súde trvalo 6 rokov a 3 mesiace. Ústavný súd sa zaoberal postupom

okresného súdu, pričom zistil, že je poznamenané prieťahmi ako celok a v rámci neho

možno nájsť aj kratšie obdobia nečinnosti, ktoré prispeli k celkovej dĺžke konania.

Okresnému súdu trvalo neprimerane dlho ustálenie dedičov, a to napriek tomu, že dedičmi

boli iba rodičia poručiteľa. Okresný súd nezabezpečil súpis poručiteľovho majetku

a s veľkým časovým odstupom od začatia dedičského konania nariadil znalecké

dokazovanie, hoci vzhľadom na veci patriace do dedičstva bolo potrebné tak urobiť hneď

v jeho začiatku. K dĺžke konania prispelo nepochybne aj určovanie miestnej príslušnosti

súdu na konanie a zmena konajúcej súdnej komisárky.

Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel ústavný súd k názoru, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

IV.

10. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa

ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli

porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti požadoval, aby ústavný súd nálezom prikázal

okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na skutočnosť,

že vo veci sp. zn. už bolo právoplatne rozhodnuté, ústavný súd v tejto časti

sťažnosti nevyhovel.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia, ktoré v doplnení sťažnosti vyčíslil na sumu 800 000 Sk (26 555 €), a to

z dôvodu, že v konaní dochádza k pretrvávajúcemu hrubému poškodzovaniu jeho

dedičských práv, s majetkom po poručiteľovi nemôže narábať a zabezpečiť jeho ochranu,

čo výrazne vplýva aj na jeho zdravotný stav a všetky tieto skutočnosti vníma ako odopretie

spravodlivosti.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia práva...

().

Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného

práva (celkovú dĺžku súdneho konania s ohľadom na podiel sťažovateľa na dĺžke konania)

ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

v sume 2 000 €, ktoré mu je povinný zaplatiť okresný súd (bod 2 výroku nálezu).

11. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré

mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. R. M.,

a priznal jej trovy konania za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, písomné

vyhotovenie sťažnosti a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu), z toho dva úkony

vykonané v roku 2007 v sume 208,99 € a jeden úkon vykonaný v roku 2010 v sume

127,44 €. Ústavný súd v súlade s ustanoveniami § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a)

a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 336,43 €.

Trovy konania je okresný súd povinný podľa

v spojení s uhradiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľa (bod 3 výroku nálezu).

12. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2010