Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/77/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobkyne: V. L., rod. T., nar. X. X. XXXX, bytom T. č. XX, okres N. Y., právne zastúpenej JUDr. Petrom Jančim, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska č. 695 proti žalovanému: R. T., nar. XX. X. XXXX, bytom T. č. XX, okres N. Y., o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení zo dňa 7. 7. 2001, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že závet poručiteľky A. T., rod. G., zomrelej dňa XX. X. XXXX, datovaný dňa X. X. XXXX, j e n e p l a t n ý.

Súd u r č u j e, že právny úkon, ktorým došlo k vydedeniu žalobkyne, učinený poručiteľkou A. T., rod. G., zomrelou dňa XX. X. XXXX, v listine o vydedení, datovanej dňa 7. 7. 2001, j e n e p l a t n ý.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 24. 4. 2008 domáhala určenia, že závet poručiteľky A. T., rod. G., zomrelej dňa XX. X. XXXX, datovaný dňa 7. 7. 2001, je neplatný. Súčasne sa domáhala určenia, že právny úkon, ktorým došlo k vydedeniu žalobkyne, učinený poručiteľkou A. T., rod. G., zomrelou dňa XX. X. XXXX, v listine o vydedení, datovanej dňa 7. 7. 2001, je neplatný. Žalobu odôvodnila tým, že na tunajšom súde sa vedie pod sp. zn. konanie o dedičstve po zomrelej A. T., rod. G., nar. 22. 8. 1919, naposledy bytom N. Y., T. H. č. XXX/XX, zomrelej dňa XX. X. XXXX, ktorá bola matkou žalobkyne a žalovaného. Dňa 28. 11. 2006 predložil žalovaný na pojednávaní pred súdnym komisárom listinu označenú ako závet zo dňa 7. 7. 2001, podpísanú menom A. T.. V druhej časti závetu sa uvádza, že nebohá A. T. žalobkyňu vydeďuje z dôvodu falošného podvodu, ktorým pripravila poručiteľku o dom, ktorý od nej s mužom vylákali za opateru a potom sa oň nestarali. Závet, ako aj vydedenie, je neplatné, keďže uvedené úkony učinila poručiteľka v čase duševnej poruchy. Žalobkyňa namietala aj pravosť vlastnoručného podpisu poručiteľky na listine obsahujúcej závet a vydedenie.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Zdravotné problémy psychického charakteru u poručiteľky nespozoroval. Občas mala výkyvy nálady. Závet poručiteľka podpísala. Je to jej písmo aj podpis.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov: I. W., Y. E., znaleckými posudkami z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa) a z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, obsahom pripojených spisov, zistiac nasledovné:

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v máji 2000 jej telefonovala poručiteľka, aby po ňu prišla z dôvodu ubližovania zo strany žalovaného. Ten jej vykrikoval, nech sa o ňu stará žalobkyňa. Od mája 2000 do februára 2001 bola poručiteľka u žalobkyne, dvakrát do mesiaca chodievali spolu do Prosieka. Poručiteľka prejavila vôľu byť v Prosieku. Dvakrát týždenne (v utorok aj v piatok) jej nosila žalobkyňa stravu a navštevovala ju. Pomohla pri potrebných úkonov. Uvedený stav trval do mája 2001. V tom čase bola poručiteľke z katastra doručená zaopatrovacia zmluva. Od tohto momentu zo strany žalovaného nastalo peklo aj vo vzťahu k poručiteľke. Dňa 15. 5. 2001 ju matka nepustila do domu, žalobkyni nebol známy dôvod. Domnieva sa, že plnila príkaz žalovaného. Zrejme jej žalovaný zaopatrovaciu zmluvu vysvetlil tak, že pôjde do domova dôchodcov, štval ju proti žalobkyni. Dňa 14. 8. 2001 bola podaná žaloba o zaplatenie sumy 237.215,- Sk na tunajšom súde, vedená pod sp. zn. , preto je zarážajúce, ako mohla poručiteľka vedieť pri spísaní závetu dňa 7. 7. 2001 o vymáhaní peňažného plnenia, keď žalobu podala až v auguste 2001. Poručiteľka nebola spôsobilá obsahovo naformulovať text závetu. Mala problém vytvoriť odkazovaciu vetu. V závete sú výrazy používané v advokátskej praxi. Ak písala závet, už z toho musela mať stres, keďže sedem - osem mesiacov bývala u žalobkyne a tri mesiace za ňou žalobkyňa chodila do Prosieka, starala sa o ňu. V júli 2002 poručiteľka utrpela mozgovú príhodu. Z nemocnicu ju žalobkyňa chcela zobrať domov, žalovaný to nedovolil. U žalovaného sa poručiteľka mala zle. Od 28. 7. 2002 ju žalovaný dal na psychiatriu. Zdravotné sestry z psychiatrie telefonicky kontaktovali žalobkyňu, aby po poručiteľku prišla, ktorá prejavila vôľu ísť k žalobkyni, u ktorej bola od 6. 8. 2002 do XX. X. XXXX (dátum úmrtia). Po ukončení hospitalizácie šli s poručiteľkou prevziať veci do Prosieka. Žalovaný podal trestné oznámenie za krádež. Žalobkyňa bola oslobodená. Poručiteľka podala trestné oznámenie na žalovaného dňa 23. 10. 2002. V roku 2005 žalovaný podal voči žalobkyni žalobu (sp. zn. ) o zaplatenie sumy 71.460,- Sk. V rodine žalobkyne mala poručiteľka k dispozícii celú izbu pre seba. Brávali ju so sebou, nenechávali ju samú. Podpis na predmetnej listine sa nezhoduje s podpisom poručiteľky na listinách. Poručiteľka v čase spísania závetu mohla trpieť duševnou poruchou, prameniacou z vystresovania, donucovania, čo musí robiť. V roku 2000 - 2001 sa poručiteľka sťažovala na vyjadrenia žalovaného, že ho bude musieť poslúchať. Bol spísaný aj ďalší závet dňa 6. 10. 2002 vlastnoručne podpísaný poručiteľkou, za účasti dvoch svedkov, napísaný všeobecne. Z katastra v tom čase bola doručená kúpna zmluva, ktorou poručiteľka previedla všetky pozemky na žalovaného. Poručiteľka tomu nechcela uveriť. Podľa výpovede lekára, ktorý matku odporúčal na psychiatriu, poručiteľka žije v nedostatočných podmienkach (záznam o vysvetlení pred policajným orgánom dňa 13. 12. 2002 sp. zn. ČVS: ORP-128/OPC-IS-2002). Poručiteľka nevedela, prečo a z akého dôvodu je na súdnom pojednávaní dňa 23. 10. 2001, načúvací strojček mala k dispozícii, žalovanému to zrejme takto vyhovovalo. Poručiteľka bola v rozhodnom období pod stresom. Po vysvetlení zaopatrovacej zmluvy bola nútená chodiť na súd, mala veci podpisovať. Veľakrát nevedela ani o sebe, keby to záležalo na poručiteľke, ona nerobí nič.

Výsluchom žalovaného bolo zistené, že závet zo dňa 7. 7. 2001 mu poručiteľka odovzdala v obálke s tým, že ju smie otvoriť až po jej smrti. Žalovaný nepoznal obsah listiny v obálke. Oboznámil sa s ním až po matkinej smrti a predložil ho notárke prejednávajúcej dedičstvo. Listová obálka bola zalepená. Bežne sa stáva, že pri podpise sa zabudne písmeno. Nik iný listinu nemohol napísať, len poručiteľka. Je to jej písmo, aj podpis. Poručiteľka bola vypočúvaná dňa 6. 9. 2004 na policajnom orgáne o okolnostiach starostlivosti žalobkyne. Pojednávanie, na ktorom sa poručiteľka zúčastnila o zrušenie zaopatrovacej zmluvy, sa uskutočnilo. Právny zástupca poručiteľky sa vyjadril, že zmluva je perfektná, nedá sa zrušiť, len ak by poručiteľka bola vyhlásená za nesvojprávnu. Pred ním poručiteľka nadávala na žalobkyňu. Poručiteľka nemala psychické problémy, až po mozgovej príhode dňa 24. 6. 2002, kedy musel k nej privolať pohotovosť. Následne bola hospitalizovaná s uvedenou diagnózou na nervovom oddelení po dobu maximálne dvoch týždňov. Po návrate z nemocnice sa správala čudne, akoby jej doslova začalo nemyslieť. Vyšla von na dvor, začala vykrikovať na ľudí. Lekár z pohotovosti jej pichol injekciu. Ráno ju znova pochytila hystéria, záchranka ju zobrala do nemocnice, kde bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení, odkiaľ si ju približne po týždni odviezla žalobkyňa domov. Od uvedenej doby bola u žalobkyne. Žalovaného k poručiteľke nepustili. Pokiaľ v konaní sp. zn. bola protokolovaná sťažená komunikácia s poručiteľkou, bolo to z dôvodu, že bola nedoslýchavá. Zrušiť zaopatrovaciu zmluvu bolo rozhodnutím poručiteľky. Pred podaním žaloby poručiteľke vysvetlil, že na základe zmluvy o zaopatrení v Prosieku nič nevlastní, keďže nehnuteľnosti dala žalobkyni. Podľa darovacej zmluvy, ktorou však poručiteľka nehnuteľnosti darovala žalovanému, prislúchalo jej právo doživotného bývania v dome na rozdiel od obsahu zaopatrovacej zmluvy. Obsah závetu zo dňa 7. 7. 2001 vyjadruje vôľu poručiteľky. Žalobu pod sp. zn. , ktorá smerovala voči poručiteľke, žalovaný

podával z dôvodu, že poručiteľka nemohla dvakrát previesť nehnuteľnosti, najskôr do jeho vlastníctva, potom žalobkyni. Raz prišla poručiteľka so žalobkyňou ako zlodeji, v roku 2002. Balili veci do vriec, ohlásil to ako neoprávnený vstup.

Výsluchom svedkyne I. W. bolo zistené, že so žalobkyňou sú susedy. Poznala aj poručiteľku. Žalobkyňa ju opatrovala, starala sa o ňu. Poručiteľka bola u žalobkyne približne po dobu jedného roka alebo trištvrte roka, v období rokov 2000 - 2001. Druhýkrát prišla k žalobkyni po hospitalizácii na psychiatrii. Žalobkyňa sa starala o poručiteľku vzorne, mala svoju izbu, zabezpečovala jej celodennú stravu, prala, žehlila, upratovala, chodila k lekárovi, dávkovala lieky. Žalobkyni pomáhala so starostlivosťou aj jej dcéra, s poručiteľkou sa svedkyňa stretávala, keď si prisadla pred ich dom. Poručiteľka nazývala žalobkyňu zdrobneninami. Mala ju rada. Žalobkyňa sa k nej správala s trpezlivosťou. Bola spokojná. Často sedávala v záhrade. Žalovaného svedkyňa videla na pohrebe. Rozdiel z hľadiska intelektových schopností poručiteľky počas predmetných dvoch pobytov u žalobkyne svedkyňa nevnímala. Vždy bolo potrebné poručiteľku počúvať, keďže nehovorila celkom dobre.

Výsluchom svedkyne Y. E. bolo zistené, že je dlhoročnou kamarátkou žalobkyne, vzájomne sa navštevujú po dobu štyridsiatich rokov. Žalobkyňa si poručiteľku vzala k sebe. Obdivovala ju, s akou trpezlivosťou sa o poručiteľku stará. Žalobkyňa jej nosila obedy do Prosieka. Starostlivosť bola príkladná. Cítila sa dobre u žalobkyne. Počas svojej prítomnosti nezistila žiaden konflikt. Poručiteľka sa vždy usmievala. Po návrate z psychiatrie bola chorľavejšia, slabšia.

Z listiny označenej ako závet zo dňa 7. 7. 2001 bolo zistené, že A. T. pri dobrom vedomí pre prípad svojej smrti so svojim majetkom robí tento poriadok. Všetok majetok zanecháva synovi R. T., bytom T. č. XX. Jemu zanecháva aj peniaze za vyplatenie domu, čo jej pripadnú po súde od dcéry V. L. s mužom, lebo odstúpila od zmluvy (poručiteľka) a keď jej títo nevrátia dom, musia jej zaň vyplatiť peniaze. Dcére V. L. nezanecháva nič a túto vydeďuje, lebo ju falošnými podvodmi pripravila o dom, ktorý od nej s mužom vylákali za opateru a potom sa o ňu vôbec nestarali.

Z prepúšťacej správy, vyhotovenej dňa 6. 8. 2002, bolo zistené, že poručiteľka bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení nemocnice v Liptovskom Mikuláši od 28. 7. 2002 do 6. 8. 2002. Podľa údajov príbuzného - žalovaného niečo podobné sa stalo pred troma rokmi, keď mu, ako aj jeho družke, vyhodila poručiteľka veci cez okno, odišla k žalobkyni, ktorá sa o ňu starala asi dva mesiace. Odišla od nej pre nespokojnosť. Medzitým stihla previesť na žalobkyňu a jej manžela svoj podiel na dome. Z údajov od poručiteľky bolo zistené, že toto si nezaslúžila, ona jej nič nie je, ani jemu (myslí družku žalovaného), ide jej o majetok, je od neho oveľa mladšia; oni jej všetko zobrali, ani halier jej nenechali, nasilu všetko. Chcela by hovoriť s advokátom. Pri prijatí pacientky bola prítomná zvýšená paranoidita, amnestické poruchy správania s agresivitou. Počas pobytu pacientka pokojná, bez prejavov agresivity, nálada primeraná, afektivita labilná. Pretrvávala zvýšená vzťahovačnosť voči rodinným príslušníkom, na pozadí objektívne potvrdených majetkovoprávnych sporov. Bola prepustená do starostlivosti ambulantného psychiatra. Prepúšťacia diagnóza znela: poruchy osobnosti a správania zapríčinené chorobou, poškodením a dysfunkciou mozgu.

Podľa záznamu o vyžiadanom vysvetlení podľa (sp. zn. ČVS: ORP-128/OPP-1 -2002) zo dňa 13. 12. 2002 od MUDr. R. Y., praktického lekára pre dospelých, bolo zistené, že v letných mesiacoch bol na výjazde v obci Prosiek ako pohotovostný lekár. Na mieste zistil, že poručiteľka sa chovala neprimerane, niečo stále vykrikovala a z fyzického vyšetrenia nezistil vážne poruchy srdcového alebo tlakového systému. Na základe čiastočného neprimeraného správania, ale aj s prihliadnutím na nedôstojné životné podmienky so súhlasom poručiteľky, ako aj jej príbuzných, ju odviezli na psychiatrické oddelenie.

Podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, zo dňa 28. 9. 2009 č. 46/2009, bolo zistené, že psychický stav poručiteľky A. T.j dňa 7. 7. 2001 vykazoval známky závažnej duševnej poruchy v pravom slova zmysle. Poručiteľka mala podstatne (forenzne výrazne) narušené myslenie, hlavne chápavosť a úsudkovú schopnosť (schopnosť správne pochopiť svoju osobnú situáciu, správne

pochopiť a vyhodnotiť konanie okolia, schopnosť reflektovať svoje konanie a správne posúdiť následky svojho konania, v dôsledku čoho skreslene hodnotila realitu (bola nadmerne podozrievavá voči okoliu bez príčiny, mala bezdôvodné pocity škodenia a ohrozenia zo strany okolia, bezdôvodne obviňovala okolie). Jej rozpoznávacia schopnosť bola znížená v nepodstatnej (forenzne nevýznamnej) miere, čiže poručiteľka vedela rozpoznať, že spisuje závet. Čo sa týka jej vôľových schopností (či a v akom rozsahu dokázala ovládať svoje konanie), poručiteľka nebola schopná ovládať svoje konanie, vyplývajúce zo skresleného hodnotenia reality. U poručiteľky bola prítomná podstatne (forenzne významne) znížená odolnosť voči vonkajším vplyvom a podstatne (forenzne významne) zvýšená sugestibilita (ovplyvniteľnosť), ľahko podliehala vplyvom okolia, ktoré mohlo zásadným spôsobom ovplyvňovať jej chovanie a rozhodnutia. Dňa 7. 7. 2001 poručiteľka trpela závažnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle, jednalo sa o organickú poruchu osobnosti (poruchy osobnosti a poruchy chovania vyvolané ochorením, poškodením alebo dysfunkciou mozgu), ktorá sa v tom čase u poručiteľke konkrétne prejavovala nadmernou podozrievavosťou voči okoliu bez príčiny, bezdôvodnými pocitmi škodenia a ohrozenia zo strany okolia, bezdôvodným obviňovaním okolia, labilitou a nevypočítateľnosťou nálad, častou zmenou nálad, názorov, postojov a vzťahov k druhým osobám (hlavne príbuzným) a to bez príčiny alebo po malichernej príčine, rozdeľovaním druhých osôb (hlavne príbuzných) na len dobrých a len zlých (tzv. čierno-biele myslenie). Z toho vyplývajúcim narušeným správaním a sklonom ku konfliktom, poruchami novopamäti, myslenia a zvýšenou ovplyvniteľnosťou. Táto závažná duševná porucha bola u poručiteľky trvalá, s tendenciou k postupnému vážnemu zhoršovaniu. Duševná porucha nebola ku dňu 7. 7. 2001 u poručiteľky liečená. Psychický a mentálny stav poručiteľky vykazoval určité zmeny, postupne sa zhoršoval. Duševná porucha progradovala, postupne sa zhoršovala. V roku 2002 došlo k rozvoju organického syndrómu s bludmi, v ďalšom priebehu došlo k rozvoju vaskulárnej demencie (približne v roku 2005), kedy poručiteľka stratila samostatnosť v bežných denných aktivitách a vyžadovala dvadsaťštyrihodinovú opatrovateľskú starostlivosť. U poručiteľky, ktorá trpela organickou poruchou osobnosti, sa nevyskytovali tzv. svetlé okamihy (lucidum intervalum). Závažná duševná porucha, ktorou poručiteľka trpela, mala s vysokou pravdepodobnosťou - blízkou istotne dňa 7. 7. 2001 vplyv na jej konanie (spočívajúce v podpísaní závetu a listiny o vydedení). Poručiteľka skreslene hodnotila realitu a konala v smere tohto hodnotenia reality. Poručiteľka pod vplyvom duševnej poruchy v presvedčení, že jej je škodené zo strany žalobkyne a že žalobkyňa ju zanedbáva, spísala závet, kde to výslovne uvádza. Poručiteľka nebola schopná ovládať svoje konanie vyplývajúce zo skresleného hodnotenia reality. Motivácia k spísaniu závetu vyplývala zo závažnej duševnej poruchy.

Zo znaleckého posudku z odboru písmoznalectvo zo dňa 3. 1. 2010 č. 1/2010 bolo zistené, že podpis poručiteľky A. T. na listine, označenej ako závet zo dňa 7. 7. 2001, je pravým podpisom poručiteľky. Všetky tri časti, odseky závetu, boli vyhotovené tým istým pisateľom - A. T.. Písomnoznalecká analýza neumožňuje posúdenie času vzniku sporného rukopisu. V prípade textu, aj podpisu, nie je dôvod sa domnievať, že rukopis bol vyhotovený na pokračovanie s väčším časovým odstupom (celý rukopis bol ovplyvnený rovnakými exogénnymi aj endogénnymi faktormi a vyhotovený rovnakým písadlom).

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. bolo zistené, že dňa 23. 12. 2002 bola podaná obžaloba na žalobkyňu, jej manžela, že v čase od 26. 8. 2002 do 27. 8. 2002 násilne vypáčili uzamknuté dvere rodinného domu súp. č. 77 v obci Prosiek, ktorý obýva R. T. (žalovaný), vošli do domu v úmysle vziať veci, čím spôsobili R.Á. T. škodu vo výške 6.750,- Sk, poškodenie zámky a dverí 7.530,- Sk. Rozsudkom súdu, právoplatným dňom 13. 1. 2005, bola žalobkyňa, ako aj jej manžel, oslobodená spod obžaloby.

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. bolo zistené, že dňa 24. 6. 2003 bola podaná obžaloba voči R. T. (žalovanému) pre skutok, že v letných mesiacoch v roku 2000 zamkol svoju matku A. T. v jej izbe v rodinnom dome súp. č. 77 v obci Prosiek, pričom jej umožnil voľný pohyb, až keď začal vyhadzovať rôzne ošatenie z okna svojej izby von na dvor, s úmyslom upozorniť na túto skutočnosť okolie, dňa 27. 7. 2002 držal a zakrýval ústa A. T. proti jej vôli, bez spôsobenia zranenia, dňa 27. 7. 2002 zobral z rodinného domu tašku, v ktorej sa nachádzal dôchodok, čím A. T. spôsobil škodu vo výške 3.383,- Sk, v dobe od 24. 6. 2002 do 19. 7. 2002 zobral z rodinného domu v obci Prosiek č. 77 peniaze v hotovosti a ďalšie hnuteľné veci, čím spôsobil Zuzane Piatkovej, s ktorou býva v spoločnej domácnosti škodu vo výške najmenej 29.844,70 Sk. Rozsudkom, právoplatným dňom 23. 10. 2004, súd oslobodil R. T. (žalovaného) spod obžaloby.

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. bolo zistené, že R. T. (žalovaný) podal voči poručiteľke A. T. a žalobkyni žalobu o neplatnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti, uzavretej dňa 7. 9. 2000, ktorou poručiteľka previedla spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu na žalobkyňu a jej manžela. Uznesením súdu bolo konanie zastavené.

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. bolo zistené, že dňa 14. 8. 2001 A. T. (poručiteľka) podala žalobu voči žalobkyni a jej manželovi o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody vo výške 237.215,- Sk, ktorú odôvodnila tým, že z katastrálneho úradu jej bola doručená zmluva o zaopatrení, keď si ju prečítala a syn jej vysvetlil, pochopila, akého podvodu sa jej dcéra s manželom na nej dopustili. Zo zmluvy zistila, že nemá ani právo domáhať sa vrátenia domu, ale len peňažnej protihodnoty. Uznesením bolo konanie zastavené.

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. bolo zistené, že žalobkyňa podala voči žalovanému žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v Prosieku (rodinný dom súp. č. 77). Konanie bolo zastavené.

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. bolo zistené, že R. T. (žalovaný) podal voči žalobkyni a jej manželovi žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v Prosieku (rodinný dom č. 77). Konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené.

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. bolo zistené, že uznesením súdu zo dňa 5. 8. 2002 bolo určené, že k prevzatiu A. T. zdravotníckej starostlivosti NsP Liptovský Mikuláš došlo zo zákonných dôvodov (pacientka bola nebezpečná sebe, bola prevzatá s diagnózou iná psychotická porucha).

Z obsahu zapožičaných spisových materiálov Okresného riaditeľstva PZ Liptovský Mikuláš sp. zn. ČVS: ORP-355/ODV-LM-2004 bolo zistené, že dňa 16. 9. 2004 A. T. (poručiteľka) podala trestné oznámenie na žalobkyňu z dôvodu jej správania sa k nej. Uznesením zo dňa 16. 10. 2004 bolo podozrenie z trestného činu odmietnuté, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania.

Podľa :

Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

Podľa :

Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä:

c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa :

Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť. Aktívna, ako aj pasívna vecná legitimácia účastníkov konania bola daná. Žalobkyni prislúchal naliehavý právny záujem na požadovanom určení,

keďže ako neopomenuteľná dedička by bola v dôsledku závetu zriadeného poručiteľkou v inom postavení z hľadiska dedičského práva. Prislúchalo jej preto domáhať sa určenia neplatnosti závetu, ako aj vydedenia. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná absolútna neplatnosť závetu, ako aj právneho úkonu vydedenia. Neplatnosť právneho úkonu podľa vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo ovládnuť svoje konanie. Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, ktorá zapríčinila neschopnosť (nespôsobilosť) tejto osoby na urobený právny úkon. Pod duševnou poruchou je treba rozumieť takú poruchu, ktorá vylúči u konajúcej osoby možnosť posúdiť následky svojho konania (rozumová, intelektuálna schopnosť) alebo schopnosť svoje konanie ovládať (vôľová, určovacia schopnosť). Či v danom prípade konala poručiteľka v duševnej poruche, bolo predmetom dokazovania. Prihliadajúc na vzťah svedkov k žalobkyni, rozhodujúcim dôkazom bol znalecký posudok z obboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a pripojené spisové materiály, preukazujúce mimoriadne vážne nezhody medzi žalobkyňou a žalovaným, práve v súvislosti s predmetným majetkom poručiteľky.

Súdny znalec kvalifikoval u poručiteľky A. T. v čase spísania závetu a listiny o vydedení dňa 7. 7. 2001 závažnú duševnú poruchu, označovanú ako organická porucha osobnosti (poruchy osobnosti a poruchy chovania vyvolané ochorením, poškodením alebo dysfunkciou mozgu, kód F07.0), ktorá sa v rozhodnej dobe u poručiteľky prejavovala nadmernou podozrievavosťou voči okoliu bez príčiny, bezdôvodnými pocitmi škodenia a ohrozenia zo strany okolia, bezdôvodným obviňovaním okolia, labilitou a nevypočítateľnosťou nálad, častou zmenou nálad, názorov, postojov a vzťahov k druhým osobám, hlavne k príbuzným (čierno-biele myslenie a s tým súvisiace rozdeľovanie príbuzných na dobrých a zlých). Duševná porucha bola trvalá s tendenciou zhoršovania, pričom v rozhodnej dobe nebola u poručiteľky liečená.

Súdny znalec jednoznačne uviedol, že poručiteľka mala podstatne narušené myslenie, najmä chápavosť a úsudkovú schopnosť (schopnosť správne pochopiť svoju osobnú situáciu a vyhodnotiť konanie okolia, reflektovať svoje konanie a správne posúdiť následky svojho konania), v dôsledku čoho skreslene hodnotila realitu, hoci bola spôsobilá rozpoznať, čo spisuje (o aký úkon sa jedná). Okrem podstatného narušenia intelektuálnych schopností bola podstatne narušená aj schopnosť ovládať svoje konanie. V zmysle záverov znaleckého posudku u poručiteľky bola podstatne znížená odolnosť voči vonkajším vplyvom a podstatne zvýšená sugestibilita (ovplyvniteľnosť), teda ľahko podliehala vplyvu okolia, ktoré mohlo zásadným spôsobom ovplyvňovať jej chovanie a rozhodovanie.

Vychádzajúc z uvedených odborných záverov súdneho znalca (ktorý v posudkovej časti znaleckého posudku vyslovil názor, že v dôsledku závažnej duševnej poruchy dňa 7. 7. 2001 nebola poručiteľka spôsobilá na právne úkony), poručiteľka v čase spísania závetu a listiny o vydedení dňa 7. 7. 2001 trpela závažnou duševnou poruchou, v dôsledku ktorej nedokázala posúdiť následky svojho konania, ako ani ovládnuť svoje konanie. Teda v obidvoch zložkách, rozumovej aj vôľovej, bol psychický stav poručiteľky narušený natoľko závažným spôsobom, že mal za následok absolútnu neplatnosť závetu a listiny o vydedení. Súdny znalec vylúčil možnosť vplyvu tzv. svetlých okamihov. Je potrebné zdôrazniť, že vychádzajúc z počtu súdnych konaní, ako aj trestných oznámení, podnetovaných žalobkyňou, žalovaným alebo poručiteľkou, aj v prípade psychicky zdravého človeka by bola pozícia poručiteľky sťažená z hľadiska nadmerného vplyvu okolia, najbližších príbuzných (účastníkov konania). Poručiteľka ako matka, ktorá má rada obidve svoje deti, bola akoby medzi dvoma mlynskými kameňmi. Žalobkyňa, ako aj žalovaný, sa snažili získať ju na svoju stranu (bez ohľadu na motív), v dôsledku čoho poručiteľka činila ohľadom svojho majetku rôzne protichodné právne a faktické úkony (zmluvy s rovnakým predmetom prevodu, viacero závetov, sťahovania sa). Následkom bola séria súdnych konaní a trestných oznámení, v ktorých bola aj poručiteľka vypočúvaná. Vychádzajúc z takto preukázaného skutkového stavu, v spojení so závermi znaleckého posudku, možno jednoznačne konštatovať absolútnu neplatnosť predmetných právnych úkonov.

Záver znaleckého posudku, potvrdzujúci vlastnoručný podpis poručiteľky na uvedených listinách, bol bez právneho významu k vyššie uvedeným záverom. Vykonávanie dokazovania výsluchom ďalších svedkov

by taktiež neovplyvnilo objektívne závery, vyplývajúce zo znaleckého posudku a listinných dôkazov (súdnych konaní a trestných oznámení).

Súd preto určil, že závet poručiteľky A. T., rod. G., zomr. XX. X. XXXX, datovaný dňa 7. 7. 2001, je neplatný, ako aj právny úkon, ktorým došlo k vydedeniu žalobkyne, učinený poručiteľkou A. T., rod. G., zomr. XX. X. XXXX, v listine o vydedení, datovanej dňa 7. 7. 2001.

Podľa ust. súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, keďže časť trov konania, predstavujúca znalečné, pokiaľ ide o výšku, v čase vyhlásenia rozhodnutia nebola známa z dôvodu podaného odvolania súdnym znalcom o priznaní znalečného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.