Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 19/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza v konaní o prijatej sťažnosti ,

, zastúpenej advokátkou ,

, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom

päťtisíc eur), ktoré j e jej Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jej

právnej zástupkyne , ,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 18. januára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v konaní

vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. domáha určenia vlastníckeho práva

2

k nehnuteľnostiam, a to „... pozemku, o výmere 588 m/zastavané

2

plochy a nádvoria/ a pozemku, o výmere 532 m/záhrada/ v

“. Podľa vyjadrenia sťažovateľky „Do dnešného dňa, čo je viac ako 100

mesiacov od doručenia žaloby, Okresný súd nielenže nerozhodol ani vo veci samej, ale

vytýčil len jedno pojednávanie na deň 27.11.2017, ktoré bolo na základe žiadosti

sťažovateľa zmenené na 19.1.2018, z dôvodu, že právny zástupca, ktorý sťažovateľa pri

podaní žaloby zastupoval, zo zdravotných dôvodov zastupovanie ukončil a sťažovateľ si

potreboval zabezpečiť právnu pomoc prostredníctvom iného právneho zástupcu. Okresný

súd vytýčil prvé a jediné pojednávanie až po viac ako 8 rokoch (po 100 mesiacoch od

doručenia návrhu a to aj napriek urgencii zaslanej Okresnému súdu Piešťany

prostredníctvom vtedajšieho právneho zástupcu sťažovateľa ešte v roku 2013, tento ďalšie 4

roky nekonal. Do dnešného dňa sťažovateľovi nebolo zo strany Okresného súdu Piešťany

doručené ani vyjadrenie žalovanej strany.“. Dôsledkom tohto postupu okresného súdu sú

„U sťažovateľa spôsobené a spôsobované prieťahy...“, ktoré v ďalšom „spôsobujú

a znásobujú stav právnej neistoty, nechuť k zákonom a rezignáciu uplatňovať a brániť

akokoľvek a kdekoľvek svoje práva, keďže je neustále pod tlakom právnej neistoty vo vzťahu

k vlastníctvu pozemkov, ktoré sú neusporiadané a na ktorých stojí rodinný dom, ktorý je

vo vlastníctve sťažovateľa.“.

Sťažovateľka v petite podanej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd o sťažnosti takto

rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľa, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru bolo postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. porušené.

II. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

III. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 8.000 €...

IV. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia...

v sume 312,34 €.“

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania. Za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr 70/18 z 13. februára 2018

a právna zástupkyňa sťažovateľky zaujala stanovisko k predmetnému vyjadreniu okresného

súdu listom zo 6. marca 2018.

Predsedníčka okresného súdu vo vzťahu k postupu okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. v podstatnom uviedla:

„K nekonaniu súdu od podania žaloby do januára 2014 si dovoľujem uviesť, že

sudkyne, ktoré mali spis pridelené vybavovali okrem agendy C aj agendu starostlivosti

o maloleté deti, v ktorých konaniach museli konať prednostne. Sudkyňa JUDr. Kolláriková

bola k 1.11.2011 preložená na iný súd, preto bola vec pridelená novej sudkyni, ktorá však

bola od apríla do septembra 2012 dlhodobo práceneschopná, preto bol spis v júni 2012

prerozdelený, pričom zastupujúci sudca mal v tom čase viac ako 800 nevybavených vecí

v pojednávacej agende. Následné prerozdeľovanie spisu bolo spôsobené zmenou

personálneho obsadenia súdu sudcami.

K predmetnému konaniu si dovoľujem uviesť, že v roku 2009 na tunajší súd napadlo

13 žalôb vzťahujúcich sa k pôvodnej konfiškovanej

podľa nar. č. pričom išlo o 13 nehnuteľností postavených na tej istej ulici

v , kde súd v rámci daných konaní z časti skúmal rovnaké listiny a jednotliví

sudcovia sa museli oboznamovať aj s priebehom ostatných konaní.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky v liste zo 6. marca 2018, ktorým reagovala

na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu z 13. februára 2018, skonštatovala:

„V plnom rozsahu zotrvávame na našom písomnom podaní - ústavnej sťažnosti,

ktorú Ústavný súd SR uznesením č. k. -10 zo dňa 18.01.2018 prijal na ďalšie

konanie.

Nečinnosť Okresného súdu Piešťany, ako aj súčasný stav (po viac ako 100 mesiacov

od doručenia žaloby nebolo rozhodnuté ani neprávoplatne a bolo nariadené len jedno

pojednávanie, ktoré nesmerovalo k vyhláseniu rozhodnutia v merite veci a súd tak

nevykonal ani jeden relevantný úkon, ktorý by viedol k odstráneniu právnej neistoty)

nemožno podľa názoru sťažovateľky ničím ústavne ospravedlniť, ústavne tolerovať

a ústavne udržať.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní –

vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou namietaného porušenia

práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na

zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či

namietaným postupom súdu boli porušené práva podľa a podľa

ods. 1 dohovoru (, , ).

II.

Z prehľadu vo veci vykonaných úkonov v konaní okresného súdu sp. zn.

vyplýva:

- 8. júla 2009 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľky o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,

- 27. júla 2009 bola predmetná vec v súlade s opatrením sp. zn.

pridelená sudkyni JUDr. Natálii Kolárikovej,

- 9. novembra 2011 bola predmetná vec v súlade s opatrením sp. zn.

pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Jane Tvrdej (v tom čase Jarošovej),

- 1. decembra 2012 bola vec v súlade s opatrením sp. zn. pridelená

zákonnému sudcovi Mgr. Vladimírovi Zimányimu z dôvodu dlhodobej neprítomnosti

sudkyne JUDr. Tvrdej,

- 5. septembra 2012 bola vec výnimkou opätovne pridelená sudkyni JUDr. Jane

Tvrdej (v tom čase Jarošovej) v súlade s opatrením sp. zn. l SprR 10/2012 – pridelenie

spisov „C“ po ukončení práceneschopnosti,

- 22. júla 2013 bola súdu doručená žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky

o poskytnutie informácií o stave konania a o nariadenie pojednávania vo veci,

- 14. januára 2014 okresný súd zaslal žalovaným a právnemu zástupcovi

sťažovateľky žalobu na vyjadrenie spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach

účastníkov konania podľa (ďalej len „OSP“),

- od 21. januára 2014 do 29. januára 2014 boli okresnému súdu doručované

vyjadrenia účastníkov konania,

- 14. apríla 2015 zaslal okresný súd dedičkám žalovanej v 1. rade ako jej právnym

nástupkyniam žalobu a zároveň ich poučil o ich procesných právach a povinnostiach podľa

,

- 11. mája 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie k žalobe, zaslané súdu

dedičkami žalovanej v 1. rade ako jej právnymi nástupkyňami, ktoré bolo okresným súdom

zaslané právnemu zástupcovi sťažovateľky,

- 2. júna 2015 zaslal okresný súd právnemu zástupcovi sťažovateľky aj vyjadrenia

ostatných žalovaných k žalobe,

- 24. augusta 2015 bolo súdu doručené oznámenie právneho zástupcu sťažovateľky

o ukončení zastupovania,

- 17. februára 2016 bola vec pridelená sudcovi Mgr. Vladimírovi Zimányimu

v súlade s dodatkom č. 4, zapísaným pod sp. zn. ,

- 8. septembra 2016 požiadal okresný súd príslušný Okresný úrad Hlohovec,

katastrálny odbor o zapožičanie pzkn. a o zaslanie ďalších listín

konkretizovaných v žiadosti,

- 16. mája 2017 bola vec pridelená sudcovi Mgr. Pavlovi Ištókovi v súlade

s dodatkom č. 7, zapísaným pod sp. zn. ,

- 26. mája 2017 bola vec pridelená sudkyni JUDr. Ľudmile Hrickovej v súlade

s dodatkom č. 8, zapísaným pod sp. zn. ,

- 31. augusta 2017 bola okresnému súdu doručená rozsiahla dokumentácia

z Okresného úradu Hlohovec, katastrálneho odboru v rozsahu 191 listov,

- 25. septembra 2017 bolo zákonnou sudkyňou vo veci nariadené pojednávanie

na 27. november 2017,

- 13. novembra 2017 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľky

o odročenie pojednávania z dôvodu poskytnutia času na zvolenie právneho zástupcu,

na podklade čoho zákonná sudkyňa zmenila termín pojednávania na 19. január 2018

(pôvodne nariadený na 27. november 2017),

- 12. decembra 2017 bolo okresnému súdu doručené splnomocnenie sťažovateľky

udelené právnej zástupkyni na zastupovanie v konaní, ktorej bolo aj daného dňa umožnené

nahliadnuť do spisu,

- 21. decembra 2017 bolo okresnému súdu doručené oznámenie právnej zástupkyni

o prevzatí právneho zastupovania žalobkyne vo veci,

- 19. januára 2018 prebehlo na okresnom súde pojednávanie vo veci, následne

odročené na 9. apríl 2018, a zároveň okresný súd zaviazal strany sporu oznámiť všetky

procesné návrhy, ktoré považujú za potrebné, najneskôr do 15. februára 2018.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojich práv

podľa a podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a obsahom

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (, ). Z tohto vyplýva, že právne

východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,

sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (rovnako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v ich

všeobecnom poňatí je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (, ,

, , , , , , ,

, , ). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane

zdôraznil, že (obdobne aj dohovoru) v relevantnej časti

ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý vyjadruje predovšetkým

záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku

prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala

do 30. júna 2016 z ustanovení , ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016 zrušený,

a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového a správneho

súdneho konania predmetom (ďalej aj „“), Civilného

mimosporového poriadku a .

Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého sa

pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa

pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa

bude konať nové pojednávanie.

Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v podľa, ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento základný

princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení

so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní. Povinnosť súdu konať bez

prieťahov vyplýva napríklad z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,

aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní

s prihliadnutím na povahu konania, z o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej

z – o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán aj

z , podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona,

alebo prvej vety , podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len

z dôležitých dôvodov.

Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom hodnotené

ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jedno či viacrázový, protiprávny

a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným zaručeným právam

(slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje trvalé ohrozenie právne

exitujúceho stavu, a taký útok sám osebe nie je výrazom (výsledkom) riadnej rozhodovacej

právomoci týchto orgánov. Z tejto fakticity musí preto následne vyplynúť, že dôsledkom

takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inak, než ústavnou sťažnosťou a na ňu

nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa

skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu podľa týchto

troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu

(, , , , , ).

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (rozsudok ESĽP vo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko, ,

, , ).

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania vedeného

okresným súdom je občianskoprávny spor týkajúci sa určenia vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti. Predmet tohto sporu predstavuje bežnú až fundamentálnu agendu

všeobecných súdov, aj keď na druhej strane takéto spory si spravidla vyžiadajú potrebu

hlbšieho skúmania v dôsledku rozsiahlosti a mnohokrát aj zložitosti pozemkovej

dokumentácie a spletitosti vlastníckych vzťahov a vo väčšine prípadov vyvolajú aj potrebu

znaleckého skúmania. Hodnotením tohto kritéria v spojení aj s postupom okresného súdu

v tomto konaní (pozri prehľad úkonov) ústavný súd však nezistil žiadnu takú okolnosť,

ktorá by mohla ospravedlniť procesnú nečinnosť, ba až pasivitu súdu v tomto konaní

s ústavne neakceptovateľným dôsledkom jeho neskončenia po dobu viac ako ôsmich rokov

od podania žaloby.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom a tým aj k porušeniu práv podľa čl. 48 ods. 2

a podľa dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil podstatnú

okolnosť, ktorou by sťažovateľka prispela k zbytočným prieťahom v konaní, práve naopak,

sama sa snažila aktivizovať postup okresného súdu svojím podaním doručeným okresnému

súdu 22. júla 2013 a promptne reagovala na pokyny okresného súdu týkajúce sa napr.

právneho zastúpenia v konaní.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky v postupe okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , bol postup samotného okresného súdu. Vzhľadom na alarmujúce

zistenie ústavného súdu, že v predmetnom konaní bolo počas ôsmich rokov (do času

podania ústavnej sťažnosti) nariadené len jedno pojednávanie (uskutočnené

18. januára 2018) a okrem toho okresný súd len sporadicky, skôr ojedinelo, vykonal úkon

vo veci nemá zmysel a význam hodnotiť jeho postup v tomto konaní, ktoré malo byť

po ôsmich rokoch od podania žaloby už dávno právoplatne skončené, a nie na jeho začiatku.

Ústavný súd konštatuje, že do dňa, v ktorom súd nariadil prvé pojednávanie vo veci

(25. septembra 2017 na 27. november 2017), s výnimkou sporadických úkonov súdu

spočívajúcich v doručovaní žaloby a poučenia účastníkom a výzvy katastrálnemu úradu, ako

aj z dôvodu neustálych zmien v osobe zákonného sudcu (čo nemožno považovať za úkony

súdu vo veci) okresný súd reálne vo vzťahu k prejednávanej veci počas celého osemročného

obdobia nekonal takmer vôbec.

V tomto smere je žiaduce veľmi dôrazne akcentovať zásadu, podľa ktorej

„oneskorená spravodlivosť je odmietnutou spravodlivosťou“ (porov. rozhodnutie ESĽP

vo veci Medvedevskyi v Ukrajina z 20. 5. 2010, bod 75). Reagujúc na obsah vyjadrenia

predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 70/18 z 13. februára 2018, ústavný súd zvýrazňuje,

že prieťahy v konaní nemožno ospravedlniť všeobecne známou preťaženosťou sudcov ani

množstvom procesných úkonov sudcu; je totiž vecou štátu, aby organizoval svoje súdnictvo

tak, aby princípy súdnictva, zakotvené v ústave i v dohovore, boli rešpektované a prípadné

nedostatky v tomto smere nemôžu ísť na ťarchu občanov, ktorí od súdu právom očakávajú

ochranu svojich práv v primeranej dobe.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. podľa v spojení s

písm. a) konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €

z dôvodov uvedených v sťažnosti. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je

dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že

k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen

deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia podľa .

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajšiu

celkovú dĺžku konania v trvaní viac ako ôsmich rokov a predovšetkým s ohľadom na

samotný postup okresného súdu v konaní, ktorý v dôsledku predovšetkým tej skutočnosti,

že vo veci prebehlo po ôsmich rokoch jediné pojednávanie, a ktorý je podľa názoru

ústavného súdu na hrane „odňatia spravodlivosti“, priznal sťažovateľke primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 5 000 €. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku v bode 3 tohto nálezu

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátkou pozostávajúce z odmeny advokátky za dva úkony právnej služby vykonané

v roku 2017, a to prevzatie a prípravu zastupovania a písomné podanie sťažnosti ústavnému

súdu. Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1

vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden

úkon právnej služby vykonaný v roku 2017 šestina z výpočtového základu zo sumy 884 €,

čo činí za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 147,33 € a režijný paušál v sume

8,84 €, teda celková suma trov je 312,34 €. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako

to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu. Písomné vyjadrenie právnej zástupkyne

zo 6. marca 2018 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho obsah ako podanie relevantné

na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

S poukazom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. marca 2018