Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 18/2018
PDF · 346.56 KB
No categories available
IV. ÚS 18/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. apríla 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca
spravodajca) a Ladislava Orosza v konaní o prijatej sťažnosti ,
, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Harakálym, Mlynská 28,
Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C 132/2007 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 132/2007
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Poprad p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C 132/2007 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom
dvetisícpäťsto eur), ktoré j e jej Okresný súd Poprad p o v i n n ý zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Poprad j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho
zastúpenia v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov)
na účet jej právneho zástupcu JUDr. Petra Harakályho, Mlynská 28, Košice, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. IV. ÚS 18/2018-11 z 18. januára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 132/2007.
Z obsahu podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa „... žalobou
zo dňa 10.7.2007 podanou proti Českej poisťovni - Slovensko akciová spoločnosť,
Plynárenská 7/C, 824 79 Bratislava... domáhala na Okresnom súde Poprad... náhrady
škody na zdraví, konkrétne náhrady za bolesť v sume 304 023,00 Sk s príslušenstvom,
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 538 950,00 Sk s príslušenstvom,
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 269 475 s príslušenstvom,
náhrady liečebných nákladov v sume 22 762,00 Sk s príslušenstvom. Ku dňu 27.08.2008
došlo k zrušeniu žalovanej bez likvidácie a jej zlúčeniu so spoločnosťou Generáli
Poisťovňa, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 811 09 Bratislava... ktorá sa stala právnym
nástupcom žalovanej a prebrala všetky jej práva a záväzky. Ako právny nástupca sa teda
táto spoločnosť stala žalovanou aj v súdnom konaní. Konanie sa na okresnom súde vedie
pod sp. zn. 10C/132/2007.“. Sťažovateľka v podanej sťažnosti ústavnému súdu predostrela
prehľad úkonov vykonaných v predmetnej veci, a to do času podania ústavnej sťažnosti,
z ktorých je zrejmé aj to, že v závislosti od výsledkov vo veci vykonaného dokazovania
vrátane znaleckého skúmania viacnásobne upravovala žalobný návrh. V nadväznosti na
spracovaný prehľad vo veci vykonaných úkonov a zohľadňujúc podmienky konania pred
ústavným súdom, sťažovateľka skonštatovala, že „Vyššie popísaným priebehom konania
a postupom súdu v tomto konaní bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo sťažovateľky na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru. Je potrebné
prihliadnuť na skutočnosť, že sťažovateľka podala žalobu dňa 10.7.2007, odkedy uplynulo
do dňa podania tejto sťažnosti viac ako 10 rokov. Sťažovateľka pritom utrpela
dňa 5.12.2005 vážnu ujmu na zdraví. Nakoľko sa mimosúdne nemohla domôcť
spravodlivého odškodnenia, podala žalobu o náhradu škody na súd v dôvere, že súd
v súlade s účelom občianskeho súdneho konania vec v primeranej lehote prejedná a že
ochrana poskytnutá v tomto smere zo strany súdu bude rýchla a účinná v súlade s § 3 vtedy
účinného Občianskeho súdneho poriadku.“. K postupu okresného súdu v napadnutom
konaní akcentovala, že „Pokiaľ ide o postup samotného súdu, v prvom rade je potrebné
konštatovať, že konanie prebieha viac ako 10 rokov. Pri zrejmom právnom titule
uplatneného nároku, ako i pri zohľadnení objektívneho charakteru zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý uľahčuje proces dokazovania v súdnom
konaní, nakoľko nie je potrebné skúmať a preukazovať zavinenie, ide o zjavne neprimeranú
dĺžku súdneho konania. Pri tak dlhom vedení konania, ktoré prebieha o tak citlivom nároku
ako je nárok na náhradu škody na zdraví, sa stráca samotný účel súdneho konania, ktorým
je rýchla a účinná ochrana práv účastníkov konania.“. S poukazom na judikatúru ústavného
súdu k postupu okresného súdu v napadnutom konaní poukázala aj na to, že „Okrem toho,
že v niektorých obdobiach došlo k vzniku prieťahov v konaní, je podstatné aj hľadisko
efektivity jednotlivých úkonov zo strany súdov.“.
Sťažovateľka v petite podanej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd o sťažnosti takto
rozhodol:
„1. Právo sťažovateľky ... na prejednanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod
sp. zn. 10C/132/2007 bolo porušené.
2. Okresnému súdu Poprad v konaní sp. zn. 10C/132/2007 prikazuje konať bez
zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
10 000,00 EUR...
4. Okresný súd Poprad je povinný sťažovateľke uhradiť trovy právneho zastúpenia
v sume 374,81 EUR...“
Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania. Za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 ÚS/2018 z 12. februára 2018
a právny zástupca sťažovateľky zaujal stanovisko k predmetnému vyjadreniu okresného
súdu listom z 13. apríla 2018.
Predseda okresného súdu vo vzťahu k postupu okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 C 132/2007 v podstatnom uviedol:
„Z hľadiska skutkového stavu možno konštatovať, že ide o vec skutkovú zložitejšiu
o čom svedčí aj tá skutočnosť, že zo strany žalobkyne bola viackrát menená žaloba
a následne boli z jej strany robené čiastočné späťvzatia žaloby. Z pripojenej chronológie
úkonov vyplýva, že vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie. Vo veci bolo potrebné
vykonať aj znalecké dokazovanie. V rámci dokazovania bolo nariadené aj doplnenie
znaleckého posudku a dňa 15.3.2012 bolo nariadené aj kontrolné znalecké dokazovanie.
Taktiež dĺžku konania ovplyvnila aj skutočnosť, že vo veci bolo potrebné rozhodovať
o viacerých procesných návrhoch.
V súvislosti s podanou sťažnosťou je potrebné poukázať na to, že sťažovateľka
doposiaľ nepodala sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi súdu...
V danom prípade teda zo strany sťažovateľky sťažnosť na prieťahy v konaní nebola
podaná a teda súdu nebola poskytnutá žiadna príležitosť na odstránenie protiprávneho
stavu, pričom je zrejmé, že po prerozdelení veci nový zákonný sudca po oboznámení sa so
spisom vo veci riadne koná, keďže už dňa 28.9.2017 bol vytýčený termín pojednávania na
deň 13.12.2017. Ako vyplýva z vyjadrenia zákonnej sudkyne termín pojednávania bol
stanovený vzhľadom na jej možnosti a množstvo vecí v senáte. Vzhľadom na rozsiahlosť
spisového materiálu považujeme za primerané obdobie od pridelenia veci do vytýčenia
termínu pojednávania ako potrebné na naštudovanie spisu zákonnou sudkyňou.“
Právny zástupca sťažovateľky v liste z 13. apríla 2018, ktorým reagoval na
vyjadrenie predsedu okresného súdu z 12. februára 2018, zotrval na skutočnostiach
predostretých v podanej ústavnej sťažnosti.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní –
vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou namietaného porušenia
práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na
zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či
namietaným postupom súdu boli porušené práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
II.
Z prehľadu vo veci vykonaných úkonov v konaní okresného súdu sp. zn.
10 C 132/2007 vyplýva:
- 12. júla 2007 sťažovateľka podala žalobu okresnému súdu,
- 24. júla 2007 okresný súd vyzval Českú poisťovňu – Slovensko, a. s., Bratislava
(ďalej len „odporca“), k vyjadreniu k podanej žalobe,
- 20. augusta 2007 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu
odporcu k podanej žalobe,
- 24. septembra 2007 okresný súd doručil právnemu zástupcovi sťažovateľky
písomné vyjadrenie odporcu k podanej žalobe a zároveň ho vyzval k tomu, aby v lehote
15 dní písomne spresnil, či sťažovateľka naďalej trvá na žalovanom rozsahu náhrady škody
vzhľadom na namietanú výšku hodnoty bodu a nepredloženie lekárskeho posudku na
ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia posudzujúcim lekárom, ktorý
naposledy liečil sťažovateľku,
- 6. marca 2008 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie právneho
zástupcu sťažovateľky,
- 8. augusta 2008 bola okresnému súdu doručená písomná žiadosť sťažovateľky
o nariadenie pojednávania vo veci,
- 13. augusta 2008 okresný súd nariadil termín pojednávania vo veci
na 10. september 2008,
- 10. septembra 2008 sa uskutočnilo na okresnom súde pojednávanie vo veci,
na ktorom nebol ospravedlnený právny zástupca odporcu. Právny zástupca sťažovateľky
na pojednávaní poukázal na zmenu žaloby zaslanú súdu, súd konštatoval, že lustráciou
v registri „C“ bolo zistené, že takáto zmena žaloby nie je vedená ani ako samostatné
konanie a nie je ani založená v súdnom spise. Právny zástupca sťažovateľky preto v ďalšom
prednese zmenil žalobu a zároveň navrhol vykonať dokazovanie vypočutím svedkov,
následne súd odročil pojednávanie na 1. október 2008,
- 25. septembra 2008 bola okresnému súdu doručená zmena žalobného návrhu spolu
s písomnými podkladmi a taktiež písomné vyjadrenie právneho zástupcu odporcu
o poskytnutí peňažného plnenia sťažovateľke na podklade znaleckého posudku o bolestnom
vo výške 200 380 Sk a 697 870 Sk z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, zároveň
právny zástupca odporcu informoval okresný súd o poskytnutí peňažného plnenia z titulu
náhrady účelne vynaložených nákladov na liečenie v sume 4 050 Sk a 19 005 Sk,
k vyjadreniu bolo priložené aj potvrdenie o poskytnutí platby,
- 1. októbra 2008 sa uskutočnilo na okresnom súde pojednávanie za účasti právnych
zástupcov sťažovateľky a odporcu, právny zástupca sťažovateľky opravil textáciu
v písomnej zmene žaloby, následne bolo pojednávanie odročené na 3. november 2008
s tým, že právnemu zástupcovi odporcu bola daná lehota 10 dní na predloženie špecifikácie
vyplatených, resp. uznaných liečebných nákladov sťažovateľke v predchádzajúcej
sume 19 005 Sk podľa likvidačnej správy z 12. apríla 2007 a v sume 4 050 Sk podľa
likvidačnej správy z 22. septembra 2008, ktorú súd následne doručí právnemu zástupcovi
sťažovateľky na vyjadrenie, a následne ho vyzve s prihliadnutím na už vyplatené peňažné
čiastky na konečné znenie petitu žaloby s návrhom na rozšírenie doterajšej žalovanej sumy
1 135 210 Sk alebo čiastočné späťvzatie žaloby,
- v období od 13. októbra 2008 do 3. novembra 2008 boli okresnému súdu
doručované písomné podklady týkajúce sa spresnenia uplatnených žalobných nárokov, ktoré
boli následne preposielané procesným stranám (sťažovateľka podaním z 13. októbra 2008
doručeným okresnému súdu 17. októbra 2008 čiastočne vzala žalobný návrh späť),
- 3. novembra 2008 sa uskutočnilo na okresnom súde pojednávanie, na ktorom
okresný súd rozhodol uznesením č. k. 10 C 132/2007-260 z 3. novembra 2008 o čiastočnom
zastavení konania, čo sa týka istiny 155 280 Sk za uplatnené bolestné, čo týka istiny
538 950 Sk za uplatnené sťaženie spoločenského uplatnenia a v časti uplatneného 9,5 %
úroku z omeškania ročne zo sumy 269 475 Sk od 6. februára 2007 až do zaplatenia. Ďalším
uznesením súd pripustil rozšírenie žaloby v znení prednesu právneho zástupcu
sťažovateľky. Pojednávanie bolo odročené na 12. január 2009 pre účely predvolania
sporových strán a svedkov. Právny zástupca sťažovateľky mal predložiť fotokópiu
bankového dokladu o prijatí úhrady 4 409 Sk zo 7. októbra 2008, ako aj špecifikáciu
uplatnenej vecnej škody a liečebných nákladov obsiahnutých v žalovanej sume 22 760 Sk,
- 5. novembra 2008 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie právneho
zástupcu sťažovateľky,
- 12. januára 2009 sa uskutočnilo na okresnom súde pojednávanie, po podrobnom
vypočutí šiestich svedkov bolo odročené pre účely vykonávania ďalšieho dokazovania
na 2. február 2009,
- 19. januára 2009 bolo okresnému súdu doručené písomné podanie – presná
špecifikácia uhradených a neuhradených sťažovateľkou uplatnených liečebných nárokov,
- 2. februára 2009 sa uskutočnilo na okresnom súde pojednávanie, súd podrobne
vypočul sťažovateľku a substitučnú právnu zástupkyňu, právny zástupca odporcu podal
súdu návrh na znalecké dokazovanie výšky bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia u sťažovateľky, súd následne pojednávanie odročil s cieľom
znaleckého dokazovania,
- 5. februára 2009 a 6. februára 2009 boli okresnému súdu sťažovateľkou a jej
právnym zástupcom doručené otázky k znaleckému skúmaniu,
- 26. mája 2009 bola okresnému súdu zaslaná právnym zástupcom sťažovateľky
urgencia k znaleckému skúmaniu,
- 3. júna 2009 okresný súd uznesením č. k. 10 C 132/2007-320 z 3. júna 2009
rozhodol o pribratí znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie,
traumatológie,
- 6. augusta 2009 okresný súd kontaktoval znalca z dôvodu nepreberania zásielok
pošty, o čom vyhotovil aj úradný záznam, znalec požiadal súd o doručovanie na adresu jeho
zamestnávateľa,
- 3. septembra 2009 okresný súd odoslal znalcovi súdny spis,
- 17. septembra 2009 bola okresnému súdu doručená urgencia právneho zástupcu
sťažovateľky k znaleckému dokazovaniu,
- 1. decembra 2009 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok znalca,
- 7. decembra 2009 okresný súd rozhodol uznesením č. k. 10 C 132/2007-360
zo 7. decembra 2009 o znalečnom pre znalca,
- 14. januára 2010 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie právneho
zástupcu sťažovateľky k znaleckému posudku, namietaná neúplnosť znaleckého
dokazovania,
- 17. februára 2010 okresný súd nariadil pojednávanie vo veci na 24. marec 2010,
- 12. marca 2010 okresný súd odročil pojednávanie nariadené na 24. marec 2010
z dôvodu ospravedlnenej neúčasti právneho zástupcu odporcu, pojednávanie bolo nariadené
na 16. apríl 2010,
- 16. marca 2010 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie právneho
zástupcu odporcu k znaleckému posudku, odporca so závermi posudku v časti určenia
bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia súhlasil, na znak
čoho poskytol sťažovateľke doplatok poistného plnenia za odškodnenie za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia v celkovej sume 5 081 €,
- 17. marca 2010 a 8. apríla 2010 bolo okresnému súdu doručené písomné podanie
právneho zástupcu sťažovateľky k znaleckému posudku, čiastočné zobratie žaloby a jej
zmena,
- 16. apríla 2010 sa uskutočnilo na okresnom súde pojednávanie, na ktorom súd
uznesením č. k. 10 C 132/2007-380 zo 16. apríla 2010 rozhodol o čiastočnom zastavení
konania, čo sa týka istiny vo výške 5 081,46 € za bolestné a vo výške 476,30 € za časť
uplatnenej vecnej škody, následne pojednávanie odročil pre účely nariadenia doplnenia
znaleckého dokazovania a vyžiadania správy od mobilného operátora o cene mobilného
telefónu zn. Siemens A50, ktorého náhradu si sťažovateľka uplatnila,
- 22. apríla 2010 bol okresnému súdu doručený návrh na doplnenie vykonaného
znaleckého dokazovania právnym zástupcom odporcu,
- 4. mája 2010 bolo okresnému súdu doručené písomné podanie právneho zástupcu
sťažovateľky, ktorým rozšíril žalobný návrh z titulu bolestného o sumu 3 894,44 € s 9,5 %
úrokom z omeškania od 6. februára 2007 až do zaplatenia,
- 21. mája 2010 bola okresnému súdu doručená správa od mobilného operátora
Orange Slovensko, a. s., s tým, že sťažovateľka dodatok k zmluve o pripojení na mobilný
telefón Siemens A50 uzatvorený nemá, preto nemožno zodpovedať na otázku o jeho
hodnote,
- 9. júna 2010 okresný súd uznesením č. k. 10 C 132/2007-391 z 9. júna 2010 nariadil
doplnenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia
chirurgie, traumatológie,
- 8. septembra 2010 bol okresnému súdu doručený dodatok k znaleckému posudku,
doplnenie znaleckého posudku ustanoveným znalcom ,
- 21. októbra 2010 okresný súd uznesením č. k. 10 C 132/2007-409 z 21. októbra
2010 rozhodol o znalečnom,
- 4. novembra 2010 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie právneho
zástupcu sťažovateľky k doplneniu znaleckého posudku, v ktorom žiada o kontrolné
znalecké dokazovanie,
- 15. novembra 2010 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie právneho
zástupcu odporcu k doplneniu znaleckého posudku, v ktorom požaduje doplnenie
znaleckého skúmania,
- 10. novembra 2011 okresný súd nariadil termín pojednávania na
16. december 2011,
-16. decembra 2011 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľka
a jej právny zástupca boli ospravedlnení. Po vypočutí právneho zástupcu odporcu bolo
pojednávanie odročené s cieľom doplnenia znaleckého dokazovania na 6. február 2012,
právny zástupca odporcu s doplnením znaleckého dokazovania nesúhlasí,
- 1. februára 2012 bolo okresnému súdu doručené písomné podanie právneho
zástupcu sťažovateľky týkajúce sa spresnenia výšky bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia s ohľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa s poukazom na invaliditu
sťažovateľky, zároveň navrhol súdu otázky pre znalecké skúmanie,
- 6. februára 2012 sa uskutočnilo na okresnom súde pojednávanie za účasti
sťažovateľky, jej právneho zástupcu, ako aj právneho zástupcu odporcu, po vypočutí
právnych zástupcov k sporným nárokom týkajúcim sa výšky bodového ohodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného a priznania invalidity sťažovateľky súd
odročil pojednávanie s cieľom kontrolného znaleckého skúmania,
- 15. marca 2012 okresný súd uznesením č. k. 10 C 132/2007-441 z 15. marca 2012
pribral do konania nového znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia
traumatológie, chirurgie,
- 23. apríla 2012 okresný súd odoslal spisový materiál znalcovi,
- 25. júla 2012 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok,
- 3. augusta 2012 okresný súd uznesením č. k. 10 C 132/2007-489 z 3. augusta 2012
rozhodol o znalečnom a doručoval znalecký posudok sporovým stranám,
- 10. septembra 2012 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie právneho
zástupcu odporcu k znaleckému posudku,
- 19. septembra 2012 boli okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie právneho
zástupcu sťažovateľky k znaleckému posudku a návrh na kontrolné znalecké skúmanie
- 5. júna 2013 okresný súd nariadil termín pojednávania na 10. júl 2013,
- 3. júla 2013 bolo okresnému súdu doručené písomné podanie právneho zástupcu
sťažovateľky týkajúce sa spresnenia a chronologického prehľadu vyplatených
a požadovaných peňažných nárokov z titulu poistného plnenia – konečný návrh
sťažovateľky a čiastočné späťvzatie žaloby,
- 10. júla 2013 sa uskutočnilo na okresnom súde pojednávanie, po vypočutí
sťažovateľky a jej právneho zástupcu bolo pojednávanie odročené s tým, že konečný návrh
sťažovateľky bude zaslaný právnemu zástupcovi odporcu (ktorý sa z pojednávania
ospravedlnil) s tým, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadril, či súhlasí s čiastočným
späťvzatím žaloby, a aby sa vyjadril k zostávajúcemu predmetu konania – konečnému
návrhu žalobkyne z 3. júla 2013,
- 14. augusta 2013 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie právneho
zástupcu odporcu,
- 21. júla 2014 okresný súd rozhodol uznesením č. k. 10 C 132/2007-551
z 21. júla 2014 o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 985,19 € za sťaženie
spoločenského uplatnenia a sumy 3 300,57 € za zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia, zároveň súd pripustil zmenu žaloby,
- 21. júla 2014 okresný súd nariadil termín pojednávania na 26. september 2014,
- 20. augusta 2014 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie právneho
zástupcu sťažovateľky k písomnému vyjadreniu právneho zástupcu odporcu,
- 18. septembra 2014 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie právneho
zástupcu sťažovateľky označené ako vyjadrenie a návrh na vykonanie znaleckého
dokazovania ústavom,
- 26. septembra 2014 sa uskutočnilo na okresnom súde pojednávanie, súd uznesením
vyhlásil dokazovanie za skončené, vyhlásil rozsudok v merite veci,
- 30. septembra 2014 bolo okresnému súdu doručené vyčíslenie trov právneho
zastúpenia právnym zástupcom sťažovateľky,
- 10. decembra 2014 bolo okresnému súdu doručené odvolanie právneho zástupcu
sťažovateľky,
- 15. decembra 2014 bolo okresnému súdu doručené odvolanie právneho zástupcu
odporcu,
- od 16. decembra 2014 do 16. januára 2015 okresný súd doručoval podané odvolania
procesným stranám/účastníkom konania,
- 3. februára 2015 bol spisový materiál predložený Krajskému súdu v Prešove (ďalej
len „krajský súd“) na konanie o odvolaní,
- 29. júna 2016 krajský súd uznesením č. k. 9 Co 22/2015-641 rozhodol o zrušení
rozsudku okresného súdu č. k. 10 C 132/2007-596 z 26. septembra 2014,
- 19. júla 2016 bol spis vrátený okresnému súdu,
- 26. júla 2016 okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu č. k. 9 Co 22/2015-
641 z 29. júna 2016 sporovým stranám,
- 30. októbra 2017 okresný súd nariadil termín pojednávania na 13. december 2017,
- 13. decembra 2017 sa uskutočnilo na okresnom súde pojednávanie, po podrobnom
vypočutí strán bolo pojednávanie odročené na neurčito s cieľom doplnenia dokazovania,
špecifikácie uplatnených nárokov vo vzťahu k vecným a liečebným nákladom,
- 2. januára 2018 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie právneho
zástupcu sťažovateľky,
- 31. januára 2018 okresný súd nariadil termín pojednávania na 27. február 2018,
- 9. februára 2018 bol termín pojednávania zrušený z dôvodu predloženia spisu
ústavnému súdu.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojich práv
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 C 132/2007.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahom
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Z tohto vyplýva, že právne
východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,
sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v ich
všeobecnom poňatí je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96,
I. ÚS 55/97, I. ÚS 57/97, I. ÚS 10/98, I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, I. ÚS 89/02,
I. ÚS 47/03, IV. ÚS 59/03, IV. ÚS 205/03). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane
zdôraznil, že čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) v relevantnej časti
ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý vyjadruje predovšetkým
záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku
prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti (PL. ÚS 25/01).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do
30. júna 2016 z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol
s účinnosťou od 1. júla 2016 zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového,
civilného mimosporového a správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „CSP“), Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho
poriadku.
Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100
ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1
OSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie
účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa
pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa
pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa
bude konať nové pojednávanie.
Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového
konania v čl. 17 CSP podľa, ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento základný
princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového poriadku
so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní. Napríklad povinnosť súdu konať
bez prieťahov vyplýva z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa
mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na
povahu konania, z § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z § 168 – § 172 CSP
o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z § 179 ods. 1 CSP,
podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1
prvej vety CSP, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom hodnotené
ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jedno či viacrázový, protiprávny
a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným ústavou zaručeným právam
(slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje trvalé ohrozenie právne
exitujúceho stavu, a taký útok sám osebe nie je výrazom (výsledkom) riadnej rozhodovacej
právomoci týchto orgánov. Z tejto fakticity musí preto následne vyplynúť, že dôsledkom
takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inak, než ústavnou sťažnosťou a na ňu
nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa
skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu podľa týchto
troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu
(I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04).
V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (rozsudok ESĽP vo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko, I. ÚS 19/00,
I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).
Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania vedeného
okresným súdom je občianskoprávny spor týkajúci sa náhrady škody z ublíženia na zdraví
s príslušenstvom (peňažného plnenia z titulu poistnej udalosti a z nej vyplývajúcich nárokov
na bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia a ďalších). Predmet tohto sporu predstavuje
bežnú agendu všeobecných súdov, aj keď na druhej strane takéto spory si vzhľadom na
zložitosť spravidla vyžiadajú potrebu znaleckého skúmania uplatnených nárokov, čo
prispieva k skutkovej zložitosti veci.
Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní
pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu práv podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V tejto súvislosti je žiaduce zvýrazniť, že samotná
sťažovateľka v priebehu konania niekoľkokrát menila žalobný petit, a to nielen v dôsledku
dobrovoľného plnenia odporcu, ale aj v dôsledku vykonaného dokazovania a znaleckého
skúmania (napr. požiadavka sťažovateľky znalecky skúmať príčinnú súvislosť medzi jej
invaliditou a poistnou udalosťou), ako aj z dôvodu rozšírenia uplatnených hmotnoprávnych
nárokov. Teda v priebehu konania sa v dôsledku procesných aktivít sťažovateľky upravoval
niekoľkokrát predmet konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. 10 C 132/2007.
Práve táto procesná aktivita sťažovateľky, v dôsledku ktorej musel okresný súd
napr. uznesením č. k. 10 C 132/2007-260 z 3. novembra 2008, uznesením
č. k. 10 C 132/2007-380 zo 16. apríla 2010, č. k. 10 C 132/2007-551 z 21. júla 2014
rozhodnúť o zastavení konania v časti uplatnených žalobných nárokov sa podpísala na
celkovej dĺžke konania. K uvedenej celkovej dĺžke konania prispelo aj dosiaľ trojnásobné
znalecké dokazovanie týkajúce sa výšky sťažovateľkou uplatnených nárokov, ktorého
iniciátorom bola samotná sťažovateľka (okresný súd uznesením č. k. 10 C 132/2007-320
z 3. júna 2009, uznesením č. k. 10 C 132/2007-391 z 9. júna 2010 a uznesením
č. k. 10 C 132/2007-441 z 15. marca 2012 nariadil znalecké dokazovanie), a pred
vyhlásením rozsudku okresného súdu č. k. 10 C 132/2007-596 z 26. septembra 2014 sa
sťažovateľka návrhom doručeným okresnému súdu domáhala kontrolného znaleckého
skúmania ústavom. Predmetné skutočnosti sa podpísali nielen na celkovej dĺžke konania,
ale v dôsledku nich ústavný súd hodnotí predmetné konanie ako mimoriadne skutkovo
náročné.
Ústavný súd, berúc do úvahy nielen už označenú procesnú aktivitu sťažovateľky, ale
aj jej celkový prístup k samotnému konaniu (výzvy adresované okresnému súdu na
nariadenie termínov pojednávaní), dospel k záveru, že sťažovateľka neprispela k zbytočným
prieťahom v konaní.
Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľky postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 C 132/2007, bol postup samotného okresného súdu. Z prehľadu vo veci
vykonaných úkonov vyplýva, že v postupe okresného súdu sa vyskytli viaceré obdobia
nečinnosti a neefektívnej činnosti. Prvé obdobie nečinnosti v postupe okresného súdu
vzhliadol ústavný súd pri prvom znaleckom dokazovaní, ktoré bolo nariadené uznesením
okresného súdu č. k. 10 C 132/2007-320 z 3. júna 2009, spis odoslaný znalcovi až
3. septembra 2009. Dňa 2. februára 2009 okresný súd odročil pojednávanie veci z dôvodu
potreby znaleckého skúmania a 6. februára 2009 disponoval otázkami k znaleckému
skúmaniu zaslanými sťažovateľkou. V dôsledku uvedeného trvalo znalecké skúmanie (prvé
„znalecké skúmanie“) vo veci celkovo deväť mesiacov, z čoho doba samotnej znaleckej
činnosti tri mesiace. Na uvedenej dĺžke znaleckého skúmania sa podpísala nečinnosť súdu
v období od 6. februára 2009 do 3. júna 2009, počas ktorej okresný súd vydal len uznesenie
č. k. 10 C 132/2007-320 z 3. júna 2009 o pribratí znalca, ktoré malo/mohlo byť vydané aj
bezprostredne po obdržaní otázok pre znalecké skúmanie a taktiež neefektívna komunikácia
so znalcom a zdĺhavé doručovanie súdneho spisu celkovo po dobu troch mesiacov. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať na to, že sťažovateľka urgovala postup súdu osobitne
svojimi dvoma písomnými podaniami, doručenými okresnému súdu 26. mája 2009
a 17. septembra 2009.
Ďalšie obdobie nečinnosti ústavný súd identifikoval v postupe okresného súdu
v období od 19. septembra 2012, kedy bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie
právneho zástupcu sťažovateľky k „znaleckému skúmaniu“ a návrh na kontrolné „znalecké
skúmanie“, do 5. júna 2013, kedy bol nariadený termín pojednávania.
Ako obdobie neefektívnej činnosti hodnotí ústavný súd obdobie odvolacieho
konania, teda obdobie od 3. februára 2015, kedy bol spis predložený na odvolacie konanie
krajskému súdu, do 19. júla 2016, kedy bol spis vrátený okresnému súdu z krajského súdu
po odvolacom konaní. Krajský súd svojím uznesením č. k. 9 Co 22/2015-641
z 29. júna 2016 zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 10 C 132/2007-596
z 26. septembra 2014 a dôkazom neefektívnej činnosti okresného súdu v tomto
období je právny názor krajského súdu vyjadrený v odôvodnení jeho uznesenia
č. k. 9 Co 22/2015-641 z 29. júna 2016, podľa ktorého „Namietaná nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaným bola opodstatnená. Súd prvého stupňa sa
v odôvodnení svojho rozhodnutia úplne opomenul vyporiadať so vznesenou započítacou
námietkou žalovaného, ktorý uviedol, že časť z už poskytnutej náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 3.895,04 eur započítal aj ďalšie plnenie náhrady za
bolesť žalobcu, ako aj tým, že mal poskytnúť žalobkyni náhradu dňa 22.9.2008 za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 23.165,04 eur, ktorá mala byť vyššia, než na akú má
žalobkyňa nárok, preto neskôr mal pri ďalšom plnení dňa 9.3.2010 časť poskytnutej
náhrady v sume 3.895,04 eur započítať na žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu
za bolesť, čím mal poskytnúť žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
v celkovej výške 19.270,- eur, teda v sume nižšej, ako je oprávnený nárok žalobkyne
v zmysle vykonaného dokazovania. Súd prvého stupňa nijako neuviedol, prečo odmietol
akceptovať žalovaným neskôr (dňa 9.3.2010) uplatnené započítanie v časti sumy pôvodne
poskytnutej žalovaným ako náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na náhradu za
bolesť a prečo nezohľadnil sumu poskytnutú žalovaným žalobkyni ako náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia nad sumu oprávneného nároku žalobkyne v zmysle vykonaného
dokazovania, teda v sume 5.615,94 eur (23.165,04 eur mínus 17.549,10 eur) pri priznaní
zvýšenia základného odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia...
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa však v tomto smere preskúmateľný nie je
keď nebolo nijako zistiteľné a z odôvodnenia to nevyplýva, prečo bolo žalobkyni v jej
nároku na zaplatenie zostávajúceho bolestného, zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia a rovnako zostávajúcej časti liečebných nákladov a vecnej škody bolo v celom
rozsahu (tak, ako to žalobkyňa vo vyššie uvedenom pripustení zmeny žaloby žiadala)
vyhovené...
Náležité nezdôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu je porušením práva účastníka
na spravodlivý súdny proces z dôvodu, že rozhodnutie nie je preskúmateľné v odvolacom
konaní a súd sa náležite nevysporiadal s uplatnenými skutkovými dôvodmi, ako aj tvrdenými
skutočnosťami účastníkov, ktoré náležíte neposadil a nevyhodnotil. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia nespĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 137 ods. 2 O.s.p.
Pokiaľ sa týka skutkových záverov súd prvého stupňa nijako nezdôvodnil priznané
maximálne 50%-né zvýšenie základného odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia, keď toto priznanie odôvodnil len vážnymi trvalými následkami bez uvedenia
konkrétnosti, ako aj invaliditou žalobkyne.
Zhodne s ohľadom priznaných nárokov za liečebné náklady a vecnej škody žalobkyni,
sa súd prvého stupňa nijako nevysporiadal, ktoré z týchto uplatnených nákladov boli
vynaložené v priamej súvislosti s liečbou úrazu žalobkyne spôsobeného predmetnou
dopravnou nehodou, najmä pokiaľ sa týka liečby kardiologických a dentálnych zdravotných
problémov žalobkyne, keď zo žiadneho z podaných znaleckých posudkov, a ani z výpovedí
ošetrujúcich lekárov žalobkyne nevyplýva skutkový záver súdu. že liečebné náklady
žalobkyne v kardiologickej a dentálnej ambulancii sú v priamej súvislosti s utrpeným
úrazom žalobkyne pri dopravnej nehode dňa 5.12.2005...“.
Na podklade už uvedených zistení ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 132/2007 sa vyznačoval prieťahmi v celkovom trvaní
dvoch rokov a ôsmich mesiacov a aj keď sa vzhľadom na náročnosť konania pred
všeobecným súdom môže uvedená doba prieťahov na strane porušovateľa na prvý pohľad
javiť ako primeraná s prihliadnutím na všetky skutočnosti a predmet konania pred
všeobecným súdom, ale aj jeho celkový postup v konaní, najmä vo fáze konania od roku
2015 až do dňa podania ústavnej sťažnosti, ústavný súd dospel k záveru, že takýmto
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 132/2007 došlo k zbytočným
prieťahom a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 132/2007 podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 56
ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €
z dôvodov uvedených v sťažnosti. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je
dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že
k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen
deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41
dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na to, že ústavný
súd zistil v postupe okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 132/2007 obdobie
nečinnosti v trvaní jedného roka a obdobie neefektívnej činnosti v trvaní celkovo jedného
roka a ôsmich mesiacov, spolu teda prieťahy v trvaní dvoch rokov a ôsmich mesiacov,
priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 500 €. Z týchto
dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom, pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané
v roku 2017, a to z prevzatia a prípravy zastupovania a z písomného podania sťažnosti
ústavnému súdu. Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení
s § 3 ods. 1 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom
za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2017 šestina z výpočtového základu zo sumy
884 €, čo činí za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 147,33 € a režijný paušál má
hodnotu 8,84 €. Celková suma trov je 312,34 € zvýšená o DPH vo výške 20 %, teda celkovo
ide o sumu vo výške 374,81 €. Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je
uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu. Písomné vyjadrenie právneho zástupcu
z 13. apríla 2018 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho obsah ako podanie relevantné
pre rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.
S poukazom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. apríla 2018