Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 119/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Milana Ľalíka

(sudca spravodajca) a Petra Brňáka prerokoval sťažnosť ,

, , , ,

, a , , zastúpených

advokátkou Mgr. Máriou Hečkovou, M. R. Štefánika 75, Nové Zámky, vo veci namietaného

porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského

súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo , ,

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Banskej

Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. , , a

p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 3 000 € (slovom

tritisíc eur), ktoré s ú Okresný súd Zvolen a Krajský súd v Banskej Bystrici p o v i n n é

vyplatiť im rovným dielom v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

3. apríla 2018 doručená sťažnosť , ,

a (ďalej len „sťažovatelia“) na prieťahy v označenom konaní

vedenom Okresným súdom Zvolen (ďalej len „okresný súd“) a Krajským súdom v Banskej

Bystrici (ďalej len „krajský súd“), ktoré začalo 5. novembra 2001 (pred krajským súdom

konanie trvalo takmer päť rokov v rôznych obdobiach) a do podania sťažnosti nebolo

skončené.

2. Sťažovatelia žiadali vysloviť porušenie v záhlaví označených základných práv,

prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznať im finančné

zadosťučinenie každému po 6 000 €.

3. V sťažnosti sťažovatelia zrekapitulovali priebeh konania o určenie neplatnosti

kúpnej zmluvy, resp. určenie vlastníckeho práva súdmi. V podrobnostiach uviedli,

že do konania vstúpili na základe procesného podania žalobkyne z 23. júna 2006 a prvé

rozhodnutie bolo vydané 1. decembra 2008, ktorým bolo žalobe vyhovené. Krajský súd

uznesením z 11. augusta 2009 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Okresný súd po určitej modifikácii žalobného návrhu ďalším rozsudkom

z 25. októbra 2012 žalobu zamietol; krajský súd aj tento rozsudok uznesením

z 27. mája 2014 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný

súd rozsudkom zo 16. apríla 2015 opäť žalobu zamietol, ale krajský súd uznesením

z 13. februára 2018 tento rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

4. Podpredseda krajského súdu vo vyjadrení k sťažnosti uviedol, že ostatný raz bola

vec predložená tomuto súdu 4. augusta 2015 a spolu so zrušujúcim uznesením bola vrátená

okresnému súdu 19. februára 2018. Keďže sťažovatelia podali sťažnosť až 3. apríla 2018,

táto bola podaná v čase, keď už krajský súd prieťahy nespôsoboval; súhlasil s upustením

od ústneho pojednávania.

5. Predsedníčka okresného súdu s konajúcim sudcom vo vyjadrení uviedli,

že celková dĺžka konania je ovplyvnená viacnásobným upresňovaním predmetu konania

vo vzťahu k viacerým nehnuteľnostiam, náročným dokazovaním vrátane znaleckého

dokazovania s dožiadaním a množstvom nariadených pojednávaní, z ktorých niektoré boli

odročené aj na žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne, ale aj sťažovateľky vo 4. rade.

Poukázali na preťaženie sudcov okresného súdu, že vo veci sa v najbližšej dobe určite

rozhodne a že ústavný súd môže upustiť od ústneho pojednávania podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného

práva zaručeného , ako aj práva zaručeného dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

8. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

9. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (, ).

10. K tomu slúži povinnosť súdu a sudcu vychádzať z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej

z prvej vety , podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca bol

podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu

pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu

vyplývala z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých

dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, bol súd prvého stupňa podľa viazaný

právnym názorom odvolacieho súdu. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

ktorý nahradil a ktorý v upravuje zásadu hospodárnosti

a rýchlosti konania.

11. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ).

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

12. Ústavný súd konštatuje, že predmetom namietaného konania je určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Je to teda vec, ktorej povaha si vyžaduje zvýšenú

náročnosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného ale

neznamená, že všeobecný súd nemá povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis

, , 03, , , , ).

13. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,

že nepovažuje posudzovanú vec za právne zložitú. Ústavný súd je ale toho názoru, že vec

sťažovateľov možno považovať za skutkovo zložitejšiu, a to najmä vzhľadom

na rozsiahlosť dokazovania skutočností, ktoré sa v priebehu sporu menia, a s tým

súvisiaceho množstva procesných úkonov účastníkov i súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti

však zároveň zdôrazňuje, že ani uvedená skutková zložitosť veci nemôže ospravedlniť

doterajšiu dĺžku namietaného konania pred okresným súdom (17 rokov), a tiež aj pred

krajským súdom (5 rokov), ktorý vydával len kasačné rozhodnutia, čo svedčí o určitej

disfunkcii súdneho systému, ktorá by mala byť ustanovením odstránená.

14. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný

súd pri preskúmaní veci zistil, že sťažovatelia svojím správaním neprispeli k predĺženiu

tohto konania, snažili sa byť aktívni, a to aj podaním sťažnosti predsedníčke súdu

na prieťahy v konaní ešte v roku 2014, ktorú však nepovažovala za opodstatnenú.

15. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľov, bol postup samotného okresného súdu

i krajského súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku ich postupu došlo k porušeniu

uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že

plynulému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (,

).

Ústavný súd konštatuje, že okolnosťou, ktorá čiastočne narušila plynulosť konania,

bola, napriek pomerne často realizovaným úkonom, nekoncentrovanosť a neujasnenosť si

predmetu sporu okresným súdom, čo viedlo k zrušeniu jeho rozhodnutí krajským súdom,

a to viacnásobne.

16. Neefektívny postup krajského súdu vzhliadol ústavný súd v tom, že trikrát

vo veci vydal zrušujúce uznesenie. Ústavný súd nepovažuje za primerané, že aj ostatné

kasačné rozhodovanie trvalo takmer tri roky. Podľa názoru ústavného súdu

pri sústredenejšom postupe odvolacieho súdu toto obdobie malo byť kratšie, lebo sa s vecou

zaoberal opätovne.

17. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru,

podľa ktorej k zbytočným prieťahov v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním

príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,

aby o jeho veci rozhodol (napr. , , ,

, ).

18. Ústavný súd konštatuje, že príčinou dĺžky konania v namietanom konaní je sčasti

nečinnosť okresného súdu v uvedenom období a sčasti aj jeho neefektívny a nesústredený

postup. Okresný súd teda nezvolil taký procesný postup v namietanom konaní, ktorý by

smeroval k rýchlemu prejednaniu veci a k rozhodnutiu vo veci samej. Je zrejmé, že len

rýchla ochrana subjektívnych práv môže byť dostatočne spravodlivá a účinná, šetriaca

náklady nielen účastníkov konania, ale aj samotného súdu a pôsobí aj preventívno-výchovne

či stabilizujúco a dôveryhodne na ostatných občanov. Rovnako postupoval aj odvolací súd,

ktorého činnosťou sa nezrýchlilo konanie, ale naopak, ešte spomalilo. Takýmto jeho

postupom došlo tiež k zbytočným prieťahom.

19. Námietka nedostatočného personálneho obsadenia okresného súdu následkom

dlhodobo chýbajúcich, resp. trvalo preťažených sudcov nemá povahu okolnosti, ktorá

by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci v primeranej

dobe.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) ani nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie,

ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších zamestnancov na súde, nemôžu byť dôvodom

na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom

dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy

v súdnom konaní.

20. Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania, predmet sporu a jeho

význam pre sťažovateľov, ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehu došlo

k zbytočným prieťahom. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného

súdu i krajského súdu v namietanom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľov

podľa a právo podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

21. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

22. Vzhľadom na skutočnosť, že namietané konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v namietanom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku

tohto nálezu).

23. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

24. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

25. Sťažovatelia v sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume po 6 000 € z dôvodu „celkovej doby konania, nečinnosti súdu, správania sa

sťažovateľov, ktorí k prieťahom neprispeli, ako aj významu veci vyžadujúcej určitú rýchlosť

konania“.

26. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

27. Vzhľadom na okolnosti danej veci (skutková zložitosť veci z dôvodu rozsiahleho

spisového materiálu, namietané konanie trvalo do podania sťažnosti 17 rokov,

voči sťažovateľom takmer 12 rokov, z toho na krajskom súde takmer 5 rokov) ústavný súd

dospel k názoru, že deklarovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a príkaz okresnému súdu konať bez

prieťahov nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov, a preto im priznal

primerané finančné zadosťučinenie každému po 3 000 € s tým, že ich rovnakým pomerom

uhradia okresný súd i krajský súd [každý po 1 500 € každému sťažovateľovi podľa § 56 ods.

4 (bod 3 výroku nálezu)].

28. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podľa opravný prostriedok;

to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu ( ).

V Košiciach 30. mája 2018