Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/298/2001

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobkyne O. D., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, XXX XX C. Q., zast. JUDr. Ľubicou Flíderovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovaným: I.) S. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX A. I. XXX, II.) S. J., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX A. I. XXX, III.) X.. A. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX R. U., H. X, všetci traja žalovaní zast. Mgr. Máriou Hečkovou, advokátkou AK Nové Zámky, so sídlom M. R. Štefánika 75, 940 01 Nové Zámky a IV.) K.. K. H., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. X, XXX XX R. U., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovaným nárok na náhradu trov konania na prvej inštancie voči žalobkyni vo výške 100 %.

III. Súd p r i z n á v a žalovaným nárok na náhradu trov konania na súde druhej inštancie voči žalobkyni vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojim žalobným návrhom, v zastúpení advokáta, domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu. V priebehu konania upravila/zmenila text žalobného petitu tak, že požadovala určiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom sporu vo svoj prospech.

2. Žalovaní považovali žalobu za neopodstatnenú a nedôvodnú; a ako takú ju žiadali zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie vo veci naposledy meritórne rozhodol rozsudkom dňa 16. 04. 2015 tak, že žalobu zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku žalobkyňa podala odvolanie, o ktorom súd druhej inštancie rozhodol uznesením zo dňa 13. 02. 2018 tak, že rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Následne po vykonanom dokazovaní a to: z prednesov splnomocnených zástupcov sporových strán, výsluchom svedkyne E. K., výsluchom svedkyne K. Z., svedkyne E. K., ako aj na základe predložených listinných a ostatných dôkazov konajúci súd zistil tento skutkový stav:

6. Prvýkrát súd rozhodol dňa 01. 12. 2008. Po podanom odvolaní, odvolací súd uznesením 17Co/98/2009-326 zo dňa 30. 06. 2009 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne v zmysle § 226 OSP (v tom čase platnej procesnej úpravy) súd zisťoval skutočnosti, na ktoré odvolací súd poukázal v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia.

7. Dňa 25. 10. 2012 súd rozhodol rozsudkom 6C/298/2001-486. Po podanom odvolaní odvolací súd uznesením 13Co/240/2013-535 zo dňa 27. 05. 2014 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu opäť vrátil na ďalšie konanie.

8. Po doplnení dokazovania súd prvej inštancie dňa 16. 04. 2015 znovu rozhodol rozsudkom 6C/298/2001-603 a žalobu zamietol. Proti rozsudku žalobkyňa podala odvolanie a súd druhej inštancie uznesením zo dňa 13. 02. 2018 po zrušení rozsudku okresného súdu mu vec vrátil na ďalšie konanie.

9. Tak ako to vyplýva zo skutočností uvádzaných odvolacím súdom v odôvodnení posledného zrušujúceho uznesenia, z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa sa po poslednej zmene žalobného petitu (na pojednávaní dňa 25. 10. 2012) domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou novovytvorenej parcely P. XXXXX/X, trvalo trávnaté porasty vo výmere 1116 m2 v pomere 1/1-iny k celku, ktorá vznikla odčlenením z pôvodnej nehnuteľnosti parcely KN XXXXX/X, trvalo trávnaté porasty vo výmere 1594 m2, vedenej na LV č. XXXX na základe vyhotoveného geometrického plánu č. 6C/298/2001 pre obec a kat. úz. H., vyhotoviteľa X.. N. J., súdneho znalca z odboru geodézia a kartografia zo dňa 08. 04. 2005, ktorý bol súčasťou rozsudku okresného súdu 6C/298/2001. Žalobkyňa tvrdila, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom konania nadobudla vydržaním podľa „stredného“ Občianskeho zákonníka v čase, keď pôvodná pozemnoknižná vlastníčka K. K., ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX, za svojho života darovala pozemky synovi K. K. a synovi V. K., ktoré im údajne aj reálne vydelila do držby a vlastníctva. Podľa tvrdenia žalobkyne, jej otec (K. K.) nadobudol dedičským rozhodnutím bývalého Štátneho notárstva Zvolen D 58/55, na základe dedičskej dohody pozemky vo vložke č. XXX, vedenej pre kat. úz. H. ako parc. č. KN XXXXX, XXXXX, XXXXX O. XXXXX iba formálne, v skutočnosti podľa reálneho rozdelenia formou oprávnenej držby nadobudol otec žalobkyne len časť pozemkov, lebo vydržaním V. K. nadobudol celú parc. č. XXXXX a reálne vydelenú časť parc. č. XXXXX, na ktorej stojí hospodárska budova so súp. č. XXXX, čím vznikol nesúlad medzi právnym stavom objektívneho nadobudnutia vydržaním pre V. K. a faktickým stavom, ktorý bol deklarovaný dedičským rozhodnutím Štátneho notárstva Zvolen D 58/55 na všetky parcely v prospech K. K.. Žalobkyňa tvrdila, že skutočná vôľa nadobudnúť oprávnenou držbou a vydržaním vlastníctva k reálne vydeleným pozemkom bola nepochybná z faktu postavenia nového rodinného domu v roku 1952 a hospodárskej budovy č. XXXX, ako aj riadneho oplotenia.

10. Tak ako konštatoval súd druhej inštancie, aj prvoinštančný súd poukazuje na to, že určovacia žaloba je prípustná v prípade spornosti v právnych vzťahoch evidovaných katastrom nehnuteľností, pretože rozsudok súdu, ktorým je takejto žalobe vyhovené, môže byť jedným z predpokladov zapísania osoby vlastníka v súlade s právnym stavom (rozsudok NS SR 3Cdo/146/03).

11. Podľa § 111 zákona č. 141/1950 Sb. občianskeho zákonníka („stredný občiansky zákonník“), vlastníctvo k veciam jednotlive určeným prevádza sa už samou smluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov. Ak ide o veci určené podľa druhu, je na prevod vlastníctva potrebné ich odovzdanie.

12. Podľa § 112 citovaného zákona, prevod vlastníctva k nehnuteľným veciam, zapísaným v pozemkovej alebo železničnej knihe, zapíše sa do týchto kníh.

13. Podľa § 40 ods. 1 citovaného zákona, písomná forma je potrebná pri právnych úkonoch o právach k nehnuteľnostiam, okrem ak ide o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy. To isté platí pri majetkových právnych úkonoch medzi manželmi, pokiaľ nejde len o obvyklé darovania primerané ich zárobkovým a majetkovým pomerom. Písomná forma je ďalej potrebná pri právnych úkonoch, pre ktoré zákon osobitne predpisuje písomnú formu.

14. Podľa § 486 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča.

15. Žalovaní prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu žiadali žalobu opätovne zamietnuť. Splnomocnená zástupkyňa žalovaných na pojednávaní dňa 10. 05. 2018 uviedla, že sa pridržiava doterajších súdnych aj písomných prejavov a to najmä hmotnoprávnej námietky vo vzťahu ku

geometrickému plánu X.. N. J. zo dňa 08. 04. 2005, o ktorý žalobkyňa opiera svoj nárok v procesnom podaní o zmene žalobného návrhu zo dňa 12. 08. 2011. Zástupkyňa poukázala na to, že už v odvolaní zo dňa 16. 01. 2009 a vo vyjadrení zo dňa 28. 03. 2018 uvádzala, že tento geometrický plán bol vyhotovený na osobnú objednávku žalobkyne a nie je podľa nej spôsobilý byť podkladom pre rozhodnutie o odčlenení akejkoľvek časti parciel. Ďalej poukázala na právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici uvedený v odôvodnení zrušujúceho uznesenia 17Co/98/2009-326, kde tento konštatuje, že geometrický plán, o ktorý opierala žalobkyňa navrhovaný žalobný petit, nemôže byť podkladom pre priznanie vlastníckeho práva.

16. Podľa § 187 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“), za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

17. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

18. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

19. Podľa § 195 ods. 1 CSP, na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.

20. Podľa § 196 ods. 1 CSP, súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka.

21. Podľa § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

22. Podľa § 205 CSP, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

23. Podľa § 206 CSP, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.

24. Podľa § 207 ods. 1 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.

25. Podľa § 207 ods. 3 CSP, návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore.

26. Podľa § 209 ods. 1 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.

27. Podľa§ 209 ods. 2 CSP, ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

28. Tak, ako to vyplýva z prednesu právnej zástupkyne žalobkyne (na pojednávaní dňa 25. 10. 2012), žalobkyňa sa domáhala rozhodnutia, ktorým by súd určil jej výlučné vlastníctvo v 1/1-ine k novovytvorenej nehnuteľnosti a to parcely CKN XXXXX/X trvalo trávnaté porasty vo výmere 1116 m2, ktorá vznikla odčlenením z pôvodnej nehnuteľnosti parc. KN XXXXX/X, trvalo trávnaté porasty vo výmere 1594 m2, vedenej na LV č. XXXX na základe vyhotoveného geometrického plánu č. 6C/298/2001 pre obec a kat. úz. H., vyhotoviteľa X.. N. J.Š., súdneho znalca z odboru geodézia a

kartografia zo dňa 08. 04. 2005, ktorý bude súčasťou rozsudku. Súd procesne upraveným spôsobom (v čase účinnosti OSP) pripustil zmenu žalobného petitu.

29. Je nepochybné, zo strany 5 uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 17Co/98/2009-326 zo dňa 30. 06. 2009 v odstavci 2, že už v tom čase odvolací súd jednoznačne konštatoval, že parcely KN XXXXX - trvalý trávnatý porast, KN XXXXX - orná pôda, KN XXXXX - zastavaná plocha domom súpis č. XXXX a hospodárskou budovou č. XXXX, parc. KN XXXXX - zastavaná plocha, sa nedajú stotožniť s novovytvorenou parcelou CKN XXXXX/X geometrického plánu X.. N. J.. Za účinnosti predchádzajúceho procesného poriadku (Občianskeho súdneho poriadku) by súd z vlastnej iniciatívy nariadil buď nové znalecké dokazovanie, alebo by vyzval znalca na vypracovanie doplňujúceho posudku, ktorým by odstránil zásadnú právnu vadu, na ktorú poukázal odvolací súd. Od 01. 07. 2016 je účinný zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, kde v sporových veciach (okrem spotrebiteľských sporov, pracovnoprávnych sporov a sporový týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti) dôkazné prostriedky predkladá súdu sporová strana. V tomto prípade žalobkyni zrejme unikla zhora uvádzaná právna skutočnosť odvolacieho súdu, na ktorú poukazovala vo svojich posledných písomných podaniach dokonca aj splnomocnená zástupkyňa žalovaných, že nie je možné sa žalobou domáhať určenia vlastníctva k novovytvorenej parcele CKN XXXXX/X trvalo trávnatých porastov vo výmere 1.116 m2, pretože túto novovytvorenú parcelu XXXXX/X nie je možné podľa geometrického plánu X.. N. J. stotožniť s parc. KN XXXXX, XXXXX, XXXXX O. XXXXX. Bolo dôkaznou povinnosťou sporovej strany/ žalobkyne, aby súdu predložila nový, alebo doplnený geometrický pán, ktorý by odstránil tie pochybenia, na ktoré bolo v predchádzajúcom II. stupňovom rozhodnutí poukazované. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade ak by aj žalobkyňa preukázala svoje tvrdenia v predmetnej sporovej veci a vlastnícke právo by jej svedčalo titulom vydržania, súd by nemohol jej žalobnému petitu vyhovieť zo spomínaných dôvodov. To je prvý dôvod, prečo súd žalobu zamietol. 30. 31. Pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdený vydržací titul nadobudnutia vlastníckeho práva, je potrebné uviesť nasledovné:

32. Podľa § 143 zák. č. 141/1950 Sb. Občianskeho zákonníka, držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou alebo kto vykonáva právo pre seba.

33. Podľa § 144 citovaného zákona, držať možno veci, ako i práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

34. Podľa § 145 ods. 1 citovaného zákona, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

35. Podľa § 115 citovaného zákona, vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

36. Podľa § 116 ods. 1 citovaného zákona, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

37. Podľa § 116 ods. 2 citovaného zákona, kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

38. Tak ako uvádza súd druhej inštancie na 7 strane svojho uznesenia, prvoinštančné konanie malo byť zamerané na skúmanie splnenia všetkých zákonných podmienok nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti vydržaním podľa stredného Občianskeho zákonníka oprávnenosťou držby, vydržacou dobou, dobromyseľnosťou a spôsobilosťou predmetu vydržania, nakoľko žalobkyňa odvíja určovaciu žalobu práve od skutočností, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva došlo na základe ústnej zmluvy; nie však samotnou zmluvou, ale vydržaním vlastníckeho práva. Súd druhej inštancie ďalej uvádza, že v prípade, ak by sa po vykonanom dokazovaní súdu prvej inštancie javilo, že žalobkyňa by mohla splniť predpoklady k nadobudnutiu nehnuteľnosti vydržaním, musí mať súd základ v dostatočne skutkovo podložených, konkrétnych a vykonaným dokazovaním preukázaných zisteniach a nie v možných skutočnostiach, pretože predpokladom prijatia záveru o vydržaní vlastníckeho práva musí byť medzi iným aj jednoznačné zistenie, že počas vydržacej doby držiteľ skutočne bol - teda nie iba „mohol byť“ - so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Jasne súd druhej inštancie

zdôrazňuje, že posúdenie toho, či držiteľ (žalobkyňa, resp. jej právny predchodca) je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu.

39. Svedkyňa K. Z. uviedla, že v súčasnosti žije v A. A. C. H. a to od januára 2018. Do toho času bývala v I., pričom uviedla, že poznala V. K., ako aj K. K. a ich mamu. V I. vyrástla a bola tam aj vydatá. V produktívnom veku pracovala u Štátnych lesoch, takže dennodenne chodievala cestičkou popri obydliach K. a V. K.. Jeden býval nad cestou a druhý býval pod ňou. Svedkyňa nevedela presne uviesť, kedy a kde staval V. K. dom, vedela si však spomenúť, kde staval dom K. K.. Uviedla, že pokiaľ ide o V. K., vedela že okrem domu v ktorom býva s rodinou, mal aj nejaké hospodárske stavby. Jednou bola maštaľ, druhá humno a tretiu stavbu popísať účelom nevedela. K. K. mal okrem rodinného domu dve hospodárske budovy a to maštaľ a humno. Pokiaľ išlo o rodičov žalobkyne, svedkyňa uviedla, že na jej matku sa dobre pamätá, volala sa K. a otec sa volal K.. Uviedla, že pri dome mali vyčlenenú časť na záhradku, kde si pestovali potrebné plodiny. Tieto boli pestované v časti popri plote, ktorý bol na hranici obydlia hospodárskych budov K. a V..

40. Svedkyňa E. K. uviedla, že jej rodičia sa volali V. a E. K., matka bola za slobodna Š.. Rodičia si postavili rodinný dom v I., kde sa ona aj narodila. Tvrdila, že otec vždy vravieval, že rodinný dom postavil na pozemku, ktorý mu darovali rodičia. Spolu s ňou tam bývalo spolu sedem súrodencov. Keď odchádzala z domu, mala 24 rokov. V časti kde sa spávalo, mal otec do hrady vytesaný text: „Tento dom bol postavený s pomocou Božou v roku 1952.“ Uviedla, že medzi ich domom a pozemkom jej otca a domom strýka (K. K.), sa nachádzal drevený plot, ktorý oddeľoval dve rodiny. Z jednej strany plota užívali pozemok či už na výsadbu alebo kosenie jedna rodina, z druhej strany užívala pozemok druhá rodina. Uviedla aj to, že má vedomosť, že jej matka aj s bratom Ľ. predávali rodinný dom aj s pozemkom novým vlastníkom, ktorými bol pán O. s manželkou, bývajúci v Q..

41. Svedkyňa E. K.Í. - sestra žalobkyne - uviedla, že v roku 1951 jej stará matka K. K. rozdelila pozemky dvom bratom K. a V.. K. bol jej otec. Uviedla, že sa pamätá na to, že stará matka mala zavolať nejakého zememerača, ktorý mal nabiť po zameraní na pozemku drevené kolíky. Vytiahol lano na jednej a druhej strane, a tak pozemky rozdeľoval. Po tom, ako zememerač odišiel, tak asi po týždni si otec aj s bratom V. si postavili hranicu, ktorú vymeral zememerač, latkový plot. Svedkyňa po nahliadnutí do svojho písomného vyjadrenia zo dňa 27. 11. 2008 potvrdila, že toto aj spolu s prílohami bolo adresované Štátnemu notárstvu vo Zvolene a druhá listina označená ako príloha je vyjadrenie ku spisu D 1311/80 adresované Štátnemu notárstvu Zvolen, kde sa uvádza: „Splnomocnenec dedičov K. K. - Š. K., C. J. Č.. XXX/XX“. Svedkyňa na otázku splnomocnenej zástupkyne žalovaných uviedla, že osobne nebola prítomná pri tom, keď sa mal K. K. dohodnúť s S. K. o poskytnutí pozemku na vykášanie a pasenie dobytka. Mala sa to údajne dozvedieť len z podania syna svojho brata - K. K.. Na ďalšiu otázku svedkyňa uviedla, že pokiaľ sa pamätá, tak stará matka mala osem detí - päť chlapcov a tri dievčatá. Stará matka mala údajne dať spomínané pozemky medzi dve svoje deti a to medzi K. a V., pričom sa mala s ostatnými deťmi „vyrovnať“ iným spôsobom, ktorý však už uviesť nevedela. Pamätala sa len na to, že stará matka mala povedať, že s ostatnými deťmi sú vyrovnaní.

42. Vydržanie ako právny inštitút, patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá však nie je vlastníkom vydržiavanej veci. Predmetom vydržania mohla byť tak hnuteľná, ako aj nehnuteľná vec, individuálne určená. K zákonným predpokladom vydržania patria: 1. nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, 2. nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (rozhodnutie NS SR R 8/1991). Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t. j. ten kto s vecou nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Detencia sama o sebe na vydržanie nestačí. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne, preto ak dôjde k sporu, nestačí dokazovanie zamerať len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa.

43. S poukazom na zhora uvedené skutočnosti a vyslovený právny názor druhoinštančného súdu, po vyhodnotení dôkazov ktoré sporové strany predložili a na ktoré poukázali, dospel súd k záveru, že žalobkyňa právne relevantným, nespochybniteľným, jednoznačným a presvedčivým spôsobom nepreukázala, že počas vydržacej doby či ona, alebo jej právny predchodca skutočne bol - nie mohol byť, so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Naopak z prednesu žalovaných je zrejmé, že títo od začiatku nadobudnutia sporového pozemku tento užívali ako vlastný, boli presvedčení o tom, že spodná časť - lúka, ktorú reálne intenzívne nevyužívali, patrí do ich spoluvlastníctva, čoho podporným dôkazom bolo aj to, že žalovaný III.) poprosil suseda S. K., aby mu pokosil spodnú časť pozemku, lebo sa mu nepáčilo, ako to tam všetko zarastalo divinou. S. K. s vedomím a súhlasom žalovaných urobil neskôr elektrický oplotok v tej časti lúky, ktorú žalovaní považujú za svoju a pasie tam kravy. Ich vzťah s S. K. je tak dobrý, že má dokonca aj kľúče od ich chaty.

44. S poukazom na zhora uvedené súd opätovne žalobu zamietol z dôvodu nesprávneho/ nespôsobilého žalobného petitu (problém s identifikáciou parciel po odčlenení), ako aj z dôvodu že žalobkyňa nepreukázala právne relevantným a hodnoverným spôsobom splnenie všetkých zákonných predpokladov potrebných pre úspešné potvrdenie nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

49. Vzhľadom k tomu že žalovaní boli v konaní úspešní v plnej výške, súd im priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov tak prvoinštančného, ako aj druhoinštančného konania a to vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 a § 362 ods.1 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods.2 . Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 . Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 . Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 . Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 . Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 . Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 . Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 . Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 . Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 . Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 . Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 . Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 . Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 . Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 . V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 .