Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Co-673-2015.pdf
PDF · 101.71 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/673/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej (sudca spravodajca) v spore žalobkyne: O. D., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, XXX XX C. Q., právne zast.: JUDr. Ľubica Flíderová, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovaným: 1/ S. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX A. I. XXX, 2/ S. J., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX A. I. XXX, 3/ X.. A. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX R. U., H. X, všetci traja žalovaní zast.: Mgr. Mária Hečková, advokátka, so sídlom M. R. Štefánika 75, 940 01 Nové Zámky, 4/ Mgr. K. H., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. X, XXX XX R. U., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/298/2001-563 zo dňa 16. 04. 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobkyňa po poslednej zmene žalobného petitu domáhala určenia výlučného vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom sporu, zamietol (prvý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že súd o nich rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (druhý výrok).
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne citáciou ustanovení § 111, § 112, § 40 ods. 1 zák. č. 141/1950 Sb. Občianskeho zákonníka, § 486 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 80 písm. c) a § 151 ods. 3 OSP. Okresný súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala za daného stavu naliehavý právny záujem na podanej žalobe (v aktuálnom výrokovom znení a preto súd žalobu zamietol. Žalobkyňa nepreukázala, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam získala iným spôsobom - napr. vydržaním, pretože odo dňa, keď nehnuteľnosti predala manželom O., sa o nehnuteľnosti vôbec nezaujímala, tieto neužívala, čo vyplynulo aj z vyjadrenia brata žalobkyne v liste adresovanom C. O.. Ďalej okresný súd konštatoval, že v rámci dokazovania po poslednom zrušení rozsudku Okresného súdu žalobkyňa nepreukázala, že jej stará matka K. K. pri údajnom reálnom rozdelení parcely XXXXX, XXXXX, XXXXX a XXXXX medzi svojich synov V. a K. urobila písomne tak, ako to pre právnu účinnosť vyžadovali ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb (§ 111 a § 112). Na základe uvedeného mal súd za to, že de iure nedošlo k právne účinnému nadobudnutiu vlastníckeho práva v mienených podieloch synmi K. K. - V. a K. K.. Preto po smrti K. K. v roku XXXX sa stal výlučným nadobúdateľom na ňu vedených nehnuteľností, a teda dedičom, otec žalobkyne K. K., ktorý zomrel v roku 1971. Ustálil, že neobstojí tvrdenie žalobkyne, že chcela predať manželom O. v roku 1981 len časť parcely XXXXX a parcelu XXXXX, lebo nebola vlastníčkou parcely XXXXX a XXXXX, ktoré mali byť len „formálne vedené ako jej výlučné vlastníctvo“. Zároveň konštatoval, že nebolo jednoznačne a presvedčivo preukázané v konaní, že manželia O. mali záujem o nehnuteľnosti v takom reálnom vyčlenení, ako to od začiatku tvrdila žalobkyňa.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, pričom uplatnila odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) OSP. Poukázala na vadu konania súdu prvej inštancie, ktorá sa týka nedostatočného odôvodnenia rozsudku v súlade s § 157 ods. 2 OSP. K procesnej vade uviedla, že okresný súd dňa 06. 11. 2014 na strane 4 zápisnice z pojednávania uviedol „...sudca konštatuje, že za danej situácie tu je naliehavý záujem žalobkyne na podanej žalobe, vzhľadom k tomu, že táto sa v súčasnosti voči žalovaným domáha určenia vlastníckeho práva, teda zosúladenia stavu skutočného so stavom právnym, ktorý je odzrkadlený v katastri nehnuteľností“. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 6 ods. 2 ďalej uviedol: „Z vyššie uvedených dôvodov a na základe preukázaných právnych udalostí súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala za daného stavu naliehavý právny záujem na podanej žalobe (v aktuálnom výrokovom znení); a preto súd žalobu zamietol“. Namietala, že z citácií okresného súdu nie je jasné akými úvahami sa súd spravoval, lebo v zápisnici na pojednávaní vykonanej pred napadnutým rozsudkom, považuje existenciu naliehavého záujmu na strane žalobkyne za danú, tak na druhej strane v odôvodnení rozsudku podľa druhej citácie tak nie je. Žalobkyňa poukázala na stanovisko odvolacieho súdu, ktorý v druhom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 27. 05. 2014 uviedol, že „...Ak sa má však určovacou žalobou dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, bude naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva daný vždy“. Súd prvej inštancie pochybil aj v tom, že zmiešava dve skutočnosti a to naliehavý právny záujem na jednej strane s meritórnym posudzovaním skutkového stavu a právneho posúdenia konkrétnych skutočností, ktoré vyplynuli z procesu dokazovania na druhej strane. Žalobkyňa poukázala na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že naliehavý právny záujem (jeho existencia) podobne ako vznesená námietka premlčania sú otázky, ktorými sa zaoberá súd skôr ako otvorí proces dokazovania, ak ktorákoľvek z týchto skutočností vyplýva jednoznačne z dôvodov žaloby. Okresný súd sa nie na samom začiatku (od roku 2009 moment ustálenia určovacieho výroku) ako tomu malo byť postupne dopracovával k rozsudku o naliehavom právnom záujme, čo je nesprávny postup a postupom času vykonal celý proces dokazovania. Okresný súd nemal a nemá jasno ani ku dňu rozhodnutia (rozpor v zápisnici z pojednávania 06. 11. 2014 a odôvodnenie napadnutého rozsudku) v tejto otázke a práve vnútorná rozpornosť a nejednoznačnosť úvah o tejto otázke je vadou, ktorá sa týka nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Okresný súd v otázke posúdenia existencie naliehavého právneho záujmu nevzal do úvahy vyjadrenia žalobkyne a to podanie zo dňa 04. 11. 2014 a doplnené podanie zo dňa 26. 08. 2014, nevysporiadal sa s nimi takým spôsobom, aby vyplynulo prečo sú tieto dôvody irelevantné. Žalobkyňa ďalej uviedla odvolací dôvod s poukazom na § 205 ods. 2 písm. f) OSP, v zmysle ktorého rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na stanovisko Najvyššieho súdu SR uverejnené v Sborníku stanovisek, zpráv o rozhodování soudů a soudních rozhodnutí Nejvyšších soudů ČSSR, ČSR a SSR - 1983 (část první). Ďalej namietala, že vždy tvrdila a odôvodňovala určenie vlastníckeho práva vydržaním podľa „stredného“ Občianskeho zákonníka (vyjadrenie z 24. 11. 2008), pričom okresný súd z nepochopiteľných dôvodov, ktoré žiadnym spôsobom neodôvodnil, viaže akt vydržania na existenciu písomnej zmluvy, hoci tento spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je iným a samostatným dôvodom, ktorý vôbec nesúvisí s uplatňovaným dôvodom vydržania. Predpokladom vydržania podľa stredného občianskeho zákona bola oprávnená držba, ktorá mohla byť založená „aj“ „iba ústne“ (Sborník stanovisek, zpráv o rozhodování soudů a soudních rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SSR). Pri držbe treba rozlišovať pri naplnení jej podmienok znak držobnej vôle a znak faktického ovládania veci. K takto formulovanej držbe bol priradený znak dobromyseľnosti a uplynutie vydržacej doby (10 rokov). Žalobkyňa namietala, že súd mal zamerať pri právnom posúdení svoju pozornosť na tieto otázky a nie nesprávne spájať vydržanie s existenciou písomnej zmluvy. Žalobkyňa navrhla zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h) z dôvodu, že právne posúdenie vychádzalo z takých skutkových predpokladov, ktoré neboli rozhodujúce pre právne posúdenie (skutková požiadavka písomnej zmluvy) a preto je potrebné zopakovať dokazovanie aj k takým skutočnostiam, ktoré predpokladá priliehavá právna úprava.
4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní v podaní, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 24. 06. 2015, v ktorom poukázali najmä na to, že žalobkyňa vo vzťahu k súčasným vlastníkom žalovaným nezmenila argumentáciu, neuviedla žiadne právne skutočnosti, ktoré nastali po čase, keď platne podľa platných právnych predpisov a s plnými právnymi účinkami previedla zmluvou vlastníctvo k sprovaným nehnuteľnostiam na manželov T. a s ktorými platné právo spája vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov k nehnuteľnosti. Nadobúdatelia sa o nehnuteľnosti riadne starali, výlučne a bez obmedzenia až do 02. 08. 2001, kedy nehnuteľnosti predali manželom A., ktorí sa taktiež starali o nehnuteľnosti ako celok a to výlučne sami, osobne, nehnuteľnosti mali riadne zapísané a zavkladované v KN na
LV č. XXXX, zmluva zavkladovaná pod V 750/01 dňa 31. 10. 2001. Taktiež dali vyhotoviť geometrický plán, ktorým boli odstránené nedostatky v operátoch katastra nehnuteľností napr. zapísaná neexistujúca stavba. Od týchto vlastníkov súčasní vlastníci nadobudli nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva manželia Kulichoví v 1 a manželia H. v 1 k celku. Podľa názoru žalovaných, právny je stav, ktorý je zapísaný v KN na LV XXXX pre kat. územie H. časť I.. Stav skutočný, faktický, ako uvádza žalobkyňa, je taký, že odo dňa, kedy žalovaným predávajúci manželia A. odovzdali kľúče od domu a bránky, užívajú nikým a ničím nerušení nehnuteľnosti ako celok, vrátane lúky žalovaní so svojimi rodinami. Žalobkyňa sa ani raz nezmienila o tom, že uplatňuje ako právny titul nadobudnutia vlastníctva k časti parcely vydržanie podľa § 134 Občianskeho zákonníka a ako spĺňa zákonom predpokladané skutočnosti potrebné pre úspešné vydržanie vlastníckeho práva. Sama predložila dôkaz o tom, že nehnuteľnosť osobne nikdy .neužívala a od času kedy ju r. 1981 predala manželom O. sa o túto vôbec nezaujímala a to list brata X.. S. K., ktorý taktiež osobne neobhospodaroval nehnuteľnosť adresovaný manželom O. v čase, keď sa dozvedeli, že O. predávajú nehnuteľnosti. Poukázali na to, že nie je zrejmé, prečo sa zameriava žalobkyňa na dokazovanie nadobudnutia vlastníckeho práva svojho právneho predchodcu otca, len ku časti pozemkov, ktoré boli po smrti starej matky v celosti zapísané na základe dedičského rozhodnutia do vlastníctva jej otca. De facto popiera vlastnícke právo svojho otca, ktorý pozemky riadne a legitímnym spôsobom nadobudol po matke a následne po otcovi práve žalobkyňa. Nie je zrejmé ako by mal vydržať užívaním na základe reálnej ústnej deľby vykonanej matkou len časť parcely, keď ich po jej smrti vlastnil všetky v celosti. Zároveň aj žalobkyňa sama zdedila nehnuteľnosti v celku a tak ich aj predala. Dedičstvo prijala a ostatní to nenamietali 20 rokov. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala vo vzťahu k súčasným vlastníkom splnenie podmienok potrebných v zmysle zákonných ustanovení o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti (§ 134 Občianskeho zákonníka), ani nesúlad medzi stavom zapísaným v katastri nehnuteľností a skutočným stavom a z toho titulu naliehavý právny záujem na určení či tu právo je alebo nie je podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaní navrhli rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť.
5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal dňa 16. 04. 2015 s tým, že odvolanie voči nemu bolo podané dňa 02. 06. 2015. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnym noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý zostal aj zachovaný po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenie novej účinnej právnej úpravy od 01. 07. 2016 o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 36/1995).
7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, aktuálne § 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP, aktuálne § 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, aktuálne § 127 a § 165 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
9. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom k tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04).
10. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závažný procesný postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv priznaných mu v civilnom konaní za účelom obhájenia ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov priznaných mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
11. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je (okrem vecnej legitimácie účastníkov) aj naliehavosť právneho záujmu na určení. Tento je daný hlavne tam, kde sa bez tohto určenia postavenie žalobcu stalo neistým, alebo bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo. V súlade s konštantnou judikatúrou je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Tým viac to platí v prípade, že odstránenie spornosti a ochranu svojich práv nemôže žalobca dosiahnuť inak.
12. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobkyňa sa po poslednej pripustenej zmeny petitu žaloby na pojednávaní konanom dňa 25. 10. 2012 domáha určenia, že žalobkyňa O. D., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, je výlučnou vlastníčkou v 1/1 novovytvorenej nehnuteľnosti, parcely CKN XXXXX/ X, trvalo trávnaté porasty vo výmere 1 116 m2, ktorá vznikla odčlenením z pôvodnej nehnuteľnosti parcely KN XXXXX/X trvalo trávnaté porasty vo výmere 1 594 m2, vedenej na LV č. XXXX na základe vyhotoveného geometrického plánu č. 6C/298/2001 pre obec a kat. územie H., vyhotoviteľa X.. N. J., súdneho znalca z odboru geodézia a kartografia zo dňa 08. 04. 2005, ktorý je súčasťou rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6C/298/2001. V prejednávanej veci žalobkyňa tvrdila, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania, nadobudla vydržaním podľa „stredného“ Občianskeho zákonníka, keď pôvodná pozemnoknižná vlastníčka K. K. (zomrela XX. XX. XXXX) za svojho života dala pozemky synovi K. K. a synovi V. K. a to reálne vydelené do držby a vlastníctva. Podľa tvrdenia žalobkyne otec žalobkyne K. K. nadobudol na základe dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva Zvolen D 58/55, na základe dedičskej dohody pozemky vo vložke XXX, kat. úz. H. a to XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX iba formálne, v skutočnosti podľa reálneho rozdelenia formou oprávnenej držby nadobudol otec žalobkyne len časť pozemkov, lebo vydržaním V. K. nadobudol celú p. č. XXXXX a reálne vydelenú časť p. č. XXXXX, na ktorej stojí hospodárska budova č. XXXX, čím vznikol nesúlad medzi právnym stavom objektívneho nadobudnutia vydržaním pre V. K. a faktickým stavom deklarovaným v dedičskom rozhodnutí Štátneho notárstva Zvolen D 58/55 na všetky parcely pre K. K.. Skutočná vôľa nadobúdať cez oprávnenú držbu a vydržanie vlastníctvo k reálne vydeleným pozemkom bola nepochybná z faktu postavenia nového rodinného domu v roku 1952 a hospodárskej budovy č. XXXX a riadneho oplotenia, čo nasvedčuje nadobudnutiu vlastníctva aj k pozemkom objektívne vydržaním pre V. K. a manželku E. K.. Žalobkyňa v konaní poukazovala aj na predpoklady vydržania podľa Stredného občianskeho zákona v tom zmysle, že oprávnená držba mohla byť založená „aj“ „iba ústne“ (Sborník stanovisek, zpráv o rozhodování soudů a soudních rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SSR).
13. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v minulosti nedošlo právne účinným spôsobom k prevodu vlastníckeho práva z K. K. formou reálnej deľby na V. a K. K., pretože žalobkyňa v konaní nepreukázala, že reálna deľba bola uskutočnená v zákonom predpísanej forme - v písomnej podobe a zároveň žalobkyňa nepreukázala za daného stavu naliehavý právny záujem na podanej žalobe (v aktuálnom výrokovom znení), ako aj z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala ani to, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam získala iným spôsobom - napr. vydržaním.
14. Odvolací súd po prejednaní veci v rozsahu podaného odvolania žalobkyne konštatuje, že určovacia žaloba je spravidla prípustná v prípade spornosti v právnych vzťahoch evidovaných katastrom nehnuteľností, lebo rozsudok súdu vyhovujúci takejto žalobe môže byť jedným z predpokladov zapísania osoby vlastníka v súlade s právnym stavom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/03). V ad hoc žalobkyňa žaluje evidenčných vlastníkov, kedy určovacím výrokom súdu sa má dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, a teda je nepochybne daný naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Pokiaľ by súd určil vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, malo by to za následok zmenu evidenčného vlastníka v súlade s originálnym nadobudnutím vlastníckeho práva vydržaním.
15. V danom prípade sa odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého v danej veci nebol daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení s poukazom na to, že žaloba o určenie vlastníckeho práva je spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch, ktoré sú sporné medzi stranami sporu. Žalobkyňa, ktorá sa domáha určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k žalovaným nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 10. 2009 sp. zn. 4Cdo/96/2008, R 52/2010).
16. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Žalobkyňa dôvodne v podanom odvolaní uviedla, že má naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k spornej nehnuteľnosti, pričom naliehavosť sa prejavuje aj v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobkyňu podstatným spôsobom užitočný a zároveň, okrem určovacej žaloby a následného súdneho rozhodnutia nemá iných zákonných prostriedkov ochrany tvrdeného práva. Odvolací súd považoval námietku odvolateľky v súvislosti s tým, že okresný súd zmiešava dve skutočnosti a to naliehavý právny záujem na jednej strane, s meritórnym posudzovaním skutkového stavu a právneho posúdenia konkrétnych skutočností, ktoré vyplynuli z procesu dokazovania na druhej strane, taktiež za dôvodnú. Je nepochybné, že pokiaľ okresný súd žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, nemal sa meritom veci zaoberať, pretože súd sa môže meritom veci zaoberať až po tom, čo má kladne vyriešenú otázku existencie naliehavého právneho záujmu tak, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný.
17. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
18. Odvolací súd tým, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil v otázke naliehavého právneho záujmu, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude vykonať dokazovanie k tvrdeniam žalobkyne, ktorými zdôvodňovala a preukázala naliehavý právny záujem a na základe žalobkyňou predložených dôkazov dôsledne preskúma ich opodstatnenosť. V súvislosti s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, bude sa súd prvej inštancie zaoberať splnením všetkých zákonných podmienok nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti vydržaním podľa zák. č. 141/1950 (tzv. „Stredný občiansky zákonník“) oprávnenosťou držby, vydržacou dobou, dobromyseľnosťou a spôsobilosťou predmetu vydržania, nakoľko žalobkyňa odvíja určovaciu žalobu práve od skutočnosti, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva došlo na základe ústnej zmluvy, no nie samotnou zmluvou, ale vydržaním vlastníckeho práva. V prípade, ak na základe výsledkov vykonaného dokazovania rozhodnutie súdu prvej inštancie bude konštatovať splnenie predpokladov nadobudnutia nehnuteľnosti vydržaním, musí mať základ v dostatočne skutkovo podložených konkrétnych a vykonaným dokazovaním preukázaných zistení, potvrdených, nie len možných skutočnostiach, keď predpokladom prijatia záveru súdu o vydržaní musí byť medzi iným zistenie, že počas vydržacej doby držiteľ skutočne „bol“ (teda nie iba „mohol byť“) so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí (porovnaj tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/271/2007, 5Cdo/49/2010 a 3Cdo/12/2010). Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu (prípadne aj len domnelého - putatívneho nadobudnutia vlastníctva).
19. Doplnenie, resp. opakovanie dokazovania v prejednávanej veci zo strany odvolacieho súdu nebolo účelné, ak v danej veci okresný súd doposiaľ dokazovanie ohľadne tvrdení žalobkyne v otázke splnenia zákonných podmienok vydržania nevykonal. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že bude vecou strán sporu akú aktivitu v konaní vyvinú, ktoré konkrétne dôkazy navrhnú vykonať (§ 185 ods. 1, 2 CSP) a z ktorých nakoniec pri rozhodovaní bude súd vychádzať. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd nemôže súdu prvej inštancie prikázať, ktoré konkrétne dôkazy má vykonať.
20. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
21. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).