Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 341/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, správkyne konkurznej podstaty úpadcu – ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Trokanom, Májkova 3,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a podľa Listiny základných práv a slobôd

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -176 z 9. novembra 2017

a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto

rozhodol:

Sťažnosť , správkyne konkurznej podstaty úpadcu

– , o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

15. januára 2018 doručená sťažnosť , správkyne konkurznej

podstaty úpadcu – (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota

(ďalej len „okresný súd“) č. k. -176 z 9. novembra 2017 (ďalej len „napadnuté

uznesenie okresného súdu“) a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola ako žalovaná účastníčkou

konania na okresnom súde, v ktorom sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam. Na základe späťvzatia žalobného návrhu žalobcov v celom rozsahu

okresný súd uznesením č. k. -144 z 24. januára 2017 konanie zastavil

a žalovanej priznal právo na náhradu trov konania. O trovách konania rozhodol okresný súd

uznesením č. k. -156 z 9. augusta 2017, vydaným vyšším súdnym úradníkom,

tak, že žalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy

vo výške 985,25 €. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia v zákonnej lehote sťažnosť,

o ktorej rozhodol okresný súd napadnutým uznesením tak, že jej vyhovel a trovy konania,

ktoré boli žalobcovia povinní spoločne a nerozdielne nahradiť znížil na sumu 113,58 €.

3. Sťažovateľka v prvom rade namieta, že pri podaní sťažnosti proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -156 z 9. augusta 2017 boli žalobcovia zastúpení

. V predmetnom konaní ale išlo o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a nie o spotrebiteľský spor, preto sa sťažovateľka

domnieva, že ak boli žalobcovia zastúpení spotrebiteľským združením, sťažnosť bola

podaná neoprávnenou osobou. Sťažovateľka poukázala aj na

Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Civilný sporový

poriadok“ alebo „CSP“) a na možnú nespôsobilosť zastúpenia spotrebiteľským združením

mimo spotrebiteľských sporov vzhľadom na obavu z možného pokútnictva v prípade

zastupovania vo viacerých konaniach. Sťažovateľka preto zastáva názor, že sťažnosť proti

uzneseniu okresného súdu č. k. -156 z 9. augusta 2017 mala byť okresným

súdom zamietnutá ako nedôvodná v zmysle .

2

4.1 Druhým okruhom námietok sťažovateľka napáda názor okresného súdu, podľa

ktorého v danom prípade bolo možné predmet konania oceniť alebo zistiť iba

s nepomernými ťažkosťami, preto určil výšku náhrady trov právneho zastúpenia v zmysle

§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorého je základná sadzba

tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné

vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými

ťažkosťami. Podľa sťažovateľky bola hodnota predmetu sporu konajúcemu súdu

jednoznačne relevantne preukázaná predložením znaleckého posudku č. 63/2008 z 24. júna

2008 znalca z odboru stavebníctva, odvetvia pozemných stavieb

a odhadu hodnoty nehnuteľností, ktorým bola hodnota dotknutých nehnuteľností ocenená

sumou 109 539,93 € (3 300 000 Sk).

4.2 V prípade, pokiaľ mal okresný súd pochybnosti o možnosti použitia žalovanou

predloženého znaleckého posudku na určenie hodnoty predmetu sporu a zároveň by

nepovažoval vyhotovenie nového znaleckého posudku za účelné, sťažovateľka poukazuje

na možnosť postupu podľa , podľa ktorého ak možno hodnotu nárokov

alebo hodnotu, ktorá má byť základom na výpočet súdneho poplatku, zistiť len

s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojho

odhadu.

5. Sťažovateľka tvrdí, že postup okresného súdu pri určení trov konania bol v rozpore

so zákonom, napadnuté rozhodnutie bolo arbitrárne, nespravodlivé a v rozpore s judikatúrou

ústavného súdu (, ). Tým, že napadnuté uznesenie okresného

súdu malo za následok výrazné zníženie priznanej náhrady trov právneho zastúpenia,

sťažovateľke bola spôsobená finančná ujma, a preto okrem porušenia svojho základného

práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces sťažovateľka namietala aj

porušenie ústavného práva vlastniť majetok.

6. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Okresný súd Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn.

Uznesením sp. zn. -176 zo dňa 9. 11. 2017 porušil základné práva sťažovateľa

vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 č. , ako aj podľa Ústavného

, ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd,

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. -176

zo dňa 9. 11. 2017 sa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v konaní pred

Ústavným súdom SR vo výške 312,34 Eur (v zmysle vyhl. MS SR č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov t.j. 147,33 Eur za 1 úkon právnej služby + režijný paušál vo výške 8,84 Eur, čo

predstavuje za dva úkony v roku 2017: prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie

spolu celkom 312,34 Eur), ktoré je Okresný súd Rimavská Sobota povinný vyplatiť na účet

advokátskej kancelárie právneho zástupcu sťažovateľa. JUDr. Jurajovi Trokanovi do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

4

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

9. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

).

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

13. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

14. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

15. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou v prvom rade považuje

za potrebné uviesť, že obsah základného práva podľa ,

listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tvoria obdobné záruky, že vec bude spravodlivo

prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom.

Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť ().

16. Podľa strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom,

ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje

inak.

17. Podľa ak zvoleným zástupcom podľa odseku 1 nie je advokát,

súd uznesením, ktoré doručí zastúpenej strane, rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1

nepripúšťa, ak zástupca zjavne nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak ako

zástupca vystupuje vo viacerých konaniach.

18. Podľa ak možno hodnotu nárokov alebo hodnotu, ktorá má byť

základom na výpočet súdneho poplatku, zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju

nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojho odhadu.

19. Podľa rovnako sa postupuje aj vtedy, ak hodnotu podľa odseku

1 síce možno zistiť znaleckým posudkom, avšak náklady na jeho vypracovanie sú

v zjavnom nepomere k predmetu sporu, alebo ak má byť znalecký posudok vykonaný len na

účely vyrubenia súdneho poplatku.

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden

úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť

6

hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými

ťažkosťami.

21. K porušeniu už označených práv došlo podľa sťažovateľky tým, že okresný súd

rozhodoval o sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu o trovách konania, ktorú podala

protistrana sťažovateľky v predmetnom konaní nezákonne zastúpená združením na ochranu

spotrebiteľov, hoci nešlo o spotrebiteľský spor, a tiež tým, že okresný súd pri rozhodovaní

o náhrade trov konania neprihliadol na sťažovateľkou predložený znalecký posudok a ani

neurčil hodnotu nehnuteľností (predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam) odhadom podľa , ale pri určení výšky náhrady trov

konania postupoval podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky.

22. Ústavný súd na posúdenie opodstatnenosti sťažnosti sťažovateľky preskúmal

odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, v ktorom sa okrem iného uvádza:

«Znalecký posudok je platný pre dátum, v ktorom bol vyhotovený. Znamená to, že

závery znaleckého posudku (v tomto prípade všeobecnú hodnotu nehnuteľností) nie je

možné použiť pre preukázanie hodnoty nehnuteľností, t.j. hodnoty sporu nekonečne dlho.

Možno konštatovať, že všeobecná hodnota stanovená v znaleckom posudku je „platná“ v

tom období, v ktorom nedošlo k zmene faktorov, ktoré vplývajú na stanovenie hodnoty

nehnuteľnosti. Keďže faktorov, ktoré vplývajú na všeobecnú hodnotu je veľa, nebude

platnosť všeobecnej hodnoty a tým aj znaleckého posudku dlhá. Táto doba je skôr závislá

od času, ktorý akceptuje inštitúcia (orgán verejnej moci, fyzické a právnické osoby...), pre

ktorej potreby je znalecký posudok vypracovaný (samozrejme pri stave, keď nedošlo

k výrazným zmenám na nehnuteľnosti alebo na trhu s nehnuteľnosťami). Bežne sa tato doba

pohybuje do 1 roka. Z hľadiska výpočtov, ktoré sú potrebné na stanovenie všeobecnej

hodnoty by aj v prípade „zmrazenia“ technického stavu nehnuteľnosti (tzn. nedošlo by

k stavebným zmenám a pod.) a trhu s nehnuteľnosťami (čo je prakticky v dnešnej dobe

nemožné) je najdlhšia doba, počas ktorej by sa výpočet nezmenil doba rovná perióde

aktualizácie koeficientu vývoja cien stavebných prác a materiálov v stavebníctve (vydáva

štatistický úrad Slovenskej republiky), pričom tento sa aktualizuje po kvartáloch

(s 3 mesačným oneskorením). Súd pri určovaní odmeny za jeden úkon právnej služby

postupoval teda v zmysle ustanovenia vyhl. MS SR č

priznal právnemu zástupcovi žalovanej za jeden úkon právnej služby odmenu vo výške

jednej trinástiny výpočtového základu. Táto je daná v prípade, ak nie je možné vyjadriť

hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami

Nepomernými ťažnosťami pri zisťovaní hodnoty veci alebo práva v peniazoch sa tu má na

mysli taký stav, kedy by z dôvodu stanovovania hodnoty veci či práva došlo k vzniku

neprimeraných nákladov. V tomto štádiu konania by bolo neúčelné, aby bol vypracovaný

ďalší znalecký posudok za účelom oceňovania nehnuteľnosti, keďže konanie v predmetnej

veci je už právoplatne skončené.»

23. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

24. Vo všeobecnosti platí, že spor o náhradu trov konania nedosahuje spravidla sám

osebe intenzitu predstavujúcu možnosť porušenia základných práv a slobôd, akokoľvek sa

môže účastníka konania citeľne dotknúť. Z judikatúry ústavného súdu (,

, ) vyplýva, že rozhodovanie o trovách konania pred

všeobecnými súdmi je zásadne vecou týchto súdov, pri ktorom sa prejavujú atribúty ich

nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky trov

konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi

vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu napádaného výroku o trovách konania

sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu

(spravodlivý proces) extrémnym spôsobom, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej

interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty

svojvôle.

8

25. Ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť, že sťažovateľka sa uchádzala o ústavnú

ochranu svojich práv sťažnosťou podľa v právnej veci, ktorej

predmetom je zníženie priznanej náhrady trov konania o sumu 871,67 €. Z tohto hľadiska

ide nepochybne o právnu vec, ktorú možno označiť ako bagateľnú. Ústavný súd v tejto

súvislosti poukazuje na , z ktorého vyplýva neprípustnosť

dovolania, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje

desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada (obdobné

ustanovenie obsahoval aj v prvej vete , podľa ktorej

dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej

mzdy). Za okolností, keď (obdobne ako predtým Občiansky

sporový poriadok) vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných

druhostupňovými súdmi, je proti logike pripustiť, aby porovnateľná vec bola predmetom

ústavného prieskumu. Opodstatnenosť sťažnosti podľa v takýchto

veciach prichádza do úvahy taktiež iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov

uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré by mohli mať za následok

porušenie garantovaných základných práv (m. m. , ,

, , , ), resp. v prípadoch, ak

pôjde o takú intenzitu zásahu, ktorá koliduje s podstatou a zmyslom základných práv

a slobôd (pozri nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. , bod 27).

26. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že ústavný súd nie je ďalšou inštanciou v sústave

všeobecného súdnictva, ale nezávislým orgánom ochrany ústavnosti pôsobiacim mimo tejto

sústavy, pričom vo svojej judikatúre sa riadi zásadou minimalizácie zásahov

do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, rozhodnutia ktorých sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané (napr. , ). Z tohto postavenia mu preto

neprislúcha posudzovať vecnú správnosť právneho záveru, ku ktorému okresný súd pri

interpretácii a aplikácii zákona dospel. Ústavný súd však musel zaujať stanovisko k tomu,

či napadnuté uznesenie okresného súdu spĺňalo požiadavku ústavnosti (odôvodnenie majúce

požadovanú kvalitu v zmysle ), rešpektujúc pritom svoj ustálený právny

názor, v zmysle ktorého postup všeobecného súdu v súlade s platným a účinným zákonom

(procesnými a hmotnoprávnymi predpismi konania v predmetnej veci) nemožno hodnotiť

ako porušovanie základných ľudských práv (napr. , , ).

27. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou

sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah a predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to obzvlášť v situácii,

keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. , ,

). V danej veci preto ústavný súd rozhodoval o porušení tých práv, ktorých

vyslovenia sa sťažovateľka domáhala v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti.

Tvrdenie o porušení iných ustanovení (konkrétne práv podľa čl. 11 dohovoru, čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 37

ods. 2 listiny priamo označených v texte sťažnosti), ktoré sťažovateľka uvádza v texte

sťažnosti mimo petitu, je v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu potrebné

považovať iba za súčasť argumentácie sťažovateľky (, ,

).

28. Okresný súd v napadnutom uznesení dostatočne zdôvodnil, prečo neprihliadol pri

ocenení predmetu sporu pre účely náhrady trov konania na sťažovateľkou predložený

znalecký posudok. Predmetný posudok bol neaktuálny, keďže bol vyhotovený v roku 2008

a spor na okresnom súde, v ktorom bolo vydané napadnuté uznesenie, sa začal podaním

žaloby 5. decembra 2014. Medzitým bol sporný pozemok predmetom stavebnej uzávery

a ďalšej obmedzujúcej regulácie podľa medzičasom prijatého

o pohrebníctve (sporné nehnuteľnosti sa nachádzajú v ochrannom pásme priľahlého

pohrebiska). Okresný súd podľa názoru ústavného súdu neignoroval ani sťažovateľkou

uvedenú judikatúru ústavného súdu (, ), pretože

nespochybňoval, že v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam predstavuje

10

hodnota sporných nehnuteľností základ pre určenie tarifnej hodnoty náhrady trov právneho

zastúpenia. Avšak s ohľadom na stav konania vo veci samej (konanie bolo zastavené pre

späťvzatie žaloby), pričom v konaní nebol vyhotovený aktuálny znalecký posudok na

hodnotu predmetných nehnuteľností, okresný súd nemal k dispozícii relevantne určenú

hodnotu sporných nehnuteľností, a teda nemohol podľa nej stanoviť ani sadzbu tarifnej

odmeny za jeden úkon právnej služby. Okresný súd preto pri určení sadzby tarifnej odmeny

pri určení náhrady trov právneho zastúpenia postupoval podľa § 11 ods. 1 písm. a)

vyhlášky. Je síce pravda, že okresný súd neuviedol, prečo pre účely určenia výšky náhrady

trov konania právneho zastúpenia neurčil hodnotu sporného nároku odhadom podľa § 264

ods. 1 , ale táto skutočnosť podľa ústavného súdu nepredstavuje také pochybenie, ktoré

by vyvolalo potrebu ingerencie ústavného súdu do rozhodnutia o náhrade trov konania. Išlo

by totiž o odhad v komplikovanej situácii (stavebná uzávera, ochranné pásmo pohrebiska)

a okresný súd v konečnom dôsledku aplikoval právnu úpravu, ktorá bola relevantná v danej

procesnej situácii (ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju

možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami). Navyše predpoklad sťažovateľky, že súd by

odhadom určil hodnotu sporu, ktorá by sa prejavila vo vyššej priznanej náhrade trov

právneho zastúpenia, je ničím nepodložená fabulácia. O svojvôli pri výklade a aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa

tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel

a význam (). Podľa názoru ústavného súdu sa okresný súd v napadnutom

uznesení takéhoto výkladu či aplikácie zákonného predpisu nedopustil.

29. Ďalšia námietka sťažovateľky, že sťažnosť proti rozhodnutiu o náhrade trov

konania bola podaná neoprávnenou osobou, taktiež neobstojí, pretože samotný zástupca

žalobcov v predmetnom konaní nie je stranou konania. Bez ohľadu na pochybnosti týkajúce

sa zastúpenia protistranou sťažovateľky v predmetnom konaní boli žalobcovia, ktorí podali

žalobu, a to aj v konaní o opravnom prostriedku (sťažnosti podľa ) proti

rozhodnutiu o náhrade trov konania. Ak súd zistí, že zástupca, ktorý nie je advokát, zjavne

nie je spôsobilý na riadne zastupovanie v konaní pred súdom, alebo ak ako zástupca

vystupuje vo viacerých konaniach (pričom sťažovateľka nepreukázala, že by jedna z týchto

podmienok bola naplnená), následkom je rozhodnutie súdu o nepripustení zastupovania

sporovej strany takýmto zástupcom a ďalšie konanie súdu priamo s touto sporovou stranou,

a nie zamietnutie sťažnosti podľa ako nedôvodnej v zmysle ,

ako naznačovala sťažovateľka.

30. Skutočnosť, že okresný súd v napadnutom uznesení zaujal právny názor,

s ktorým sa sťažovateľka nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného

súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným.

31. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným

porušením základných práv sťažovateľky podľa a listiny

a práva sťažovateľky podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutým uznesením okresného súdu

a konaním, ktoré tomuto uzneseniu predchádzalo, nie je príčinná súvislosť, ktorá by

signalizovala porušenie označených základných práv a slobôd a možnosť vyslovenia ich

porušenia po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

32. Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka namieta porušenie základného

práva podľa ako následok toho, že okresný súd sa dopustil porušenia jej

základného práva na súdnu ochranu podľa (bod 5).

33. Pretože ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistuje medzi

napadnutým uznesením okresného súdu a základným právom sťažovateľky podľa čl. 46

ods. 1 taká príčinná súvislosť, ktorá by umožňovala vysloviť jeho porušenie,

neprichádza v tomto prípade do úvahy ani vyslovenie porušenia základného práva

sťažovateľky vyplývajúceho z .

34. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

12

35. Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2018